Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. október 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/615/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211204716
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1211204716.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka
Levice, so sídlom Sv. Michala 4, Levice, IČO: 30 807 487, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka,
a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO : 31 320 155, o zaplatenie 96.900 eur, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 07.mája 2014, č.k. 50C/38/2011-69,

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 96.900 eur, zaplatiť na účet okresného súdu súdny poplatok vo výške 5.814 eur a
žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Viazaný právnym názorom vysloveným Krajským súdom v
Bratislave, ktorý ako odvolací súd uznesením č.k. 8Co 144/2013-59 zo dňa 24.01.2014 jeho (v poradí

prvý) rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a
nedostatočne zisteného skutkového stavu, dospel s poukazom na § 104 ods. 1 Exekučného poriadku
k záveru, že žaloba je dôvodná. Vychádzal zo zistenia, že žalovanému boli doručované príkazy na
začatie exekúcie súdnych exekútorov JUDr. Zory Ferdinandy a JUDr. Aleny Salayovej prikázaním
pohľadávky z účtu povinného Všeobecná nemocnica s poliklinikou Šahy, n.o. v banke žalovaného, a
to dňa 05.10. 2010 (sp.zn. Ex 30280), dňa 11.10.2010 (sp.zn. EX 771/2010) a dňa

19.10.2010 (sp.zn.EX 839/2010), na základe ktorých žalovaný zablokoval účet povinného, avšak z
tohto účtu uhradil povinnému dňa 20.10.2010 sumu na mzdy zamestnancov povinného za obdobie
október 2010 a dňa 19.11.2010 sumu na mzdy zamestnancov povinného za mesiac november 2010.
Vo vzťahu k obrane žalovaného uviedol, že hoci z ustanovenia § 104 ods. 1 Exekučného poriadku
explicitne nevyplýva lehota, v ktorej má byť vyhlásenie povinného voči banke
vykonané, pokiaľ však majú finančné prostriedky slúžiť na výplatu miezd zamestnancov za výplatné
obdobie najbližšie po doručení príkazu na začatie exekúcie banke, toto vyhlásenie musí byť banke

doručené najneskôr do splatnosti miezd za výplatné obdobie najbližšie doručeniu príkazu na začatie
exekúcie. V konaní mal preukázané, že výplatným termínom miezd zamestnancov bol 15.
deň nasledujúceho mesiaca, a že povinný doručil žalovanému žiadosti o výplatu miezd zamestnancom
dňa 20.10.2010, keď výplatný deň bol dňa 15.10.2010 a dňa 20.11.2010, keď výplatný deň bol dňa
15.11.2010, teda žiadosti boli žalovanému doručované po výplatnom termíne na vyplatenie miezd.
Dospel tak záveru, že postup žalovaného nebol správny, keď v exekúcii vedenej súdnym

exekútorom JUDr. Zorou Ferdinandy pod sp.zn. Ex 3028/2010 boli peňažné prostriedky v sume 25.900
eur (určené na výplatu miezd zamestnancov povinného) uhradené zo zablokovaného účtu povinného
po vydaní príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke zo dňa 05.10.2010 av prípade výplaty peňažných prostriedkov v sume 71.000 eur z účtu povinného pre zamestnancov
povinného v exekúcii vedenej súdnym exekútorom JUDr. Aleny Salayovej sp.zn. EX 839/2010 po
vydaní príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke zo dňa 19.11.2010. Stotožnil

sa s argumentom žalobcu, že žalovaný odpísal neoprávnene z účtu povinného peňažné prostriedky
na mzdy svojich zamestnancov v mesiaci november 2010, keďže žiadosť povinného bola doručená
žalovanému až po vydaní exekučného príkazu a povinný žiadal výplatu miezd zamestnancov až po
výplatnom termíne, pretože ustanovenie § 104 ods. 1 exekučného poriadku výplatné obdobie definuje
ako obdobie najbližšie dňu, keď bol banke doručený príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky

z účtu v banke. Prvý príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke bol doručovaný
žalovanému dňa 05.10.2010 (sp.zn. EX 3028/2010) a najbližším výplatným termínom v mesiaci október
bol mesiac september a druhý príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke bol
banke doručovaný dňa 19.10.2010 (sp.zn. EX 839/2010) a najbližším výplatným termínom v mesiaci
november, keď povinný požiadal žalovaného o výplatu miezd zamestnancov zo dňa 19.11.2010, bol
mesiac október. Keďže výplatný termín na mzdy zamestnancov spadal na deň 15.11.2010 a príkaz

