Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/34/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513200757
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8513200757.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Janou Srokovou v právnej veci žalobcu S. E., nar.

XX.X.XXXX, bytom E. A. XXX, pr. zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Ľudová 14,
Košice, IČO: 47 234 466 proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.s. so sídlom Garbiarska 2,
Košice 040 71, IČO: 31 690 904, pr. zast. JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, Němcovej 22, 040 01
Košice, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO: 44 325 452
vydaný v konaní vedenom pod spisovou značkou 2C/2824/2012 zo dňa 19.1.2012.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 407,96 eur pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár,
s.r.o., Ľudová 14, Košice, a to do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podaným návrhom doručeným súdu dňa 21.02.2013 žiadal, aby súd zrušil rozsudok
Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/2824/2012 zo dňa 19.01.2012.
Zároveň žiadal, aby súd odložil vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 18.08.2009 uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX.

Žiadosťou o zrušenie poistnej zmluvy doručenou žalovanému dňa 9.12.2009 predmetnú poistnú zmluvu
písomne vypovedal. Oznámením o zániku poistenia zo dňa 16.12.2009 mu žalovaný oznámil, že k
zániku poistnej zmluvy došlo dňa 19.2.2010. Následne si žalovaný návrhom na zaplatenie 144,51 eur
zo dňa 02.01.2012 uplatnil na Arbitrážnom súde v Košiciach osobitnú pohľadávku vo výške 144,51 eur
s príslušenstvom, ktorá mala zodpovedať nákladom žalovaného vynaložených na uzavretie poistnej
zmluvy. Rozsudkom uvedeného rozhodcovského súdu zo dňa 19.1.2012 bolo žalobcovi uložené zaplatiť
žalovanému sumu 144,51 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 eur.

Rozhodcovský rozsudok navrhol zrušiť z dôvodu neprijateľnosti ustanovení týkajúcich sa rozhodcovskej
doložky upravenej v rámci všeobecných poistných podmienok (ďalej len VPP), ktorá spôsobuje jej
neplatnosť, a to s poukazom na § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka (OZ). Zároveň vyslovil názor,
že v tomto prípade nejde o individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku s poukazom na § 53 ods. 2, 3
a 5 OZ. Okrem uvedených dôvodov sú splnené ďalšie podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku
podľa § 40 ods. 1 písm. c) a j) zák. č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní. Dojednaním rozhodcovskej

doložky došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia žalobcu ako spotrebiteľa, pretože pri jej absencii
by si žalovaný musel uplatniť svoj nárok na súde podľa bydliska žalobcu, čo je pre žalobcu nepochybne
výhodnejšie ako zúčastniť sa konania na rozhodcovskom súde vzdialenom od bydliska žalobcu okolo
100 km. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe štatútu a procesných pravidiel, ktoré neboližalobkyni známe. Žalobca pritom nemal žiadnu možnosť voľby iného súdu a už vôbec nie rozhodcu,
čo ešte viac znevýhodňuje jeho postavenie. Navyše v zmluve a VPP absentujú akékoľvek dohody a
pravidláovýbererozhodcu,vprocesesporuabsentujeústavnázásada„ústnosti“.Okremtohojekonanie

pred rozhodcovským súdom pre žalobcu ako spotrebiteľa prísnejšie, a to pre kratšiu lehotu na podanie
odporu (len 5 dní oproti 15 dňom v konaní pred súdom), ďalej preto, že na odpor sa prihliada len ako
bol zaplatený súdny poplatok (v prípade súdneho konania to neplatí, na odpor sa stále prihliada a
súd poplatok vymáha), pre vysoké poplatky a finančnú nevýhodnosť (žiadna možnosť oslobodenia od
súdnych poplatkov).

