Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. október 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/325/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812206267
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3812206267.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň
JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v exekučnej veci oprávneného SU. so sídlom K., Ul.
XX. Q. X a XX, vo veci pobočky O., M. A. XX, T.: XX XXX XXX proti povinnému O. R. SK, s. r. o., so
sídlom O., C. cesta XX, T.: XXXXXXXX /t.č. vymazaný z obchodného registra/, pre vymoženie istiny vo
výške 588,51 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza

zo dňa 29. februára 2016, č. k. 9Er/1184/2012-25 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku II. o trovách
exekúcie o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na § 57 ods. 1 písm.
h) v spojení s § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Oprávnenému uložil

povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. L. M. ml., Exekútorský úrad E., M.
námestie 1, XXX XX E., trovy exekúcie vo výške 41,74 eur do troch dní od právoplatnosti tohto
uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáhal proti povinnému vykonania
exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 588,51 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu
- právoplatného a vykonateľného Rozhodnutia Sociálnej poisťovne Bratislava, pobočka Prievidza,
č.k. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 12.02.2009 a Rozhodnutia Sociálnej poisťovne Bratislava,

pobočka Prievidza, č.k. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 11.12.2008. Vykonaním exekúcie bol
exekučným súdom poverený súdny exekútor JUDr. L. M. ml. dňa 20.04.2012. Súdny exekútor podal
dňa 20.03.2015 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol dňa 17.05.2014 vymazaný z
obchodného registra. Súd prvej inštancie šetrením v obchodnom registri zistil, že uznesením Okresného
súduTrenčínč.k.28CbR/36/2011-35zodňa29.10.2013,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa17.12.2013
súd zrušil bez likvidácie spoločnosť O. R. SK, s.r.o., so sídlom C. cesta XX, O., T. XX XXX XXX zapísanú

v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddieli Sro, vložke číslo XXXXX/R. Spoločnosť
bola následne zrušená a dňa 17.05.2014 vymazaná z obchodného registra.Vzhľadom na skutočnosť,
že povinný bol zrušený bez likvidácie, súd prvej inštancie mal za to, že je nemajetný a exekúciu je
potrebné zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie /§ 57 ods.
1 písm. h/ Exekučného poriadku/. K uvedenému konštatovaniu súd dospel na základe ustanovenia
§ 68 ods. 2 Obchodného zákonníka "Zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo

bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak
spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok
majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a
odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku,
alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania
nezostane spoločnosti žiaden majetok". Súd z obchodného registra zistil, že imanie povinného neprešlo

na žiadneho právneho nástupcu a nebolo rozhodnuté o začatí konkurzného konania. Na základe
uvedeného súd exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. O trováchexekúcie rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v spojení
§ 14 ods. 1 § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. V predmetnej exekúcií si súdny exekútor uplatnil trovy
exekúcie spolu vo výške 48 eur vrátane 20% DPH. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky

v uplatnenej výške 6,81 eur, ale vo výške 1,60 eur, ktoré predstavujú alikvotnú časť preukázaného
poštovného za doručenie žiadosti o udelenie poverenia, doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie,
doručenie exekučného príkazu banke a oprávnenému a doručenie podnetu na zastavenie exekúcie.
Alikvotnú časť súd priznal súdnemu exekútorovi preto, lebo z doložených doručeniek vyplýva, že súdny
exekútor jednou zásielkou doručoval listiny pre ďalších päť exekúcií. Z exekučného spisu súd nemal za

preukázané žiadne zisťovanie majetku povinného lustráciami cez internet, preto poplatok vo výške 1,31
eur za lustráciu cez internet súdnemu exekútorovi nepriznal. V zostávajúcej časti účtovaných trov súd
konštatuje, že súdny exekútor si tieto uplatnil v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z.z. v platnom znení.
Paušálna odmena za úkony exekučnej činnosti 33,19 eur je minimálna výška garantovaná zákonom,
doložením osvedčenia o registrácií pre daň z pridanej hodnoty súdny exekútor preukázal, že je platcom
DPH, preto mu k priznaným trovám exekúcie vo výške 34,79 eur prináleží aj navýšenie o 20% DPH vo

výške 6,95 eur, spolu 41,74 eur. S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, súd
prvej inštancie k náhrade nevyhnutných trov konania zaviazal oprávneného, nakoľko majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

