Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/217/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222175
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4412222175.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o. so
sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy

r o z h o d o l :

Súd návrh na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Nové Zámky dňa 27.9.2012 domáhal vydania

medzitýmneho rozsudku, ktorým by súd určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu vzniknutú žalobcovi
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného súdu z dôvodu, že tento
nerozhodol v zákonom určenej lehote o návrhu oprávneného na zmenu exekútora v exekučnom konaní
vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere
č. 4020995 dlžníkom - povinným L. G.. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu škody vo výške 175,- eur
a na nemajetkovú ujmu vo výške 331,92 eur ako aj náhradu trov konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil
tvrdením, že ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému exekútorovi vykonať exekúciu na vymoženie

pohľadávky, ktorá mu vznikla voči označenému dlžníkovi z uvedenej Zmluvy o úvere. Súdny exekútor
pridelil uvedenej exekučnej veci číslo EX XXXX/XXXX. Spísaný návrh na vykonanie exekúcie spolu
so žiadosťou o vydanie poverenia a exekučným titulom doručil súdny exekútor Okresnému súdu Nové
Zámkyakomiestneavecnepríslušnémuexekučnémusúdu,ktorýpoverilsúdnehoexekútoravykonaním
exekúcie. Žalobca pre obavy o osud pohľadávky vymáhanej povereným súdnym exekútorom, doručil
exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora z 11/18/2010. Podľa žalobného návrhu exekučný súd
nerozhodol o návrhu žalobcu ako oprávneného v zákonom určenom čase, teda do 30 dní od doručenia

návrhu na zmenu exekútora, pričom k návrhu na zmenu exekútora mal žalobca ako oprávnený pripojiť
aj rovnopis exekučného titulu. Podľa tvrdení žalobcu v návrhu, tento sa o dovŕšení priebehu skutkového
deja, ktorý vyústil do porušenia jeho práv a spôsobenej škody, dozvedel po doručení uznesenia
exekučného súdu o zmene exekútora z 20.5.2011. Tvrdeným nesprávnym postupom exekučného súdu,
ktorý mal byť v rozpore s § 44 ods. 7 Exekučného poriadku (EP) v znení účinnom od 1.9.2005, resp.
v rozpore s § 44 ods. 8 EP v znení účinnom od 1.12.2006, mala vzniknúť žalobcovi majetková
škoda vo výške 175,- eur s tým, že táto pozostáva z paušálnych nárokov špecifikovaných v návrhu.

Taktiež mu mala vzniknúť aj nemajetková ujmu, ktorú žalobca vyčíslil zo základu 663,88 eur na rok
sumou 331,92 eur, keď márnym plynutím času mali byť podľa tvrdení žalobcu reálne ohrozené jeho
legitímne očakávania, že správnym postupom dôjde k zmene súdneho exekútora, čo bude viesť k
efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávnym úradným postupom exekučný súdvystavil oprávnené záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu
kontaktu s povinným a riziku insolvencie povinného. Uvedeným postupom exekučného súdu malo
dôjsť k vnútorným zásahom do spoločnosti, ovplyvňovaniu podnikateľského plánovania a rozhodovania,

porušeniu jeho práv, k strate legitímnych očakávaní, strate dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci
a k vyvolaniu rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Žalobca súčasne vzniesol námietku
zaujatosti sudcov miestne a vecne príslušného Okresného súdu Nové Zámky.

Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 7NcC/124/2012-10 z 18.10.2012 rozhodol, že sudcovia Okresného

súdu Nové Zámky sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci a vec prikázal na prejednanie a
rozhodnutie Okresnému súdu Komárno, ktorému táto napadla dňa 18.12.2012.

Žalobca podaním zo 7.1.2013 súdu oznámil, že nedisponuje rovnopisom návrhu na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, keď originál návrhu na predbežné prerokovanie podal osobne
do podateľne žalovaného, ktorý potvrdil prijatie návrhu spolu s prijatím iných návrhov, označením ich

súpisu prezenčnou pečiatkou. Žalobca navrhol súdu, aby v konaní vykonal dôkaz oboznámením sa s
príslušným spisom žalovaného, keďže on disponuje len jednotnou a nedeliteľnou databázou návrhov
v elektronickej forme, a preto môže poskytnúť len uvedenú databázu obsahujúcu 43 597 návrhov.
Tvrdil, že v danom štádiu konania neexistuje námietka žalovaného, že v tomto štádiu konania návrh na
predbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodynebolpodaný.Súčasnesúduoznámil,žeOkresnému

súdu Nové Zámky predložil prílohu - potvrdenie Ministerstva spravodlivosti SR o prijatí žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a tieto zaslal konajúcemu súdu aj do iného konania
(9C/162/2012). V ďalšom poukazoval na absenciu odôvodnenia uznesenia, ktorým bol vyzvaný na
doplnenie podania.

Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 9.5.2014 doručilo súdu vyjadrenie vo veci, v ktorom poukázalo na
zmätočnosť podania žalobcu, ktorý prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša žalobca sám. Ďalej uviedlo, že neoznačenie spisových značiek exekučných konaní,
v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu, bolo jedným
z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosť žalobcu na porušenie jeho ústavných práv

nečinnosťou exekučného súdu a príkladmo odkázalo na rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn.
IV. ÚS 366/2012, IV. ÚS 374/2012. V súvislosti s tým poukázalo na nejasný titul nároku na náhradu
škody, ktorý si žalobca uplatňuje titulom nesprávneho úradného postupu pre prieťahy a na druhej
strane i z dôvodu nerozhodnutia v zákonom určenej lehote. Žalobcovi vytklo, že neuviedol kroky, ktoré
podnikol na odstránenie neželaného stavu a poukázalo na to, že všeobecný súd v konaní o náhradu

škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, keď túto právomoc má iba predseda
súdu alebo Ústavný súd SR. Poukázalo na ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a §
16 ods. 1 citovaného zákona a v súvislosti s uvedenými ustanoveniami vytklo žalobcovi, že ide o
predčasne uplatnený nárok na súde, keď od doručenia žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody do podania žalobných návrhov neuplynulo 6 mesiacov. Ministerstvo spravodlivosti SR v

ďalšom informovalo, že žalobca napriek výzve na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie náhrady
škody, mu neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril
akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody. Preto nárok žalobcu nepovažuje
za predbežne prerokovaný. K žalobcom tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu uviedlo, že v
praxi je zaužívaný model, v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho

exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho
doterajších trov (keďže s rozhodnutím o zmene exekútora exekučný súd rozhodne súčasne aj o trovách
doterajšieho exekučného konania tak, ako by došlo k zastaveniu exekúcie u pôvodného exekútora), na
zaslanie príslušného exekútorského spisu za účelom realizácie povinností vyplývajúcich exekučnému
súdu z ustanovení § 44 ods. 9 EP. Žalovaná pripustila, že v prípadoch, v ktorých pôvodný exekútor

neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť, mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch na zmenu
exekútora po uplynutí zákonom určenej lehoty, avšak žalobca si nepodaním sťažnosti predsedovi
príslušného súdu nepočínal tak, aby nedošlo ku škode na jeho majetku. V súvislosti s posúdením, či
došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov Ministerstvo
spravodlivosti SR poukázalo na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 16/02 so záverom, že

samotnénedodržaniezákonomstanovenejlehotyneznamenáautomatickyprieťahyvkonaní.Vzhľadom
na povahu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora a s tým spojené úkony, nie je možné považovať
nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom určenej lehote za zbytočné prieťahy,
teda za nesprávny úradný postup. Navyše, pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučnéhokonania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora. Preto nemohlo dôjsť k vzniku
žiadnej materiálnej škody žalobcu. Taktiež uviedlo, že záver o existencii prieťahov môže konštatovať
len predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Poukázalo na to, že žalobca nepreukázal vznik škody vo

vyčíslenej paušálnej výške 175,- € a nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa
mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Poukázalo na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30Cdo
675/2011, podľa ktorého odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými
prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby
nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Ministerstvo naostatok akcentovalo

potrebu zohľadnenia ustanovenia § 3 ods. 1 OZ ako aj ustanovenia § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/2003
Z.z. pri formovaní záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a upriamilo
pozornosť na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb
D(2010)] 1360, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami
žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, resp. od slovenského združenia na ochranu
spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na

začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Krajský súd v Prešove (vec C-76/10). Práve podnikateľská
činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej
moci, keď žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé
právne vedomie nízkopríjmových osôb. Preto konanie žalobcu považuje za rozporné s dobrými mravmi.
V danom prípade nemožno ani tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu, ako

následok priameho pôsobenia príčiny. S poukazom na uvedené Ministerstvo spravodlivosti SR navrhlo
návrh žalobcu zamietnuť a uplatnilo si náhradu trov konania.