Podstatou rozhodcovského konania by malo byť prostredníctvom zmluvnej voľnosti doplniť záväzkový
vzťah a nie zaviazať spotrebiteľa podrobiť sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu, ktorý si vybrala
protistrana. Spotrebiteľ okrem toho nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť výber rozhodcovského súdu,
nemôže na svoju obranu využiť inštitúty priznané mu ako slabšej strane a po vydaní rozhodcovského
rozsudku nemá prakticky žiadnu možnosť v rámci dvojinštančného konania žiadať o preskúmanie
rozhodnutia. S poukazom na uvedené skutočnosti a nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 2164/2010

zo dňa 1.11.2011 žiadala návrhu vyhovieť.

Uznesením č.k. 6C/34/2013-24 zo dňa 4.4.2013 súd rozhodol, že vykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku č. 2C/2824/2012 zo dňa 19.1.2012 vydaného rozhodcom JUDr. Bohumírom Zaujecom,
rozhodcom Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice, odkladá do právoplatného

skončenia konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. 6C/33/2013.

Voči tomuto uzneseniu žalovaný podal odvolanie a následne aj námietku príslušnosti súdu podľa § 106
ods. 1,3 O.s.p. ako aj návrh na prerušenie a zastavenie konania.

O tomto rozhodol tunajší súd uznesením č.k. 6C/34/2013-113 zo dňa 26.6.2013 tak, že na konanie je
príslušný Okresný súd Stará Ľubovňa a návrh na zastavenie alebo prerušenie konania do končeného
rozhodnutia rozhodcovského súdu zamietol.

Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 4Co/73/2014 zo dňa 30.4.2014 uznesenie súdu potvrdil.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.7.2013.

Súd doručil účastníkom poučenia o ich procesných právach a povinnostiach, žalovanému spolu s
návrhom na vyjadrenie.

Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca mohol proti rozhodcovskému rozsudku podať odpor,
čím by došlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku vydaného v skrátenom konaní a vo veci by prebiehalo
ďalšie konanie. Skutočnosť, či bol podaný odpor proti rozhodcovskému rozsudku považuje za právne
významnú, pretože v prípade podania odporu žalobkyňou je prednosť kompetencie rozhodcovského
súdu pred súdom všeobecným daná zo zákona a všeobecný súd by nemal založenú príslušnosť v

takomto spore konať a rozhodovať pre nedostatok podmienky konania.
Ďalšou námietkou žalovaného bola skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná,
bola osobitne a výrazne oddelená od ostatného textu VPP, aby jej poistník venoval príslušnú pozornosť
a mal možnosť sa rozhodnúť, či ju podpíše alebo nie. Táto je preto platná. Suma uplatnená na
rozhodcovskom súde zodpovedala nákladom vynaloženým na uzavretie poistnej zmluvy, predmetom

konania teda nebolo dlžné poistné, ale osobitná pohľadávka vo výške províznej odmeny, ktorú žalovaný
vyplatil sprostredkovateľovi poistenia. Existenciu tejto pohľadávky uplatnenej v rozhodcovskom konaní
neovplyvňuje, že nebola započítaná pri ukončení poistenia. Príslušné ustanovenie VPP (časť XVII. ods.
7a) totiž presne vymedzuje moment vzniku pohľadávky a o jej podstate a výške bola žalobkyňa ako klient
upovedomený finančným agentom (vychádzajúc z podpísaného záznamu o požiadavkách a potrebách

klienta). Keďže táto pohľadávka je pohľadávkou odlišnou od poistného a s poistným nijako nesúvisiaca,
oznámenie o zániku poistenia neobsahovalo oznámenie o tejto osobitnej pohľadávke. Oznámenie o
bilancii poistného preto nie je možné vykladať tak, že by malo znamenať aj zánik pohľadávky podľa časti
XVII. bod 7a VPP. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol konanie zastaviť, resp. žalobu zamietnuť.

Pojednávania sa žalobca a žalovaný nezúčastnili ich neúčasť ospravedlnili právni zástupcovia, ktorí
nežiadali pojednávanie odročiť, preto súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v ich neprítomností.Na pojednávaní tak právny zástupca žalobcu, ako aj žalovaného trvali na svojich stanoviskách
uvedených v písomných vyjadreniach.

