Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. september 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/240/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114227577
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:2114227577.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek

senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého
D. D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: I. D., rod. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. XX, XXX XX T. - C., zastúpenej JUDr. Mariom Bednárikom, advokátom, so sídlom Korytnická
12, 821 06 Bratislava a A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX A. E., zastúpeného JUDr.
IvanouMichalíkovou,advokátkou,sosídlomM.Pišúta919/2,03101LiptovskýMikuláš,onávrhuotcana
zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného

súdu Bratislava IV zo dňa 21.01.2016 č.k. 13P/3/2015-105, jednohlasne (pomerom hlasov 3: 0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku o zníženie výživného na maloletého D. D., nar.
XX.XX.XXXX p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 21.01.2016 č.k. 13P/3/2015-105, zamietol návrh otca
na zníženie výživného, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na zistenie odôvodnených potrieb
maloletého, ako aj zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, s následnou

väzbou na vyhodnotenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom dospel k záveru, že
návrhotcanazníženievýživnéhodôvodnýnieje.Konanieonávrhumatkynazvýšenievýživnéhozastavil
a deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie takto rozhodol dospejúc k záveru, že zmeny, ktoré nastali na strane rodičov
a dieťaťa od 01.08.2010 do rozhodnutia súdu o návrhu otca, nemožno vyhodnotiť ako podstatné,
odôvodňujúce zníženie výživného v zmysle návrhu otca. Poukázal na podstatnú zmenu pomerov na

strane maloletého za obdobie od 01.08.2010 do 21.01.2016, v súvislosti s jeho vekom, nástupom na
strednú školu a rastom životných nákladov. Konštatoval, že výživné vo výške 100,- Eur mesačne, ktoré
otec navrhuje, by za daných okolností bolo neprimerane nízke a v rozpore so záujmom maloletého
dieťaťa. Uviedol, že pokiaľ otec vyčíslil výšku priemerných výdavkov na potreby jeho maloletej dcéry
S. (17 mesiacov) v sume 200,- Eur mesačne, potom výška doposiaľ určeného výživného 250,- Eur
na maloletého D. (XX rokov) z pohľadu jeho reálnych výdavkov je nanajvýš primeraná. Pokiaľ matka
vyčíslila náklady maloletého nadštandardne, na týchto sa v prevažnej miere aj podieľa spolu so svojimi

príbuznými. Podľa záverov súdu prvej inštancie otec v konaní nepreukázal, že by jeho možnosti a
schopnosti uhrádzať naďalej určené výživné boli obmedzené. Konštatoval, že otec maloletého je v
produktívnom veku, nemá zdravotné obmedzenia, je vyučený a zamestnaný ako kuchár s dlhoročnou
praxou a s možnosťou dosahovania príjmu nad 1000 Eur mesačne. Mal za to, že otec svojimschopnostiam mal možnosť prispôsobiť svoj ďalší spôsob života, nakladania s príjmom a so svojimi
úsporami. Zdôraznil, že výdavky maloletých detí majú prednosť pred akýmikoľvek osobnými výdavkami
rodičov. Vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine.

O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ OSP.

3.Protitomutorozsudkuvzákonnejlehoteprostredníctvomzvolenejprávnejzástupkynepodalodvolanie
otec maloletého, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na nové konanie. Súdu
prvej inštancie vytkol neúplne zistený skutkový stav veci, pretože nevykonal dôkazy potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne a nepresvedčivo vyhodnotil podstatnú zmenu
pomerov na jeho strane. Vyjadril názor, že nie je objektívne možné vyhodnotiť podstatné zníženie
príjmu z pracovného pomeru zo sumy 1470,- Eur mesačne na sumu 380,- Eur mesačne ako zmenu
v pomeroch, ktorá nie je podstatná a nemá vplyv na plnenie si vyživovacej povinnosti. Zdôraznil, že v
zahraničí pracoval v pracovnom pomere vždy na dobu určitú, s tým že naposledy od 23.12.2012 do

13.03.2013, preto ukončenie pracovného pomeru nemohol nijako ovplyvniť. Mal za to, že za schopnosti
rodiča z ktorých súd vychádza, je treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia
rozhodnutia, preto je nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorý odignoroval jeho súčasnú finančnú
situáciu a vychádzal zo stavu spred troch rokov. Poukázal na to, že žije v regióne Slovenska, v ktorom je
mzdanaúrovniminimálnejmzdybežnýmjavom,asúčasneajzníženámožnosťzamestnaťsa,vzhľadom

na tamojšie ponuky na trhu práce. Poukázal na matkou mesačné vyčíslené výdavky na maloletého, ktoré
považoval za prehnané a nedôvodné. Pokiaľ je životná úroveň rodiča nízka, je nevyhnutné obmedziť
aj nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Uviedol, že na podstatnú zmenu pomerov
na jeho strane súdu neprihliadol, avšak zvýšený príjem matky a jej vyšší životný štandard do úvahy
nevzal. Tvrdil, že svoje vlastné potreby realizoval až potom, ako si splnil svoju vyživovaciu povinnosť,

je však podľa jeho názoru nevyhnutné, aby v prípade zmeny pomerov na jeho starne táto skutočnosť
zohľadnená bola, keď jeho životná úroveň bola nezavinenou stratou pôvodného zamestnania znížená.

4. K odvolaniu otca matka a kolízny opatrovník písomne vyjadrenie nepodali.

5. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa §
65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej „CMP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 379, § 380 a § 378 ods. 1 zákonač. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ CSP“) a
dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
6. Tým, že predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa, súd

prvej inštancie správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý jasne definuje
dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa, musí
ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdu pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť,
či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, v prípade kladného

zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. §
62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené
potreby maloletých detí ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov,
pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

7. S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného odvolací súd dospel k záveru,
že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav tým, že svoje dokazovanie zameral na zisťovanie
rozhodujúcich skutočností podstatných pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného z hľadiska
súčasnýchodôvodnenýchpotriebmaloletého,akoajzhľadiskaschopnostíamožnostírodičov,navýživu
ktorých je maloletý plne odkázaný a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods.