Žalobca mailom doručeným súdu 13.6.2014 oznámil, že ako žalobca vystupuje vo viacerých konaniach,
predmetom ktorých je náhrada majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, náhrady ktorých sa domáha

od Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR. Súčasne oznámil, že do spisu
tunajšieho súdu sp. zn. 10C/212/2012 založil znalecký posudok č. 1/2014, ktorý dňa 17.1.2014
vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave vo veci stanovenia majetkovej škody
žalobcu,podľaktoréhojenepochybné,žemajetkováškodavkaždomkonkrétnomindividuálnomprípade
neskorého rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie dosahuje hodnotu minimálne

30,76 eur a majetková škoda v každom konkrétnom individuálnom prípade neskorého rozhodovania o
zmene súdneho exekútora dosahuje hodnotu minimálne 31,68 eur.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu
žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadal ospravedlniť mailovou správou odoslanou súdu

deň pred pojednávaním o 17:43 hod., po skončení úradných hodín súdu, pričom súčasne požiadal o
odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávania s pojednávaniami vedenými pred Okresným
súdom Trenčín. Keďže advokátske spoločenstvo zastupujúce žalobcu má dvoch členov a aj šiestich
koncipientov, aj s poukazom na názor zaujatý či už v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo
77/2002, ale aj v náleze Ústavného súdu SR z 13.1.1999 sp. zn. I.ÚS 68/1998, podľa ktorých „sama

kolízia pojednávaní toho istého zástupcu účastníka na rozdielnych súdoch, o ktorej advokát vedel
v dostatočnom časovom predstihu, nie je, bez ďalšieho, akceptovateľným predpokladom uznania
existencie dôležitého dôvodu na odročenie vytýčeného pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.“, súd
nemal preukázaný žiadny vážny dôvod na odročenie pojednávania, najmä keď žalobca v plnomocenstve
z 13.9.2012 súhlasil, aby si splnomocnená spoločnosť stanovila za seba zástupcu. Predvolanie na

pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené 28.11.2014. Z činnosti súdu je taktiež známe,
že v obdobných veciach totožného žalobcu sa za právneho zástupcu žalobcu na základe plných mocí
zúčastnilpojednávaníčiužjehoadvokátskykoncipientalebosubstitút.Súdpojednávalajvneprítomnosti
riadne predvolanej žalovanej, ktorá svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadala ospravedlniť, pričom
nežiadala o odročenie pojednávania.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so sprievodným listom žalobcu k žiadostiam
o predbežné prerokovanie žiadostí o nároku na náhradu škody z 30.5.2012, ktorý bol doručený
Ministerstvu spravodlivosti SR toho istého dňa, najmä č. 5857, ako aj obsahom fotokópie exekučného
spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 9Er/403/2003 a s časťou znaleckého posudku č. 1/2014,

ktorý dňa 17.1.2014 vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave.Súd na danú vec aplikoval ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012, a to
najmä § 3 ods. 1 písm. d/, § 3 ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a/ 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17
ods. 1, 2, 5, ako aj § 44 ods. 1, 2, 8, 9 zákona č. 233/1995 Zb. (ďalej len EP), § 46 ods. 1, 2 EP, § 47 EP.

Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že predmetom konania je nárok na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. za nesprávny úradný postup Okresného súdu Nové
Zámky ako exekučného súdu. Žalobca za nesprávny úradný postup považuje skutočnosť, že exekučný
súd nerozhodol o jeho návrhu (ako oprávneného) na zmenu súdneho exekútora v lehote 30 dní od

doručenia návrhu, keď rozhodol až dňa 20.5.2011, pričom návrh bol spísaný11/18/2010.

