Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 2T/19/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613010031
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5613010031.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou v trestnej veci proti

obžalovanému F. N. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. septembra 2016 v Liptovskom Mikuláši,
takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý:
F. N. B. R. V. R. Y. R., nar. XX. X. XXXX X. Y. M., trvale bytom F. Č.. XXXX/X, V. V. - F., prechodne
bytom P. Č.. X/XX, Š. O. D.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e
v období od 17. 3. 2011 do 24. 3. 2011 po opakovaných telefonických žiadostiach pod zámienkou
poskytnutia víkendového ubytovania v mesiaci júl 2011 na adrese P. Č.. X/XX, Š. O. D., postupne
prevzal od poškodenej R. U., O.. XX. X. XXXX, trvale bytom Č. XXX/XX, G. B., dve platby na celkovú
finančnú hotovosť vo výške 350,- Eur, ktoré mu zaslala prostredníctvom Slovenskej pošty ako zálohu
na ubytovanie, pričom dohodnuté ubytovanie v stanovenom termíne a v určenom objekte neposkytol,
finančnú hotovosť poškodenej nevrátil ani napriek viacerým výzvam a písomnej žiadosti, ktorú prevzal,

čím uvedeným konaním spôsobil škodu R. U., O.. XX. X. XXXX, trvale bytom Č. Č.. XXX/XX, G. B., vo
výške 350,- Eur,
t e d a
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku malú škodu,
č í m s p á c h a l
prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 5 (päť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o
d k l a d á.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu súd u r č u j e skúšobnú dobu vo výmere 18 (osemnásť)

mesiacov.Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému u k l a d á povinnosť nahradiť poškodenej
R. U., O.. XX. X. XXXX X. G. U., trvale bytom H.. Č. XXX/XX, G. B., spôsobenú škodu vo výške 270,- Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal dňa 29. 1. 2013 na F. N. obžalobu pre prečin
podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na vyššie popísanom skutkovom
základe.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nemal záujem uzavrieť dohodu o vine a treste s prokurátorom a
po zákonnom poučení v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil, že
je nevinný.

Obžalovaný vypovedal na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní, keď poprel spáchanie
žalovaného skutku. S poškodenou sa zoznámil cez internet cez Pokec a ponúkol jej ubytovanie na
svojej chate. Pricestovala za ním do Tvrdošína, kde pre ňu prišiel autom a spolu odišli do obce Štefanov
nad Oravou, kde jej ukazoval chatu. Malo sa jednať o ubytovanie pre 8 ľudí na 4 dni. Na dohodnutý

termín však neprišla a začala mu písať a telefonovať, že je vo finančnej tiesni. Napriek tomu jej poskytol
náhradný termín, na ktorý tiež neprišla. Pokiaľ poškodená uviedla, že s ňou nekomunikoval, bolo
to preto, že v marci 2011 vycestoval z pracovných dôvodoch na 3 mesiace do Nórska, nepoužíval
slovenský, ale miestny telefón a komunikoval len s rodinou. Poukázal na to, čo vyplynulo aj zo zápisnice
o konfrontácii medzi ním a poškodenou, že sa boli na ubytovanie pozrieť spoločne, toto sa jej páčilo,

dohodli si termín, ktorý potvrdila aj to, že jej poskytol aj náhradný termín. Poškodená peniaze, teda 350,-
Eur uhradila v dvoch splátkach dobrovoľne a nikto ju k tomu nenútil. Dôvod, prečo mu posielala platbu
na dvakrát uviesť nevedel. Ďalej vypovedal, že malo ísť o predĺžený víkend, asi 3 až 5 dní v mesiaci
jún alebo júl, nepamätal si presne. Sumu za pobyt si dohodli osobne, jej telefónne číslo k dispozícii
mal. Nepamätal si, či poškodenej volal, z akého dôvodu na ubytovanie neprišli. Kontaktoval ju až keď

