Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. august 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5CoPr/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215210090
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1215210090.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu

JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: P. Z., H.. XX.XX.XXXX, R. C.:
Z. X, C., v zast.: advokát JUDr. Ivan Klementis, so sídlom: Mudrochova 2, Bratislava, proti žalovanému:
Diligentia RC., s.r.o., IČO: 46 008 616, so sídlom: Ivánska cesta 12, Bratislava, v zast.: Advokátska
kancelária RELEVANS, s.r.o., so sídlom: Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II,
č.k.: 19Cpr/2/2015-89 zo dňa 03.12.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo
dňa 27.02.2015 doručené žalobcovi 21.03.2015 je neplatné a že pracovný pomer trvá aj naďalej.
Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania a to trovy právneho zastúpenia v
sume 389,18 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet 2.
Okresného súdu Bratislava II súdny poplatok v sume 99,50 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 68 ods. 1, 2, § 70, § 77 zákona č.
311/2001Z.z.Zákonníkapráceavecnetým,ženávrhomzodňa17.04.2015doručenýmtunajšiemusúdu

dňa 20.04.2015, sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru
dané mu odporcom dňa 27.02.2015 je neplatné a pracovný pomer naďalej trvá.

3. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 29.03.2013 uzatvoril s odporcom pracovnú zmluvu, na základe
ktorej vznikol medzi navrhovateľom a odporcom pracovný pomer, a to ku dňu 01.04.2013 (ďalej ako
"pracovná zmluvu"). Na základe pracovnej zmluvy pre odporcu vykonával prácu na pozícií Manažér
expanzie - časť akvizícií. Odporca počnúc decembrom 2014 doručoval opakovane každý mesiac

navrhovateľovi oznámenie o trvaní prekážok na strane zamestnávateľa pre príslušné obdobie, ktorým
navrhovateľovi oznamoval, že na strane odporcu pretrvávajú v príslušnom období prekážky v práci na
strane zamestnávateľa a navrhovateľ sa nemusí dostavovať na miesto svojho dojednaného výkonu
práce (na pracovisko) a to až do oznámenia zmeny tohto stavu (až do okamihu odstránenia trvania
prekážok na strane zamestnávateľa). Ako posledné bolo navrhovateľovi doručené oznámenie odporcu
zo dňa 27.02.2015, ktorým bolo navrhovateľovi oznámené, že na strane odporcu ako zamestnávateľa
pretrvávajú prekážky v práci a navrhovateľ sa nemusí dostavovať na miesto svojho dojednaného výkonu

práce (na pracovisko), a to až do oznámenia zmeny tohto stavu (až do okamihu odstránenia trvania
prekážok na strane zamestnávateľa).4. Dňa 21.03.2015 bolo navrhovateľovi doručené oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru
zo strany odporcu zo dňa 27.02.2015 (ďalej len "okamžité skončenie pracovného pomeru"), a to z
dôvodu údajného závažného porušenia pracovnej disciplíny. Odporca odôvodnil okamžité skončenie

pracovného pomeru uvedením nasledovných dôvodov:
a) dlhotrvajúca neospravedlnená absencia navrhovateľa v práci,
b) výkon práce pre seba, prípadne pre iné osoby v rámci pracovného času,
c) nerešpektovanie príkazov a pokynov nadriadených,
d) dôvodné podozrenie z prijímania darov alebo iných výhod v súvislosti s výkonom zamestnania,

e) zavinené porušovanie bezpečnostných a iných súvisiacich predpisov,
f) úmyselné poškodzovanie majetku zamestnávateľa (odporcu),
g) konanie zamestnanca (navrhovateľa), pri ktorom zamestnanec úmyselne použil, v rozpore s
oprávnenými záujmami zamestnávateľa, relevantné poznatky a informácie nadobudnuté pri práci pre
zamestnávateľa.