Z fotokópie exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 9Er/403/2003 vyplýva, že dňa
18.6.2003 súdny exekútor Dr. Ľubomír Pekár doručil Okresnému súdu Levice žiadosť o udelenie
poverenia spolu s návrhom na vykonanie exekúcie z 4.6.2003, notárskou zápisnicou ako exekučným
titulom a zmluvou o úvere. Okresný súd Levice postúpil spis Okresnému súdu Nové Zámky, ktorému

bola uvedená exekučná vec doručená 22.8.2003. Okresný súd Nové Zámky ako exekučný súd
dňa 10.9.2003 vydal poverenie č.k. 9Er 403/03-12, číslo exekútorského spisu: EX XXXX/XX, ktorým
poveril súdneho exekútora Dr. Ľ. Pekára vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu -notárskej
zápisnice notárskeho úradu JUDr. Ľ. Vlhu z Bratislavy sp. zn. N 1340/2003, NZ 27111/03 z 14.4.2003,
pričom oprávneným je žalobca a povinným je L.. G.. Žalobca ako oprávnený dňa 22.11.2010 doručil

exekučnému súdu elektronicky návrh na zmenu exekútora vo veci EX XXXXXXXX a vykonaním
exekúcie navrhol poveriť Exekútorský úrad JUDr. Rudolfa Krutého. K uvedenému návrhu nepripojil
rovnopis exekučného titulu, ako to žalobca tvrdí v návrhu. Exekučný súd podaním z 21.12.2010 vyzval
súdneho exekútora Dr. Pekára ako aj žalobcu ako oprávneného, aby sa vyjadrili k navrhnutej zmene z
dôvodu, že návrh na zmenu súdneho exekútora sa spravuje exekučným poriadkom účinným 31.8.2003.

Oprávnený doručil exekučnému súdu vyjadrenie dňa 28.2.2011 a Dr. Pekár až dňa 19.4.2011, pričom
súhlasil so zmenou exekútora. Dr. Pekár súčasne doručil súdu aj rozpis vzniknutých trov exekúcie,
z ktorého vyplýva, že uvedený súdny exekútor opakovane žiadal o poskytnutie súčinnosti, zisťoval
bydlisko a majetok povinného, vydal príkaz na začatie exekúcie ako aj upovedomenie o nevykonaní
súpisu hnuteľných vecí. Uznesením z 20.5.2011 exekučný súd návrhu oprávneného na zmenu súdneho

exekútoravyhovel.Uvedenéuzneseniesavšaknepodarilodoručiťpovinnému,pretoexekučnýsúdpátra
po aktuálnom mieste pobytu povinného.

Podľa názoru súdu návrh žalobcu v danej veci zodpovedá ustanoveniu § 79 ods. 1 O.s.p., keď žalobca
uviedol čoho sa domáha, voči komu a z akého dôvodu. Preto nič nebránilo vecnému prejednaniu tohto

návrhu. Z dôvodu, že do rozhodnutia súdu vo veci uplynula šesťmesačná lehota od prijatia žiadosti
žalobcu o predbežné prerokovanie (30.5.2012), súd návrh žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej
ujmy nepovažoval za predčasný.

Zákon č. 514/2003 Z.z. v § 9 ods. 1 (v znení účinnom do 31.12.2012) výslovne uvádza ako príklad

nesprávneho úradného postupu aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom určenej lehote.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci nesprávnym
úradným postupom je popri nesprávnom úradnom postupe aj vznik škody, a príčinná súvislosť medzi

nimi. Uvedené podmienky zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že Okresnému súdu Nové Zámky bol dňa
22.11.2010 doručený návrh žalobcu, v procesnom postavení oprávneného, na zmenu súdneho
exekútora v zmysle § 44 ods. 8 EP. Uvedené exekučné konanie sa začalo doručením návrhu na

vykonanie exekúcie pôvodnému súdnemu exekútorovi ešte pred 1.9.2005 (§ 36 ods. 1, 2 EP). Preto s
poukazom na § 238 ods. 1, 2 EP s účinnosťou od 1.9.2005, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa
dokončiapodľaprávaplatnéhodo31.augusta2005.Podľa§44ods.6EPvzneníúčinnomdo31.8.2005
Ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného
vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne

postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena
pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie. Teda uvedená právna
úprava obsiahnutá v § 44 ods. 6 EP v znení účinnom do 31.8.2005 neurčovala lehotu, v ktorej je
exekučný súd povinný rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. K určeniu lehotyna rozhodnutie súdu o zmene súdneho exekútora (30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora)došloažsúčinnosťouod1.9.2005,pričomtátozmenenáúpravanedopadánakonaniazačaté
pred 1.9.2005. Tieto konania sa s poukazom na § 238 ods. 1, 2 EP dokončia podľa práva platného do

31.8.2005. Úprava obsiahnutá v § 44 ods. 8 EP v znení účinnom od 1.12.2006 sa nevzťahuje na konania
začaté pred 1.12.2006, ako to vyplýva z § 240 ods. 1, 2 EP.