sa začalo toto konanie, tak jej dal náhradný termín. Následne vypovedal, že termín si nedohodli, na
chate sa bola pozrieť niekedy vo februári alebo v marci 2011 a o pár dní alebo o týždeň mu zavolala
a vybrala si konkrétny termín. Dohodnutá suma 350,- Eur bola celková suma za ubytovanie a všetky
poskytnuté služby, vždy si dopredu pýta celú sumu. Poprel, že by to celé bolo jeho chybou, poškodená
neprišla na dovolenku, ak by mu zavolala, že pošle náhradnú rodinu, to by bolo iné. Ďalej vypovedal, že

na telefonické výzvy poškodenej reagoval asi SMS a na písané výzvy neodpovedal asi vôbec.
K svojmu podnikaniu uviedol, že ubytovaciu knihu v roku 2011 asi mal, v tom čase ubytovacie
poplatky obci zrejme neplatil, pretože len rozbiehal tieto svoje aktivity. Ak by sa mu to rozbehlo,
neskôr by ubytovacie poplatky zaplatil. Oprávnenie na poskytovanie ubytovacích služieb nemal, ani to
neoznamoval úradom, ale nerobil to zadarmo. Dane z ubytovania v roku 2011 neplatil, v rokoch 2012 a

2013 ubytovanie neprenajímal, pretože bol zamestnaný ako taxikár, v roku 2014 s prenajímaním znovu
začal,pretožeakotaxikárskončilavroku2015ichnaobcizaplatil. ČouviedolstarostoviobceŠtefanova
ohľadneubytovanianajehochatesiužnepamätal. Pokiaľsatýkanáhradnéhotermínu,tentopoškodenú
oznámil telefonicky, písomne nemal dôvod to oznamovať a bolo to asi v máji, alebo v júni 2011 po návrate
z Nórska, kde sa zdržiaval od marca 2011 do mája 2011. Peniaze, ktoré mu poslala poštovou poukážkou

preberal on, neoznamoval jej, že bude v zahraničí. Peniaze na vycestovanie mu poskytol brat, ktorý
tam pracoval. Cesta stála okolo 300,- až 400,- Eur, či to boli peniaze, ktoré mu poslala poškodená,
uviesť nevedel, ďalej uviedol, že to určite neboli tie peniaze, pretože, aby vycestoval do Nórska predal
svoj laminátový čln za 300,- Eur. Na čo použil prostriedky od poškodenej uviesť nevedel, možno z nich
zaplatil bežné náklady na chod chaty.

Súd na hlavnom pojednávaní ďalej vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne a poškodenej R. U. a
prečítaním listinných dôkazov.
Poškodená R. U. vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní, uviedla, že s obžalovaným sa zoznámila
na internete na stránke Pokec, kde jej povedal, že má k dispozícii chatu na ubytovanie na Orave, preto
sa dohodli, že počas svojho voľna vycestuje a príde si chatu obzrieť, čo aj urobila niekedy v polovici

mesiaca február 2011. Obžalovaný na ňu čakal v Tvrdošíne, priviezol ju na chatu. Keďže v tom čase jej
bolo ťažko vyjadriť sa k možnostiam dovolenky a voľna jednotlivých členov rodiny, nedohodli si presný
termín, avšak dovolenku plánovala na júl 2011. Niekedy v polovici mesiaca marec 2011 jej obžalovaný
telefonoval, aby poslala nejakú zálohu, takže mu poslala 200,- Eur. Poukázala na to, že na chate jej
ukazoval prednú obývačku, kde mal nejakú závadu, ktorú chcel odstrániť do jej príchodu v júli. Neskôr

sa jej znovu ozval, že potrebuje ďalšie peniaze na dorábku izby, ale ona mu nechcela poslať viac ako150,- Eur, keďže medzi nimi bola ústna dohoda a uvedená suma sa jej zdala dostatočná na predĺžený
víkend pre približne 8 ľudí. Neskôr sa jej už neozval, telefón nedvíhal, potom ho mal vypnutý, volala mu
veľakrát, zdvihol jej až v mesiaci jún 2011, s tým, že bol v zahraničí. Následne sa mu nevedela dovolať,