na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke bol banke doručovaný už dňa 19.10.2010
(sp.zn.EX 839/2010), keď mzdy zamestnancov boli za mesiac september už po 15-tom dni uhradené,
najbližším výplatným termínom na výplatu miezd zamestnancov bol mesiac október. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. O uložení povinnosti žalovanému zaplatiť súdny poplatok rozhodol
v súlade s § 2 ods. 2, § 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb. a položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych

poplatkov tvoriaceho prílohu zákona.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný domáhajúc sa
jeho zmeny tak, aby bola žaloba zamietnutá, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožnil sa so závermi prvoinštančného súdu,

nakoľko z § 104 ods. 1 Exekučného poriadku nevyplýva pre povinného ako zamestnávateľa žiadna
lehota na podanie žiadosti, resp. vyhlásenia o tom, že tieto prostriedky sú určené na výplatu miezd jeho
zamestnancov. Mal za to, že zo znenia uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku nemožno ustáliť,
že účinnosť vyhlásenia povinného ako zamestnávateľa je obmedzená len na jedno, presne určené
výplatné obdobie, a preto je potrebné tento procesný úkon vykonať najneskôr do skončenia tejto doby,

ktorá je ohraničená splatnosťou miezd za toto výplatné obdobie, v opačnom prípade tento nárok zaniká
a na vyhlásenie uskutočnené v ďalšom výplatnom období nemožno už prihliadnuť, tak ako to uviedol
odvolací súd vo svojom uznesení zo dňa 24. 01. 2014. Žiadna takáto povinnosť
povinnému, ako ani doba, či lehota na podanie vyhlásenia, z tohto ustanovenia nevyplýva a takýto
výklad by bol protizákonný a protiústavný, pretože nad rámec hypotézy právnej

normy vyvodzuje lehotu na uplatnenie nároku a sankciu v podobe zániku tohto nároku. Pokiaľ by bol
povinný limitovaný lehotou na uskutočnenie vyhlásenia, potom by takáto lehota musela vyplývať priamo
zo zákona a takisto by musel byť explicitne vyjadrený aj zánik práva či nároku, ak by tak neurobil v
zákonom stanovenej lehote. Zdôraznil, že lehota na urobenie vyhlásenia zo strany povinného, ako ani
zánik nároku, z uvedeného ustanovenia nevyplývajú. V tejto súvislosti poukázal na § 583 Občianskeho

zákonníka. Mal zato, že z ustanovenia § 104 ods. 1 Exekučného poriadku nevyplýva žiadne obmedzenie
účinnosti vyhlásenia povinného, ale obmedzenie sa vzťahuje na prostriedky, ktoré majú byť vylúčené z
exekúcie. Poukazoval na to, že sporné ustanovenie používa slovné spojenie "výplatné obdobie", pričom
v napádanom rozhodnutí sa používa slovné spojenie "výplatný termín", pričom Zákonník práce hovorí
len o výplatnom termíne a pojem výplatné obdobie nepozná. Aj z toho dôvodu je nielen

zákonná úprava zmätočná, ale aj výklad súdu v napádanom rozhodnutí, ktorý zamieňa viaceré pojmy,
čím je zmätočný a nepreskúmateľný. Uviedol, že ustanovenie § 104 ods. 1 Exekučného
poriadku splatnosť mzdy vôbec nespomína. Argumentoval, že povinný doručil banke vyhlásenie včas
dňa 20. 10. 2010 a dňa 20. 11. 2010, teda najneskôr do splatnosti mzdy, ktorá v zmysle
§ 129 ods. 1 Zákonníka práce nastala posledný deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca,

a preto postupoval správne.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného zotrval na názore, že vyhlásenie povinného,
že žiada vyplatiť peňažné prostriedky na mzdy zamestnancov, musí obsahovať označenie exekúcie, ku
ktorej sa žiadosť viaže, počet zamestnancov, úhrnnú sumu pripadajúcu na mzdy, dostatočne konkrétne
určené najbližšie výplatné obdobie, a to uvedením konkrétneho dňa, kedy sa vypláca vyúčtovanie, teda

uvedením výplatného termínu a súčasťou vyhlásenia zamestnávateľa musí
byť tiež vyhlásenie, že tento procesný úkon nevykonal aj v inej banke alebo aj na iný účet, vyhlásenie
musí byť adresované banke a jeho účinnosť je obmedzená len na jedno výplatné obdobie, to ktoré
bezprostredne nasleduje po doručení príkazu na začatie exekúcie. V tejto súvislosti zastáva názor,že uplynutým dňa uvedeného vo vyhlásení zamestnávateľa, ním určeného výplatného termínu, zaniká
nárok zamestnávateľa, povinného, na vyplatenie sumy nepodliehajúcej exekúcii podľa § 104 ods. 1
Exekučnéhoporiadku.Poukázalnato,ženatlačiváchžalovaného"Žiadosťovyplateniemiezd"žalovaný

