Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. november 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/518/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714201014
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714201014.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda

Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci žalobkyne:
Y. W. nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. cesta XXXX/XX, Q. zast. advokátom JUDr. Andrejom Cifrom,
J. Kráľa 5/A, Lučenec, proti žalovanému TELERVIS PLUS, a. s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava,
IČO: 35 717 769 zast. advokátom JUDr. Alanom Strelákom, Na Vŕšku 12, Bratislava, o zaplatenie sumy
189 € s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/120/2014-112 zo
dňa 05. 02. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že návrh navrhovateľa (žalobcu) na zaplatenie sumy 189 € s prísl.
zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol: „navrhovateľka sa návrhom zo dňa 27. 01.
2014 domáhala zaplatenia sumy 189 € s prísl. na tom základe, že dňa 18. 09. 2009 účastníci konania
uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej bol poskytnutý úver vo výške 350 € s tým, že tento mala vrátiť

v 7 splátkach po 77 €, spolu sumu 539 €. Z tohto teda vyplýva, že v skutočnosti navrhovateľka zaplatila
odporcovi 189,- Eur viac, ako jej odporca poskytol. Poukázala na tú skutočnosť, že podľa § 4 ods. 2 písm.
g), j), i), h) Zákona č. 258/2001 Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať konečnú splatnosť
úverového rámca, RPMN, výšku, počet a termíny splatnosti istiny, úrokov a iných poplatkov a ročnú
úrokovú sadzbu. V prípade, že takáto obligatórna náležitosť v zmluve chýba, považuje sa podľa § 4 ods.
3 citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov. Predložená zmluva tieto náležitosti neobsahuje.
Podľa jej názoru sa teda odporca bezdôvodne obohatil, keďže prijal plnenie vyššie o 189 € ako jej v

skutočnosti poskytol a úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľka poukázala ďalej
na tú skutočnosť, že v tomto prípade podľa jej názoru plynie 10 ročná objektívna premlčacia lehota s
tým, že táto začala plynúť 21. 01. 2010.

3. Odporca žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť s odôvodnením najskôr, že uplynula 3 ročná
premlčacia objektívna lehota podľa ustanovenia Občianskeho zákonníka.

4. Súd posúdil nárok v súlade s § 4 ods. 2 písm. g), j), i), h), § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z, podľa §
451 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, 2, § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.5. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 18. 9. 2009
Zmluvuoúvereč.420090685,nazákladektorejposkytolodporcanavrhovateľkeúvervovýške350,-Eur
pričom navrhovateľka sa zaviazala tento úver vrátiť v 7 mesačných splátkach po 77,- Eur , spolu 539,-

Eur. Odporkyňa takto spravila splátkami s tým, že celá suma bola uhradená dňa 20. 1. 2010, čo medzi
účastníkmi konania nebolo sporné. Je nepochybné, že sa jedná o úverovú zmluvu, uzatvorenú podľa
zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch.Podľatohtozákonazmluvaospotrebiteľskomúvere
musí obsahovať okrem iného aj konečnú splatnosť úverového rámca RPMN, výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z obsahu žalovanej úverovej zmluvy potom je zrejmé, že v

tejto úverovej zmluve nie je uvedená konečná splatnosť úverového rámca, ktorá musí byť stanovená
dňom, mesiacom a rokom, nie je tam uvedená RPMN. Keďže sa jedná o obligatórne náležitosti takejto
zmluvy,poskytnutýúversapovažujezabezúročnýabezpoplatkov.Vtakomprípademalanavrhovateľka
odporcovi vrátiť len sumu 350,- Eur, v skutočnosti mu však zaplatila o 189,- Eur viacej. Z tohto dôvodu
sa teda odporca na úkor navrhovateľky bezdôvodne obohatil a to vo výške 189,- Eur. Toto bezdôvodné
obohatenie teda odporca navrhovateľke je povinný vydať. K bezdôvodnému obohateniu došlo dňa

