Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. december 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/10/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814205708
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814205708.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice

Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci žalobcu Mgr. S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., H.
XX/X, zastúpeného JUDr. S. U., advokátom, so sídlom H., G. R. č. X proti žalovanému : J. oC. so sídlom
H., T. R. XX, zastúpeného D.. I. E., advokátkou so sídlom H., G. R. XE/X, o zaplatenie 433,74 eur a
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 18.augusta 2015,
č. k. 4C/92/2014-63 takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobcu o zaplatenie 433,74 eur príslušenstvom
z titulu bezdôvodného obohatenia zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy
právneho zastúpenia vo výške 238,73 eur a ostatné trovy konania vo výške 25,50 eur do troch dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vychádzal zo zistenia, že dňa 30.06.2011 bola uzatvorená medzi
zamestnávateľom Stredná odborná škola (osoba totožná so žalovaným) a zamestnancom Mgr. S. E.
(osoba totožná so žalobcom) Dohoda o zmene pracovných podmienok, ktorou sa s účinnosťou od
01.07.2011 mení a dopĺňa pracovná zmluva uzatvorená dňa 01.01.1991 tak, že pracovný čas je 21,30

pracovných hodín týždenne, čo predstavuje 12,5 vyučovacích hodín týždenne. Dohoda o zmene platí
na dobu neurčitú. Dohoda je datovaná 30.06.2011 a je podpísaná zamestnávateľom i zamestnancom.
Dňa 30.08.2011 bola uzatvorená medzi rovnakými zmluvnými stranami Dohoda o zmene pracovných
podmienok, ktorou sa s účinnosťou od 01.09.2011 mení a dopĺňa pracovná zmluva uzatvorená dňa
01.01.1991 tak, že pracovný čas je 23,01 pracovných hodín týždenne, čo predstavuje 13,5 vyučovacích
hodín týždenne. Dohoda o zmene platí na dobu neurčitú. I táto dohoda je podpísaná oboma zmluvnými
stranami a je datovaná 30.08.2011. Listom zo dňa 27.01.2014 s poukazom na § 49 Občianskeho

zákonníka žalobca odstúpil od dohody o zmene pracovných podmienok uzatvorenej dňa 30.06.2011,
pretože túto dohodu uzatvoril v tiesni, pretože bol postavený pred hotovú vec, že v prípade, ak by ju
nepodpísal, bol by s ním skončený pracovný pomer. Mal pripomienky, že táto dohoda mu skracovala
pracovný úväzok na obdobie letných prázdnin. Súčasne vyzval žalovaného na zaplatenie 433,74 eur
ako rozdiel v jeho čistej mzde zamestnanca za mesiace júl a august 2011. Podľa neho bola predmetná
Dohoda o zmene pracovných podmienok uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.
Žalovaný na tento list reagoval listom z 03.02.2014 tak, že odstúpenie žalobcu je podľa neho právne

neúčinné,pretoženiesúsplnenépodmienkyzákonanaodstúpenieoddohody.Jehotvrdenie,žedohoda
bola uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, nie je pravdivé. Žalobca mal možnosť
slobodnej voľby medzi dvoma alternatívami buď skončiť pracovný pomer pre nízky počet vyučovacích
hodín alebo súhlasiť so zmenou pracovného času na polovičný úväzok. S druhou možnosťou žalobcavyslovil súhlas a dohodu podpísal. Žalobcovi tak nevzniká nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Podľaoznámeniaovýškeazloženífunkčnéhoplatubolzamestnávateľom(žalovaným)určenýžalobcovi
funkčný plat od 01.07.2011 vo výške 409,38 eur. Žalovaný listom zo dňa 14.06.2011 adresoval ZO

IOZ pri SOŠ, T. R. XX, H. žiadosť o prerokovanie organizačnej zmeny s poukazom na rozhodnutie
riaditeľa školy o organizačnej zmene - znížení počtu zamestnancov s cieľom zefektívnenia práce, ktoré
po schválení Zastupiteľstva TSK dňa 29.06.2011 nadobudne účinnosť dňom 01.07.2011 s tým, že
okrem iného dôjde v rámci organizačných zmien i k skráteniu úväzkov pedagogických zamestnancov
na vyučovanie akademických a profesijných predmetov a že skrátený pracovný úväzok v prepočte

