Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. november 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/566/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614205545
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2614205545.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a členiek senátu
JUDr. Evy Barcajovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom
Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom
Na vŕšku 12, Bratislava, IČO: 31 819 702, proti žalovaným: 1. F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R.
Q. XXX, Q. - X., 2. Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. Q. XXX, Q. - X. o zaplatenie 508 eur s

príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 4C/189/2014-22 zo
dňa 27. januára 2015 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaní v 1. a 2. rade majú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
508 eur s príslušenstvom z dôvodu, že žalovaní si neplnili riadne a včas svoj záväzok zo zmluvy o

úvere. Vecne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil zistením, že žalobca ako veriteľ uzavrel so
žalovaným v 1. rade ako dlžníkom a žalovanou v 2. rade ako spoludlžníčkou dňa 29.05.2009 zmluvu
o úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovaným úver v sume 550 eur. Žalovaní sa zaviazali
úver spolu s celkovým poplatkom za správu úveru vo výške 379,50 eura, teda spolu sumu 929,50
eura zaplatiť v pravidelných 13 mesačných splátkach po 71,50 eura. Prvá splátka bola splatná 10. deň
po uzavretí zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti

predchádzajúcej splátky. Žalovaní si riadne neplnili svoju povinnosť a žalobca im dňa 27.04.2010
oznámil, že ich záväzok zo Zmluvy o úvere č. 220090782 bol v súlade so zmluvnými podmienkami
ku dňu 07.02.2010 zosplatnený. Súd prvej inštancie vyhodnil predmetnú zmluvu o úvere ako zmluvu
spotrebiteľskú. Z úradnej povinnosti prihliadol na premlčanie, hoci sa spotrebitelia tejto skutočnosti
nedovolali. V konaní bolo preukázané, že celý dlh sa stal splatným dňa 07.02.2010, žaloba bola na
súd podaná až dňa 12.06.2014, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Premlčané
právo nemohol súd žalobcovi priznať, žalobu preto ako nedôvodnú zamietol. Právne svoje rozhodnutie

odôvodnil ustanoveniami § 2 písm. a) a b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1,
2, 3, 4, § 53 ods. 1, § 100, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka (v ďalšom texte „OZ“) a § 5b zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku (v ďalšom texte „O.s.p.“). Žalovaní mali v celom rozsahu úspech,
v konaní si však trovy neuplatnili, preto im ani nemohli byť priznané.

2. Proti tomuto rozsudku podal v celom rozsahu v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.
Odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvej inštancie tým, že nepoužil
správne ustanovenie právne predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Ďalej žalobca dôvodil, že súdprvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tým, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca uviedol, že
nemôže súhlasiť s tým, že v danom prípade je nárok žalobcu premlčaný po márnom uplynutí trojročnej

premlčacej doby. V predmetnej veci premlčacia lehota spočívala minimálne počas časového obdobia
odo dňa 15.12.2011 (podanie žaloby na Medzinárodný rozhodcovský súd v Bratislave) do dátumu
zastavenia exekučného konania vedeného Okresným súdom Senica. Žalobca súhlasil so zistením
súdu prvej inštancie, že celý dlh sa stal splatným dňa 07.02.2010, pričom dňom 08.02.2010 začala
plynúť všeobecná trojročná lehota. Medzinárodný rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok dňa

28.05.2012, na základe tohto rozhodnutia navrhovateľ podal návrh na začatie exekučného konania.
Okresný súd Senica uznesením č.k.5Er/558/2012-15 žiadosť o vydanie poverenia súdnemu exekútorovi
zamietol, pričom toto rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím súdom. Žalobca teda uplatnil svoje právo
v zmysle ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že
premlčacia lehota ešte nezačala plynúť, keďže exekučné konanie prebieha, predmetná pohľadávka teda
nemôže byť premlčaná. Odvolateľ žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas,

oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania,
vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že

odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393
ods. 2 posledná veta C.s.p.).

6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je

vo výroku vecne správne.

7. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného
dokazovania vyhodnotil správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Odvolací súd sa v celom

rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na odôvodnenie
rozhodnutia poukazuje.

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a za účelom vysporiadania sa s odvolacími
námietkami žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné.

10. Žalobca vo svojom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil plynutie premlčacej
doby, keď žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku žalobcu. Podľa žalobcu nárok nemôže byť
premlčaný, nakoľko dňa 15.12.2011 začala premlčacia lehota spočívať z dôvodu uplatnenia si práva
žalobcu na rozhodcovskom súde a minimálne do dátumu zastavenia exekučného konania vedeného

Okresným súdom Senica neuplynula. Podľa žalobcu však premlčacia lehota nezačala znovu plynúť,
keďže exekučné konanie prebieha.11. Podľa § 100 ods. 1 OZ sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

12. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

13. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť 01. mája 2014)

orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01. mája 2014) ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

15. Podľa § 112 OZ ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného
orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

16. Z citovaného ustanovenia § 112 OZ vyplýva, že premlčacia lehota v zmysle tohto ustanovenia
neplynie, ak si veriteľ v premlčacej dobe uplatní svoje právo na súde alebo u iného príslušného
orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje. Len v tom prípade po dobu konania premlčacia lehota
neplynie. Z rozhodnutia odvolacieho súdu č.k. 9CoE/175/2013-35 zo dňa 29.04.2014 (na ktoré sa

odvolateľ vo svojom odvolaní odvoláva) vyplynulo, že je pravdou, že žalobca si uplatnil svoje právo
na Medzinárodnom rozhodcovskom súde v Bratislave a tento súd vydal rozhodcovský rozsudok, na
základe ktorého ako exekučného titulu podal návrh na výkon exekúcie. Exekučný súd však vyhodnotil
rozhodcovský rozsudok ako nulitný exekučný titul, z ktorého dôvodu, zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodcovský rozsudok vyhodnotil ako

nulitný z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského
súdu konať a rozhodnúť. Z uvedeného je zrejmé, že nie je možné poskytnúť žalobcovi ochranu
spočívajúcu v neplynutí premlčacej lehoty počas konania na Medzinárodnom rozhodcovskom súde v
Bratislave a počas exekučného konania. Napriek skutočnosti, že žalobca si uplatnil svoje právo na
Medzinárodnom rozhodcovskom súde v Bratislave, nejednalo sa o orgán, ktorý v danej konkrétnej

veci mal právomoc vo veci konať. Rozhodcovská doložka, ktorá by mu takúto právomoc založila, bola
neplatná. Nie je teda ani možné konštatovať, že žalobca riadne pokračoval v začatom (rozhodcovskom
a exekučnom) konaní. Sám žalobca vo svojom odvolaní uvádza, že exekučný súd exekučné konanie
zastavil. V tejto súvislosti sa potom javí zmätočnou odvolacia námietka žalobcu, podľa ktorej exekučné
konanieprebiehaapretoodvolacialehotanezačalaznovaplynúť.Správnepretosúdprvejinštancie,keď

ustálil začiatok plynutia odvolacej lehoty dňom nasledujúcim po 07.02.2010 (splatnosť pohľadávky)
a jej skončenie uplynutím troch rokov - 07.02.2013. Žaloba bola podaná dňa 12.06.2014, jedná sa teda
o premlčaný nárok.

17. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol správne a svoje rozhodnutie náležite,

v súlade s v tom čase účinným ustanovením § 157 O.s.p. odôvodnil. Žalobcom vznesené odvolacie
námietky sú nedôvodné, pričom odvolací súd nezistil z obsahu spisu vady týkajúce sa procesných
podmienok konania (§ 380 ods. 2 C.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie preto podľa
citovaného ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

18. Žalovaní majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396
ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., vzhľadom na to, že boli v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešní a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne
náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodnepodľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c)strananemalaspôsobilosťsamostatnekonaťpredsúdom vplnomrozsahuanekonalzaňuzákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie

podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovouorganizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).