20. 1. 2010 a premlčacia lehota začala plynúť dňa 21. 1. 2010. Začiatok plynutia premlčacej lehoty
medzi účastníkmi konania nebol sporný. Nakoľko odporca vzniesol námietku premlčania, súd sa musel
zaoberať otázkou uplynutia premlčacej lehoty.
V tomto prípade je potrebné použiť ako právnu normu ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pri použití
Občianskeho zákonníka plynie jednak subjektívna lehota, ktorá je dvojročná a tá začína plynúť odo

dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úrok obohatil.
Z vyjadrení navrhovateľky je zrejmé, že tá sa dozvedela o tom, že na jej úkor sa odporca bezdôvodne
obohatil až potom keď kontaktovala príslušné združenia na ochranu spotrebiteľa, čo bolo v máji 2013
a teda premlčacia lehota v tomto prípade uplynie až v máji 2015. Návrh na tunajší súd bol však
podaný dňa 29. 1. 2014. Subjektívna premlčacia lehota teda podľa názoru súdu neuplynula. Súd však

sa ďalej zaoberal otázkou plynutia objektívnej premlčacej lehoty, ktorá podľa zhodného vyjadrenia
účastníkov konania začala plynúť 21. 1. 2010. Podľa názoru súdu je potrebné použiť 3 ročnú objektívnu
premlčaciu lehotu, ktorá uplynula dňa 21. 1. 2013 a keďže návrh bol podaný 29. 1. 2014 a odporca
vzniesol námietku premlčania, nárok navrhovateľky je premlčaný. Navrhovateľka síce poukázala na
to, že v tomto prípade plynie 10 ročná premlčacia lehota s poukazom, že odporca ako odborne znalý

dodávateľ musí pri vykonávaní svojej podnikateľskej činnosti postupovať s odbornom starostlivosťou
a je povinný poznať a rešpektovať ustanovenia relevantných právnych predpisov, vzťahujúcich sa k
jeho podnikateľskej činnosti, ktorej poskytovanie úverov z vlastných zdrojov a teda správne aplikovať
zákon č. 258/2001 Z.z. Poukázali ďalej na to, že odporca úmyselne porušoval zákon č. 258/2001
čím zmaril spotrebiteľovi možnosť oboznámiť sa s údajmi, ktoré musia úverové zmluvy obsahovať a

teda došlo k úmyselnému zhoršeniu postavenia navrhovateľa a teda došlo k úmyselnému obohateniu
na strane odporcu. Súd mal za to, že v tomto prípade nebolo preukázané, že by sa odporca bol
úmyselne bezdôvodne obohatil . V tomto prípade zo strany navrhovateľky sa jedná len o všeobecné
vyjadrenie, ktoré sa týka podnikateľskej činnosti odporcu, z ktorého nie je možné automaticky vyvodiť, že
odporca pri výkone svojej podnikateľskej činnosti sa chce úmyselne bezdôvodne obohatiť. Z predmetu

podnikateľskej činnosti odporcu je zrejmé, že poskytuje zo zvláštnych zdrojov úvery ale z takejto činnosti
je zrejmé to, že odporca má záujem získať zisk práve prostredníctvom vyplatenia úrokov a poplatkov,
to je práve ten zisk, ktorý dosahuje odporca. Z týchto dôvodov súd potom návrh navrhovateľky ako
premlčaný zamietol.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách konania bude rozhodnuté
až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“

7. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok
(ďalej len CSP) a § 60 CSP stranami v civilnom sporovom konaní sú žalobca a žalovaný. Vzhľadom na

uvedené, keďže odvolací súd prejednával vec po 30. 06. 2016, v ďalšom bude označovať navrhovateľa
ako žalobcu a odporcu ako žalovaného.

8. V súlade s § 204 zák. č. 99/1963 Zb. účinného v čase podania odvolania (ďalej len OSP) podala proti
rozsudku odvolanie žalobkyňa z dôvodu, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení

veci, na základe vykonaných dôkazov dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. okresný
súd neúplne zistil skutkový stav. Uviedla, že je nesporné, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, resp.
zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Je nesporné, že žalobkyňa uhradila žalovanému sumu 539 €, pričommala uhradiť len sumu 350 €, a teda žalobkyni vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 189 €.

9. Súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, keď na predmetný právny vzťah neaplikoval objektívnu
premlčaciu dobu v trvaní 10 rokov a bezdôvodné obohatenie žalovaného nepovažoval za úmyselné.
Žalovaný práve pri neuvedení obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere mal a mohol
vedieť, že prijímaním príslušenstva poskytnutého plnenia sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatí a
pre prípad, že tak urobí, bol s tým uzrozumený (dolus indirectus, t. j. nepriamy úmysel). Žalovaný v rámci

predmetu činnosti poskytuje dlhodobo úvery a vzhľadom na túto skutočnosť je povinný pri vykonávaní
danej činnosti postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou a v súlade s dobrými mravmi. Je jeho
povinnosťou poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na túto problematiku. Rešpektovanie
princípu „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych
vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere jeho uplatnenie, v neprospech
spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti

prípadu (NS SR 6M Cdo 9/2012 zo dňa 16. 01. 2013).

10. Žalovaný zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatváral non lege artis a na základe netransparentných
údajov opakovane vo veľkom množstve prípadov, keď uvedené je známe odvolaciemu súdu z jeho
činnosti. Preto aj v tomto smere je možné ustáliť úmyselné bezdôvodné obohatenie na strane

žalovaného. S poukazom na prezumpciu znalosti právnych predpisov zo strany dodávateľa neobstojí
argument žalovaného, že až po následnej judikatúre súdov, ktoré vyslovili stanovisko o absencii
obligatórnych náležitostí zmluvy získal vedomosť o absencii údajov. Pri bezdôvodnom obohatení
žalovaného, ktoré je potrebné považovať za úmyselné minimálne v nepriamom úmysle, sa jedná
o objektívny stav bez potreby dokazovania danej skutočnosti. Žalobca ako dodávateľ chcel získať

odplatu za poskytnutie úveru spôsobom, ktorý odporoval zákonu (rozhodnutie Okresného súdu Žilina
č. k. 8C/75/2012-191 zo dňa 15. 07. 2012 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline č. k.
9Co/648/2013-220zodňa20.02.2014).Poskytovateľúverumusíniesťzodpovednosťzato,žezámerne
neuviedol, resp. zahmlieval podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere s cieľom ľahšie získať
a primäť klienta k uzatvoreniu zmluvy. Neoprávnený majetkový prospech z úmyselného porušenia

zákona získal žalovaný a preto je podľa odvolateľa povinný toto úmyselne získané bezdôvodné
obohatenie žalobkyni vydať. Žalobkyňa sa o skutočnosti, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne
obohatil, dozvedela od spotrebiteľského združenia až v mesiaci máj 2013. Odborne znalý žalovaný
ako dodávateľ musel vedieť, že sa na úkor žalovanej bezdôvodne obohacuje a uvedené je potrené
považovať za úmyselné konanie minimálne v nepriamom úmysle. Vzhľadom na uvedené navrhol

rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 189 € s prísl. a náhradu
trov prvostupňového konania vo výške 512,57 €, alebo rozsudok zrušiť a vrátiť vec prvoinštančnému
súdu na nové rozhodnutie.

11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozhodnutie potvrdiť. Zároveň si uplatnil trovy

odvolacieho konania. V žiadnom prípade nenaplnil úmysel priamy resp. nepriamy, pretože mal za to,
že mu hodnoty jednoznačne patria. Znakom úmyslu je vždy predchádzajúca vedomosť subjektu, ktorý
sa neoprávnene obohatil, o tom, že svojím konaním získava alebo získať môže hodnoty vyjadriteľné
v peniazoch, ktoré mu nepatria. Žalobca odvodzuje sa domáha aplikácie ustanovenia § 107 ods. 2
Občianskeho zákonníka, z dôvodu, že v úverovej zmluve nie je uvedená konečná splatnosť úverového

rámca, ktorá musí byť, a nie je tam uvedené RPMN. Zákon č. 258/2001 Z. z. v platnom znení ku
dňu uzavretia zmluvy, t. j. ku dňu 18. 09. 2009 ustanovuje v § 4 ods. 2, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru (g). Z
uvedeného nevyplýva, že by bola vyžadovaná dátumová špecifikácia, a teda nebol úmysel žalovaného
tento údaj neuviesť. Čo sa týka RPMN žalovaný má za to, že tento údaj obsahuje zmluva a to v čl.