Právny zástupca žalovaného poukazoval na individuálnosť dojednania rozhodcovskej doložky, pričom
poukázal na rozhodnutia Krajských súdov v Prešove 17C/47/2013 a Európskeho súdneho dvora
C342/13. Žalobca vlastnoručne podpísal všeobecné poistné podmienky a teda aj rozhodcovskú
doložku, teda došlo k platnému dojednaniu rozhodcovskej doložky. Taktiež bol sprostredkovateľom
riadne poučený o rozhodcovskej doložke. Zdôraznil, že žalobca mohol individuálne vypovedať svoj

poistný vzťah do 30 dní od podpisu poistnej zmluvy, t.j. mohol ešte písomne odmietnuť podľa čl. 15
VPP. Mal za to, že rozhodcovská doložka k poistnej zmluve nevynucuje na spotrebiteľovi, teda žalobcovi
povinnosť riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka v uvedenom znení
obsahuje len dohodu zmluvných strán, že spory sa budú prednostne riešiť v rozhodcovskom konaní.
Ďalej uviedol, že neobstojí ani tvrdenie, že spôsobili značne nerovnovážny stav, nakoľko nemožno právo
účastníka porušiť pred samotným konaním, lebo z obsahu základného zákona vyplýva, že jeho obsahu

sa netýkajú predsúdne úkony účastníkov konania.
Žalobca mal právo podať opravný prostriedok na všeobecný súd proti rozhodnutiu rozhodcovského
súdu, a teda žiadne právo na súdnu ochranu žalobcovi nebolo upreté.

Právny zástupca žalobcu v reakcii na prednes právneho zástupcu žalovaného poukázal na to, že

vzhľadom na to, že zastupujú viacero spotrebiteľov v období konania proti žalovanej poisťovni je im
známe aj z výpovedí sprostredkovateľov, že reálne neboli oboznamovaní a školení na to, aby klientov
oboznamovali o osobitnom dojednaní rozhodcovskej doložky a možnosti nepodpísania osobitných
zmluvných dojednaní.
Poukázal na to, že nedošlo k platnému založeniu právomoci rozhodcovského súdu, čo je dôvod

predpokladaný v § 40 ods. 1, písm. c/ Zák. o rozhodcovskom konaní a taktiež pri rozhodovaní
rozhodcovského súdu došlo k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu
spotrebiteľa čo je dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1, písm. j/ Zák.
o rozhodcovskom konaní. Neplatné založenie právomoci rozhodcovského súdu je odôvodnené tým,
že predmetná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká je neplatná a

ako neplatná nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Taktiež trval na tom, že rozhodcovská
doložkanebolaindividuálnedojednanáaspôsobilahrubýnepomervprávachapovinnostiachzmluvných
strán a tiež zhoršenie postavenia spotrebiteľa, nakoľko žalobca nebol informovaný o obsahu v
rozhodcovskej doložke a o možnosti jej vylúčenia.
Poukázal aj na právoplatný rozsudok tunajšieho súdu 6C/33/2014 /potvrdený KS Prešov/, kde žalobca

taktiež vystupoval v pozícii žalobcu, pretože v rovnaký deň podpísal dve poistné zmluvy a aj na základe
druhej poistnej zmluvy bol zo strany žalovaného uplatnený nárok na príslušnom arbitrážnom súdi v
Košiciach.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania, oboznámením sa s

obsahomlistinnýchdôkazov, najmäspoistnouzmluvouč.4364700266 zodňa18.8.2009,Všeobecnými
poistnými podmienkami /ďalej len VPP/, dodatkom k VPP, oznámením o zániku poistenia, návrhom na
začatie konania o zaplatenie 144,51 eur, rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 2C/2824/2012 ako aj kópiou
rozhodcovského spisu v tejto veci, záznamom o požiadavkách a potrebách klienta k predmetnej poistnej
zmluve /č.l. 78/, a zistil, že skutkový stav zodpovedá stavu, ako ho v návrhu opísal žalobca s tým, že

rozhodcovský rozsudok mu bol doručený dňa 04.02.2013./č.l. 23/

Základnou právnou otázkou v predmetnej veci v súvislosti aj s dôvodmi uvádzanými žalovaným je
otázka, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol a ktorá je upravená v čl.
XV. VPP žalovaného, podľa ktorej všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia budú rozhodnuté

v rozhodcovskom konaní, je podmienkou individuálne dojednanou a v negatívnom prípade, či zakladá
hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa /neprijateľná podmienka/.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského

rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovskéhorozsudku len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý
rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 53 ods. 1 občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa§53ods.5občianskehozákonníkaneprijateľnépodmienkyupravenévspotrebiteľskýchzmluvách
sú neplatné.

