Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. február 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 3T/130/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816010387
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Koreň

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7816010387.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Arpád Koreň, v trestnej veci obžalovaného E. X., na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 22. februára 2017 v Rožňave,

r o z h o d o l :

Obžalovaný E. X., O.. XX.XX.XXXX X. E., Z. V. M.
Z. XXX, robotník v spoločnosti Lear Corporation
Trnava,

j e v i n n ý,

že dňa 20.05.2016 v presne nezistenom čase v katastrálnom území obce Gočaltovo, okres Rožňava, v
lokalite zv. Hlinisko na parcele č. 425 zapísanej v lesnom pôdnom fonde bez povolenia popílil a odcudzil
drevnú hmotu z 2 ks vývratov dreviny dub v celkovom množstve 5 prm, ktorú následne predal, čím
Lesnej urbárnej a pasienkovej spoločnosti, pozemkovému spoločenstvu Gočaltovo, spôsobil škodu vo
výške najmenej 50,- €,

t e d a

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a takou vecou je drevo z pozemku, ktorý patrí do lesného
pôdneho fondu,

č í m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č.
444/2015 Z. z. a súd ho

o d s u d z u j e :

Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 56 ods. 1, § 38 ods. 2,3 Trestného zákona s
prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti uvedenú v ustanovení § 36 písm. k), l) Trestného zákona a na
priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 písm. m) Trestného zákona na peňažný trest vo výmere
200,- € (dvesto eur).

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd pre prípad, že by výkon tohto peňažného trestu mohol byť
úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) mesiaca.

o d ô v o d n e n i e :Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný v úvode hlavného pojednávania výslovne prehlásil, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe. Zároveň v súlade s ustanovením § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného
poriadku kladne prehlásil, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol
poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu a bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu
obhajcu a mohol sa s ním radiť o spôsobe obhajoby, že rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného

činu, že bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za prečin, ktorý je mu kladený za
vinu a že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok. Na základe uvedených prehlásení,
súd u obžalovaného v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal jeho vyhlásenia a
zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa
menovaný priznal k spáchaniu skutku sa nevykoná, a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste
a náhrade škody.

Vina obžalovaného nepochybne vyplýva z jeho samotnej výpovede z prípravného konania, počas ktorej
sa k spáchaniu skutku, ktorý mu bol kladený za vinu, v celom rozsahu priznal a jeho spáchanie popísal
tak, ako je to vyššie popísané. Svoj čin oľutoval a škodu v celom rozsahu uhradil.

Priznanie sa obžalovaného je v súlade aj s obsahom celého ďalšieho spisového materiálu. Na základe
týchto dôkazov je možné vyvodiť záver, že obžalovaný si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a
takou vecou bolo drevo z pozemku, ktorý patrí do lesného pôdneho fondu, čím naplnil všetky zákonom
stanovené znaky prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d) Trestného zákona.

Závažnosť konania obžalovaného je nutné vidieť v tom, že svojim konaním narušil záujmy spoločnosti
na ochrane majetku.

Obžalovaný je v mieste trvalého bydliska hodnotený kladne, v súčasnej dobe pracuje ako robotník.
Doposiaľ bol 6-krát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 05.11.2013,

keby bolo upustené od uloženia súhrnného trestu k trestu odňatia slobody v trvaní 2 rokov s
podmienečným odkladom výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov, ktorý mu bol uložený rozsudkom
tunajšieho súdu zo dňa 27.03.2013 (skúšobná doba uplynie 27.03.2017).

Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd postupoval podľa zákonných ustanovení § 34 ods. 1,3,4 a

§ 38 ods. 2,3 Trestného zákona s tým, že bolo prihliadnuté na dve poľahčujúce okolnosti - odsúdený sa
pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu a dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu (§ 36
písm. k) Trestného zákona) a priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval (§ 36
písm. l) a jednu priťažujúcu okolnosť - bol už za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m) Trestného zákona).

Súd vzhľadom na skutočnosť, že odsúdený spáchal citovaný prečin v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia, prihliadol najmä na okolnosti prípadu. Z vykonaného dokazovania totiž vyplýva, že
obžalovaný mal udelené povolenie na výrub dreva od Lesov Slovenskej republiky (20 prm - ktorú
hodnotu aj riadne vyplatil), a teda v oveľa väčšom rozsahu, než bola spôsobená škoda poškodenej
spoločnosti a navyše drevo nachystal z tesnej blízkosti lokality, kde legálne drevo ťažil. Navyše, ako to

vyplýva z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 24.09.2016, ihneď ako sa dozvedel, že spáchal
prečin krádeže (uznesenie o vznesení obvinenia z 18.08.2016, odsúdenému doručené 28.08.2016),
bezprostredne po tomto poškodenej spoločnosti uhradil celú spôsobenú škodu vo výške 50,- € tak, ako
poškodená spoločnosť podala vyčíslenie škody. Tieto skutočnosti v značnej miere znižujú závažnosť
tohto činu pre spoločnosť a preto súd uložil obžalovanému len peňažný trest v primeranej výške s tým, že

pre prípad, ak by sa úmyselným konaním snažil zmariť výkon tohto trestu, mu bol ustanovený náhradný
trest odňatia slobody v trvaní 1 mesiaca.

Keďže škoda bola v celom rozsahu uhradená, súd o povinnosti nahradiť škodu nerozhodoval. V
skutkovej vete bola výška spôsobenej škody naproti obžalobe upravená tak, ako vyčíslenie škody podala

poškodené Pozemkové spoločenstvo Gočaltovo.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15
dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba

rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie.
Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2)
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.