Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/212/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6209205634
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6209205634.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa M. J., nar. XX. XX. XXXX, štátneho občana
Slovenskej republiky, bytom U. G. Z. XX, Slovenská republika, zastúpeného Mgr. Andreou Legényovou,
advokátkou, so sídlom Veľký Krtíš, Komenského 3, proti odporcom I/ J. F., nar. XX. XX. XXXX, štátnemu
občanovi Maďarskej republiky, II/ R. F., nar. XX. XX. XXXX, štátnej občianke Maďarskej republiky,
obaja bytom U. G. Z. XXX, Slovenská republika, o zaplatenie 2.207,41 Eur istiny s príslušenstvom, na

odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č. k. 1C/78/2010 - 380, zo dňa
19. 02. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd odporcu v 1/ rade zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi
sumu 15,74 eur istiny s 9% ročným úrokom z omeškania od 06. 10. 2009 až do zaplatenia, a to všetko

do troch dní do právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak,
že odporcovi v 1/ rade a odporkyni v 2/ rade náhradu trov konania nepriznal.

Okresný súd dospel k záveru, že zákon neustanovuje písomnú formu ako podmienku platnosti nájomnej
zmluvy. Nájomnú zmluvu k bytu možno uzavrieť aj ústne, prípadne konkludentne (mlčky). Z vykonaného
dokazovania nesporne vyplýva, že zmluvu o nájme bytu v rodinnom dome uzavrela len odporkyňa

v 2/ rade a nie odporca v 1/ rade. Táto skutočnosť vyplýva z výsluchu svedka T. E. a nepriamo
tomu nasvedčujú aj tie skutočnosti, že navrhovateľ kľúče od predmetného rodinného domu odovzdal
odporkyni v 2/ rade, a odporkyňa v 2/ rade mu pravidelne poukazovala platby za nájomné a po
ukončení nájmu kľúče od domu aj vrátila. Aj v písomnej dohode zo dňa 01. 07. 2008 je používaný termín
nájomca, a nie nájomcovia. Túto dohodu písomne pripravil navrhovateľ, avšak potom, ako platne uzavrel
ústne nájomnú zmluvu s odporkyňou 2/. To, že nájomná zmluva je podpísaná odporcom 1/, odporca

vysvetlil tým, že odporkyňa 2/ v tom čase bola v práci. Taktiež medzi navrhovateľom a odporkyňou
2/ existovala dohoda, že nájomné, ktoré obsahovalo aj zálohové platby za elektrinu, plyn a vodu mu
bude platiť odporkyňa 2/, ktorá v skutočnosti tak aj robila. Potom vo vzťahu k tej časti návrhu, ktorým
navrhovateľ uplatňuje zaplatenie nedoplatkov z nájomného a za odber plynu, elektrickej energie v
konaní, bola pasívne legitimovaná len odporkyňa v 2/ rade. Odporkyňa v 2/ rade vzniesla námietku
premlčania. Právo navrhovateľa na úhradu prípadného dlžného nájomného za mesiac február 2009

(splatnosť 02. 02. 2009), jún 2009 (splatnosť 01. 07. 2009), máj 2009 (splatnosť 01. 05. 2009), ako
aj nedoplatkov za plyn a elektrinu (splatnosť 27. 08. 2009) je premlčané, pretože súd pripustil vstup
odporkyni 2/ do konania uznesením, ktoré bolo vydané dňa 07. 09. 2012. Potom súd považoval túto
časť nároku navrhovateľa voči odporcovi v 1/ rade za nedôvodnú a voči odporkyni v 2/ rade za
premlčanú. Čo sa týka náhrady škody, v danom prípade okrem poškodenia (rozbitia) jedného okna
odporcom v 1/ rade, nepreukázal navrhovateľ súdu, že by inú vzniknutú škodu mu spôsobili práve

odporcovia. Súd poukazuje aj na pomerne dlhú dobu od odchodu odporcov z rodinného domu (01. 07.
2009) a následne vykonaných opráv (polovica septembra 2009). Naopak, svedok T. E. potvrdil, že keďodporcovia z domu odchádzali, pisoár ani toaleta neboli rozbité. Upchatie kanalizácie bolo problémom
počas celého užívania rodinného domu navrhovateľa odporcami. Ak by aj bolo zapchaté kanalizačné
potrubie, navrhovateľ ničím nepreukázal, že by toto potrubie zapchali práve odporcovia. Za zasklievanie