2. Proti tomuto uzneseniu, a to výroku II. o trovách exekúcie, podal v zákonnej lehote odvolanie

oprávnený. Nesúhlasil s výrokom o trovách, o ktorom spolu s výrokom o zastavení exekúcie rozhodol
súd prvej inštancie. Uviedol, že exekučný súd bol povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm.
g) Exekučného poriadku, pretože bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že
povinný zanikol výmazom z obchodného registra a preto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania.
Na podloženie svojich tvrdení poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 377/08-13

zo dňa 05.11.2008, podľa ktorého nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v
ustanoveniach práva procesného a nie hmotného. Ústavný súd pripustil, že môže nastať stav, keď
nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, čo nemusí viesť k protiústavným
dôsledkom, pretože toto riziko exekútora je kompenzované jeho monopolným postavením pri výkone
exekúcie. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Van

der Mussele proti Belgicku, rozsudok zo dňa 23.1.1983 Na základe uvedeného sa oprávnený domáhal
zmeny napadnutého uznesenia - vo výroku o trovách exekúcie tak, že odvolací súd exekútorovi trovy
exekúcie neprizná.

3. Súdny exekútor v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že považuje podané odvolanie

oprávneného za bezdôvodné. Súdny exekútor si nevyberá návrhy na vykonanie exekúcie a nemôže
odmietnuť prijatie návrhu od oprávneného. Každý oprávnený znáša určité riziko, že svoju pohľadávku
nevymôže, keď podáva návrh na vykonanie exekúcie. Vzhľadom k tomu, že súdny exekútor si nemôže
vyberať návrhy ani oprávnených, pre ktorých bude exekúcie vymáhať a z toho dôvodu nemôže byť riziko
nesené oprávneným prenášané na exekútora. Mal za to, že rozhodnutie Van der Mussele proti Belgicku

nie je v danom prípade aplikovateľné.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania
zisťoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej
lehote, osobou, ktora je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp.

výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.
5. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie ešte za účinnosti zák.č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok (účinný do 30.06.2016), preto odvolací súd vzhľadom k prechodným
ustanoveniam § 470 ods. 2 CSP vec posudzoval podľa právnej úpravy účinnej v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie.

6. Podľa ust. § 202 ods. 4 O.s.p. (účinný do 30.06.2016), odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie
je prípustné.

7. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa

dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

8.Podľa§243bods.3Exekučnéhoporiadku,oodvolaníprotivýrokuonáhradetrovkonaniavrozhodnutí
podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o
ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

9. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10.Podľa§386písm.c) Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlenCSP)odvolacísúdodmietneodvolanie,
ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

11. Z obsahu odvolania oprávneného je zrejmé, že jeho nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie
nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, kde navrhuje rozhodnúť rovnako zastavením
exekúcie, no nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý je potrebné exekúciu zastaviť. Vzhľadom na neprípustnosť
odvolania len proti dôvodom rozhodnutia odvolací súd odvolanie oprávneného čo do výroku o zastavení
exekúcie odmietol. Rozhodnúť inak nemožno ani za situácie, že dôvod zastavenia exekúcie je určujúci

pre rozhodnutie o trovách exekúcie.

12. Pokiaľ ide o druhý výrok uznesenia súdu prvej inštancie o trovách exekúcie, odvolací súd konštatuje,
že v tomto smere došlo k nesprávnemu poučeniu účastníkov zo strany súdu prvej inštancie. V zmysle §
243b ods. 1 v spojení s ods. 3 Exekučného poriadku, sa na odvolania voči výroku o náhrade trov konania

v rozhodnutiach podľa § 57 Exekučného poriadku podaných po 01.11.2013 vzťahuje právna úprava
účinná od 01.11.2013, podľa ktorej odvolanie voči trovám konania v rozhodnutí o zastavení exekúcie
nie je prípustné za predpokladu, že vo veci na súde prvej inštancie rozhodoval sudca. Keďže napadnuté
rozhodnutie bolo vydané sudcom, nie je zo zákona proti nemu odvolanie prípustné, na čom nič nezmení
ani skutočnosť, že zo strany súdu prvej inštancie došlo k nesprávnemu poučeniu účastníkov o možnosti

podať odvolanie proti výroku o trovách exekúcie. Z uvedeného dôvodu bol aj v tomto prípade naplnený
dôvod na odmietnutie odvolania v zmysle § 386 písm. c) CSP.

13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).