na vyučovacie hodiny bude okrem iného ponúknutý i navrhovateľovi v rozsahu 12,5 hodín. Výbor
Základnej organizácie Integrovaného odborového zväzu pri žalovanom vo svojej odpovedi na žiadosť o
prerokovanie organizačnej zmeny adresovanej žalovanému doručenej 21.06.2011 žalovanému uviedol,
že rozhodnutie riaditeľa školy o organizačnej zmene - znížení počtu zamestnancov s cieľom zefektívniť
prácu je pre zachovanie zamestnanosti vo výchove predčasné. Skrátením pracovných úväzkov v
prepočte na vyučovacie hodiny pre niektorých učiteľov, ktorí odpracovali desiatky rokov v školstve

a sú pred skončením a odchodom do dôchodku, sú týmto rozhodnutím ponížení. Žalobca sa obrátil
listom zo dňa 16.11.2011 na Inšpektorát práce Trenčín, a to v súvislosti s jeho skrátením pracovného
úväzku od 01.07.2011 a s Dohodou o zmene pracovných podmienok účinnou od 01.07.2011. V
tejto žiadosti poukázal na to, že protestoval proti dátumu zmeny pracovného úväzku od 01.07.2011,
pretože školský rok 2010/2011, v ktorom mal plný úväzok, končí 31.08.2011 a v prípade nedostatku

vyučovacích hodín pre nasledujúci školský rok je pre vyučujúceho dátum zmeny pracovného úväzku
01.09.2011. Poukázal na to, že v prípade odmietnutia skráteného pracovného úväzku mal žalovaný
pre neho pripravené tlačivo na rozviazanie pracovného pomeru, že plánované organizačné zmeny
(spojenie škôl) sa neuskutočnili a v prípade zníženého počtu tried mal mať znížený pracovný úväzok od
01.09.2011, nie od 01.07.2011. Inšpektorát práce Trenčín vo svojej odpovedi na podnet navrhovateľa

zo dňa 01.02.2012 uviedol, že podnet v časti zníženia pracovného úväzku v dôsledku Dohody o
zmene pracovných podmienok vyhodnotil tak, že v tejto časti podnet navrhovateľa nemožno považovať
za opodstatnený, rovnako tak ani v časti týkajúcej sa prideľovania vyučovacích hodín. Podľa výpisu
uznesenia Zastupiteľstva TSK v Trenčíne č. 220/2011 zo zasadnutia konaného dňa 29.06.2011
zastupiteľstvo pod bodom 8. schválilo Dodatok č. 4 k Organizačnému poriadku Strednej odbornej školy,

T. R. XX, H., s účinnosťou do 01.07.2011. Zastupiteľstvo TSK v Trenčíne tak rozhodlo o návrhu
na schválenie dodatkov k organizačným poriadkom škôl a školských zariadení predloženom vedúcou
oddelenia školstva a označenom ako návrh na schválenie Dodatku č. 4 k Organizačnému poriadku
Strednej odbornej školy, T. R. XX, H.. Podľa výpisu uznesenia Zastupiteľstva TSK v Trenčíne č. 197/2011
zo zasadnutia konaného 27.04.2011 zastupiteľstvo v bode 5. schválilo návrh na vyradenie zo siete

škôl, školských zariadení, stredísk praktického vyučovania a pracovísk praktického vyučovania SR k
31.08.2011 školy s názvom Stredná odborná škola H., Ul. M. 6, H., s následným zrušením a zaradenie
od 01.09.2011 jej študijných a učebných odborov a ich zameraní na právneho nástupcu Stredná odborná
škola, T. R. XX, H.. Zastupiteľstvo TSK v Q. tak rozhodlo o návrhu na optimalizáciu siete škôl a
školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti TSK predložený riaditeľom Úradu TSK v Trenčíne

označenom ako Návrh na vyradenie SOŠ H., Ul. M. 6, H. zo siete škôl a školských zariadení SR.
Podľa zápisnice zo stretnutia riaditeľa školy a zamestnancov za účelom prejednania organizačných
zmien k 01.07.2011 zo dňa 14.06.2011 sa stretnutia zúčastnili Ing. R. R., H.., E.. D. E., riaditeľ školy a
dotknutí zamestnanci. Podľa tejto zápisnice riaditeľ školy spolu s personálnou pracovníčkou oboznámili
zúčastnených zamestnancov školy s organizačnými zmenami k 01.07.2011, ku ktorým sa pristúpi v