Žalobca si uplatnil náhradu majetkovej škody vo výške 175,- eur, ale až do vyhlásenia dokazovania
za skončené žalobca nepreukázal vznik žiadnej skutočnej škody, keď nepreukázal zmenšenie svojho

majetku o 175,- eur v súvislosti s tvrdeným omeškaním pri rozhodovaní o návrhu na zmenu súdneho
exekútora v uvedenej exekučnej veci. Pritom podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza
len skutočná škoda. V závere znaleckého posudku č. 1/2014 Znalecký ústav Ekonomickej univerzity
v Bratislave uvádza, že na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné,
telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného systému vypočítal majetkovú ujmu vzniknutú
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. v súvislosti s tvrdeným porušovaním zákonných lehôt a tvrdenou

nečinnosťou, či už zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene exekútora. V
prípade žalôb titulom návrhu na zmenu súdneho exekútora (ZE) znalecký ústav určil na jednu žalobu
mzdové náklady sumou 5,07 eur (no pri žalobách NZP, NP len 4,15 eur), náklady na tlač 5,31
eur, náklady na úpravu informačného systému 13,86 eur, náklady na poštovné 3,01 eur, náklady

na telekomunikačné služby 4,43 eur, t.j. spolu 31,68 eur. Súd bol toho názoru, že znalecký posudok
ústavu nie je dôkazom o vzniku uplatnenej majetkovej škody. Výpočet škody v uvedenom znaleckom
posudku obsahuje štyri základné časti: zvýšené mzdové náklady, náklady na tlač, náklady na úpravu
informačného systému a náklady na telekomunikačné služby. V posudku sa v súvislosti s neskorým
rozhodnutím o žiadosti na zmenu exekútora uvádza, že spoločnosť žalobcu v rámci vymáhania

pohľadávok (vo veciach nerozhodnutých v zákonnej lehote) musela realizovať nasledovné činnosti: 1.
overenie skutočnosti, či súd rozhodol v exekučnej veci, 2. urgovanie vydania rozhodnutia, 3. urgencie
a spracovanie sťažnosti na postup súdu, 4. spracovanie reakcie súdu, prípadne vypracovanie nového
stanoviska, 5. overovanie prijatia elektronického podania - žiadosti o zmenu/urgencie/sťažnosti. Takéto
úkony však ani zo súdneho spisu a ani z exekučného spisu, ale ani zo znaleckého posudku vo vzťahu

k Okresnému súdu Nové Zámky nevyplývajú. Závery vyslovené v znaleckom posudku o nákladoch
na mzdu pracovníkov, poštovné, telekomunikačné služby, náklady na tlač, na úpravu informačného
systému sú len vo všeobecnej rovine bez konkretizácie údajov, z ktorých znalecký ústav pri vyčíslení
nákladov vychádzal. Nie je z neho zrejmé za akú dobu a na aký počet exekučných vecí žalobcu
boli náklady, z ktorých ústav vychádzal vynaložené, či iba na veci, v ktorých si žalobca uplatňuje

nárok na náhradu škody nesprávnym úradným postupom, alebo na všetky exekučné veci, v ktorých
má žalobca postavenie oprávneného, vrátane tých, z ktorých si žalobca neuplatňuje nároky podľa
zákona č. 514/2003 Z.z., alebo na všetky úverové (obchodné) prípady žalobcu. Už vôbec nie je
zrejmé prečo, pokiaľ dlžníci žalobcu boli v zmluvnom vzťahu (len) so žalobcom, sú do nákladov na
tlač, resp. na úpravu informačného systému zahrnutí ako odberatelia aj spoločnosti LBG správa s.r.o.