1 Obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. V zmysle § 273 ods. 1
Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné podmienky. Zmluva
bolauzatvorenávsúlades§497Obchodného zákonníka,pričomnadanýzmluvnývzťahboliaplikované
ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. Celý záväzok žalobcu bol zaplatený dňa 20. 01. 2010. Žalobca
tedamoholuplatniťprvýkrátsvojeprávonavydaniebezdôvodnéhoobohateniadňa21.01.2010.Žaloba

bola podaná na súd dňa 29. 01. 2014, teda po uplynutí všeobecnej premlčacej doby. Ustanovenia o
premlčaní nie sú ustanoveniami, ktoré majú slúžiť k ochrane spotrebiteľa. Ide o právny inštitút, ktorý
sleduje a má za účel rovnovážne upravovať, resp. korigovať práva jednej i druhej strany a to bez
zvýhodňovania, či znevýhodňovania jednej, či druhej strany (NS SR sp. zn. 6 Cdo 154/2011).12. Žalobcovi bolo vyjadrenie žalovaného doručené dňa 18. 05. 2015, k tomuto sa nevyjadril.

13. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ktorý
nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

14. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, § 380 CSP, bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s
§ 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.

15. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

16. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

17. Odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, preto predmetnú vec preskúmal v rozsahu
ustanovenia § 379, 380 CSP.

18. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia v napadnutej časti. V súdenej
veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, súd
venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav
a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil, správne
rozobral v odôvodnení rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v

podrobnostiach na ne odkazuje.

20. Odvolanie žalobcu nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozhodnutia.

21. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie

dôvody udáva, že súd prvej inštancie v súlade s § 153 ods. 1 OSP rozhodol na základe zisteného
skutkového stavu, skutkový stav subsumoval pod správnu normu hmotného práva, ktorú správne
interpretoval.

22. Predmetom konania je nárok uplatnený žalobcom na vydanie bezdôvodného obohatenia vo

výške 189 Eur s prísl., ktorý žalobca uplatnil, z dôvodu, že plnil žalovanému na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktorá neobsahovala náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., a teda
poskytnutý úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z obsahu odôvodnenia odvolaním
napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že dôvodom zamietnutia žaloby bolo premlčanie
v žalobe uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré (premlčanie) okresný

súd konštatoval na základe žalovaným vznesenej námietky premlčania. Okresný súd v odôvodnení
odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že žalobkyňa podala žalobu po uplynutí zákonom stanovenej
trojročnej premlčacej doby v zmysle ust. § 107 Občianskeho zákonníka, pričom mal zato, že žalobkyňa
žiadnym spôsobom nepreukázala svoje tvrdenia o úmyselnom bezdôvodnom obohatení sa na strane
žalovaného.

23. Sporným zostalo, či žalovaný bezdôvodné obohatenia získal úmyselne, a teda či je potrebné na
skutkový stav aplikovať ustanovenie § 107 ods. 2 OZ podľa, ktorého sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

24. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný získal bezdôvodné obohatenie úmyselne, pretože ako odborne znalý
dodávateľ musí pri vykonávaní svojej podnikateľskej činnosti postupovať s odbornom starostlivosťou,
je povinný poznať a rešpektovať ustanovenia relevantných právnych predpisov, vzťahujúcich sa k
jeho podnikateľskej činnosti, čo je poskytovanie úverov z vlastných zdrojov a teda správne aplikovaťzákon č. 258/2001 Z.z.. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný úmyselne porušoval zákon č. 258/2001
čím zmaril spotrebiteľovi možnosť oboznámiť sa s údajmi, ktoré musia úverové zmluvy obsahovať,
čím došlo k úmyselnému zhoršeniu postavenia žalobcu. V odvolaní uviedla, že žalovaný práve pri

neuvedení obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere mal a mohol vedieť, že prijímaním
príslušenstva poskytnutého plnenia sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatí a pre prípad, že tak urobí,
bol s tým uzrozumený. Je povinnosťou žalovaného poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce
sa na problematiku poskytovania spotrebiteľských úverov. Žalovaný zmluvy o spotrebiteľskom úvere
uzatváralnonlegeartis nazákladenetransparentnýchúdajovopakovanevoveľkommnožstveprípadov,

preto aj v tomto smere je možné ustáliť úmyselné bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Pri
bezdôvodnomobohatení žalovaného,ktoréjepotrebnépovažovaťzaúmyselnéminimálnevnepriamom
úmysle, sa podľa žalobkyne jedná o objektívny stav bez potreby dokazovania danej skutočnosti,
žalovaný ako dodávateľ chcel získať odplatu za poskytnutie úveru spôsobom, ktorý odporoval zákonu.
Poskytovateľ úveru musí niesť zodpovednosť za to, že zámerne neuviedol, resp. zahmlieval podstatné
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere s cieľom ľahšie získať a primäť klienta k uzatvoreniu zmluvy.

Neoprávnený majetkový prospech z úmyselného porušenia zákona získal žalovaný a preto je podľa
žalobcu povinný toto úmyselne získané bezdôvodné obohatenie žalobkyni vydať.

25. Odvolací súd udáva, že procesné právo podmieňuje úspech účastníka v konaní unesením dvoch
procesných bremien - bremena tvrdenia a dôkazným bremenom. Zákon určuje dôkazné bremeno

ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý je určený výsledkom vykonaného
dokazovania, pričom dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nebolo preukázané je nepriaznivé
rozhodnutie pre toho účastníka konania, ktorý neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich
tvrdení.

26. Po preskúmaní veci v medziach daných odvolaním žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že
okresný súd správne rozhodol, keď návrh zamietol, keďže žalobkyňa právne relevantným spôsobom
nepreukázala, že zo strany žalovaného išlo v danom prípade o úmyselné obohatenie sa. Žalobkyňa v
konaní nepreukázal úmyselné obohatenie sa žalovaného na jej úkor. Pojem úmysel vymedzuje ust. §
15 a 16 Trestného zákona. Uvedené pojmové vymedzenie úmyslu zakotvené v Trestnom zákone možno

použiť pre celý právny poriadok, vrátane občianskoprávnej úpravy premlčania nároku vyplývajúceho zo
zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie, keďže občianske právo pojem úmysel vo svojej zákonnej
úprave nedefinuje, a teda aj na účely vymedzenia tohto pojmu v občianskoprávnych súvislostiach je
potrebné pri výklade tohto pojmu vychádzať z Trestného zákona.

27. Z ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
sa premlčí (v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia) za 10 rokov odo dňa, keď k nemu
došlo. Dôkazné bremeno na preukázanie uvedenej skutočnosti je na tom, kto tvrdí, že niekto iný
sa na jeho úkor úmyselne bezdôvodne obohatil, teda v danom prípade bolo dôkazné bremeno na
žalobkyni, ktorej dôkaznou povinnosťou bolo preukázať tvrdenie, že v čase keď sa žalovaný na jej

úkor bezdôvodne obohatil, existoval na strane žalovaného úmysel bezdôvodne sa na úkor nej obohatiť.
Úmysel (priamy alebo nepriamy) súvisí so zavineným protiprávnym konaním zodpovedného subjektu.
Protiprávne konanie je také konanie, ktoré je v rozpore s právom. Žalobkyňa v návrhu na začatie konania
uviedla, že „pre absenciu podstatných obligatórnych náležitostí v uvedenej zmluve mal žalovaný nárok
len na vrátenie ním poskytnutej istiny úveru (t.j.bez úrokov a poplatkov), v rozsahu sumy, ktorá tvorí

rozdiel medzi sumou 539 € (žalobkyňou žalovanému uhradenou sumou z titulu poskytnutého úveru)
a sumou 350 € (poskytnutá výška úveru), t.j. v rozsahu sumy 189 € došlo na strane žalovaného k
úmyselnému bezdôvodnému obohateniu.