prípade schválenia organizačnej štruktúry SOŠ, T. R. XX, H. Zastupiteľstvom TSK v Trenčíne dňa
29.06.2011. Riaditeľ školy vysvetlil, že medziročný pokles žiakov je značný a je nevyhnutné pristúpiť k
skráteniu úväzkov u niektorých aprobácií zamestnancov, že v súčasnosti, ako aj od 01.07.2011 škola
nebude disponovať žiadnymi voľnými pracovnými miestami a ani nadčasovými hodinami, ktorými by
bolo možné doplniť úväzky dotknutých zamestnancov. Z tohto dôvodu je v dôsledku schválenia novej

organizačnej štruktúry k 01.07.2011 nutné pristúpiť k spomínaným organizačným zmenám. V prípade
žalobcu konkretizoval jeho úväzok v rozsahu 12,5 hodín. Z prítomných reagoval žalobca, ktorý žiadal,
aby predmetové komisie prehodnotili jeho úväzok, nakoľko považuje za neprípustné skrátiť úväzok
človeku rok pred nástupom na starobný dôchodok. V prezenčnej listine zo dňa 14.06.2011 je uvedený
i podpis žalobcu. Podľa Dodatku č. 4 k Organizačnému poriadku žalovaného z 01.07.2011 sa mení s

účinnosťou od 01.07.2011 Organizačný poriadok žalovaného v prílohe č. 1, keď tento dodatok schválilo
Zastupiteľstvo TSK v Trenčíne uznesením č. 220/2011 dňa 29.06.2011 s účinnosťou od 01.07.2011
tak, že sa za textom: ,,Úsek výchovy a vzdelávania, úsek TEČ a počet zamestnancov nahrádza
doterajší text a číslovka novým textom a novou číslovkou. Počet zamestnancov prepočítaný v súvislostis touto organizačnou zmenou od 01.07.2011 sa mal znížiť na 75,8 z 80,9. Žalobcov pracovný pomer
u žalovaného skončil výpoveďou danou žalobcovi z 25.06.2013 z dôvodov organizačných zmien.
Ďalej konštatoval, že spor medzi účastníkmi konania má v danom prípade základ v pracovnoprávnom

vzťahu účastníkov konania. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje § 3 ods. 1 Zákonníka práce,
je Zákon č. 552/2003 z. z. o výkone práce vo verejnom záujme. Tento zákon upravuje len špecifiká
pracovnoprávnych vzťahov, nad rámec týchto špecifík platí pôsobnosť Zákonníka práce. Aj podľa
§ 1 ods. 4 tohto zákona (Zákona č. 552/2003 Z. z.) na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri
výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon alebo osobitný predpis

neustanovuje inak. V konaní nebolo sporné, že za trvania pracovného pomeru založeného pracovnou
zmluvou medzi žalobcom a žalovaným v čase uzatvorenia predmetnej Dohody o zmene pracovných
podmienok zo dňa 30.06.2011, pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným trval. Uzatvorenie Dohody
o zmene pracovných podmienok Zákonník práce nevylučuje, naopak v § 54 ustanovuje, že dohodnutý
obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho
zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne. V konaní nebolo sporné,

že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu takejto Dohody o zmene pracovných podmienok, ktorá
má písomnú formu. Z tejto dohody vyplynulo, že s účinnosťou od 01.07.2011 sa mení pracovný čas
žalobcu na 21,30 pracovných hodín týždenne, čo predstavuje 12,5 vyučovacích hodín týždenne, a teda
že došlo k zníženiu pracovného času navrhovateľa a k zníženiu jeho úväzku na 12,5 hodín týždenne.
K tejto zmene došlo s účinnosťou od 01.07.2011. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že práve s počiatkom

účinnosti tejto Dohody o zmene pracovných podmienok mal výhrady, podľa neho k takejto dohode o
zmene pracovných podmienok a zníženiu pracovného úväzku malo dôjsť od 01.09.2011, t.j. od začiatku
nasledujúceho školského roka. Faktom však je, že po uzatvorení tejto Dohody o zmene pracovných
podmienok zo dňa 30.06.2011 žalobca až listom zo dňa 27.01.2014 doručeným žalovanému od tejto
dohody odstúpil s poukazom na to, že dohodu uzatvoril v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok s