bez konkretizácie vzťahu tejto spoločnosti k žalobcovi a spoločnosť LUKA&BRAMER, spol. s r.o., ktorá
sa podľa uvedeného znaleckého posudku zlúčila so žalobcom na základe rozhodnutia z 11.2.2009,
pričom do nákladov boli zahrnuté aj faktúry vystavené pre uvedenú spoločnosť v roku 2008, avšak v
danom prípade bol návrh na zmenu súdneho exekútora doručený exekučnému súdu dňa 22.11.2010,
preto ani náklady na poštovné nie sú správne vyčíslené, najmä keď návrh na zmenu bol doručený

elektronicky. Znalec do činností oprávneného v súvislosti s agendou ZE zarátal údajné spísanie a
podanie žiadostí o informáciu o stave konanie z 18.2.2009, 19.5.2009, 20.5.2009, 21.5.2009, 26.5.2009,
20.5.2010, 23.9.2010, 27.9.2010 a z 15.3.2010 spísanie a podanie sťažnosti, avšak takéto činnosti
žalobcu ako oprávneného z predmetného exekučného spisu vôbec nevyplývajú. Rovnako nie je
zrejmé, prečo do vyčíslenia škody vo veci ZE , ktorou je aj daná vec, boli v danom prípade zahrnuté

náklady žalobcu aj za rok 2008, 2009, 2010, 2011, 2012. Prečo do nákladov boli od 1. štvrťroku
2008 zahrnuté popri nákladoch na právnika a referenta pre exekučné konania aj náklady referenta
pre súdne konania a náklady až na dvoch referentov pre styk s verejnosťou, ako aj náklady na troch
informatikov a seniora špecialistu. Už vôbec nie je zrejmé, prečo do nákladov boli zahrnuté náklady na
referenta pre trestné konanie (od 3. štvrťroku roku 2008) a ďalšieho právnika od 4. štvrťroku roku 2008,

najmä keď návrh na zmenu súdneho exekútora bol v danom prípade doručený exekučnému súdu až
22.11.2010. Vôbec nie je zrejmé, či potreba nárastu zamestnancov žalobcu nesúvisí so zvyšujúcim sa
počtom úverov poskytnutých žalobcom v hodnotenom období rokov 2008 - 2012. Súd nemal v danom
prípade preukázaný ani výkon činností, ktoré údajne vykonávali zamestnanci žalobcu vo veciach ZE(str. 21 -23 znaleckého posudku). Z uvedených dôvodov súd znalecký posudok Znaleckého ústavu
Ekonomickej univerzity v Bratislave nepovažoval za dôkaz o vzniku majetkovej škody žalobcovi, preto
naň ani neprihliadol. Skutočnou škodou sa aj v zmysle § 442 ods. 1 OZ rozumie ujma spočívajúca v

zmenšení majetkového stavu poškodeného reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť,
aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Určenie výšky požadovanej náhrady škody v návrhu
nie je dôkazom o vzniknutej škode. Žalobca v uvedenej exekučnej veci nepreukázal ani existenciu
žiadnej svojej urgencie, sťažnosti, či žiadosti o informáciu o stave konania zaslanej exekučnému súdu. V
súvislosti s uvedeným nemožno prehliadnuť, že prípadný nesprávny procesný postup exekučného súdu

môže mať za následok vznik zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len vo vzťahu k takému
zmenšeniu majetku oprávneného z exekučného konania, ktoré by bolo priamo a nesprostredkovane
spôsobené práve týmto postupom. Žalobca nepochybne mal náklady na zamestnancov spravujúcich
pohľadávku žalobcu voči jeho dlžníkovi aj počas doby, ktorá uplynula od rozhodnutia exekučného súdu
o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do jeho doručenia žalobcovi, resp. plynie do doručenia
povinnému. Takéto náklady mal žalobca aj v období od spísania návrhu na vykonanie exekúcie až do

doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora exekučnému súdu, resp. od spísania návrhu na zmenu
dňa 11/18/2010 do jeho doručenia exekučnému súdu dňa 22.11.2010. Uvedené náklady žalobca bude
mať až do úplného uhradenia pohľadávky povinným dlžníkom, resp. do odpísania uvedenej pohľadávky.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca v konaní nepreukázal ani nesprávny úradný postup

exekučného súdu s poukazom na § 238 ods. 1, 2 EP s účinnosťou od 1.9.2005, ani vznik
skutočnej škody zmenšením svojho majetku o tvrdených, ale nepreukázaných 175,- a nepreukázal
ani existenciu príčinnej súvislosti medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu
a prípadným zmenšením jeho majetku. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú určené kumulatívne, nesplnenie čo i len jednej z nich

vylučuje zodpovednosť štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Vzhľadom na uvedené súd návrh žalobcu
v časti náhrady materiálnej škody zamietol.