štyroch okien navrhovateľ zaplatil 62,97 eur. Zasklenie jedného okna potom predstavovalo čiastku
15,74 eur. Keďže sám odporca v 1/ rade uznal, že túto škodu (rozbitie jedného okna) svojím konaním
navrhovateľovi spôsobil on, v tejto časti považoval súd návrh navrhovateľa za dôvodný. Odporca 1/ sa
dostal do omeškania so svojím plnením potom, ako ho navrhovateľ vyzval ústne na plnenie, teda od 06.
10. 2009. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vo zvyšku súd návrh navrhovateľa voči odporcom

1/, 2/ zamietol. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd vo vzťahu k odporcovi 1/ podľa §
142 ods. 3 O. s. p. a § 151 ods. 2 O. s. p. a vo vzťahu k odporkyni 2/ podľa § 142 ods. 1 O. s. p.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že súd vo svojom rozsudku opätovne
vôbec nebral do úvahy písomnú dohodu podpísanú len osobou odporcu 1/, kde boli aj jednoznačne

stanovené podmienky nájmu a výška nájomného spoločne so sankciou za omeškania s vysťahovaním
sa. Odporca 1/ nemal žiadne písomné poverenie zo strany odporkyne 2/ k uzavretiu nájomnej zmluvy v
mene odporkyne 2/ - matky. Keďže nájomná zmluva bola uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom
1/ má navrhovateľ za to, že medzi nimi došlo k uzavretiu právneho úkonu, t. j. uzavretiu nájomnej
zmluvy so všetkými dôsledkami a náležitosťami. Ak nájomnú zmluvu odporca podpísal miesto matky

na základe jej poverenia, a to bez písomnej plnej moci, mohol túto skutočnosť nejakým spôsobom
uviesť pri svojom podpise, čo však neurobil. Preto podľa navrhovateľa je obrana odporcu účelová
v snahe vyhnúť sa svojej povinnosti zaplatiť zmeškaný neuhradený splatný nájom. Skutočnosť, že
nájom hradila odporkyňa 2/, je podľa navrhovateľa nepodstatná, nakoľko táto bola tiež oprávnená bývať
v prenajatom dome spoločne so synom, čo potvrdzuje aj samotný text dohody. Odporca v 1/ rade

bez výhrad akceptoval podmienku nájmu, pravidelne bol tento nájom aj hradený až do doby, keď
odporca zakúpil nehnuteľnosť a podľa navrhovateľa nemal dostatok prostriedkov na platenie nájmu
aj rekonštrukciu nehnuteľnosti, ktorú zakúpil, keďže táto bola v dezolátnom stave. Ak prenajatá
nehnuteľnosť nespĺňala požadovaný štandard z dôvodu upchatia toalety, je zarážajúce z akého dôvodu
vprenajatejnehnuteľnostizotrvaliajposkončenídobynájmu.Podľanavrhovateľasúklamstvomtvrdenia

odporkyne v 2/ rade, že tu mohli bývať bezplatne. Navrhovateľ s odporcami nie je a ani nebol v
priateľskom vzťahu, nie sú ani rodina, takže bezplatné bývanie by nikdy neprichádzalo do úvahy, a to aj
s poukazom na tú skutočnosť, že všetky energie boli fakturované na meno navrhovateľa, ktorý následne
musel nedoplatky uhradiť z vlastných zdrojov. Súd pri vyhodnocovaní dôkazov vôbec nebral do úvahy
argumenty navrhovateľa, ako ani svedkov, ktorí vypovedali v prospech navrhovateľa a akceptoval len

svedecké výpovede odporcov a nimi navrhovaného svedka E.. Vôbec nebral do úvahy znenie, ako aj
samotnúexistenciu písomnejdohody,ktorúpodpísalodporcav1/radeanavrhovateľ.Navrhovateľnikdy
neuzavrel ústnu nájomnú zmluvu s odporkyňou 2/. Ako odporkyňu 2/ ju označil len z opatrnosti vzhľadom
na rozhodnutie odvolacieho súdu zo dňa 05. 04. 2012. Tvrdenia odporcu 1/ o tom, že nehnuteľnosť
odovzdal bez vád a poškodení (až na jedno rozbité okno) je taktiež nepravdivá. Súd sa nevysporiadal s

tým, z akého dôvodu teda museli byť vykonané rekonštrukčné práce na prenajatej nehnuteľnosti, keďže
aj svedok M. J. potvrdil, že sa vykonali len tie opravy, ktoré boli nevyhnutné. Podobne to bolo aj so
zasklievaním okien. Navrhovateľ s napadnutým rozsudkom nesúhlasí, súd zle vyhodnotil dôkazy pri
svojom rozhodovaní, kde bral do úvahy len tvrdenia odporcu a jeho matky. Existenciu písomnej nájomnej
zmluvy len skonštatoval, ale vôbec ju pri svojom rozhodovaní nebral v úvahu.