tým, že mal právo od tejto zmluvy odstúpiť podľa § 49 Občianskeho zákonníka. Svoj nárok na peňažné
plnenie odôvodnil tým, že jeho odstúpenie od zmluvy sa stalo účinné, len čo prejav o odstúpení došiel
žalovanému, a že teda účinným odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje. Peňažné plnenie
si uplatnil s poukazom na § 47 Občianskeho zákonníka t.j. titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
Výška bezdôvodného obohatenia žalovaná v sume 433,74 eur predstavuje rozdiel medzi jeho čistou

mzdou pred uzavretím Dohody o zmene pracovných podmienok a po jej uzavretí za mesiace júl a august
2011. Predmetná Dohoda o zmene pracovných podmienok je nepochybne právnym úkonom, pričom
Zákonník práce upravuje právne úkony a ich neplatnosť v § 15 - § 18 Zákonníka práce, resp. v § 19
Zákonníka práce. Zákonník práce neobsahuje definíciu pojmu právny úkon, preto v zmysle § 1 ods.
4 Zákonníka práce tento pojem treba vykladať v súlade s ustanovením § 34 Občianskeho zákonníka.

V zmysle § 1 ods. 4 Zákonníka práce, pokiaľ ide o hodnotenie právnych úkonov pracovnoprávnych
vzťahov, možno vo všeobecnosti konštatovať, že tieto vzťahy podliehajú režimu Zákonníka práce iba
v rozsahu ustanovenom v prvej časti Zákonníka práce, inak sa spravujú ustanoveniami Občianskeho
zákonníka. V tomto zmysle sú Občiansky zákonník a Zákonník práce v postavení generálneho a
špeciálneho právneho predpisu, v ktorých, podľa zásady preferencie špeciálneho právneho predpisu

(lex specialis) pred všeobecným právnym predpisom (lex generalis), sa v pracovnoprávnych vzťahoch
prednostne uplatní špeciálna právna úprava, v danom prípade Zákonník práce, a až následne, ak
Zákonník práce neustanovuje inak, všeobecná právna úprava, v danom prípade Občiansky zákonník.
Do prvej časti Zákonníka práce spadajú ustanovenia § 1 - § 40, do ktorých ustanovení spadajú aj
ustanovenia o právnych úkonoch. Predmetná Dohoda o zmene pracovných podmienok je v podstate

zmluvou, ktorá bola uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu. Ustanovenie § 19 ods. 1
Zákonníka práce upravuje možnosť účastníka, ktorý konal v omyle, ktorý druhému účastníkovi musel
byť známy, právo od zmluvy odstúpiť, ak sa omyl týka takej okolnosti, že by bez neho k zmluve nedošlo.
Zákonník práce neobsahuje ustanovenia o možnosti odstúpenia od zmluvy aj z dôvodu tiesne, ak k
uzavretiuzmluvydôjdezaneprimeranenevýhodnýchpodmienok.Preoblasťpracovnoprávnychvzťahov

s poukazom na § 1 ods. 4 Zákonníka práce je možné i odstúpenie od zmluvy z dôvodu tiesne alebo za
situácie, že dôjde k uzavretiu zmluvy za neprimerane nevýhodných podmienok. V zásade podľa § 48
ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo
inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. V súlade s § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené

alebo účastníkmi dohodnuté inak. V Dohode o zmene pracovných podmienok si účastníci nedohodli
možnosť odstúpenia účastníka od tejto dohody, ale v Občianskom zákonníku, a to v § 49 je upravená
možnosť účastníka od zmluvy odstúpiť, a to tak, že účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne
nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť. Faktom je, že od predmetnej Dohody o zmenepracovných podmienok žalobca odstúpil, a že toto odstúpenie sa dostalo do dispozície žalovaného,
čo žalovaný potvrdil. V zásade platí, že odstúpiť možno len od zmluvy, ktorá bola platne uzavretá. V
prípade platného odstúpenia od zmluvy sa možno v občianskom súdnom konaní domáhať vrátenia

toho, čo bolo prijaté na základe takto zrušenej zmluvy. Súd posúdi ako predbežnú otázku, či došlo
k platnému odstúpeniu od zmluvy. Medzi účastníkmi bolo sporné, či došlo k platnému odstúpeniu od
predmetnej Dohody o zmene pracovných podmienok, či došlo k zrušeniu zmluvy, a či v dôsledku tohto
vznikol dôvod na plnenie žalovaného voči žalobcovi z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobca
od predmetnej Dohody o zmene pracovných podmienok odstúpil s poukazom na § 49 Občianskeho