28. Tvrdenie žalobkyne v žalobe o úmyselnom bezdôvodnom obohatení žalovaného vychádza z

neuvedenia „podstatných obsahových náležitostí v Zmluve, konkrétne údaju o konečnej splatnosti,
RPMN, výške, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnej úrokovej sadzby“,
tvrdenia, že žalovaný práve pri neuvedení obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere mal
a mohol vedieť, že prijímaním príslušenstva poskytnutého plnenia sa na úkor žalobkyne bezdôvodne
obohatí a pre prípad, že tak urobí, bol s tým uzrozumený, je povinnosťou žalovaného poznať a

dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na problematiku poskytovania spotrebiteľských úverov,
žalovaný zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatváral non lege artis na základe netransparentných údajov
opakovanevoveľkommnožstveprípadov,pretoajvtomtosmerejemožnéustáliťúmyselnébezdôvodné
obohatenie na strane žalovaného.29. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že absenciu presne v zákone vymedzených obsahových
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení

platnom a účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy sankcionoval zákonodarca v záujme zvýšenej
ochrany spotrebiteľa bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou úveru. Žalobkyni ako spotrebiteľke dal teda
zákonodarcaúčinnýnástrojnato,abysavzákonomstanovenejpremlčacejdobebránilavočipopísaným
postupom žalovaného (poskytovateľa úveru).

30. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo nemožno
považovať tvrdenia žalobkyne za preukázanie úmyslu žalovaného bezdôvodne sa na úkor žalobkyne
obohatiť, správne mal za to, že v tomto prípade nebolo preukázané, že by sa žalovaný bol úmyselne
bezdôvodne obohatil, zo strany žalobkyne sa jedná len o všeobecné vyjadrenie, ktoré sa týkajú
podnikateľskej činnosti žalovaného, z ktorých nie je možné automaticky vyvodiť, že žalovaný pri výkone
svojej podnikateľskej činnosti sa chce úmyselne bezdôvodne obohatiť. Z predmetu podnikateľskej

činnosti žalovaného je zrejmé, že poskytuje z vlastných zdrojov úvery, z takejto činnosti je zrejmé to, že
žalovaný má záujem získať zisk práve prostredníctvom vyplatenia úrokov a poplatkov, zákonná sankcia
v podobe bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru, vo svojej podstate svojou existenciou vylučuje úmysel
veriteľa, pretože ho postihuje za takéto konanie vo forme obmedzenia jeho zisku (t. j. dôvodu, pre ktorý
podniká).

31. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu, ktorým okresný súd žalobu pre
premlčanie uplatneného nároku zamietol je vecne správne, žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázal,
že by žalovaný mal úmysel bezdôvodne sa obohatiť vo vzťahu k plneniu vyplývajúcemu zo zmluvy
uzavretej účastníkmi konania a že by tento úmysel existoval v čase získania bezdôvodného obohatenia.

32. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané odvolacie dôvody, uvádzané žalobcom.
Preto odvolací súd podľa § 387 CSP napadnutý rozsudok, ako aj závislý výrok (§ 379 písm. a) CSP) o
trovách prvoinštančného konania ako vecne správny potvrdil.

33. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 CSP za použitia § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Odvolateľka - žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná. V odvolacom
konaní, vzhľadom na výsledok odvolacieho konania bol úspešný žalovaný, preto mu v súlade s § 255
ods. 1 CSP patrí náhrada trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

32. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).