Odporcovia k odvolaniu navrhovateľa uviedli, že „ako na prvom, tak ani na druhom pojednávaní nevedel
navrhovateľ dokázať ich dlžobu, nevedel nič nové uviesť ani na druhom pojednávaní, tak nevedia
akceptovať jeho ďalšie odvolanie, lebo je neoprávnené. Žiadali, aby jeho odvolanie súd zamietol“.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O. s. p.), bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie (ods. 2).

Pri právnom posúdení veci okresný súd vychádzal z ust. § 663, § 685 ods. 1, § 420 ods. 1, § 101, §
100 ods. 1 Občianskeho zákonníka.Okresný súd založil svoje rozhodnutie na zistení, že zmluvu o nájme bytu v rodinnom dome uzavrela
len odporkyňa v 2/ rade a nie odporca v 1/ rade.

Odvolací súd však zastáva názor, že v danom prípade z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že
zmluvu o nájme rodinného domu uzavrel aj odporca v 1/ rade, a to v písomnej forme dňa 01. 07. 2008.
Túto skutočnosť jednoznačne preukazuje písomná dohoda z uvedeného dátumu spísaná v maďarskom
jazyku, ktorú odporca vlastnoručne podpísal. Tvrdenie odporcu v 1/ rade, že dohodu podpísal v mene
matky, ktorá v tom čase bola v zamestnaní, súd považoval za účelové tvrdenie, nakoľko v konaní

uvedenúskutočnosťsúduhodnovernýmspôsobomnepreukázal. Ksamotnejdohodevtexte jeuvedené
okrem iného, že navrhovateľ „dáva do prenájmu rodinný dom súp. č. 46 R. F. a J. F.“ (odporkyňa v
2/ rade, odporca v 1/ rade) „maďarským štátnym občanom do 31. 05. 2009 za 56 000 Ft mesačne“.
Ďalej je podrobne popísaná v uvedenej dohode splatnosť jednotlivých splátok nájomného, ako aj ostatné
skutočnosti týkajúce sa podmienok nájmu. Skutočnosti uvádzané v rozhodnutí prvostupňového súdu,
že nájomnú zmluvu uzavrela len odporkyňa 2/, pretože navrhovateľ odovzdával kľúče od predmetného

domu odporkyni v 2/ rade, a že mu odporkyňa pravidelne poukazovala platby za nájomné a po
skončení nájmu kľúče od domu vrátila sú právne irelevantné v danom prípade. Aj skutočnosť, že
v písomnej dohode zo dňa 01. 07. 2008 je používaný termín nájomca a nie nájomcovia je právne
irelevantná. Z uvedeného teda vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vyplýva, že odporca v 1/
rade uzavrel nájomnú zmluvu s navrhovateľom v písomnej forme a odporkyňa v ústnej forme. Nie

je potom správny záver prvostupňového súdu, že v tej časti návrhu, ktorou sa navrhovateľ domáhal
nedoplatkov z nájomného a za odber plynu a elektrickej energie, v konaní bola pasívne legitimovaná len
odporkyňa v 2/ rade. Pasívne legitimovaní sú obidvaja odporcovia, a to spoločne a nerozdielne, nakoľko
z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že nájomná zmluva bola uzatvorená s obidvomi
odporcami. Námietka navrhovateľa uvedená v odvolaní v tomto smere, že súd nebral do úvahy vôbec

písomnú dohodu podpísanú len osobou odporcu v 1/ rade je teda dôvodná.

Vzhľadom na to, že odporkyňa v 2/ rade vzniesla v konaní námietku premlčania uplatňovaných nárokov,
odvolací súd sa zaoberal aj otázkou premlčania a dospel k záveru, že nárok navrhovateľa nie je
premlčaný. V danom prípade išlo o splatnosť nájomného za mesiac február 2009 (splatný dňa 02. 02.

2009), jún 2009 (splatnosť 01. 07. 2009), máj 2009 (splatnosť 01. 05. 2009), ako aj nedoplatkov za plyn
a elektrinu (splatnosť 27. 08. 2009). Navrhovateľ podal žalobu na súd dňa 09. 11. 2009, čo znamená, že
žaloba bola podaná na súd včas. V danom prípade nie je podstatné, že odporkyňa vstúpila do konania
až na základe právoplatného uznesenia dňom 12. 11. 2012 vzhľadom na to, že sa tu jedná o spoločné
záväzky odporcov voči navrhovateľovi (§ 511 Občianskeho zákonníka). Veriteľ, teda navrhovateľ bol

oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných
zanikne. V konaní bolo nesporné, že nehnuteľnosť užívali odporcovia (matka a syn) spoločne, a preto
sa v danom prípade jedná o dlh na nájomnom a nedoplatkoch na energiách za ktoré sú odporcovia
zodpovední spoločne a nerozdielne. Je potom len na navrhovateľovi, voči ktorému si právo uplatní (teda,
či len voči jednému z nich alebo voči obidvom).