Podľa čl. 3 bod 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ
preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou
štandardnou zmluvou (toto ustanovenie bolo prevzaté do OZ s účinnosťou od 1.1.2008).

V zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, sa zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou, nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta občianskeho
zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa.

Podľa XV. časti bodu 1 VPP poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky
z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie
sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s
výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a
jeho rokovaním poriadkom.

Podľa XV. časti bodu 2 VPP pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo
výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude
rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými
na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto

vyjadruje poistník podpisom týchto všeobecných poistných podmienok. Rozhodca musí byť plnoletý,
spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, musí mať skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a musí
byť bezúhonný. Poisťovňa vydá štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovací poriadok, ktorý zverejní
na svojej internetovej stránke. Ak stály rozhodcovský súd zriadi osobitná právnická osoba, jeho štatút
i rokovací poriadok vydá táto právnická osoba a zverejní ho postupom podľa& § 12 ods. 3 zákona č.

244/2002 Z.z. uverejneného v Obchodnom vestníku.
Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že návrh
žalobkyne je dôvodný.Súd mal skutkovo za preukázané, že účastníci konania uzavreli poistnú zmluvu dňa 18.8.009, kde
žalobca v danom prípade vystupovala ako fyzická osoba, ktorý zabezpečoval svoje potreby, teda ako
spotrebiteľ, kým žalovaný pri poskytovaní poistenia vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti,

teda ako dodávateľ. Rozsudkom rozhodcovského Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41 pod sp. Zn.
2C/2824/2012 zo dňa 19.1.2012 mu bola uložená povinnosť zaplatiť sumu žalovanému vo výške 144,51
eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- eur. Tento rozsudok mu bol doručený dňa 4.2.2013.

Z uvedeného potom vyplýva, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter

spotrebiteľskej zmluvy a táto musí spĺňať aj požiadavky upravené v §§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ktoré obsahujú úpravu spotrebiteľských zmlúv.
Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy podľa citovaného zák. ust. je, že pre spotrebiteľa je vopred
pripravená a nie je tak vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva
uzatvorenásožalobcomspĺňatútocharakteristiku,keďjetiežzrejmé,žesúčasťoupoistnejzmluvyboliaj
VPP, ktoré žalobca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.

Vo VPP bola okrem iného upravená aj rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd
rozhodoval a ktorej platnosť žalobca namieta. Okrem podpisu žalobcu na konci VPP podpísal žalobca
aj osobitné zmluvné dojednania, v ktorých v bode 2 je vopred naformulovaný súhlas zmluvných strán s
riešením sporov v rozhodcovskom konaní v zmysle časti XV. Týchto VPP.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa
takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba

rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z
pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak
udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom
vrátane princípu dobrých mravov a rešpektovania ochrany práv spotrebiteľov je plne opodstatnená.
Súdzastávanázor,žeakrozhodcovskázmluvanebolaosobitnespotrebiteľomvyjednaná,alevyplývazo

štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, sú dôvodné a plne na mieste obavy, že
slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže
náležite naplánovať.

Občiansky zákonník len indikatívne vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok (slovo

najmä v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka) a súd môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú
podmienku. Súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré
predchádzali zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona, prípadne
aj na inú podmienku, ktorú spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa v intenzite upravenej v cit. § 53 ods. 1 OZ. Smernica 93/13 odporúčajúcim

spôsobom vypočítava niektoré nekalé podmienky, pričom v prílohe sa dotýka aj rozhodcovskej doložky
v štandardných zmluvách za stavu, že proces pred rozhodcom nie je právne regulovaný.