ani v priebehu mesiaca júl, kedy chcela dovolenku uskutočniť. Počas obhliadky chaty jej povedal, že
chatu uvoľní na jej požiadavku. Vo februári mu poslala doporučený list, v roku 2012 jej napadlo, že si
zabezpečí telefónnu kartu s iným telefónnym číslom O2, ktoré jej zdvihol a reagoval prekvapene, že
má iné číslo. Obžalovaný uviedol, že má finančné problémy, že jej peniaze vráti, ale žiadne peniaze jej
neprišli. Hovoril, že syn má trestné stíhanie v Banskej Bystrici, kde mu treba nejaké peniaze, že to rieši

a následne jej napadlo, že pôjde na políciu. Ďalej vypovedala, že nemala záujem ani dôvod veci riešiť
takýmto spôsobom, ale s obžalovaným sa nedalo inak. Poukázala tiež na to, že v penzióne okrem nich
dvoch nikto iný nebol. Sľub vrátenia peňazí a to, že jej mal poslať 60,- Eur jej oznámil SMS správou,
táto sa jej po výmene telefónu nezachovala. Zotrvala na tom, že náhradný termín jej obžalovaný žiaden
neoznámil, až v čase keď boli na konfrontácii na polícii. Až tam argumentoval tým, že jej peniaze nik
nevráti, ak si zaplatí dovolenku a nepríde na ňu. Obžalovaný nemal ani snahu ponúknuť jej náhradný

termín, taktiež poukázala na to, že do času, kým mu poslala peniaze s ňou komunikoval, potom už nie,
termín ubytovanie mu nemohla nahlásiť, pretože jej telefón nedvíhal.
Z fotokópie poštového poukazu podacie č. 1275 zo dňa 17. 3. 2011 vyplýva, že odosielateľom R. U.,
Č. XXX, G. B. bola na adresu adresáta F. N., P. X, Š. O. D., zaslaná suma vo výške 200,- Eur. Z
fotokópie poštového poukazu podacie č. 35131 vyplýva, že odosielateľom R. U., bytom Č. XXX, G. B.

bola adresátovi F. N., bytom P. X, Š. O. D., dňa 24. 3. 2011 zaslaná suma vo výške 150,- Eur. Žiadosťou o
vrátenie dlžnej sumy zo dňa 6. 2. 2012 mal súd preukázané, že poškodená R. U. vyzvala obžalovaného
F. N. na vrátenie sumy 350,- Eur do 15. 2. 2012. Výzva bola zaslaná doporučene, nakoľko sa táto
poškodenej nevrátila späť ako neprevzatá, má sa za to, že obžalovaný túto výzvu prevzal.
Z výpisu zo živnostenského registra ku dňu 25. 6. 2012 a 9. 9. 2012 mal súd preukázané, že

podnikateľský subjekt s obchodným menom Svätopluk Chabada - Firma S.A.T., IČO: 11929871 a
miestom podnikania Strážovská 5, Banská Bystrica ukončil svoju činnosť k 10. 6. 2010. Z výpisu zo
živnostenského registra ku dňu 9. 9. 2012 vyplýva, že na adrese Štefanov nad Oravou 9/22 nie je
registrovaný žiadny podnikateľský subjekt.
Z výpisu z katastra nehnuteľností, výpis z LV č. XX pre okres Tvrdošín, obec Štefanov nad Oravou,

katastrálne územie Y. Š., mal súd preukázané, že vlastníkmi rodinného domu parcelné číslo XX/X je U.
N. a U. N., B. XXX, X..
Zo správy obce Štefanov nad Oravou zo dňa 21. 9. 2012 vyplýva, že F. N. je v obci prihlásený na
prechodný pobyt na adrese ul. P. X, Š. O. D. v rodinnom dome, ktorého vlastníkom na základe LV č. XX
je U. N. a U. N.. Z tejto nehnuteľnosti nie sú platené žiadne ubytovacie poplatky, v nehnuteľnosti majú

