Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. apríl 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoP/12/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315227343
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2315227343.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. B., nar. XX.X.XXXX, bytom ako otec,
v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov
- matky: R. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B., E. XX/A, t.č. B., W. XX a otca: V. B., nar. X.X.XXXX, bytom B.,
E. XX, zastúpeného advokátom: JUDr. Ivan Rendek, so sídlom Galanta, Šafárikova 1522, o návrhu otca
na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a na nariadenie predbežného

opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. 12P/392/2015-14 zo dňa
4.1.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že nariaďuje nasledovné
predbežné opatrenie:

Súd dočasne z v e r u j emaloletého V. do osobnej starostlivosti otca.

Matka j e p o v i n n á dočasne prispievať na výživu maloletého 27,13 Eur mesačne, vždy do
15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletého.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd zamietol návrh otca, ktorý navrhol nariadiť predbežné
opatrenie, ktorým by bolo maloleté dieťa, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej,

zverené do jeho starostlivosti a matka by bola zaviazaná platiť predbežné výživné 35,- Eur mesačne.
Prvostupňový súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi a pripojenými súdnymi spismi,
z ktorých zistil, že maloletý V. pochádza z manželského vzťahu rodičov, pričom dosiaľ rodičia k
dieťaťu nemajú upravené rodičovské práva a povinnosti rozhodnutím súdu. Zatiaľ bolo vydané iba
predbežné opatrenie č.k. 12P/370/2015-10 zo dňa 10.12.2015, ktorým bolo maloleté dieťa ponechané
v starostlivosti matky a bol upravený jeho styk s otcom tak, že má právo stýkať sa s dieťaťom

každý párny týždeň v sobotu od 14.00 hod. do 18.00 hod. Toto rozhodnutie v dôsledku podaného
odvolania dosiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Na Okresnom súde Galanta prebieha tiež konanie o
rozvod manželstva rodičov maloletého pod sp. zn. 16P/374/2015, v ktorom sa matka domáha zverenia
dieťaťa do svojej starostlivosti, žiada určiť výživné a upraviť styk dieťaťa s otcom v konaní. Konanie
zatiaľ nebolo skončené. Následne prvostupňový súd poukázal na ust. § 74 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1,
2, 6, 8 O.s.p. Po oboznámení sa s okolnosťami prípadu nemal za dostatočne osvedčenú naliehavosť

nariadenia predbežného opatrenia a to najmä vzhľadom na to, že súd už iným predbežným opatrením
ponechal maloleté dieťa v starostlivosti matky a predbežne upravil styk otca s dieťaťom. Doposiaľ
rodičia nespochybnili starostlivosť druhého rodiča o dieťa a preto nie je na strane dieťaťa hrozba
psychickej či fyzickej ujmy, ktorú by mohlo nenariadením predbežného opatrenia utrpieť, najmä ak už
jedno predbežné opatrenie nariadené bolo, ktorým sa má dospieť k stabilite výchovného prostredia do
času, kým nerozhodne súd po náležitom dokazovaní po veci samej. Súd pritom považuje nariadenie

predbežného opatrenia vo veci 12P/370/2015 za základné zastabilizovanie rodinnej situácie, pričom
nevzhliadol dôvod na zmenu tohto rozhodnutia. Z uvedených dôvodov súd návrh otca zamietol.Proti tomuto uzneseniu podal prostredníctvom svojho advokáta odvolanie otec maloletého, ktorým sa
domáhal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že vyhovie jeho návrhu a dieťa predbežne

zverí do osobnej starostlivosti otca. Prioritne zdôraznil, že s nariadeným predbežným opatrením, ktorým
bolo dieťa zverené do dočasnej osobnej starostlivosti matky, nesúhlasil a ihneď podal proti nemu
„odpor“ (zrejme odvolanie). Vyslovil názor, že súd nariadil predbežné opatrenie len na základe tvrdení
matky, zatiaľ čo on podporil svoj návrh aj čestným prehlásením svedkov, potvrdením ošetrujúcej lekárky,
ako aj potvrdením materskej školy. Poukázal na to, že matka sama opustila spoločnú domácnosť po

tom, ako si našla nového priateľa, syna nechala doma. Pre svoje veci si prišla niekoľkokrát, vždy na cca
10-15 minút bola na chvíľu s maloletým V. a potom vždy odišla. Po dvoch týždňoch prejavila záujem
zobrať si syna na jednu noc, čo jej umožnil. Len jedenkrát bol syn u matky dve noci. V súčasnosti matka
navštevuje syna približne štyrikrát do týždňa, tak na dve hodiny. Odvtedy ako matka opustila domácnosť,
o syna sa stará prevažne on, pomáhajú mu rodičia, maloletý je na neho viazaný, nakoľko s ním trávi
všetok voľný čas, od narodenia finančne zabezpečoval chod celej domácnosti aj syna, bol kvôli nemu