Rozhodcovskú doložku upravenú v znení, ako je uvedené vyššie, súd považuje za neprijateľnú
podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa, a to z nasledovných dôvodov.

Rozhodcovská doložka je upravená vo VPP a to v ich XV. Časti - Rozhodcovské konanie pričom v
súlade s ustanovením § 788 ods. 3 Obč. zák., všeobecné podmienky poistenia (poistné podmienky)
tvoria súčasť poistnej zmluvy. Vychádzajúc zo znenia, poistné podmienky sú záväzne a sú obligatórnou

súčasťou poistnej zmluvy, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť.

Rozhodcovská doložka je vopred naformulovaná dodávateľom a neumožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť
rozhodovanie o prípadnom spore na všeobecnom súde. Ak by spotrebiteľ aj chcel riešiť spor na
rozhodcovskom súde, z uvedenej rozhodcovskej doložky nie je možné zistiť, ktorému súdu by mal

žalobu adresovať, keďže rozhodcovský súd v zmysle časti XV. bodu 2 bude podľa potreby vytvorený
od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými poisťovňou, teda žalovaným, pokiaľ
poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho
rozhodcovského súdu, resp. pokiaľ sama poisťovňa nezriadi stály rozhodcovský súd. Poisťovňa pritommá vydať štatút rozhodcovského súdu. Takýto spôsob zloženia, resp. určenia rozhodcovského súdu,
tento je podľa názoru súdu ukážkovým príkladom neprijateľnej podmienky, keďže by malo ísť o súd
vytvorený žalovaným ako dodávateľom, resp. osobou poverenou žalovaným, teda vyvstávala by tu veľká

pochybnosť o objektívnosti takéhoto súdu. Z takto formulovanej rozhodcovskej doložky nakoniec ani
nemôže súd vyvodiť iný záver ako ten, že ide o rozhodcovskú doložku šitú priamo na mieru žalovanému
s cieľom na jednej strane zabezpečiť si v prípade potreby rozhodnutie súdu, ktorý mu bude priznávať
požadované nároky a na druhej strane dosiahnuť stav, keď si spotrebiteľ nebude uplatňovať prípadné
svoje nároky, pretože podľa rozhodcovskej doložky si ich môže uplatňovať iba v rozhodcovskom konaní,

ale podľa rozhodcovskej doložky nevie ani nemôže vedieť, na akom rozhodcovskom súde si ich má
uplatniť.

Na neprijateľnosti uvedenej rozhodcovskej doložky podľa názoru súdu nič nemení to, že v konečnom
dôsledku si žalovaný uplatnil svoje nároky na rozhodcovskom súde, ktorý už je zriadený, teda
nezriaďoval ho sám, resp. nepoveril niekoho na jeho zriadenie, pretože už skutočnosť, že podmienka je

objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa postačuje na to, aby bola neprijateľná. V opačnom prípade
by bolo dosť ťažké, ak nie priam nemožné dosiahnuť
cieľ sledovaný aj smernicou 93/13/EHS, teda zabezpečiť, aby spotrebitelia neboli viazaní neprijateľnými
podmienkami, keďže by bolo ich možné obísť podobne, ako to v tomto prípade urobil žalovaný a obranou
takisto ním použitou, že rozhodcovský súd, ktorý nakoniec reálne konal, je nezávislý od žalovaného.