5. Navrhovateľ odporcovi listom zo dňa 24.03.2015 oznámil, že okamžité skončenie pracovného
pomeru považuje za neplatné a trvá na tom, aby ho odporca naďalej zamestnával a prideľoval
mu prácu podľa pracovnej zmluvy. Navrhovateľ mal za to, že odporca pracovný pomer založený
pracovnou zmluvou skončil neplatne z dôvodu, že odporca v okamžitom skončení pracovného
pomeru neuviedol akékoľvek skutkové vymedzenie údajného porušenia pracovnej disciplíny zo strany

navrhovateľa,nešpecifikovalakékoľvekúdajeočase/období,vktorommalodôjsťzostranynavrhovateľa
k údajnému porušeniu pracovnej disciplíny a nepreukázal existenciu dôvodov, ktoré majú zakladať
porušenie pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa. Pre absenciu skutkového vymedzenia konania
navrhovateľa v okamžitom skončení pracovného pomeru toto nespĺňa ani len formálne predpoklady
okamžitého skončenia pracovného pomeru požadované Zákonníkom práce. Zároveň nie je ani zrejmé,

akými úvahami sa odporca riadil pri posudzovaní závažnosti porušenia pracovnej disciplíny zo strany
navrhovateľa. Z uvedených dôvodov žiadal návrhu vyhovieť a priznať navrhovateľovi právo na náhradu
trov konania.

6. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 16.07.2015 žiadal návrh

ako neopodstatnený zamietnuť. Poukázal na to, že navrhovateľ bol ako člen managementu odporcu
zodpovedný za vyhľadávanie targetov s potenciálom na akvizíciu zo strany zamestnávateľa. Po
zmenách v spoločnosti odporcu, ku ktorým došlo koncom roka 2014, začal odporca vykonávať
rozsiahly audit a riadnu kompletnú inventúru oddelení odporcu, pri ktorej sa zistilo, že navrhovateľ
nehospodárne vynakladal prostriedky odporcu zverené mu na zabezpečenie technického chodu

predajní, ktorá nehospodárnosť spočívala v nákupe tovarov a služieb, technického vybavenia a
zariadenia predajní, v obstaraní stavebných úprav a fit-outov priestorov týchto prevádzok pre odporcu,
bez súťaže, od spriaznených dodávateľov, za ceny, absolútne nezodpovedajúce obvyklým trhovým
cenám a niekoľkonásobne premrštené. Priebežné výsledky vnútornej kontroly ukázali, že ceny, za ktoré
navrhovateľ nákupy uskutočňoval, nezodpovedali kvalite dodaných tovarov a služieb, a zvýšené ceny

nebolo možné podložiť ani získaním iných (nemajetkových) výhod či benefitov na strane odporcu.
Nehospodárnym nakladaním s majetkom a finančnými prostriedkami odporcu navrhovateľ spôsobil
odporcovi rozsiahlu škodu. Skutočnosti, ktorými odporca opísal konanie navrhovateľa v okamžitom
skončení pracovného pomeru predstavovali porušenie pracovnej disciplíny závažnej intenzity, sú
dostatočne určité, zrozumiteľné a konkrétne vzhľadom na okolnosti, ktoré okamžitému skončeniu

predchádzali. Z týchto okolností muselo byť navrhovateľovi zrejmé, aké sú skutočné dôvody odporcu,
pre ktoré s ním odporca ukončuje pracovný pomer, t.j. v akom konkrétnom konaní spočívalo závažné
porušenie pracovnej disciplíny z jeho strany. Z uvedených dôvodov odporca považoval okamžite
skončenie pracovného pomeru za dané v súlade so zákonom.

7. Po vykonanom dokazovaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi účastníkmi konania
nebolo sporné, že pracovný pomer navrhovateľa vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa
29.03.2013, pričom navrhovateľ bol prijatý na pracovnú pozíciu "Manažér expanzie - časť akvizícii".
Spornou nebola ani skutočnosť, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo navrhovateľovi dané
písomne zo dňa 27.02.2015, ktorú navrhovateľ riadne prevzal dňa 21.03.2015. Navrhovateľ v konaní

namietal najmä tú skutočnosť, že odporca v okamžitom skončení pracovného pomeru neuviedol
akékoľvek skutkové vymedzenie porušenia pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa, nešpecifikoval
údaje o období, v ktorom k tomuto porušeniu malo dôjsť ako aj to, že odporca nepreukázal existenciu
dôvodov, ktoré majú zakladať porušenie pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa. Vzhľadom naabsenciu skutkového vymedzenia konania navrhovateľa v okamžitom skončení pracovného pomeru má
navrhovateľ za to, že tento právny úkon odporcu nespĺňa formálne predpoklady okamžitého skončenia
pracovného pomeru požadované Zákonníkom práce.