schopný matke odpustiť opakovanú neveru. Je to on, kto nosí syna k lekárovi a do materskej škôlky. Keď
matka príde, dieťa nechce, aby ho vzala preč a už vôbec nie do jej bytu. On býva v dvojizbovom byte v B.,
materská škôlka je do vzdialenosti približne 20 metrov a starí rodičia maloletého bývajú vo vzdialenosti
asi 30 metrov. To všetko je pre maloletého známe prostredie, kde sa cíti dobre a bezpečne. V materskej
škole má svojich kamarátov, do bytu matky odísť nechce. Maloletý s matkou v jej byte v B., ktorý užíva

so svojím priateľom, nikdy nebýval, iba tam občas prespí. Preto, ak okresný súd predtým citovaným
rozhodnutím ponechal maloletého v starostlivosti matky, nie je to namieste, pretože v jej starostlivosti
nebol. Aj po nariadení predbežného opatrenia príde matka maloletého dva až trikrát do týždňa vziať,
ale nakoľko u nej zostať nechce a plače tam, každý večer mu ho buď donesie, alebo mu zavolá, aby si
po neho prišiel. Ani raz neprišla pre maloletého s tým, že sa ide sťahovať k nej, naopak sama súhlasí

s tým, aby sa vrátil domov. On pritom matke v styku s maloletým nikdy nebránil, telefón jej dvíha a v
prípade záujmu ho odovzdá maloletému. Podľa jeho vedomostí je matka od 31.12.2015 nezamestnaná.
Napriek tomu koncom roka zvýšila svoj úver na sumu 12.000,- Eur. On pracuje, jeho čistý mesačný
príjem je okolo 700,- Eur. Otec vyslovil, že je v záujme maloletého V., aby vyrastal v stabilnom a známom
prostredí medzi ľuďmi, pre ktorých vždy znamenal viac, ako čokoľvek iné a ktorí sa o neho vždy s láskou

starali a venovali mu všetok svoj čas. Domnieva sa, že v danom prípade je namieste zveriť maloletého
V. až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, do jeho dočasnej osobnej starostlivosti. Z uvedených
dôvodov žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že jeho návrhu vyhovie.

Matka, ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali (zamietajúce uznesenie im v zmysle § 75 ods.

8 O.s.p. ani nebolo doručené).

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a

dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 a § 102 ods. 2 O.s.p.), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že zamietajúce uznesenie
súdu prvého stupňa je nevyhnutné s použitím § 220 O.s.p. zmeniť tak, že návrhu otca na nariadenie
predbežného opatrenia bude vyhovené.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či prvostupňový súd správne v súlade s
osvedčeným skutkovým stavom, záujmom dieťaťa a zákonom, návrh otca na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým mal byť maloletý dočasne zverený do jeho osobnej starostlivosti a matka zaviazaná
platiť na dieťa výživné, ako nedôvodný zamietol.

Z lekárskej správy MUDr. W. zo B. bolo zistené, že otec sa o svojho syna stará, aj v prípade ochorenia
s ním navštívi lekára, rady a odporúčania lekára dodržiava.

V spise je tiež založené potvrdenie Materskej školy v B. zo dňa 16.12.2015, ktorým riaditeľka potvrdila
návštevumaloletéhoV. stým,ževsúčasnostihovodídomaterskejškôlkyibaotec,ktorýsaomaloletého

stará.

Otec k návrhu pripojil tiež čestné prehlásenie starých rodičov V. a V. B., ktorým prehlásili, že o maloletého
V. o vo väčšej miere stará jeho otec, nakoľko matka nemala vzťah k rodinnému životu a k domácnosti,starala sa len o svoje záujmy, s domácnosťou a starostlivosťou o dieťa vypomáhajú oni starí rodičia,
vnuka odnášajú aj preberajú z materskej škôlky, ktorá je len 30 metrov od ich bydliska, snažia sa mu
zabezpečiť všetky potreby, ktoré zabezpečujú jeho zdravý fyzický a duševný vývoj.

Vzhľadom na nedostatok podkladov pre rozhodnutie odvolací súd vyzval kolízneho opatrovníka
maloletého Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, aby prešetril pomery a podal správu, ako i
vyjadrenie, komu z rodičov navrhujú dieťa dočasne zveriť do osobnej starostlivosti.