Žaloba a rozsudok sa síce doručujú do vlastných rúk protistrane (§ 5 bod 3 rokovacieho poriadku), ale
tieto je možné považovať za doručené aj keď si protistrana zásielku nevyzdvihne v odbernej lehote,
pričom v zmysle § 24 bod 2 rokovacieho poriadku v skrátených konaniach (teda bez ústneho prejednania
žaloby) sa rozhoduje v sporoch, ak predmetom je peňažná pohľadávky nepresahujúca 66 500 eur,

pričom aj takýto rozsudok spolu so žalobou je možné doručiť aj tzv. náhradných doručením, teda o tomto
sa ani účastník nemusí dozvedieť. Pri spotrebiteľských nárokoch je možné žiadať ústne prejednanie
sporu, ak predmet konania presahuje 300 eur, ale takáto žiadosť je spoplatňovaná (§ 29b rokovacieho
poriadku). Od tohto poplatku (36 eur v zmysle sadzobníka poplatkov - príloha č. 2 rokovacieho poriadku
bod 1) spotrebiteľ nie je oslobodený, podobne ako od poplatku za preskúmanie námietky nedostatku

právomoci (§ 29b bod 2 rok. poriadku), ktorý predstavuje 360 eur (príloha č. 2 bod 4 sadzobníka
poplatkov). Za návrh na oslobodenie od poplatkov je pritom žiadateľ povinný uhradiť poplatok vo výške
36 eur (príloha č. 2 bod 3 sadzobníka poplatkov). Z poučenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že
za podaný odpor je potrebné uhradiť poplatok vo výške 72 eur, ktorého zaplatenie je podmienkou
prihliadania na odpor. Odpor je pritom potrebné podať v lehote 5 dní. Trovy priznané rozhodcovským

súdom dosahujú sumu 276 eur.

Spotrebiteľ je v konaniach, v ktorých uplatňuje alebo bráni svoje práva vyplývajúce zo spotrebiteľskej
zmluvy oslobodený od súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/92 Zb. o súdnych
poplatkov, teda v súdnom konaní neplatí žiadne poplatky. Ak sa v súdnom konaní vydá rozhodnutie v

skrátenom konaní (čiže platobný rozkaz), nie je možné ho doručiť tzv. fikciou doručenia, teda považovať
žalobu a platobný rozkaz za doručený, aj keď si ho protistrana neprevzala v odbernej lehote. odpor proti
platobnému rozkazu je možné podať v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu (ide o ochranu 2.
strany v konaní, ktorá dostane už rozhodnutie, ktoré môže byť vo veci konečné bez toho, aby vedela, že
voči nej prebieha nejaké konanie). V prípade nedoručenia platobného rozkazu sa tento ruší bez toho,

aby odporca musel urobiť nejaký procesný úkon. V prípade, ak by predmetom konania pred všeobecným
súdom bola suma uplatnená v rozhodcovskom konaní, náhrada trov úspešnému účastníkovi by činila
necelých 70 eur (súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej
pomoci vo výške 51,78 eur bez DPH).

Takýto postup rozhodcovského súdu a podmienky uplatnenie určitých úkonov takisto značne sťažuje
postavenie spotrebiteľa. Aj tento postup zvoleného rozhodcovského súdu nasvedčuje tomu, čo bolo
skutočným cieľom dojednania rozhodcovskej doložky. Aj rozhodcovské konanie, ktoré by bolo založené
skutočnou dohodou zmluvných strán o rozhodcovskej doložke musí v prípade spotrebiteľských zmlúv
a sporov z nich vyplývajúcich dosahovať štandardy minimálne na úrovni, aké sú zaručené podľa

Občianskehosúdnehoporiadkuasúvisiacichpredpisov(napr.oslobodenieodsúdnychpoplatkovapod.)

Hlavnou námietkou žalovaného v priebehu konania bola skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola
osobitne dojednaná, preto je platná. Z celého znenia uvedenej námietkyoprávneného vyplýva, že žalovaný poukazuje a vychádza zo znenia § 53 ods. 1 Obč. zák. účinného od
1.1.2008, ktoré upravuje, že nejde o neprijateľnú podmienku, ak je individuálne dojednaná.
Nemožno sa však stotožniť s argumentáciou žalovaného o individuálnom dojednaní rozhodcovskej

doložkyvosobitnýchzmluvnýchdojednaniach.VtýchtoOsobitnýchzmluvnýchdojednaniachsiúčastníci
len opätovne dohodli povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu už
raz dohodnutému vo Všeobecných poistných podmienkach. Z týchto dojednaní nevyplýva, aby v prípade
ich nepodpísania žalobcom mala stratiť platnosť tiež časť XV. Všeobecných poistných podmienok.

Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si z
určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný význam.
Spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi - žalobkyni predložená, je skôr o nevhodnom predkladaní
zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej
kontroly neprijateľných zmluvných podmienok, čo predstavuje nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8
ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Súd dospel k záveru, že rozhodcovskú doložku nie je možné považovať za individuálne dojednanú.
Je totiž zrejmé z celého znenia VPP, že aj keď na ich konci je osobitný odsek, ktorý odkazuje na
akceptovanie rozhodcovskej doložky upravenej v časti XV. VPP, túto doložku nemohla žalobkyňa
žiadnym spôsobom ovplyvniť. Osobitné zmluvné dojednania, podobne ako celé VPP sú písané malým,

husto písaným textom, ktoré sťažujú ich čítanie. Žalovaný sa bránil, že žalobca si mohla vybrať, či
osobitné dojednania podpíše. Na konci VPP je malý rámček na podpis pre klienta, hneď za tým sú
osobitné dojednania k poistnej zmluve a následne sú uvedené dva väčšie rámčeky, jeden na podpis pre
klienta a jeden pre zamestnanca poisťovňu, resp. sprostredkovateľa poistenia. Uvedené usporiadanie
rámčekov na podpis navodzuje dojem, že ten hlavný či dôležitejší podpis na konci VPP je až ten za

osobitnými dojednaniami, keďže až za týmto nasleduje rámčeky pre podpisy oboch zmluvných strán.
Aj toto nasvedčuje (podobne ako mnoho žalôb podaných aj na tunajšom súde s rovnakým skutkovým
podkladom), že tvrdenia žalobkyne o tom, že podľa pokynov sprostredkovateľa poistnej zmluvy treba
VPP podpísať dvakrát, pričom klient nie je skutočne oboznámený, čo vlastne podpisuje, sú pravdivé.

Podľa dôvodovej správy k § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zákonníka spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať
nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom
konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle tpjtp ustanovenia považovaná
na neprijateľnú.

Súd poznamenáva, že inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v súlade s cieľom
Smernice Rady 93/13/EHS /na ktoré poukazoval aj právny zástupca žalovanej/ o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak
bola navrhovaná vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s
predbežneformulovanouštandardnouzmluvou(č.3ods.2). Vtomtoprípadebolarozhodcovskádoložka

navrhnutá dodávateľom vopred na predpísanom tlačive o čom svedčí aj to, že jedinými údajmi, ktoré
boli do všeobecných obchodných podmienok dopisované rukou, boli údaje o osobe poistníka, osobe
konajúcej za poisťovňu, číslo poistnej zmluvy a dátum a miesto podpisu zmluvy.
Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza nie z
minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale zo vzorového okruhu klauzúl. V

konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok de lege lata uvedený v § 53 ods. 4 OZ upravil
postupne viacerými novelami až po uplynutí transpozičnej lehoty.
Členské štáty si mohli vybrať, do akej miery prevezmú smernicou odporúčané nekalé klauzuly. Zároveň
sa však umožnilo členským štátom prekročiť rámec smernice, čo umožnilo upraviť okruh neprijateľných
podmienok aj širšie ako odporúča smernica /čl. 8 smernice/.

Ako je zrejmé zo smernice, na spotrebiteľa pri typových zmluvách dopadá ochranný režim zákazu
neprijateľných zmluvných podmienok. O typovú zmluvu vrátane rozhodcovskej doložky ide aj v
predmetnej právnej veci. Nepochybne ide o štandardnú typovú zmluvu medzi podnikateľom a
spotrebiteľom /čl. 1 ods. 1, čl. 2 písm. b/, c/ Smernice Rady 93/13/EHS/.

Súd poukazuje na kritéria neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka, ktorá 1. Je
obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve 2. Spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán, 3. Nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce niečo
individuálne vyjednať. Skutočnosť, že doložka je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy,
neodôvodňuje záver, že oprávnený preukázal osobitné vyjednanie. Naopak, ide o docielenie stavu,

ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly, čo súd hodnotí
ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle cieľov Smernice 2005/29 „O nekalých obchodných praktikách“,
článok 5 a násl.