8. Súd po vykonanom dokazovaní prisvedčil argumentácií navrhovateľa. Z obsahu napadnutého
okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 27.02.2015 vyplýva, že odporca s navrhovateľom
okamžite skončil pracovný pomer s poukazom na existenciu vyššie menovaných prípadov, v ktorých mal
navrhovateľ závažne porušiť pracovnú disciplínu.

9. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru
adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon
pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie
pracovného pomeru medziiným musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba
dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné

zameniť s iným dôvodom (viď § 70 Zákonníka práce). K okamžitému skončeniu pracovného pomeru
môže zamestnávateľ pristúpiť iba v prípade, že zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre úmyselný
trestný čin alebo v prípade, že porušil závažne pracovnú disciplínu. Dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru musí byť daný. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa
musí zamestnávateľ vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov (viď § 74 Zákonníka práce).

Platnosť právnych úkonov (vrátane pracovno- právnych úkonov vedúcich ku skončeniu pracovného
pomeru) je potrebné posudzovať so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol právny úkon urobený (judikát
NS SR 5 Cdo 74/2008). Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch
mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. Súd je
povinný okamžité skončenie pracovného pomeru odporcom ako zamestnávateľom s navrhovateľom ako

zamestnancom preskúmať z hľadiska, či boli splnené všetky vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky
skončenia pracovného pomeru, čo sa v tomto prípade nestalo.

10. Zákonník práce stanovuje pre skončenie pracovného pomeru formálne i materiálne náležitosti, ktoré
musia byť splnené súčasne. To znamená, že nepostačuje splnenie a dodržanie formálnych náležitostí

skončenia pracovného pomeru bez toho, aby boli splnené materiálne náležitosti, ale tiež súčasne
nepostačuje splnenie len materiálnych náležitostí, ak zároveň neboli dodržané formálne náležitosti,
ktorých splnenie Zákonník práce vyžaduje k tomu, aby skončenie pracovného pomeru bolo platné.

11. Po preskúmaní sporného okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľa zo dňa

27.02.2015 dospel súd k záveru, že toto nespĺňa materiálne náležitosti, pretože i keď je dodržaná
písomná forma a bolo doručené navrhovateľovi, nie sú v ňom dôvody skončenia pracovného pomeru
dostatočne skutkovo vymedzené, resp. konkretizované tak, aby ich nebolo možné zameniť s iným
dôvodom. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť (§ 70 Zákonníka práce).

12. Pod skutkovým dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru je z hľadiska prejednávanej
veci potrebné rozumieť opísanie konkrétneho konania navrhovateľa, ktoré je dôvodom tohto skončenia
pracovného pomeru. Takýto dôvod treba v písomnom vyhotovení okamžitého skončenia pracovného
pomeru uviesť vždy tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné
dôvody, ktoré druhého účastníka pracovného pomeru vedú k tomu, že rozväzuje pracovný pomer; ak

takýto dôvod nebol takto uvedený, skončenie pracovného pomeru je neplatné.

13. V danom prípade podľa názoru tohto súdu vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia právneho
pomeru nebolo náležite skutkovo a časovo vymedzené, čo spôsobuje neplatnosť tohto spôsobu
skončenia pracovného pomeru. V okamžitom skončení pracovného pomeru sú všetky dôvody uvedené

neurčito. Nie sú v ňom uvedené žiadne konkrétne pochybenia v pracovnej disciplíne, ktorými mal
navrhovateľ naplniť dôvody skončenia pracovného pomeru, ako napríklad uvedenie, akých dní sa
neospravedlnená absencia týkala, v čom presne a konkrétne spočíval výkon práce navrhovateľa pre
seba samého alebo pre iné osoby (bližšie neidentikovaných), uvedenie konkrétnych príkazov a pokynov
nadriadených, ktoré navrhovateľ nerešpektoval, špecifikovanie prípadov, pri ktorých navrhovateľ bez

oprávnenia prijímal dary či iné výhody v súvislosti s výkonom zamestnania, označenie bezpečnostných
predpisov, ktoré navrhovateľ porušil, uvedenie, kedy, kde, v akom rozsahu navrhovateľ úmyselne
poškodil majetok odporcu a opis konania navrhovateľa, pri ktorom použil informácie pri práci pre
zamestnávateľa.14. Skutočnosti zakladajúce závažné porušenie pracovnej disciplíny uvedené v okamžitom skončení
pracovného pomeru sú tak len vo všeobecnej rovine, bez ich bližšej konkretizácie, pričom nie je zrejmé,

z čoho odporca pri ich definovaní vychádzal. Za daného skutkového stavu v čase doručenia okamžitého
skončenia pracovného pomeru nebolo zrejmé, v čom konkrétne malo spočívať jeho závažné porušenie
pracovnej disciplíny. Súd takto nemohol posúdiť ani intenzitu porušenia pracovnej disciplíny ako aj
dodržanie lehoty odporcom na danie výpovede (§ 68 ods. 2 Zákonníka práce).