Odvolaciemu súdu bola doručená správa kolízneho opatrovníka zo dňa 17.3.2016, ktorý vykonal dňa
16.3.2016 šetrenie v domácnosti otca, ktorý uviedol, že je zamestnaný v W. C. s mesačným príjmom
cca 650,- Eur, pracuje na zmeny, v domácnosti žije sám so synom, ale vo dvore bytového domu
žijú aj jeho rodičia, ktorí mu pomáhajú. Bytové podmienky opatrovník hodnotil ako veľmi dobré, jedná
sa o dvojizbový priestranný byt v podkroví, mesačné náklady na domácnosť sú v sume 150,- Eur.
Nachádza sa tam kuchyňa s jedálenským stolom, obývačka, spálňa spolu s priestorom pre maloletého,

kde má samostatné lôžko, sociálna miestnosť. Maloletý má k dispozícii dostatok hračiek a podnetných
predmetov. Poriadok a čistota bola na požadovanej úrovni. Maloletý túžil po psíkovi, otec mu ho na
Vianoce zaobstaral. Otec uviedol, že domácnosť zvláda, taktiež zvláda uvariť základné jedlá, s inými
jedlami mu pomáha matka, ktorá aj sprevádza maloletého do materskej školy. Poplatky na materskú
školu si s matkou maloletého delia na polovicu. Maloletý V. nerád chodí do B. a to najmä kvôli priateľovi

matky. Ohľadne požívania alkoholu jeho rodičmi, otec uviedol, že ak požijú alkohol, tak len príležitostne.
Maloletý je podľa otca zdravé dieťa, máva len bežné detské ochorenia. Otec so synom trávi voľný čas
aktívne. Nákupy pre maloletého zabezpečujú obaja rodičia. Uviedol, že s matkou sa dieťa stretáva asi
tak dvakrát do týždňa, niekedy u nej aj prespí, ale len sporadicky. V záhradke majú záhradný domček,
bazén, aj vonkajší gril, v susednej záhradke je hojdačka. Maloletý má mnoho kamarátov, s ktorými sa

stretáva a rád trávi čas aj s ostatnou rodinou.

V ten istý deň kolízny opatrovník navštívil aj materskú školu, do ktorej chodí maloletý a vykonal pohovor
s triednou učiteľku, ktorá uviedla, že maloletého do škôlky ráno sprevádza otec alebo stará matka z
otcovej strany. Matka ho ráno nedoprevádza, niekedy si ho po obede zvykne vyzdvihnúť. O maloletého

sa zaujímajú obaja rodičia. Dieťa sa v škole adaptovalo, nie sú s ním žiadne problémy. Jedná sa o zdravé
dieťa, jeho dochádzka do škôlky je bezproblémová. Do škôlky chodí vždy čisté, upravené, nejaví žiadne
známky zanedbania. Dieťa sa teší na obidvoch rodičov, ale veľmi dobrý vzťah má aj so starou matkou
z otcovej strany.

Kolízny opatrovník požiadal o spoluprácu aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko
Senec a vyzval na sedenie otca aj s maloletým. Správa z Úradu práce Pezinok nebola do rozhodnutia
odvolacieho súdu predložená.

Z diagnostickej správy z psychologického vyšetrenia zo dňa 23.3.2016 vypracovanej psychologičkou

Centra pedagogickopsychologického poradenstva a prevencie z Galanty bol zistený záver, že maloletý
V. je primerane adaptabilný, odpovedal na jednoduché primerané otázky, v MŠ sa má dobre, rád sa hrá
s deťmi, hrové činnosti u neho sú primerané fyzickému vývoju, chlapček je bystrý. Podľa psychologičky
psychomotorický vývin u maloletého prebieha primerane fyzickému vývoju, emocionálne prejavy má
diferencované, správanie primerané fyzickému vývoju. O matke maloletý nehovoril vôbec napriek tomu,

že hovoril o ostatných členoch rodiny. Psychológ s otcom hovoril o výchovných prístupoch, otec je
naklonený odporúčaniam, dieťa zostáva v evidencii centra.

Odvolací súd tiež zistil, že uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 9CoP/11/2016 zo dňa
31.3.2016 Krajský súd v Trnave vyhovel odvolaniu otca a zmenil uznesenie súdu prvého stupňa č.k.

12P/370/2015-10 zo dňa 10.12.2015, ktorým bol maloletý na návrh matky predbežným opatrením
ponechanývosobnejstarostlivostimatkytak,ženávrhmatkynanariadenietohtopredbežnéhoopatrenia
zamietol v podstate s tým odôvodnením, že nie je daná potreba pre nariadenie predbežného opatrenia,
keďže dieťa je v starostlivosti otca, ktorý sa oň riadne stará a s matkou sa maloletý stretáva.