K tomu súd poukazuje na znenie predmetnej rozhodcovskej doložky, podľa ktorého je dôvodom jej

uzavretia „účelnosť, praktickosť a rýchlosť konania!. Takéto znenie vytvára pre spotrebiteľa klamlivý
dojem, že rozhodcovské konanie má v porovnaní so súdnym konaním len samé výhody a že je v
záujme samotného spotrebiteľa. Nie je v ňom žiadna zmienka o tom, že v rozhodcovskom konaní mu
(ako žalovanému) nebude poskytnutý taký priestor na uplatnenie procesných práv na obranu proti
uplatnenému nároku, ako mu poskytujú procesné predpisy v prípade konania pred súdom. Rozdiely
medzi konaním pred všeobecným súdom a rozhodcovským súdom už boli popísané vyššie.

Na uvedené skutočnosti súd poukázal na zdôraznenie toho, že podľa znenia rozhodcovskej doložky
je dôvodom jej uzavretia „účelnosť, praktickosť a rýchlosť“, avšak v konečnom dôsledku je účelom
rozhodcovského konania zjednodušenie prístupu žalobcu k rýchlemu vydaniu exekučného titulu na úkor
spotrebiteľa eliminovaním jeho práva brániť sa proti uplatňovanému nároku, pričom spotrebiteľ o týchto

skutočnostiach (vzhľadom na znenie rozhodcovskej doložky) nemohol mať vedomosť.

Zo záznamu o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve žiadnym spôsobom nemožno vyvodiť
záver, že z neho vyplýva, že by žalobkyňa bola poučená o rozhodcovskej doložke a jej prípadných
následkoch, ako to tvrdil žalovaný. Tento záznam sa týka výslovne potrieb klienta v súvislosti s uzavretím

poistnej zmluvy a jediná zmienka o rozhodcovskom konaní je len v tom zmysle, že v prípade sporov je
možné využiť rozhodcovské konanie na riešenie sporov (kým podľa VPP už nejde o možnosť, ale de
facto povinnosť).

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd konštatuje neprijateľnosť a tým aj neplatnosť

rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobila nevyváženosť v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne. Rozhodcovský súd preto nemohol
rozhodnúť na základe tejto doložky a teda nemal právomoc vo veci konať.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že zaviazal

žalovaného ako neúspešného účastníka nahradiť žalobcovi trovy konania.

Tieto trovy si právny zástupca žalobcu uplatnil vo výške 407,96 eur, ktoré pozostávajúc z odmeny za
4 úkony právnej pomoci : 1. príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa
14.2.2014 60,07 eur + 7,81 eur (Režijný paušál - RP), 2. žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku

zo dňa 15.2.2014 60,07 eur + 7,81 eur (RP), 3. vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného zo dňa
13.8.2013 30,04 eur + 7,81 eur(RP), 4. účasť na pojednávaní 6.5.2015 60,07 eur + 8,39 eur(RP), spolu
- 242,07 eur.
Hotové výdavky : strata času za účasť na pojednávaní 6.5.2015 (§17 ods. 1 vyhlášky);. 100 min. cesta
Košice - Stará Ľubovňa, 100 min. cesta Stará Ľubovňa - Košice, (za každú začatú polhodinu) 8 x 13,98

eur; spolu 111,84 eur.
Cestovné; PHM + paušálna náhrada; Cesta na pojednávanie z Košíc do Starej Ľubovne a späť 6.5.2015
a 10.9.2013 motorovým vozidlom právneho zástupcu žalobcu spolu 54,05 eur. Celkom teda trovy práv.
zastúpenia žalobkyne činia sumu vo výške 407,96 eur, ktoré je žalovaný povinný uhradiť na účet
právneho zástupcu žalobcu Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Ľudová 14, Košice, a to do

3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, č.ú.: XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15
dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého
odvolanie smeruje.1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.