požaduje od zamestnávateľa uvedenie konkrétneho dátumu výplaty miezd a nestačí uviesť
iba mesiac a rok, v ktorom, resp. za ktorý, zamestnávateľ žiada vyplatiť mzdy podľa § 104 ods. 1
Exekučného poriadku. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že vyhlásenie možno urobiť aj po uplynutí
dátumu určeného povinným na výplatu miezd, keď takáto realizácia § 104 ods. 1 Exekučného poriadku
nievsúladesoZákonníkompráce (§ 129).Pokiaľpovinnýnažiadostiachuviedoldátumvýplaty

15. 10. a 15. 11. 2010 tak možno odôvodnene predpokladať, že tak v súlade s možnosťou danou mu
Zákonníkomprácedohodolsosvojimizamestnancamisplatnosťmzdyodlišneodvšeobecnéhopravidla,
a teda, že v jeho prípade sú mzdy splatné v 15. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Pokiaľ teda
v danom prípade zamestnávateľ uviedol dátum výplaty miezd 15. 10. 2010, mal o výplatu miezd žiadať
do tohto dátumu a nie až 20. 10. 2010 a ak uviedol splatnosť 15. 11. 2010, mal o výplatu
miezd žiadať pred týmto dátumom, a nie až 19. 11. 2010, v oboch prípadoch potom, ako si overil, že

na účet bola pripísaná dostatočne vysoká suma. Za včas doručené vyhlásenie by sa malo považovať
vyhlásenie doručené v takom časovom predstihu, aby výber finančných prostriedkov umožňoval výplatu
mzdy zamestnancov pre najbližší výplatný termín v čase, ktorý bol vopred určený alebo dohodnutý ako
deň splatnosti mzdy. Poukázal na to, že v prípade žiadosti zo dňa 20. 10. 2010 aj žiadosti z 19. 11.
2010 je uvedené exekučné konanie EX 839/2010 a žalovaný svojím konaním upravil vôľu povinného,

čím mu umožnil výber zo zablokovaného účtu v októbri 2010 aj v novembri 2010, povinný svojimi
žiadosťami žiadal dvakrát o výber peňažných prostriedkov na mzdy v tom istom exekučnom konaní,
keďže žalovaný jeho žiadosť v októbri 2010 priradil k exekučnému konaniu EX 3028/2010,
čo nie je v súlade s exekučným poriadkom. Výklad realizovaný žalovaným ho obmedzil v právach ako
oprávneného nad rámec určený exekučným poriadkom a neprimerane zvýhodnil povinného.

4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. , Civilný sporový poriadok
(ďalej len "CSP") účinného od 01.07.2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahu a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP),
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 CSP a contrario v spojení s
§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že žalovaný nedôvodne vytýka súdu prvej inštancie , že jeho

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
5. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie po doplnení dokazovania; ktorým mal preukázané,
že vyhlásenie povinného zo dňa 20.10.2010 pokiaľ ide o výplatu miezd za mesiac september 2010
bolo žalovanému doručené dňa 20.10.2010; opätovne vec právne posúdil podľa § 104 ods. 1
Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúcii odpísaním z účtu v banke nepodliehajú prostriedky, ktoré

sú výslovným vyhlásením povinného určené na výplatu miezd jeho zamestnancov na výplatné obdobie
najbližšie dňu, keď bol banke doručený príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v
banke, a vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu v uznesení zo dňa 24.01.2014 č.k. 8Co
144/2013-59, ktorým bol v ďalšom konaní viazaný, dospel k správnemu záveru, že pokiaľ žalovaný
realizoval; a to odpísaním peňažných prostriedkov zo zablokovaného účtu; vyhlásenia povinného na

výplatu miezd jeho zamestnancov doručené mu až po uplynutí splatnosti miezd za výplatné obdobie
najbližšie dňu doručenia príkazu na začatie exekúcie, postupoval v rozpore s § 104 ods. 1 Exekučného
poriadku. Odvolací súd sa s týmto právnym záverom súdu prvej inštancie; ktorý vyjadril už vo svojom
predchádzajúcom rozhodnutí, v plnom rozsahu stotožňuje a za rovnakého skutkového stavu; keď aj
ďalšia argumentácie strán sporu zostala nezmenná, nemal dôvod sa od neho odkloniť.