zákonníka, t.j. že zmluvu uzavrel v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Pojem tieseň v zákone
nie je definovaný. Za tieseň vo všeobecnosti možno považovať stav osoby (hospodársky či sociálny),
v ktorom sa táto osoba ocitla bez ohľadu na jeho dôvod a pôvod a ktorý na ňu pôsobí do tej miery, t.j.
dolieha takým spôsobom a závažnosťou, že uzavrie zmluvu pre ňu nápadne nevýhodnú (spôsobujúcu
jej ujmu), ktorú by inak (nebyť tohto stavu) neuzavrela, teda, že ju obmedzuje v slobode rozhodovania
natoľko, že urobí právny úkon, ktorý by inak neurobila. Tieseň je objektívny stav, do ktorého sa osoba,

ktorej sa týka, mohla dostať aj vlastným pričinením. Nevyžaduje sa teda, aby druhý účastník zmluvy
tieseň vyvolal, alebo aby o nej vedel, stačí, že tieseň u účastníka v čase uzavretia zmluvy existuje.
Zmeny, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, sú z tohto hľadiska právne bezvýznamné. Tieseň sama o sebe
neumožňuje účastníkovi, aby odstúpil od zmluvy, ktorú uzavrel. Popri tiesni sa ešte vyžaduje, aby pre
účastníka konajúceho v tiesni súčasne vyplynuli zo zmluvy nápadne nevýhodné podmienky. Aj nápadne

nevýhodné podmienky sa musia posudzovať podľa objektívneho stavu. Otázku existencie nápadne
nevýhodných podmienok treba posudzovať vždy individuálne a v takomto individuálnom ponímaní
ide o nevýhodné podmienky vtedy, ak plnenie, ktoré poskytuje jedna zmluvná strana, je v zjavnom
nepomere s plnením, ktoré obdrží od druhej zmluvnej strany. Nápadne nevýhodné podmienky musia
objektívneexistovaťvdobeprávnehoúkonuanemôžuspočívaťvsubjektívnomcítenídotknutejosoby.U

odplatných zmlúv pôjde predovšetkým o posúdenie toho, či nebola porušená ekvivalentnosť dotknutých
vzájomných plnení. Žalobca od predmetnej Dohody o zmene pracovných podmienok odstúpil listom zo
dňa 27.01.2014, pričom predmetná Dohoda o zmene pracovných podmienok bola uzavretá 30.06.2011,
z čoho vyplýva, že k odstúpeniu od tejto dohody došlo vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Sám
žalobca svoje konanie (uzavretie predmetnej Dohody o zmene pracovných podmienok) ako konanie v

tiesnizanápadnenevýhodnýchpodmienokvidelvtom,žeužalovanéhovtomčasepracoval35rokov,že
vjúni2011malrokapolpreddôchodkomaženemalinúmožnosť,nežpodpísaťpredmetnúdohodu,inak
byzostalbezpráce,resp.žalovanýbysnímskončilpracovnýpomervýpoveďouzdôvoduorganizačných
zmien pre nadbytočnosť. Za situácie, že žalovaný dal možnosť dotknutým zamestnancom rozhodnúť sa,
či uzavrú Dohodu o zmene pracovných podmienok so skrátením pracovného úväzku, alebo bude s nimi

skončený pracovný pomer výpoveďou z dôvodu organizačných zmien pre nadbytočnosť, a to všetko v
súvislosti s organizačnými zmenami u odporcu, ku ktorým malo dôjsť na základe schválenia Dodatku č.
4 k Organizačnému poriadku žalovaného Zastupiteľstvom TSK z 29.06.2011 č. 220/2011 s účinnosťou
od 01.07.2011, nemožno rozhodnutie žalobcu uzavrieť Dohodu o zmene pracovných podmienok dňa
30.06.2011 považovať za jeho konanie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Z výsluchu

