Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. november 2016

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 10C/192/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712215413
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Stanček
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2016:1712215413.9

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobcu J. Q., Z.
XX.XX.XXXX, Š. H. Q., B. V., zastúpenej spoločnosťou T. A. P.. F. J., Q..J..H.., Q. Q. G. X, B. XXX XX
proti žalovanému D.. P. Q., Š. H. Q., B. P.Z. Z. B. X, E. O. zastúpenému advokátkou P.. M. A., F.. J.. Š.
X, XXX XX X. o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov súdneho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 10.09.2012 doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.09.2012 žalobca žiadal, aby súd zrušil
podielové spoluvlastníctvo strán sporu k rozostavanému domu na pozemku parc. č. XXX/XX o výmere
131 m2 a pozemkov pozemku parc. č. XXX/XX o výmere 720 m2 a pozemku parc. č. XXX/XX o výmere

131 m2 konštituoval vlastnícke právo žalobkyne právo žalovaného na zaplatenie vyporiadacieho podielu
a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že podielovými spoluvlastníkmi
predmetných nehnuteľností, žalovaný sa odmieta na vyporiadaní mimosúdne dohodnúť. Strany sporu
tiež vlastnia nehnuteľnosť E. O.L., v ktorej sa zdržiava prevažnú väčšinu času žalovaný, žalobkyňa sa
zdržiavaprevažnúväčšinučasupredmetnýchnehnuteľnostiach.Písomnýmpodanímzodňa20.07.2016
žalobca zobral návrh späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť čo odôvodnil tým, že došlo k

mimosúdnemu urovnaniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva strán sporu.

2. Na výzvu súdu zo dňa 27.07.2016 doručenú PZO dňa 02.08.2016 sa žalovaný nevyjadril.

3. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1
Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

4. Vzhľadom na to, že žalobca môže podľa § 144 Civilného sporového poriadku vziať žalobu kedykoľvek
späť, pričom toto právo je obmedzené len nesúhlasom žalovaného s takýmto späťvzatím z vážnych
dôvodov po začatí predbežného prejednania sporu podľa § 168 alebo pojednávania (§ 146 ods. 1
Civilného sporového poriadku) a vo veciach, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu súhlasom žalovaného, súd konanie zastavil, keď žalobca písomne zobral

návrh na začatie konania v celom rozsahu späť pred predbežným prejednaním sporu podľa § 168 a
súčasne pred pojednávaním. V prejednávanej veci určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, preto bol potrebný súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby. Žalovaný
sa na výzvu súdu k späťvzatiu nevyjadril, z čoho súd usudzuje na danie súhlasu so späťvzatím (§ 146
ods. 1 Civilného sporového poriadku).

5. O náhrade trov súdneho konania súd rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, keď žalobca síce zobral návrh späť pre správanie sa žalovaného, avšak zavinenie saneposudzuje z procesného hľadiska výlučne podľa procesného výsledku, čiže procesným zavinením
nie je bezprostredné spôsobenie výsledku - zastavenia súdneho konania t.j. zavinením zastavenia
konania nie je vykonanie úkonu, ktorý bezprostredne vyvolá rozhodnutie súdu o zastavení konania, ale

zavinením zastavenia konania sa rozumie pôsobenie na výsledok v širšom zmysle, teda zahŕňa konanie
alebo nekonanie strany, pričom sa zohľadnia aj iné právne skutočnosti vytvorivšie všetky okolnosti
ovplyvňujúce konanie strany a ktoré vyvolali procesný úkon strany, v prejednávanej veci úkon žalobcu
- späťvzatie návrhu. Uvedený výklad platí napriek obsahu dôvodovej správy Civilného sporového
poriadku, podľa ktorej „navrhovaná právna úprava vychádza pri náhrade trov konania zo zásady

procesného zavinenia, ktorá je osvedčenou a aplikačne bezproblémovou zásadou“, teda zdanlivo akoby
pretrvávali teoretické závery procesnej teórie premietnuté do Občianskeho súdneho poriadku pri jeho
tvorbe, avšak výklad ustanovenia § 256 Civilného sporového poriadku vychádzajúci z teórie skúmania
zavinenia podľa procesného výsledku (ako to bolo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) by bol
v rozpore s požiadavkou na spravodlivé usporiadanie vzťahov ako atribútom materiálneho právneho
štátu. V zmysle zásady zodpovednosti za zavinenia podľa procesného výsledku žalobca vždy zaviní

zastavenie súdneho konania keď zoberie návrh späť a preto dobové pozitívne právo z tejto zásady
stanovovalo výnimku (pôvodné ust. § 146 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku). Aktuálne
obdobatohtoustanoveniachýba,zčohomožnousudzovať,berúcdoúvahyčl.Iods.1ÚstavySlovenskej
republiky a z toho vyplývajúcu potrebu spravodlivosti rozhodnutí, že obsah pojmu „zaviniť“ podľa právnej
úpravy platný do 30.06.2016 (§ 146 ods. 2 O.s.p.) je odlišný od pojmu v aktuálne účinnom právnom

predpise (§ 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku). V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že
predkladacia správa zákona nie je záväznou časťou textu zákona, ale je len manifestovanou vôľou
predkladateľa zákona a jeho predstavou o navrhovanom pravidle a o právnych spoločenských vzťahoch,
ktoré chce upraviť, pričom nielen že všetky skutočné dôvody nemusia byť v dôvodovej správe uvedené,
ale samotný zákonodarný orgán môže schváliť navrhovaný zákon z celkom iných dôvodov.

6. Žalobca v písomnom podaní uviedol, že späťvzatiu návrhu predchádzalo uzavretie dohody, pričom
jej text nepreukázal, žalovaný sa k späťvzatiu návrhu nevyjadril. Z uvedeného možno usudzovať na
faktickú dohodu strán sporu, že nikto nezavinil zastavenie konania, súd preto nepriznal náhradu trov
súdneho konania žiadnej strane.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia
tohto uznesenia.
V odvolaní sa uvedie spisová značka, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.