Pokiaľ sa týka náhrady škody, ani tu prvostupňový súd nevyvodil správne závery z vykonaného
dokazovania. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že odporcovia v dome bývali od 01. 07. 2008
až do 06. 07. 2009 (podľa vyjadrenia odporkyne v 2/ rade). Z podnájmu sa však odsťahovali až dňa
27. 07. 2009 ako uviedla odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 04. 02. 2013, keď uviedla,

že byt odovzdala navrhovateľovi 27. 07. 2009, pričom jedine záchod bol zapchatý, ale táto porucha
pretrvávala plynule. Namietala, že nič nebolo poškodené, rozbité. Odporca v 1/ rade priznal vo svojej
výpovedi, zo dňa 12. 10. 2010, že keď odovzdávali dom navrhovateľovi, potrubie bolo zapchaté. Keď
prišlidodomuspotrubímneboližiadneproblémy. Kzapchatiudošlopotom,akodomužívali. Tvrdilvšak,
že upchatie potrubia bolo spôsobené činnosťou predchádzajúceho nájomníka. Dôvody prečo došlo k

upchatiu potrubia odporca v 1/ rade uviesť nevedel. Ďalej odporca vo svojej výpovedi na pojednávaní
konanom dňa 12. 10. 2010 pripustil aj tú možnosť, že okná rozbil tak, ako to uviedol navrhovateľ.
Potom odvolací súd na rozdiel od prvostupňového súdu je toho názoru, že potrubie zapchali práve
odporcovia, nakoľko len títo v tomto období užívali predmetnú nehnuteľnosť a ako sami vo svojich
výpovediach potvrdili, keď sa nasťahovali do domu potrubie upchaté nebolo. Svedok B. C. v konaní

svojou výpoveďou preukázal, že niekedy na jeseň v roku 2008 odstraňoval zapchatie záchodovej misy
na požiadanie manželky navrhovateľa, vtedy si nevšimol, že by ten záchod bol poškodený. Poukázal
na to, že sa môže stať, keď sa veľa papieru nahádže do záchodu, tak sa potrubie upchá. V konaní
bolo preukázané aj výpoveďami svedkov, a to Q. J. (manželky navrhovateľa) ako aj svedka M. J. napojednávaní konanom dňa 11. 11. 2010, že v septembri 2009 svedok vymenil navrhovateľovi odtokové
potrubie zo záchodu, pretože bolo upchaté. Svedok ďalej potvrdil, že záchodová misa aj pisoár boli
poškodené, prasknuté a zlomené. Zasklil aj 4 okenné krídla. Aj svedkyňa Q. J. potvrdila, že pisoár a

záchodová misa, keď odchádzali odporcovia boli poškodené. Záchodová misa bola odlomená a boli
rozbité 4 okná. Z uvedeného potom vyplýva, že škodu navrhovateľovi spôsobili odporcovia a záver
prvostupňového súdu teda nie je správny, keď zaviazal odporcu v 1/ rade na zaplatenie len sumy
15,74 eur za zasklenie len jedného okna. Nárok navrhovateľa nie je ani v tejto časti ohľadom náhrady
škody premlčaný vzhľadom na tú skutočnosť, že navrhovateľ sa o výške škody ktorá bola spôsobená

odporcami, ako už je vyššie konštatované, dozvedel z faktúry č. 29010077, ktorú navrhovateľ pripojil
do spisu, a ktorá sa stala splatnou dňa 28. 09. 2009, pričom návrh navrhovateľ na prvostupňový súd
podal dňa 09. 11. 2009.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu z dôvodu nesprávneho právneho
posúdeniazrušilavecmuvracianaďalšiekonanie.Okresnýsúdvoveciznovarozhodne,pritomsabude

riadiť právnym názorom odvolacieho súdu vyslovenom v tomto rozhodnutí s tým, že v ďalšom sa bude
zaoberať aj výškou uplatnených nárokov navrhovateľa vzhľadom aj na vznesené námietky odporkyne v
2/ rade v jej vyjadrení zo dňa 04. 02. 2013, ktoré je pripojené k spisu. V rámci rozhodovania o trovách
konania rozhodne prvostupňový súd aj o trovách odvolacieho konania.

Odvolanie navrhovateľa odvolací súd považoval za dôvodné. Navrhovateľa odvolací súd považoval za
dôvodné.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.