trvalý pobyt 3 osoby, prechodný pobyt okrem obžalovaného aj ďalšie 2 osoby.
Z nájomnej zmluvy zo dňa 10. 1. 2007 vyplýva, že táto bola uzavretá medzi prenajímateľmi U. N., U. N. a
nájomcom F. N., pričom predmetom nájmu bol pozemok KN-C parcela č. 99/1, pozemok KN-C parcela
č. 99/2 a rodinný dom súp. č. X, postavený na pozemku KN-C parcela č. 99/2, nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XX (správne má byť uvedené číslo XX) k. ú. Y. Š., obec Š. O. D., vedený na Katastrálnom

úrade, Správa katastra Tvrdošín, ktoré bezodplatne prenechávajú prenajímatelia nájomcovi do užívania
na dobu neurčitú za účelom poskytovania ubytovania. Z generálnej plnej moci z 10. 1. 2007 vyplýva,
že U. N. a U. N. ako bezpodieloví spoluvlastníci vyššie uvedených nehnuteľností udelili generálnu plnú
moc svojmu synovi F. N. na jednanie a uzatváranie zmlúv o dodávke s dodávateľmi elektrickej energie,
plynu,vodyaostatnýchslužiebsúvisiacichsriadnymužívanímtýchtonehnuteľnostíataktiežsObecným

úradom Štefanov nad Oravou a správou katastra v Tvrdošíne.
Z oznámenia Daňového úradu Banská Bystrica vyplýva, že daňový subjekt F. N. nebol ku 20. 11. 2012
nebol registrovaný na ich úrade ako prenajímateľ nehnuteľnosti s povinnosťou registrácie na daň z
príjmov fyzickej osoby. Uvedený daňový subjekt ukončil podnikateľskú činnosť dňa 10. 6. 2010.
Z potvrdenia ÚPSVaR Námestovo vyplýva, že obžalovaný bol vedený v evidencii uchádzačov o

zamestnanie v období od 11. 6. do 22. 8. 2010, od 28. 12. 2010 do 19. 3. 2012 a od 4. 8. 2014 do 12. 4.
2015. Zo správy ÚPSVaR Námestovo, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie pomoci v hmotnej núdzi
vyplýva, že obžalovaný F. N., naposledy poberal pomoc v hmotnej núdzi od 1. 11. 2011 do 28. 2. 2012
a od 1. 11. 2014 do 30. 4. 2015. Z lustrácie v registri Sociálnej poisťovni bolo zistené, že obžalovaný v
čase skutku nebol zamestnaný. Pred skutkom bol naposledy zamestnaný od 2. 11. do 17. 12. 2010 a

následne ako zamestnanec dohodár od 17. 8. 2011 do 31. 12. 2011.
Počas konfrontácie medzi obvineným a poškodenou zo dňa 8. 10. 2012 obaja zotrvali na svojich
tvrdeniach. Poškodená sa s obžalovaným zoznámila na internete, uviedol jej, že je majiteľom penziónu,
začiatkom februára 2011 sa prišla do tohto objektu pozrieť, s tým, že mala záujem ubytovať sa v letnýchmesiacoch roku 2011. Počas ich rozhovoru nepadol záväzný termín, len približne júl 2011 na víkend
s jej rodinou. Obžalovaný ju v marci žiadal o zloženie zálohy na ubytovanie, aby mala určité miesto
ubytovania. Dohodli sa, že sa mu ozve, kedy chce prísť. Celkovo mu zaslala 350,- Eur poštou, termín

