Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoPr/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5914207487
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5914207487.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: N. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Ľ. G. XXXX/XX, Z. R., právne zastúpeného JUDr. Petrom Harakálym, advokátom, so sídlom N. XX,
R., proti odporcovi: MAKS-D, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 1, Nováky, IČO: 36 332 534, právne
zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária NIŽNÍK & Partners, s.r.o., so sídlom Kováčska 49,
Košice - Staré Mesto, IČO: 47 244 488, v konaní o určenie, že obsah a podmienky v dodávateľskej

zmluve uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom zodpovedajú pracovnoprávnemu vzťahu a že
úraz, ktorý sa stal navrhovateľovi dňa 20.10.2010 počas výkonu práce, je pracovným úrazom, za
ktorý zodpovedá žalovaný v rozsahu 100 %, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu
Ružomberok č.k. 3Cpr/2/2014-41 zo dňa 02.02.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol, že konanie zastavil s tým, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.
Nárok navrhovateľa okresný súd posudzoval podľa § 4 ods. 2 písm. d), ch), i) a podľa § 5 ods. 1
písm. a), § 6 ods. 1, 10 ods. 1, 3 zákona č. 71/1992 Zb. Z dôvodov uznesenia vyplýva, že okresný
súd mal preukázané, že návrhom, doručeným okresnému súdu dňa 10.11.2014, v konaní vedenom
pod sp.zn. 3Cpr/2/2014 sa navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu domáhal určenia, že obsah

a podmienky v dodávateľskej zmluve uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom zodpovedajú
pracovnoprávnemu vzťahu a že úraz, ktorý sa stal navrhovateľovi dňa 20.11.2010 počas výkonu práce,
je pracovným úrazom, za ktorý zodpovedá odporca v rozsahu 100 %. V odôvodnení návrhu poukázal na
to, že navrhovateľ bol zo strany odporcu usmernený na vybavenie živnostenského oprávnenia, pričom
formálne bol na základe živnostenského oprávnenia vedený na Obvodnom úrade Dolný Kubín ako
SZČO. Odporca bol hlavným dodávateľom stavebných prác a ako hlavný dodávateľ stavby riadil a

prideľovalpráce,pričomnavrhovateľvykonávalibapomocnéprácezadohodnutúcenu,nakoľkotietoboli
prideľované, kontrolované a preberané odporcom. Aj v kritický deň úrazu navrhovateľ vykonával prácu,
ktorú mu pridelil odporca, konkrétne pomocné práce, pre osobu, ktorá bola rovnako SZČO. Z daných
dôvodov má navrhovateľ za to, že sa nejedná o štandardnú zmluvu o dielo, ale ide o zastretý právny
úkon, nahradzujúci riadnu pracovnú zmluvu. Podľa okresného súdu neobstojí tvrdenie navrhovateľa,
že navrhovateľ je od súdneho poplatku oslobodený podľa ust. § 4 ods. 2 písm. d) Zákona o súdnych

poplatkoch, nakoľko podľa uvedeného zákonného ustanovenia je od poplatku oslobodený navrhovateľ
v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu a choroby z povolania. Ďalej dôvodil, že pokiaľ sa
navrhovateľ domáhal určenia, že úraz, ktorý sa stal navrhovateľovi, je pracovný úraz, pričom uvedené
nemožno posudzovať, že sa jedná o náhradu škody z pracovného úrazu. Taktiež nie je oslobodený podľa
§ 4 ods. 2 písm. ch) Zákona o súdnych poplatkoch, nakoľko sa navrhovateľ nedomáha náhrady škody,
ktorá vznikla v súvislosti s ublížením na zdraví. Taktiež nie je dôvodné aplikovať ust. § 4 ods. 2 písm.

i) Zákona o súdnych poplatkoch, keďže v zmysle citovaného ustanovenia je od poplatku oslobodený
navrhovateľ v konaní o náhradu škody, alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené trestnýmčinom, pričom ani o takýto prípad sa v prejednávanej veci nejedná. Okresný súd ustálil, že ani jeden
z uplatňovaných nárokov nemožno podradiť pod premisu, že navrhovateľ je účastníkom konania o
náhradu škody na zdraví z pracovného úrazu.

Voči citovanému uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Má za to, že predmetom
konania v súdenej veci je určenie právneho základu pre uplatnenie nárokov vyplývajúceho z pracovného
úrazu. Navrhovateľ utrpel pracovný úraz s následkom ťažkého poškodenia zdravia v dôsledku
spáchaného trestného činu. Podľa názoru odvolateľa v danom prípade je na mieste režim v zmysle

§ 4 ods. 2 písm. d), ch), i) Zákona o súdnych poplatkoch, teda osobné oslobodenie. Popri uvedenom
navrhovateľ predkladá aj návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov. Podľa odvolateľa osobné
oslobodenie sa musí vzťahovať tak na vyriešenie právneho základu (pre určenie zodpovednosti na
vyriešenie predbežnej otázky určením miery zavinenia), ako aj na uplatnenie nárokov z tohto titulu.

Odporca sa vyjadril k odvolaniu navrhovateľa tak, že na uvedené konanie nie je možné vo vzťahu k

navrhovateľovi aplikovať, nakoľko dôvody oslobodenia od súdnych poplatkov sú v zákone taxatívne
stanovené a nie je možné ich rozširovať. Preto považuje rozhodnutie súdu za vecne správne.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.

s. p.) uznesenie okresného súdu zrušil v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. i) O. s. p.

Odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

V danom prípade prvostupňový súd zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, nakoľko podľa

okresného súdu neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že navrhovateľ je od súdneho poplatku oslobodený
podľa ust. § 4 ods. 2 písm. d) Zákona o súdnych poplatkoch, nakoľko podľa uvedeného zákonného
ustanovenia je od poplatku oslobodený navrhovateľ v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu
a choroby z povolania. Ďalej dôvodil, že pokiaľ sa navrhovateľ domáhal určenia, že úraz, ktorý sa
stal navrhovateľovi, je pracovný úraz, pričom uvedené nemožno posudzovať, že sa jedná o náhradu

škody z pracovného úrazu. Taktiež nie je oslobodený podľa § 4 ods. 2 písm. ch) Zákona o súdnych
poplatkoch, nakoľko sa navrhovateľ nedomáha náhrady škody, ktorá vznikla v súvislosti s ublížením
na zdraví. Taktiež nie je dôvodné aplikovať ust. § 4 ods. 2 písm. i) Zákona o súdnych poplatkoch,
keďže v zmysle citovaného ustanovenia je od poplatku oslobodený navrhovateľ v konaní o náhradu
škody, alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené trestným činom, pričom ani o takýto prípad

sa v prejednávanej veci nejedná. Okresný súd ustálil, že ani jeden z uplatňovaných nárokov nemožno
podradiť pod premisu, že navrhovateľ je účastníkom konania o náhradu škody na zdraví z pracovného
úrazu.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd vyhodnotil dôvody osobného oslobodenia podľa § 4 ods. 2

písm.d)Zákonaosúdnychpoplatkochnesprávne.Navrhovateľavkonaníonáhraduškodyzpracovného
úrazu a choroby z povolania treba vykladať ako procesnoprávny pojem. Navrhovateľ v takom konaní
by mal byť síce zamestnanec (bývalý zamestnanec) odporcu, ale pri skúmaní otázky poplatku nebude
rozhodujúce, či navrhovateľ je alebo bol zamestnancom odporcu. Podstatné je, že determinujúce v
danom prípade je nielen to, či sa v konaní výslovne žiada ochrana nároku na odškodnenie za pracovný

úraz, alebo chorobu z povolania, kedy je priznanie oslobodenia nároku na odškodnenie za pracovný
raz, alebo chorobu z povolania nesporné, ale v prípade návrhu na začatie konania týkajúceho sa
poškodenia na zdraví v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania musí tvoriť jeden
celok. To znamená, že ak je takto vymedzený predmet konania, podľa názoru odvolacieho súdu osobné
oslobodenie podľa § 4 ods. 2 písm. d) Zákona o súdnych poplatkoch sa musí vzťahovať tak na vyriešenie

právneho základu nároku, ako aj na uplatnenie nároku, ktorý sa týka odškodnenia za pracovný úraz
alebo chorobu z povolania, teda na plnenie z tohto titulu.

Krajský súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v prípade, ak by si navrhovateľ uplatnil nárok na
náhradu škody z pracovného úrazu alebo choroby z povolania, teda nárok na ochranu nároku na

odškodnenie, musel by sa prejudiciálne zaoberať všetkými otázkami, ktoré sú obsahom žalobného
návrhu navrhovateľa. V tomto prípade pri posudzovaní osobného oslobodenia navrhovateľa od súdnych
poplatkov nepostupoval správne, keď sa nezaoberal touto otázkou komplexne a vykladal ju prísnereštriktívne. Takýto výklad prvostupňového súdu podľa názoru odvolacieho súdu nie je ústavne
konformný.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej
aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie
obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Pri výklade a
aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného
znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže,

ba dokonca musí sa od neho odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel
zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatne
všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR). V prípadoch nejasnosti
alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napríklad viac verzií
interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia,
o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad ratione legis pred doslovným

gramatickým výkladom.

Odvolací súd konštatuje, že je povinnosťou všeobecných súdov v situácii, keď právny predpis dovoľuje
dvojaký výklad (jeden ústavne konformný a druhý ústavne nekonformný), vykladať právny predpis

spôsobom ústavne konformným. Toto právo a zároveň aj povinnosť všeobecných súdov vyplývajúca
z čl. 152 ods. 4 ústavy sa však nedá použiť vtedy, keď jednoznačné znenie normatívneho textu (i
keď sa javí všeobecnému súdu ako ústavne nekonformné) vylučuje jeho interpretáciu iným spôsobom.
V takomto prípade totiž odlišné ponímanie normatívneho textu by bolo treba považovať za prejav
arbitrárnosti. V danom prípade sa odvolaciemu súdu javí právna úprava ústavne nekonformná, avšak

je interpretovateľná ústavne konformným spôsobom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil podľa § 221 ods. 1
písm. i) O. s. p., keďže prvostupňový súd rozhodol bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a
dôvody, pre ktoré bolo vydané, neexistovali. Vzhľadom na závery odvolacieho súdu ohľadne vecného

oslobodenia stal sa návrh navrhovateľa na oslobodenie podľa § 138 O. s. p. bezpredmetný.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok prípustný nie je.