1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na maloletého, t.j.
v čase rozhodovania Okresného súdu Trnava zo dňa 16.05.2011 č.k. 21P/11/2010-86. Vychádzajúc z
okolností zistených vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie odvolací súd zhodne ako súd prvej
inštancie dospel k záveru, že od posledného rozhodovania o výživnom nedošlo na strane otca k zmene
pomerov v rozsahu, ktoré by bolo potrebné premietnuť do výšky výživného, a to znížením výživného

na maloletého.

8. Pokiaľ ide o zisťovanie rozhodujúcich skutočností právne významných pre posúdenie dôvodnosti
návrhu otca na zníženie výživného treba uviesť, že súd prvej inštancie v tomto smere vykonalpotrebné dokazovanie zamerané na zistenie ako zárobkových a majetkových pomerov rodičov, tak aj
odôvodnených potrieb maloletého, zaoberal sa dôkazmi predkladanými otcom na preukázanie jeho
aktuálnych možností a schopností a zárobkových pomerov, skutkové zistenia na základe vykonaného

dokazovania vyhodnotil, svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle § 220 ods. 2, CSP odôvodnil, z ktorého
dôvodu, keďže sa odvolací súd s názorom súdu prvého stupňa vysloveným v písomnom vyhotovení
napadnutého rozsudku v plnom rozsahu stotožnil, na toto zmysle § 387 ods. 2, CSP poukazuje.

9. Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca, s týmito sa odvolací súd nestotožnil. Súd prvej inštancie v

danom konaní, t.j. v konaní o návrhu otca na zníženie výživného správne zisťoval, či dôvod uvedený
v návrhu otca na zníženie výživného - zmena jeho zamestnania je tou skutočnosťou, ktorú Zákon
o rodine v ust. § 78 ods. 1 hodnotí ako zmenu pomerov, majúcu vplyv na zmenu rozhodnutia o
výživnom. Na doplnenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že v danom
prípade otec nepreukázal dôležitý dôvod, pre ktorý zmenil doterajšiu pracovnú pozíciu v zahraničí za
aktuálne menej výhodnú. Je nesporné, že otec žil a pracoval v Taliansku takmer 10 rokov, za mzdových

podmienok, ktoré mu umožňovali platiť súdom schválenú výšku výživného v roku 2011 v sume 250,- Eur
mesačne. Aj keď išlo o sezónne práce je evidentné, že tieto si za uvedené obdobie otec v pravidelných
intervaloch predlžoval. Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča, nie sú rozhodujúce
jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti. Z obsahu spisu a najmä z
vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie skôr vyplýva, že išlo o dobrovoľné rozhodnutie otca v

dôsledku jeho rodinnej situácie (uzatvorenie manželstva a očakávanie dieťaťa) vrátiť sa na Slovensko
beztoho,abymalzabezpečenýprimeranýpríjem,najmäsohľadomnajehoužexistujúcuaajočakávanú
vyživovaciu povinnosť. Podľa názoru odvolacieho súdu otec nutnosť ukončenia pracovného pomeru
v Taliansku po takmer 10 ročnej praxi, za situácie, že jeho partnerka žila a pracovala v zahraničí (s
poskytnutím sociálnych dávok súvisiacich s tehotenstvom a narodením dieťaťa) dostatočne nepreukázal

a neodôvodnil. Rovnako je potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že otec po tom, čo sa rozhodol ukončiť
svoje pôsobenie v Taliansku, bez zabezpečenia ďalšieho primeraného príjmu všetky svoje úspory minul
na nie nevyhnutné výdavky na svadbu vo výške 9711,09 Eur. V danom prípade je potrebné prihliadnuť
aj na skutočnosť, že otec sa na starostlivosti a potrebách maloletého podieľa iba finančne, keďže
osobnú starostlivosť zabezpečuje výlučne iba matka, rovnako sa nepodieľa na hradení mimoriadnych

výdavkoch, ktoré v súvislosti so stredoškolským štúdiom, či zdravotným stavom 16-ročného D. vznikajú
priebežne. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie uzatvára, že
otcom uvádzané skutočnosti nie je možné považovať za dôvody pre zníženie výživného v neprospech
maloletého, keď nebolo preukázané, že k zmene jeho možností a schopností došlo zo závažných
dôvodov,zktorýchsúdpriposúdenízmenyvýškyvýživnéhovychádza.Vdanomprípadeprivyhodnotení

rozhodných skutočností, nemôže byť dôvodom na zníženie výživného sama o sebe ani skutočnosť,
ktorou je vznik ďalšej vyživovacej povinnosti otca. Pokiaľ ide o námietky otca v súvislosti s výdavkami
maloletého vyčíslenými matkou, na tieto odvolací súd neprihliadol, keďže je zrejmé, že na zvýšených
výdavkoch maloletého, ktorých nárast za obdobie od roku 2011 do roku 2016 matka prezentovala sa
otec nepodieľa a matka ich financuje z vlastných zdrojov.

10. S poukazom na uvedené, odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že od
posledného rozhodnutia o výživnom na strane otca nedošlo k zmene pomerov v rozsahu, ktorý by
odôvodňoval zmenu rozhodnutia o výživnom v zmysle zníženia výživného na maloletého, z ktorého
dôvodu výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh otca na zníženie výživného ako

vecne správny podľa § 387 ods. 1, CSP potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 58 CMP v spojení s ust. § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).