mu oznámiť nemohla, pretože jej nebral mobil, iným spôsobom sa nemala ako s ním nakontaktovať.
Obžalovaný potvrdil priebeh stretnutia s tým, že sa nerozprávali o víkende, ale o týždni ubytovania pre
4 ľudí a dohodli sa, že mu telefonicky alebo SMS správou podá informáciu o presnom termíne, kedy
by nastúpila na pobyt. Žiadnu správu od nej nedostal, telefonický kontakt na neho mala, telefón mal v
poriadku a tento bol funkčný. Vždy, keď mu predtým poškodená telefonovala, hovor prevzal. Potvrdil, že

od poškodenej prevzal 350,- Eur v dvoch čiastkach, a to 17. 3. 2011 a 24. 3. 2011, o čom disponuje aj
dokladmi. Trval na tom, že mu termín neoznámila. Obžalovaný poukázal na to, že stále dvíha hovory,
telefónne číslo si nemenil, od poškodenej prevzal hovory z telefónneho čísla XXXXXXXXXX potom z
XXXXXXXXXX. Ako dôvod neposkytnutia ubytovania uviedol, že poškodená si termín nenahlásila, kedy
sa chcela ubytovať a peniaze jej nevrátil preto, lebo sa ubytovať prísť mala, pričom možnosť ubytovania
v tomto objekte stále je. Poškodená uviedla, že s obžalovaným sa pokúšala spojiť telefonicky, čo sa jej

podarilo až v roku 2012, keď si zmenila telefónne číslo. Tiež mu zaslala doporučený list. Obžalovaný
argumentoval, že dôvod prečo sa mu nemohla dovolať bol, že v skutočnosti bol v marci a apríli roku 2012
v Nórsku. Pripustil, že poškodenej v slabej chvíli prisľúbil vrátenie peňazí, čo si potom rozmyslel, pretože
si uvedomil, že chybu neurobil on a nemá jej prečo peniaze vracať. Peniaze, ktoré dostal pravdepodobne
použil na úhradu energií v penzióne. Obžalovaný potvrdil, že v mesiaci jún 2011 reálne prenajímal túto

nehnuteľnosť, aj v letných mesiacoch podľa konkrétneho záujmu, a ubytovanie poškodenej neposkytol
len preto, že mu neoznámila presný termín.
Trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho
majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí
tak na cudzom majetku väčšiu škodu. Objektom trestného činu je cudzí majetok, bez ohľadu na druh

a formu vlastníctva. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v uvedení do omylu, ktorým je
konanie páchateľa predstierajúceho okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. Môže
ísť o konanie, opomenutie aj konkludentné konanie. Z hľadiska subjektívnej stránky postačí zavinenie z
nedbanlivosti. Podľa § 124 ods. 1 Trestného zákona, škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na
majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v

príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou
sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom. Podľa
§ 125 ods. 1 Trestného zákona, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur.
Vykonaným dokazovaním a zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti,
mal súd preukázanú vinu obžalovaného v plnom rozsahu a dospel k záveru, že skutok popísaný vo

výrokovej časti rozsudku sa stal, dopustil sa ho obžalovaný F. N., ktorý svojím konaním naplnil všetky
znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona po objektívnej, ako aj
po subjektívnej stránke, preto ho súd uznal vinným z jeho spáchania.
Hoci obžalovaný v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní popieral spáchanie skutku, ktorý sa
mu kladie za vinu, z vykonaného dokazovania mal súd spoľahlivo preukázané, že obžalovaný F.Z.

N. sa dopustil skutku tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku. Pri uznaní viny súd vychádzal
najmä z výpovede poškodenej R. U., ktorá sa stretla s obžalovaným za účelom obhliadnutia si miesta
svojej letnej dovolenky v letných mesiacoch roku 2011 a jednoznačne a presvedčivo popísala skutkové
okolnosti, za akých došlo k spáchaniu trestného činu. Jej výpoveď súd vyhodnotil ako jasnú, logickú,
presvedčivú a dôveryhodnú, v súlade s ostatnými vykonanými dôkazmi, preto nemal dôvod jej neveriť.