Prípadný nesprávny úradný postup exekučného súdu bez ďalšieho nemá za následok vznik práva na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca svoj

nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že márnym plynutím času boli reálne ohrozené
jeho legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k zmene súdneho exekútora, čo bude
viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca tvrdil, že nesprávny úradný
postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu rizikám, a to riziku zániku povinného, rizika
zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziku insolvencie povinného. Za vnútorné

zásahy do spoločnosti, za ovplyvňovania podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenia
jeho práv a stratu legitímnych očakávaní, že v zákonnom čase nastane stav predpokladaný zákonom,
za stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci ako aj za vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné
vymoženie pohľadávky si žalobca uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú zo
základu 663,88 eur na rok vyčíslil sumou vo výške 331,92 eur.

Rovnako ako pri vzniku škody je poškodený povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať vznik nemajetkovej
ujmy, resp. uviesť skutočnosti, na ktorých základe bude možné podľa zákonom určených kritérií posúdiť
vznik a rozsah ujmy. Pokiaľ žalobca v danom prípade tvrdí, že zmenu exekútora navrhol v exekučnom
konaní, v ktorom bolo vydané poverenia vyše sedem rokov pred doručením návrhu na zmenu exekútora,

doba, ktorá uplynula od doručenia uvedeného návrhu na zmenu súdneho exekútora do vydanie
uznesenia o zmene súdneho exekútora, nemohla nijako negatívne zasiahnuť žalobcu, nemohla v ňom
vyvolať neistotu ako morálnu ujmu, nemohla ovplyvniť jeho plánovanie a rozhodovanie, nemohlo vyvolať
ani riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky, keďže v uvedenej exekučnej veci bola exekúcia
začatá poverením pôvodného exekútora. Žalobca nepreukázal, že skoršie rozhodnutie exekučného

súdu o zmene súdneho exekútora by viedlo k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky.
Rovnako žalobca nepreukázal solventnosť svojho dlžníka na neznámom mieste ako povinného v dobe
od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora do rozhodnutia súdu o návrhu na zmenu súdneho
exekútora. Navyše, pôvodný exekútor mal zo zákona povinnosť vykonávať začatú exekúciu až do
doručenia rozhodnutia exekučného súdu o zmene súdneho exekútora. Aj pre prípadný stav neistoty

účastníka neprimerane dlhého konania je tento povinný tvrdením rozhodujúcich skutočností dostatočne
vysvetliť motiváciu k uplatneniu nároku na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá má slúžiť ku
kompenzácii stavu neistoty, do ktorej by bol poškodený v dôsledku neprimeranej dĺžky konania uvedený.
Žalobca v danom prípade nepreukázal tvrdené následky, keď nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, akoobjektívne zistiteľného stavu, ktorého existencia musí byť preukázaná nad všetky pochybnosti a ani jej
závažnosť a okolnosti vzniku tvrdenej ujmy, a tak neuniesol dôkazné bremeno ani o tejto časti návrhu.

S poukazom na všetky uvedené závery súdu a ich vzájomné súvislosti, žalobcovi nevznikol ani nárok
na náhradu škody podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012 a ani
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 citovaného zákona. Súd preto
nepovažoval za hospodárne vykonať vo veci dôkaz oboznámením sa s obsahom a rozsahom žiadosti
žalobcu o predbežné prerokovanie návrhu, ktorú Ministerstvu spravodlivosti SR, ako ústrednému orgánu

konajúcemu v mene štátu, doručil žalobca dňa 30.5.2012.Súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol
ako nedôvodný.

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd
náhradu trov konania prizná úspešnému účastníkovi proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V
danom prípade bola úspešným účastníkom žalovaná, ktorá si v lehote určenej v § 151 ods. 1 O.s.p.

nevyčíslila žiadne trovy konania a ani zo spisu nevyplýva, že by jej nejaké trovy konania vznikli, a tak
jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno,

Pohraničná č. 6, Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.