V zmysle § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať, alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie, alebo zabezpečí dôkaz.V zmysle § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu
účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Podľa ods. 8 tohto ustanovenia o nariadení predbežného
opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov.

Ust. § 76 ods. 1 O.s.p. obsahuje demonštratívny výpočet možných predbežných opatrení, ktoré súd
môže nariadiť. Podľa písm. a) aby platil výživné v nevyhnutnej miere;
b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd;
alebo do striedavej osobnej starostlivosti, c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie

pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje; d) zložil peňažnú sumu alebo vec
do úschovy na súde; e) nenakladal s určitými vecami alebo právami; f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal
alebo niečo znášal. g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku
ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.
h) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva. Keďže zákonodarca
v cit. ust. uvádza iba demonštratívny výpočet možných predbežných opatrení, je možné vydať

predbežné opatrenie aj iného obsahu, teda i predbežne zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti
jedného z rodičov.

V zmysle § 77 ods. 1 predbežné opatrenie zanikne, ak a) sa nepodá v súdom určenej lehote návrh na
začatie konania, b) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo, c) sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo

30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci, d) uplynul určený čas, po ktorý malo trvať.

Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní je inštitút predbežného
opatrenia. Predbežné opatrenie slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených
práv účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu.

Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie
je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie predbežného
opatrenia a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že

by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený a zároveň, existencia bezprostredne hroziacej ujmy.
Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný
nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že v dôsledku predbežného opatrenia
nevznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode,
ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia podľa vyššie uvedeného je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda
nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečie
bezprostredne hroziacej ujmy.

Podľa konštantnej súdnej judikatúry zásadne platí, že predbežné opatrenie nemôže obsahovať výrok,
ktorý by sa rovnal výroku vo veci samej. Vydanie takého predbežného opatrenia, ktoré je zhodné s
obsahom navrhovanej konečnej úpravy je prípustné len vtedy, ak by akékoľvek oneskorenie spôsobilo
navrhovateľovi ťažko napraviteľnú majetkovú či nemajetkovú ujmu. Oneskorenie a jeho naznačené
dôsledky musí pritom tvrdiť a osvedčovať navrhovateľ. Výnimky pripúšťa judikatúra a výslovne špeciálne

právne úpravy za veľmi striktných podmienok, na daný prípad sa však nevzťahujúce.

V každej veci týkajúcej sa maloletých detí však dominuje záujem maloletého dieťaťa. Dosiahnutie
účinnej ochrany záujmov maloletých detí je zabezpečené aj inštitútom predbežného opatrenia podľa
Občianskeho súdneho poriadku. Jedným z nevyhnutných predpokladov, za ktorých môže súd nariadiť

predbežné opatrenie ako už bolo konštatované, je v zmysle § 74 ods. 1 O.s.p. potreba dočasnej
úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade
konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa na danej dočasnej
úprave pomerov. Naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov predbežným opatrením v týchto
konaniach ustupuje záujmu maloletého dieťaťa. A teda, ak je nariadenie predbežného opatrenia

v záujme maloletého dieťaťa, nemusí byť nevyhnutne súčasne splnená aj podmienka naliehavosti
potreby dočasnej úpravy. Uvedené akcentoval aj zákonodarca novelou Občianskeho súdneho poriadku
uskutočnenou zákonom č. 388/2011 Z. z. účinným od 1. 1. 2012, kde podľa Dôvodovej správy k
tomuto zákonu častým dôvodom nenariadenia predbežného opatrenia v konaniach starostlivosti súdu omaloletých bola skutočnosť, že navrhovateľ nevedel odôvodniť bezprostredne hroziacu ujmu, hoci inak
navrhované opatrenie bolo v záujme maloletého dieťaťa. Preto pri nariaďovaní predbežného opatrenia
v týchto konaniach od 1. 1. 2012 nie je potrebné odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej

ujmy, postačuje odôvodnenie záujmu maloletého dieťaťa na dočasnej úprave pomerov. V konaniach
starostlivosti súdu o maloletých by preto súd mal pristúpiť k nariadeniu predbežného opatrenia nielen v
prípadoch, ak riešenie situácie neznesie odklad, ale aj v prípade, ak je úprava predbežným opatrením
v záujme maloletého dieťaťa.

V zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 24, § 25, § 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať
jeho majetok... Podľa ods. 4 súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové

potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy

životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa a na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona
(ods. 3).