Napokon sama poškodená uviedla, že sa snažila vec riešiť inak a podanie trestného oznámenia
považovala za krajné riešenie. Vo výpovedi poškodenej neboli žiadne rozpory, v celom priebehu
dokazovania vypovedala rovnako. Naproti tomu vo výpovediach obžalovaného bolo rozporov viacero
- najprv tvrdil, že si termín ubytovania nedohodli, až následne si ho mali dohodnúť telefonicky alebo
SMS správou, čo sa zo strany poškodenej neuskutočnilo, v inej výpovedi tvrdil, že poškodená na

dohodnutý termín ubytovania vôbec neprišla, tiež argumentoval, že telefón mal funkčný a bola to
poškodená, ktorá neoznámila termín dovolenky, neskôr tvrdil, že sa mu nemohla dovolať pre jeho pobyt
v zahraničí, jeho tvrdenia o poskytnutí náhradného termínu ubytovania poškodenej už pred začatím
trestného stíhania sa tiež ukázali ako nepravdivé. Výpoveď poškodenej nebola jediným dôkazom,
ktorý by usvedčoval obžalovaného. Zaplatenie sumy 350,- Eur v dvoch splátkach po 150,- Eur a

200,- Eur a ich prevzatie obžalovaným mal súd preukázané poštovými poukážkami, ktoré predložili
aj poškodená aj obžalovaný. Obžalovaný v zásade nepopieral skutkový stav tak, ako ho popísala
poškodená,namietalvšakakýkoľvekúmyselneposkytnúťpoškodenejdohodnutéubytovanievrodinnomdome, resp. penzióne, ktorý mal k dispozícii. Taktiež popieral, že by sa vedome vyhýbal komunikácii s
poškodenou v štádiu po zaplatení ním požadovanej sumy.
Obranu obžalovaného súd vyhodnotil ako účelovú, pretože je v rozpore s inými vykonanými dôkazmi,

ktoré ho zo spáchania skutku usvedčujú. Z výpisu zo živnostenského registra, oznámenia obce a správy
daňovéhoúradumalsúdpreukázané,žeobžalovanývčase,keďsaspoškodenoudohodolnaposkytnutí
ubytovania, oprávnenie na poskytovanie ubytovacích služieb nemal a nedisponoval ním ani v čase,
kedy údajne mal službu poskytnúť a ani dodatočne, pretože živnostenskú činnosť ukončil ku dňu 15.
6. 2010, poplatky z ubytovania obci nikdy nezaplatil (až v roku 2015, čo sám uviedol) a ani daňovú

povinnosť z takejto činnosti neplnil, pretože nebol registrovaný ako prenajímateľ nehnuteľnosti. Na tejto
skutočnosti nič nemení ani nájomná zmluva, ktorú obžalovaný predložil s tým, že písomné povolenie
objekt ďalej prenajímať mal od vlastníkov nehnuteľnosti, t. j. od svojich rodičov. Obec naviac potvrdila,
že v uvedenom objekte sa reálne prechodne zdržiavajú tri osoby, ďalšie tri osoby v ňom majú hlásený
trvalý pobyt. Poškodená sa opakovane a dlhodobo snažila s ním skontaktovať telefonicky, za účelom
dohodnutia termínu svojej dovolenky, čo sa jej nepodarilo, pretože bol v zahraničí a telefón nepoužíval,

inokedy jej telefón nedvíhal. Po uplynutí letného obdobia ho kontaktovala z iného telefónneho čísla,
peniaze sľuboval vrátiť a následne sa bavili už len o vrátení peňazí, ktoré mu na tento účel poslala.
Na jej telefonické, či písomné výzvy obžalovaný nereagoval, až pod tlakom trestného konania počas
vykonávania konfrontácie ponúkol náhradný termín a je logické, že o takúto formu náhrady poškodená
už nemala záujem.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil, že obžalovaný F. N. už v čase uzatvárania ústnej
dohody s poškodenou o ubytovaní v objekte rodinného domu v obci Š. O. D. O. H.. P. Č.. XX/X, ktorý
jej za týmto účelom ukazoval, vedel, že ubytovanie na jej požiadanie neposkytne, napriek tomu zálohu
zaplatenú na tento účel vo výške 350,- Eur od poškodenej prijal, túto použil na iný účel, čím ju viedol
do omylu, peniaze jej napriek telefonickým a písomným výzvam nevrátil a spôsobil jej škodu vo výške

350,- Eur, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu v zmysle § 221 ods. 1 Trestného
zákona.