štatutárneho zástupcu žalovaného i svedkyne Ing. Šulovej, Phd. vyplynulo, že na základe pokynu TSK
malo dôjsť k zmene v organizačnom poriadku žalovaného s účinnosťou od 01.07.2011. Ak sa táto
zmena organizačného poriadku týkala i počtu zamestnancov, ktorý klesol z 80,9 na 75,8 a ak sa táto
zmena týkala i pedagogických zamestnancov, ktorým mohol žalovaný ponúknuť len znížený pracovný
úväzok, skrátený pracovný úväzok, je prirodzené, že zmena dohodnutých pracovných podmienok

sa viazala k obdobiu od 1.7.2011. Z Dohody o zmene pracovných podmienok nevyplynuli nápadne
nevýhodné podmienky v tom zmysle, že by bola porušená ekvivalentnosť dohodnutých vzájomných
plnení. Zníženie mzdy na strane žalobcu súvisí práve so skrátením pracovného úväzku, t.j. žalobca
nezačal od 01.07.2011 poberať nižšiu mzdu pri pôvodne dojednaných podmienkach, t.j. pri stave plného
pracovného úväzku. Žalobca subjektívne môže pociťovať svoje konanie za konanie v tiesni za nápadne

nevýhodných podmienok, pretože Dohodou o zmene pracovných podmienok sa skutočne skrátil jeho
pracovný úväzok a znížila sa mzda, ale pre posúdenie, či účastník uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne
nevýhodných podmienok, je subjektívne cítenie dotknutej osoby irelevantné. Je otázkou, či pre žalobcu
by už Dohoda o zmene pracovných podmienok s účinnosťou od 01.09.2011 nebola úkonom uzavretým
v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok?! Aj k 1.9.2011 by mal u žalovaného odpracovaných viac

ako 35 rokov, i v tom čase by mal približne rovnaký čas do odchodu do dôchodku a bol by pred rovnakým
rozhodnutím v súvislosti s možným skončením pracovného pomeru výpoveďou pre nadbytočnosť.
Podľa názoru súdu nemožno brať do úvahy, že školský rok nekopíruje kalendárny rok, a že práve v
čase letných prázdnin pedagogickí zamestnanci čerpajú dovolenku a že neprebieha vyučovací proces.Počas školského roka, kedy neprebieha vyučovanie, prebiehajú napríklad aj jarné prázdniny, zimné
prázdniny a podobne. Dovolenka je právom zamestnanca, nárok na ňu zamestnancovi prislúcha po
splnení zákonom ustanovených podmienok. Pokiaľ preukázateľne nastala účinnosť organizačných

zmien schválením Dodatku č. 4 k Organizačnému poriadku odporcu od 1.7.2011 a v dôsledku toho
odpadla časť pracovnej náplne žalobcu a žalobca prestal byť vo svojom pracovnom úväzku vyťažený,
potom žalovaný oprávnene navrhol zmenu dojednaných pracovných podmienok. Keďže predmetné
odstúpenie od zmluvy od predmetnej Dohody o zmene pracovných podmienok súd nepovažoval za
platné, potom žalobca nemá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a súd jeho návrh zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na plný úspech žalovaného
vo veci. Súd priznal žalovanému trovy konania za zaplatený súdny poplatok z odporu vo výške 25,50
eur (ostatné trovy konania) a náhradu trov právneho zastúpenia. Uplatnené a priznané trovy právneho
zastúpenia pozostávajú z odmeny za tieto úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa
16.6.2014, podanie odporu zo dňa 16.6.2015 po 31,54 eur, zastupovanie na pojednávaní dňa 31.3.2015
v trvaní od 8.00 hod do 10.45 hod, t.j. za každé začaté dve hodiny 2 krát po 31,54 eur, zastupovanie na

pojednávaní dňa 18.8.2015 po 31,54 eur, režijného paušálu za 2 úkony po 8,04 eur (úkony vykonané v
roku 2014) a za 3 úkony po 8,39 eur (úkony vykonané v roku 2015), spolu vo výške 198,95 eur + 20%
DPH vo výške 39,78 eur, celkom spolu 238,73 eur. Trovy právneho zastúpenia boli priznané v súlade
s vyhl. č. 655/2004 Z. z..

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Nestotožnil sa s názorom súdu, že
Dohoda o zmene pracovných podmienok uzatvorená dňa 30.06.2011 nebola z jeho strany uzatvorená v
tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Trval na tom, že dňa 30.06.2011 bol postavenú pred hotovú
vec,žekeďnepodpíšepredmetnúdohodu,takmubudebezprostrednedoručená výpoveďzpracovného
pomeru pre nadbytočnosť, ktorú mal žalovaný pripravenú. Vzhľadom na počet odpracovaných rokov

a skutočnosť, že mal bezprostredne pred dôchodkom nemohol konať inak, len Dohodu o zmene
pracovných podmienok uzavrieť. Nie je pravdou, že by pred uzatvorením dohody voči žalovanému
nenamietal, že takéto konanie považuje za nátlak. O tom svedčí aj jeho vyjadrenie z 14.06.2011, kedy
jasne prejavil svoje nesúhlasné stanovisko s postupom žalovaného. Reálne pociťoval situáciu, do ktorej
zo dostal žalovaný ako tieseň, v ktorej bol nútený uzatvoriť Dohodu o zmene pracovných podmienok.