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom

prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona (zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti

súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť
pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

V zmysle § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,

majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú
dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať
vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná

pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.
Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť,
aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo
prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s
procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

Prijatím Dohovoru o právach dieťaťa sa jednotlivé štáty zaviazali, že ich činnosť bude v súlade s
najlepším záujmom dieťaťa a ostatnými článkami Dohovoru. Deti, na rozdiel od dospelých, nemajú
možnosť za svoje práva bojovať, svoje práva uplatňovať a vyžadovať žiadnym legitímnym spôsobom,
preto deti potrebujú ochranu a špeciálnu starostlivosť, akú dospelí nepotrebujú. V zmysle citovaných
článkov Dohovoru aj maloleté dieťa má právo povedať svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú
a jeho názor musí byť braný vážne.

S prihliadnutím na obsah spisu a dosiaľ preukázané resp. osvedčené okolnosti prípadu, predovšetkým
s odkazom na správu kolízneho opatrovníka, odvolací súd dospel k záveru, že obsahom spisu bolo
dosiaľ dostatočným spôsobom pre potreby nariadenia predbežného opatrenia osvedčené, že za daných
okolností je vhodné a v súlade so záujmom mal., aby bol zachovaný doterajší status quo a aby maloleté

dieťa bolo dočasne ponechané v starostlivosti otca, v známom prostredí, blízko starých rodičov, kde
sa cíti dobre a bezpečne, keď bolo preukázané, že u otca je o dieťa riadne po všetkých stránkach
postarané, za situácie, že v konaní nebolo dosiaľ ničím osvedčené, že by toto výchovné prostredie bolo
po hocijakej stránke v rozpore so záujmom dieťaťa. Naopak bolo by v rozpore so záujmom dieťaťa, ak by
bolo náhle na základe predbežného opatrenia vytrhnuté z doteraz stabilného prostredia u otca, na ktoré

je navyknuté a zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá si vytvorila novú domácnosť s terajším
partnerom, ku ktorému dieťa podľa osvedčeného zatiaľ nemá vybudovaný vzťah, pričom túto domácnosť
matky v inom meste navštevuje len občasne a nie je s ňou zžitý. Keďže rodičia sa nevedia zhodnúť
na starostlivosti o maloletého na čas do rozhodnutia súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov
k dieťaťu na čas po rozvode, o čom svedčí i to, že obaja si podali návrh na nariadenie predbežného

opatrenia o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti, v konaní boli osvedčené skutočnosti potrebné
pre záver o pravdepodobnosti nároku otca na zverenie mu dieťaťa do osobnej starostlivosti, bolo dané i
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, najmä dieťaťu a tiež táto dočasná úprava pomerov je v
záujme maloletého V.. Tým boli splnené všetky zákonné podmienky podľa vyššie citovaných ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku pre nariadenie navrhnutého predbežného opatrenia, ktorým bude dieťa

dočasne zverené - ponechané v starostlivosti otca.

Zároveň bolo dôvodným a v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami, aby bolo súčasne upravené
výživné, ktoré je predbežne povinná matka hradiť na maloletého V., pričom pri predbežnom opatrení
v zmysle cit. § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p. je možné uložiť platiť výživné len v nevyhnutnej miere. V

danom prípade boli i čiastočne osvedčené pomery rodičov, vychádzajúc najme zo správy kolízneho
opatrovníka (príjem otca cca 650,- Eur mesačne, mesačné náklady na domácnosť cca 150,- Eur
mesačne, pričom býva v dvojizbovom byte vo vlastníctve starých rodičov maloletého a matka maloletého
je zrejme aktuálne nezamestnaná). Podľa osvedčeného matka výživné na dieťa otcovi neplatí, hradí
ale polovicu „školného“ a kupuje dieťaťu veci. Vzhľadom na okolnosti prípadu, bolo potom potrebné

určiť tzv. minimálne výživné, ktoré aktuálne v čase rozhodovania súdu predstavuje sumu 27,13 Eur
mesačne (vo výške 30% zo sumy aktuálneho životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo
na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime). S poukazom
na vyššie citované zákonné ustanovenia bolo nutné matku zaviazať na hradenie tohto výživného vždy
do 15. dňa v danom mesiaci vopred a to k rukám otca, ktorému je dieťa dočasne zverené do osobnej

starostlivosti.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd napadnuté zamietajúce uznesenie
súdu prvého stupňa, s použitím § 220 O.s.p. zmenil tak, že maloletého V. dočasne zveril do osobnej
starostlivosti otca s tým, že matke uložil povinnosť dočasne hradiť na dieťa výživné v sume 27,13 Eur,

vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca.O náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v základnom konaní, keďže návrh na rozvod
manželstva a s ním spojenú úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po
rozvode už bol podaný (§ 145 ods. 1 O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.