15. Bez presnej špecifikácii a uvedenia konkrétnych dôvodov skončenia pracovného pomeru aj s
ich skutkovým opisom nie je možné v súdnom konaní preskúmať dôvodnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru z materiálneho (obsahového) hľadiska. Takéto skončenie pracovného pomeru je
neurčité, nepreskúmateľné a teda robí tento právny úkon neplatným.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, a

že pracovný pomer stále trvá.

17. Nakoľko už táto skutočnosť, preukázaná vykonaným dokazovaním, robí právny úkon odporcu
spočívajúci v okamžitom skončení pracovného pomeru s navrhovateľom neplatným, súd ďalšie
dokazovanie navrhnuté odporcom z dôvodu hospodárnosti konania zamietol.

18. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v zmysle ktorého súd zaviazal odporcu
ako neúspešného účastníka konania povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi
trovy právneho zastúpenia.

19. Zároveň súd zaviazal neúspešného odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh v súlade s
§ 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov, nakoľko navrhovateľ ako poplatník bol v súlade s § 4 ods. 2 písm. d) cit. zákona
od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel. Výšku súdneho poplatku súd určil podľa Sadzobníka
súdnych poplatkov, položka 1, písm. b).

20. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný, ktorý žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil späť na ďalšie konanie. Zároveň žiada priznanie
práva na náhradu trov odvolacieho konanie.
Svoje odvolanie odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ O.s.p. Žalovaný vo svojom odvolaní

nesúhlasí s názorom prvoinštančného súdu, že v Okamžitom skončení nebol dostatočne skutkovo
vymedzený dôvod, pre ktorý bol s žalobcom rozviazaný pracovný pomer. Žalovaný vo svojom
odvolaní poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo/109/2001, sp.
zn. 3Cdo/12/2008, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21 Cdo/1760/2002, sp. zn. 21
Cdo/2374/2000, ďalej na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo/109/2001,

59/1996 ZSP zo dňa 01.05.1996. Žalovaný poukazuje na to, že z aktuálnej rozhodovacej praxe vyplýva,
že: Skutočnosti, ktoré boli dôvodom okamžitého rozviazania pracovného pomeru so zamestnancom
nie je potrebné v písomnom prejave vôle zamestnávateľa rozvádzať do všetkých podrobností. Potreba
konkretizácie týchto skutočností je od prípadu k prípadu iná, pričom v niektorých prípadoch postačuje
celkom stručné uvedenie týchto skutočností, v podstate zhodné s ich uvedením v Zákonníku práce.

Dokonca so zreteľom na to, čo rozviazaniu pracovného pomeru medzi účastníkmi predchádzalo, je
nepochybné, čo je jeho dôvodom, stačí i púha citácia zákona.
21. Žalovaný ďalej uvádza, že voľnosť pri formulácii skutkového vymedzenia dôvodov je ohraničená
schopnosťou preukázania, že medzi účastníkmi nemohlo byť sporné, aké boli skutočné dôvody
okamžitého skončenia pracovného pomeru so zamestnancom, resp. schopnosťou preukázania, že z

okolností, ktoré okamžitému skončeniu predchádzali, muselo byť obom účastníkom zrejmé, prečo bol
pracovný pomer rozviazaný.
22. K dôvodu časového vymedzenia pre okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaný uvádza,
že k riadnemu vymedzeniu dôvodu okamžitého zrušenia pracovného pomeru nie je potrebné, aby toto
obsahovalo aj údaj o tom, kedy sa zamestnávateľ dozvedel o dôvode na okamžité zrušenie pracovného