Nestotožnil sa preto so záverom súdu prvej inštancie, že z obsahu dohody nevyplýva, že by bola
uzatvorená za zjavne nevýhodných podmienok. Jasne prejavil vôľu podpísať Dohodu od 01.09.2011 a
nie k 01.07.2011 a práve za mesiace júl a august 2011, kedy neprebiehal vyučovací proces bol na mzde
krátený o žalovanú sumu 433,74 eur. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol toho názoru, že Dohoda o
zmenepracovnýchpodmienok bolauzatvorenávtiesni,doktorejhodostalžalovanýsvojímrozhodnutím

a zároveň uzatvorená za nápadne nevýhodných podmienok, pretože bol poškodený na mzde o žalovanú
sumu. Z uvedeného dôvodu odstúpenie od predmetnej Dohody považoval v súlade s § 49 Občianskeho
zákonníka za platné a z toho dôvodu, mu vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu
rozdielu na mzde za mesiace júl a august 2011 v žalovanej sume. Za podstatnú považoval aj skutočnosť,
že žalovaný uzatvorenie Dohody obhajoval organizačnými zmenami, ku ktorým nakoniec ani nedošlo.

Jediným zámerom žalovaného bolo na úkon zamestnancov znížiť mzdové zaťaženie. Podaný návrh
považoval v celom rozsahu sa dôvodný a napadnutý rozsudok za nezákonný a nespravodlivý. Navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca sa slobodne

bez akéhokoľvek nátlaku rozhodol, že súhlasí s uzavretím Dohody o zmene pracovných podmienok z
30.06.2011. Pokiaľ bol žalobca presvedčený, že Dohoda je nezákonná, mal možnosť ju nepodpísať
a pokiaľ ju podpísal v tiesni, ako tvrdí, mal možnosť požiadať súd o vyslovenie jej neplatnosti.
Špekulatívne však čakal, až jeho pracovný pomer skončí na základe výpovede o nadbytočnosti. Mal
za to, že skončenie pracovného pomeru, resp. zníženie pracovného úväzku je zákonným právom

zamestnávateľa pri splnení zákonných podmienok končenia pracovného pomeru pre nadbytočnosť.
Žalovaný v snahe zamedziť nepriaznivým dopadom skončenia pracovného pomeru sa snažil využiť
všetky právne možnosti na vytvorenie miest so skráteným pracovným úväzkom, netýkalo sa to len
žalobcu alebo ďalších 7 zamestnancov. Postup žalovaného v súlade so zákonným predpismi nemôže
byť na jeho ujmu, nakoľko všetky požiadavky stanovené zákonom splnil. Zákonné právo žalovaného

nemôže byť obmedzené zo strany žalobcu subjektívnym preciťovaním tiesne, keď objektívne ku nej
nedošlo. Žalobca mal možnosť výberu skočenia pracovného pomeru s odstupným alebo pokračovanie
pracovného pomeru so zníženým pracovným úväzkom. Jeho subjektívny pocit, že na mzde za dvamesiace stratil 433,74 eur nie je možné považovať za tieseň v zmysle zákonných predpisov. Navrhol,
aby odvolací súd návrh žalobcu zamietol v celom rozsahu a zaviazal ho k znášaniu trov konania.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového
poriadku (zák. č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Po podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď

dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len "CSP"/,
ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, platný v čase vydania
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v čase podania odvolania.

V danom prípade bolo odvolanie žalobcu podané dňa 23.11.2015. Podľa prechodného ustanovenia
§ 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vychádzajúc
z uvedených ustanovení, s prihliadnutím na základné princípy CSP uvedené v jeho čl. 2 ods. 1 a čl.
3 ods. 1, odvolací súd posudzoval dôvody odvolania podľa právneho stavu účinného ku dňu podania
odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p..

6. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom názore, že za situácie,
že žalovaný dal možnosť žalobcovi rozhodnúť sa, či uzavrie Dohodu o zmene pracovných podmienok
z 30.06.2011 so skráteným pracovným úväzkom alebo s ním skončí pracovný pomer výpoveďou z
dôvodu organizačných zmien pre nadbytočnosť, a to všetko v súvislosti s organizačnými zmenami u

žalovaného, ku ktorým malo dôjsť na základe schválenia Dodatku č. 4 k Organizačnému poriadku
žalovaného Zastupiteľstvom TSK z 29.06.2011 č. 220/2011 s účinnosťou od 01.07.2011, nemožno
rozhodnutie žalobcu uzavrieť Dohodu o zmene pracovných podmienok z 30.06.2011 považovať za jeho
konanie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. V dôsledku toho, odstúpenie od Dohody o zmene
pracovných podmienok súd nepovažoval za platné, a žalobca tak nemá nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia.

7. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj
odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho
správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:

8. Z charakteru pracovnej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu vyplýva, že k zmene dohodnutých
pracovných podmienok môže dôjsť zásadne na základe vzájomnej dohody. Podľa § 54 Zákonníka práce
dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec
dohodnú ne jeho zmene. Dohoda o zmene pracovných podmienok je uzatvorená, len čo sa účastníci

zhodli na jej obsahu /§ 18 Zákonníka práce/.

9. Žalobca aj v odvolaní namieta, že Dohodu o zmene pracovných podmienok z 30.06.2011 uzavrel v
tiesne za nápadne nevýchodných podmienok, ktoré spočívali v tom, že u žalovaného pracoval 35 rokov,
v júni 2011 mal rok a pol pred dôchodkom, a nemal inú možnosť len predmetnú dohodu podpísať, inak by

zostal bez práce, resp. žalovaný by s ním skončil pracovný pomer výpoveďou s organizačných dôvodov
pre nadbytočnosť.

10. Z vykonaného dokazovania v danej veci vyplýva, že žalovaný dal možnosť dotknutým
zamestnancom, medzi ktorých patril aj žalobca, rozhodnúť sa, či uzavrú Dohodu o zmene pracovných

podmienok z 30.06.2011 so skrátením pracovného úväzku, alebo bude s nimi skončený pracovný
pomer výpoveďou z dôvodu organizačných zmien pre nadbytočnosť, a to všetko v súvislosti s
organizačnými zmenami u žalovaného, ku ktorým malo dôjsť na základe schválenia Dodatku č. 4 k
Organizačnému poriadku žalovaného Zastupiteľstvom TSK z 29.06.2011 č. 220/2011 s účinnosťou
od 01.07.2011 o zlúčení dvoch stredných škôl. Za tejto situácie, keď žalobca uprednostnil uzavretie

Dohody o zmene pracovných podmienok z 30.06.2011 pred skončením pracovného pomeru výpoveďou
pre nadbytočnosť, teda rozhodol sa pokračovať u žalovaného v pracovnom pomere so skrátením
pracovného úväzku, nemožno ani podľa názoru odvolacieho súdu považovať uzavretie tejto dohody
žalobcom v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, tak ako to vyplýva z ust. § 49 Občianskehozákonníka. Je síce mimo pochybnosť, že uzavretím Dohody o zmene pracovných podmienok z
30.06.2011 došlo k skráteniu pracovného úväzku žalobcu, táto ujma je však vedľajším následkom
konania žalovaného, čo samo o sebe neumožňuje urobiť záver o zneužití výkonu práva. Je zrejmé, že zo

stany žalovaného sa nejednalo o zneužitie práva na ujmu žalobcu, keď svoj návrh na zmenu pracovných
podmienok a to skrátenie pracovného úväzku odôvodnil v dôsledku organizačných zmien, pre ktoré by
žalovaný mohol jednostranne rozviazať so žalobcom pracovný pomer výpoveďou pre nadbytočnosť.
Skutočnosť, že žalobca namietal voči dohode o skrátení pracovného úväzku, nič nemôže zmeniť na
tom, že napokon sa sám slobodne rozhodol túto dohodu uzavrieť so žalovaným a dať jej prednosť pred

skončením pracovného pomeru výpoveďou pre nadbytočnosť.

11. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu vrátene výroku o
náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému žalovanému priznal náhradu trov

odvolacieho konania podľa 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p).