V rámci úvah o treste súd k osobe obžalovaného zistil, že v rokoch 2011 až 2015 bol 7-krát postihnutý
v priestupkovom konaní za priestupky pre porušenie pravidiel cestnej premávky a proti verejnému

poriadku uložením blokových pokút. V registri trestov má obžalovaný dva záznamy, pričom v oboch
prípadochsananehohľadí,akokebynebolodsúdený.Zosprávyopovestizmiestaprechodnéhopobytu
vyplýva, že býva v rodinnom dome svojho otca, nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, jeho majetkové
pomery nie sú obci známe, voči obci nemá žiadne finančné záväzky a komisia na ochranu verejného
poriadku neriešila priestupky, kde by bol priestupcom.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad upravených v ustanovení
§ 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd

prihliadnenajmänaspôsobspáchaniačinuajehonásledok,zavinenie,pohnútku,poľahčujúceokolnosti,
priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom nebola zistená žiadna poľahčujúca

ani priťažujúca okolnosť. Za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona možno uložiť trest
odňatia slobody až na dva roky. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov,
teda v prvej polovici trestnej sadzby, pretože je presvedčený, že takto uložený trest je primeraný a
spravodlivý a dostatočne splní svoj účel najmä, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti, vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život a účel

individuálnej, ako aj generálnej prevencie dostatočne splní podmienečný trest odňatia slobody. Keďže
výkon trestu odňatia slobody bol podmienečne odložený, súd zároveň určil skúšobnú dobu na 18
mesiacov, ktorá svojou dĺžkou je primeraná a postačujúca na to, aby v priebehu jej plynutia obžalovaný
preukázal, že účel uloženého trestu je u neho možné dosiahnuť aj bez jeho výkonu a je schopný v tomto
čase viesť riadny život.

V súvislosti s konaním obžalovaného vznikol poškodenej R. U. nárok na náhradu škody v podobe
peňažnejujmy,ktorúsiuplatnilavovýške350,-Eur.Poškodenáobžalovanémunazákladeústnejdohody
a jeho požiadaviek zaslala poštovými poukazmi dňa 17. 3. 2011 sumu 200,- Eur a dňa 24. 3. 2011sumu 150,- Eur. Súd mal preukázané, že obžalovaný zaplatil poškodenej na hlavnom pojednávaní dňa
16. 3. 2016 sumu vo výške 20,- Eur a z výpovede poškodenej vyplynulo, že jej v apríli 2016 poslal
20,- Eur a v máji 2016 poslal 40,- Eur. Keďže škoda bola uplatnená riadne a včas, táto poškodenej

vznikla v súvislosti so spáchaním trestného činu obžalovaným, rozsah tohto nároku bol dostatočne
preukázaný poštovými poukážkami a výpoveďou poškodenej, v priebehu trestného konania obžalovaný
čiastočne zaplatil poškodenej spolu 80,- Eur, teda zostatok nároku na náhradu škody predstavoval
ku dňu rozhodovania súdu 270,- Eur, preto súd rozhodol o uložení povinnosti obžalovanému nahradiť
poškodenej spôsobenú škodu v zostávajúcej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v
prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,

jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny
orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade

škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len
osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký
výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním

len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.

V Liptovskom Mikuláši, dňa 28. septembra 2016

Mgr. Silvia Lesňáková
samosudkyňa

Za správnosť vyhotovenia

Jana Lehotská