pomeru, alebo o tom, kedy tento dôvod vznikol, alebo či bol dôvod okamžitého zrušenia pracovného
pomeru predmetom vyšetrovania iného orgánu, ako aj bez týchto údajov je nepochybné, prečo bol so
zamestnancom okamžite skončený pracovný pomer. Žalovaný poukazuje na rozsudok Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 6Co/156/2013 zo dňa 14.10.2013.23. Žalovaný je toho názoru, že súd prvej inštancie si názor o neplatnosti Okamžitého skončenia urobil
iba na základe: oboznámenia sa s písomne zachyteným prejavom vôle odporcu - Okamžitého skončenia
a to je jeho doslovného znenia a tej skutočnosti, že navrhovateľ sa všeobecne vyjadril, že si nie je

vedomý žiadneho porušenia pracovnej disciplíny z jeho strany. Žalovaný tvrdí, že prvoinštančný súd sa
ani nepokúsil odstrániť rozporuplnosť a nejasnosť tvrdenia navrhovateľa, že by mal absenciu v práci ,
alebo že by do práce nechodil s výpoveďou P.Ďalej žalovaný namieta, že prvoinštančný súd nikde
v odôvodnení neuvádza úvahy, ktorými sa pri hodnotení dôkazov riadil a nevysvetľuje prečo sa na
výpoveďjednéhoúčastníkakonaniarozhodolvcelomrozsahuprihliadnuť,zatiaľ čonavýpoveďdruhého

účastníka konania neprihliadol vôbec.

24.Kodvolaniužalovanéhosavyjadrilžalobca,ktorýpovažujepostuparozhodnutiesúduprvejinštancie
za správne a navrhuje, aby odvolací súd predmetný rozsudok potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov
odvolacieho konania. 25. Žalobca poukazuje na to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27.02.2015 doručené žalobcovi dňa 21.03.2015 trpí

nedostatkom určitosti prejavu vôle žalovaného, spočívajúce v tom, že vymedzený dôvod O.s.p. je iba
vo všeobecnej rovine, nenapĺňa jeho identifikačný účel aby nemohlo dôjsť k jeho dodatočnej zmene
s inými dôvodmi a bez presnej špecifikácie s uvedením konkrétnych dôvodov ich skutkovým opisom
nie je tento možné z materiálneho hľadiska preskúmať. Žalobca poukazuje na to, že platí zásada, že
právny úkon treba posudzovať podľa stavu v čase, keď tento bol voči adresátovi urobený. Dodatočné

konkretizovanie dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru doplnením neuvedených údajov,
ich obsahu nemožno po skončení považovať za súčasť okamžitého skončenia pracovného pomeru a
je sankcionované neplatnosťou. Žalobca ďalej poukazuje na to, že žalobca nebol zo strany žalovaného
žiadnym spôsobom kontaktovaný a na žiadne jeho porušovanie pracovnej disciplíny ani len upozornený
a v čase doručenia OSPP ani nevedel, ktoré skončenie pracovnej disciplíny sa mu vytýka a čo je

dôvodomnajehookamžitéskončeniepracovnéhopomeru.Taktiežžalobcapoukazujenato,žežalovaný
bližšiukonkretizáciudôvodovuvedenýchvOSPPdoplnilažvosvojompodanízodňa30.06.2015.Úvahy
žalovaného o protichodnosti a spornosti tvrdeniach účastníkov vo vykonanom dokazovaní a nečinnosti
súdu k ich odstráneniu sú rýdzo účelové, nemajú oporu v zákonníku práce a rozhodovacej praxe súdov.
Žalobca ďalej uvádza, že v čase doručenia OSPP nevedel, ktoré porušenie pracovnej disciplíny sa mu

žalovaným vytýka a čo je dôvodom na jeho okamžité skončenie pracovného pomeru.

26. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Žalovaný vo vyjadrení tvrdí, že skutkové vymedzenie
dôvodov, zvolené odporcom v Okamžitom skončení pracovného pomeru je postačujúce, pričom
poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp .zn. 6Co/156/2013 zo dňa 14.10.2013. Žalovaný

uvádza, že obsah prejavenej vôle, zachytenej v Okamžitom skončení pracovného pomeru nemusel
byť objektívne poznateľný každým, t.j. akýmikoľvek tretími nezainteresovanými stranami. Stačí, ak
bola pochopená adresátom tohto prejavu vôle. Žalovaný opätovne uvádza, že rozsah konkretizácie
a skutkového vymedzenia dôvodov okamžitého skončenia pracovnoprávneho pomeru nie je platným
právom regulovaný.

27. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, vzhľadom k tomu, že nebolo potrebné
zopakovať, resp. doplniť dokazovanie a dôležitý verejný záujem si to nevyžadoval (§ 385 ods. 1 C.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

28. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite,

jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.).

29. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho
rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 387

ods. 2 C.s.p.30. Podľa ust. § 68 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer,
ak zamestnanec a/ bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin; b/ porušil závažne pracovnú
disciplínu.

31. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

32. V zmysle citovaného ustanovenia závažné porušenia pracovnej disciplíny je dôvodom na okamžité
skončenie pracovného pomeru. Naplnenie tejto skutkovej podstaty bude najčastejšie súvisieť so
zavineným porušením pracovnej disciplíny a základných právnych povinností zamestnanca, ktoré
stanovuje § 81 Zákonníka práce (ďalej len ZP).

33. Predmetom sporu je určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Vykonaným
dokazovaním bolo zistené, že žalovaný písomným podaním zo 27. februára 2015, ktoré bolo žalobcovi
doručené 21. marca 2015 okamžite žalobcovi zrušil pracovný pomer. Ako dôvod skončenia pracovného
pomeru bola uvedené:
a) dlhotrvajúca neospravedlnená absencia navrhovateľa v práci,

b) výkon práce pre seba, prípadne pre iné osoby v rámci pracovného času,
c) nerešpektovanie príkazov a pokynov nadriadených,
d) dôvodné podozrenie z prijímania darov alebo iných výhod v súvislosti s výkonom zamestnania,
e) zavinené porušovanie bezpečnostných a iných súvisiacich predpisov,
f) úmyselné poškodzovanie majetku zamestnávateľa (odporcu),

g) konanie zamestnanca (navrhovateľa), pri ktorom zamestnanec úmyselne použil, v rozpore s
oprávnenými záujmami zamestnávateľa, relevantné poznatky a informácie nadobudnuté pri práci pre
zamestnávateľa.

34. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že v okamžitom skončení pracovného

pomeru dostatočne skutkovo vymedzil dôvod, pre ktorý bol s žalobcom rozviazaný pracovný pomer.
Pre formálnu platnosť výpovede zákon požaduje, aby vo výpovedi uvedené konanie, ktoré napĺňa
uplatnený výpovedný dôvod, nebolo možné zameniť s iným dôvodom resp. konaním. Výpovedný
dôvod je vymedzený nezameniteľným spôsobom vtedy, pokiaľ sú jeho skutkové okolnosti uvedené vo
výpovedi tak, že tvoria skutok nezameniteľný s iným skutkom. Takto skutkovo vymedzený dôvod musí

byť potom možné subsumovať pod niektorú zo skutkových podstát § 63 ods. 1 ZP. Potrebná miera
skutkového vymedzenia bude potom záležať od toho-ktorého výpovedného dôvodu. Takáto požiadavka
má zabezpečiť, že uplatnený výpovedný dôvod sa nebude môcť dodatočne meniť, čo je dôležité
pre prípadnú obranu zamestnanca, že výpovedný dôvod nie je daný. Nedostatočná konkretizácia
výpovedného dôvodu môže ovplyvniť aj platnosť výpovede z dôvodu jej neurčitosti. Judikatúra zastáva

názor, že ak nie je možné zo samého znenia písomnej výpovede z pracovného pomeru pre neurčitosť,
či nezrozumiteľnosť prejavu vôle dôvodiť, v čom spočíva skutkové vymedzenie výpovedného dôvodu,
je výpoveď z pracovného pomeru daná zamestnancovi neplatným právnym úkonom len vtedy, ak ani
výkladom prejavu vôle nemožno zistiť, prečo bola daná zamestnancovi výpoveď (5 Cdo 56/2008, R
29/1997 ČR). Okamžité skončenie pracovného pomeru daného žalovaným žalobcovi nie sú dôvody

skončenia pracovného pomeru dostatočne skutkovo vymedzené, tak aby nebolo možné tieto dôvody
dodatočne zameniť s iným skutkom, ktorý by bol možný považovať za výpovedný dôvod. Podľa
názoru odvolacieho súdu v predmetnom prípade nebolo vymedzenie dôvodov okamžitého skončenia
pracovného pomeru náležite skutkovo a časovo vymedzené.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

36. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1
C. s. p. V odvolacom konaní súd úspešnému žalobcovi náhradu trov konania priznáva v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 C.s.p.).37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).