6. Odvolací súd tak naďalej zhodne so žalobcom zastáva právny názor, že hoci z ust. § 104
ods. 1 Exekučného poriadku explicitne nevyplýva lehota, v ktorej musí povinný ako zamestnávateľ vo
vzťahu k banke vyhlásenie urobiť, túto však možno z jeho gramatického znenia vyvodiť tak, že pokiaľ
majú prostriedky slúžiť na výplatu miezd zamestnancov za výplatné obdobie najbližšie po doručení
príkazu na začatie exekúcie banke, tak potom toto vyhlásenie musí povinný/zamestnávateľ uskutočniť

najneskôr do splatnosti miezd, ktoré majú byť zaplatené zamestnancom za výplatné obdobie najbližšie
doručeniu príkazu na začatie exekúcie banke, a to bez ohľadu na to, či na účte je alebo nie je dostatok
finančných prostriedkov a len v takomto prípade vzniká banke povinnosť prednostne uhradiť z účtu
povinného mzdy zamestnancov a až následne uspokojiť pohľadávku oprávneného. Pokiaľ povinný
vyhlásenie neurobí najneskôr do splatnosti miezd, banka je povinná bez zbytočného odkladu na základe

exekučného príkazu odpísať pohľadávku z účtu povinného v prospech oprávneného. Pokiaľ je
teda účinnosť vyhlásenia obmedzená len na jedno, presne určené výplatné obdobie, je potrebné tento
úkon vykonať najneskôr do skončenia tejto doby, ktorá je ohraničená splatnosťou miezd za toto výplatnéobdobie, v opačnom prípade tento nárok zaniká v tom význame, že na vyhlásenie uskutočnené v
ďalšom výplatnom období už nemožno prihliadnuť.
7. Odvolací súd preto považuje za účinné také vyhlásenie povinného, ktoré sa vzťahuje na najbližšie

výplatné obdobie po doručení príkazu na začatie exekúcie, pokiaľ bolo vykonané najneskôr ku
dňu splatnosti miezd/termínu výplaty miezd, ktoré majú byť zamestnancom za toto výplatné obdobie
vyplatené. Uvedené tak nie je v rozpore so Zákonníkom práce, ktorý v § 129 ods. 1 rovnako rozlišuje
výplatné obdobie, za ktoré považuje mesačné obdobie a zároveň stanovuje za toto obdobie splatnosť
mzdy a v nadväznosti na to aj výplatu mzdy vo výplatných termínoch (§ 130

ods. 2). S poukazom na uvedené sa odvolací súd nestotožnil s obranou žalovaného, že zamestnávateľ
ako povinný môže urobiť vyhlásenie vo vzťahu k najbližšiemu výplatnému obdobiu po doručení príkazu
kedykoľvek, teda aj po uplynutí ním určeného dátumu na výplatu miezd zamestnancov a že je na jeho
(svoj)vôli požiadať o výplatu miezd, kedy to bude pre neho výhodné.
8. Nedôvodná je tak aj námietka žalovaného o zmätočnosti a nepreskúmateľnosti výkladu súdu v
napadnutom rozhodnutí, keď; ako bolo uvedené vyššie; Zákonník práce rozlišuje výplatné obdobie a

splatnosti mzdy za výplatné obdobie. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na tú skutočnosť, že
sám žalovaný pri realizácii žiadostí povinného o vyplatenie miezd používa pojem
výplatného obdobia, za ktoré považuje mesačné obdobie (september a október 2010), za ktoré
sa mzda zamestnancom vypláca, pričom na svojich tlačivách požaduje od zamestnávateľa uviesť; ako
rozhodný; dátum výplaty miezd, teda deň ich splatnosti (15.10. a 15.11.2010) a v odvolaní tvrdí, že

splatnosť miezd nastala posledným dňom nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
9. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za
správneavcelomrozsahusapretostotožňujesdôvodmiuvedenými vodôvodnenínapadnutého
rozhodnutia, ktoré viedli súd prvej inštancie k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a
v podrobnostiach na ne odkazuje. S poukazom na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil, napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie; vrátane súvisiaceho, odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého, výroku o súdnom
poplatku a výroku o náhrade trov konania; ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.
1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech v celom rozsahu,

nárok na náhradu trov nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní v súvislosti s uplatňovaním práva
preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP). Dovolanie

je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana,
nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom
v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa
už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej

praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm.
a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo

sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej
stranyneprevyšujedvojnásobokminimálnejmzdy;napríslušenstvosaneprihliada, c)jepredmetom
dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho
konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej
mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§

422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sapodáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.1 CSP) . Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ
musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť

spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).