Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. december 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110227406
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2110227406.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: JUDr.

Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: EuroFinancovanie s.r.o., Bratislava,
Nové Záhrady I 13/A, IČO: 44 731 906, zastúpený advokátkou: JUDr. Katarína Dvorská, Bratislava,
Vietnamská 48, proti žalovaným: 1. SV-Centrum, s.r.o., Bratislava, Drobného 2/1900, IČO: 36 779 296,
2. Ing. V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., O. XXXX/X, 3. Ing. I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. M.,
M. K. XXX/XX, o zaplatenie 17.595,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného 2 proti rozsudku
Okresného súdu Trnava č.k. 14C/105/2011-216 zo dňa 23. mája 2014, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa žalovaného 2 p o t v

r d z u j e .

II. Žalobca má voči žalovanému 2 p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým odsekom výroku žalovaným 1, 2 a 3 uložil
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 17.595,- Eur s úrokom z omeškania vo
výške 0,15% za každý deň omeškania zo sumy 575,- Eur od 28.04.2010 do zaplatenia a zo sumy
11.500,- Eur od 13.05.2010 do zaplatenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Druhým odsekom
výroku žalovaným 1, 2 a 3 uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov

právneho zastúpenia v sume 5.835,67 Eur, a iné trovy konania v sume 1.055,50 Eur, do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu.

2. Rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie použitím § 657, § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka,
§ 301, § 303, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, vecne tým, že na základe vykonaného
dokazovania mal súd listinnými dokladmi, výsluchom samotných účastníkov konania ako aj svedka
JUDr. V. N. preukázané, že dňa 12.03.2010 došlo medzi žalobcom a žalovaným 1 k platnému uzavretiu

Zmluvy o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalobca ako veriteľ žalovanému 1 ako dlžníkovi pôžičku
vo výške 12.650,- Eur. Výška poskytnutej pôžičky 12.650,- Eur vyplynula súdu nielen zo samotného
listinného dôkazu, ktorým bola Zmluva o pôžičke, ale bola potvrdená aj vyjadrením žalovaného 3, ktorý
priamo pri odovzdávaní požičaných peňazí štatutárnemu zástupcovi žalovaného 1 bol prítomný, ale aj
svedeckou výpoveďou JUDr. V. N., ktorý požičané peniaze za žalobcu odovzdal. Naopak, žalovaný 2
svoje tvrdenie, že v skutočnosti bola požičaná len suma 9.950,- Eur, aj keď v zmluve bola uvedená
suma 12.650,- Eur, ničím nepreukázal a na podporu tohto svojho tvrdenia súdu ani nenavrhol vykonať

žiaden dôkaz. Z ďalších listinných dôkazov, a to z Vyhlásení ručiteľa zo dňa 12.03.2010 mal súd
preukázané aj to, že týmito vyhláseniami na seba žalovaní 2 a 3 prevzali ručiteľský záväzok a zaviazali
sa pohľadávku žalobcu vyplývajúcu zo Zmluvy o pôžičke uspokojiť v tom prípade, ak ju neuhradí
žalovaný 1. V rámci dokazovania mal súd preukázanú aj tú skutočnosť, že z poskytnutej pôžičkydoposiaľ bola zaplatená len časť vo výške 575,- Eur, keď žalovaný 2 v priebehu konania zmenil svoje
vyjadrenie, a dokonca tvrdil, že z pôžičky nebola splatená žiadna časť. Žalovaný 1 sa teda dostal so
zaplatením časti pôžičky v sume 12.075,- Eur do omeškania, keď jednotlivé splátky pôžičky nezaplatil v

lehote ich splatnosti tak, ako to bolo dohodnuté účastníkmi zmluvy o pôžičke. Súd považoval za lehotu
splatnosti druhej splátky vo výške 575,- Eur deň 27.04.2010, a za lehotu splatnosti tretej splátky vo
výške 11.500,- Eur najneskôr deň 12.05.2010. Žalovaný 2 rovnako v konaní nepreukázal ani svoje
ďalšie tvrdenie o predĺžení splatnosti pôžičky do 31.12.2013, keď na preukázanie tohto svojho tvrdenia
súdu nepredložil ani písomnú dohodu podpísanú ohľadom predĺženia splatnosti medzi ním a zástupcom

žalobcu, existenciu ktorej žalobca poprel, a taktiež jeho vyjadrenie nepotvrdil ani svedok W. M.. Svedok
síce potvrdil, že sa zúčastnil jednania žalovaného 2 so zástupcom žalobcu, kde sa prejednával splátkový
kalendár na vyrovnanie peňažných prostriedkov z poskytnutej pôžičky, nepotvrdil však, že by došlo na
tomto jednaní k podpísaniu dohody o odložení splatnosti pôžičky do 31.12.2013, a že by dokonca na
seba prevzal ručiteľský záväzok zaplatiť za žalovaného 1 dlh, ktorý má voči žalobcovi v prípade, ak tak
neurobí žalovaný. Tvrdenie žalovaného 2 o odložení splatnosti pôžičky súd teda považoval za ničím

nepreukázané, keď žalovaný 2 neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, ako aj za účelové v snahe
vyhnúť sa povinnosti zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu za omeškanie sa so splnením záväzku vrátiť mu
pôžičku v dohodnutom čase, ako aj zaplatiť mu úroky z omeškania. Súd teda z vykonaného dokazovania
dospelkzáveru,ženávrhžalobcujedôvodný,keďmaljednoznačnepreukázanéplatnéuzavretieZmluvy
o pôžičke na sumu 12.650,- Eur, so záväzkom vrátiť pôžičku žalovaným 1 v troch splátkach, pričom

druhá doteraz nesplatená splátka bola splatná dňa 27.04.2010 v sume 575,- Eur a tretia splátka vo
výške 11.500,- Eur bola splatná najneskôr do 12.05.2010. Súd mal preukázané, že z tejto pôžičky bola
doposiaľ žalovaným 1 splatená len suma vo výške 575,- Eur, a teda že sa žalovaný dostal do omeškania
so zaplatením sumy 12.075,- Eur. V konaní mal súd preukázané, že žalovaní 2 a 3 prevzali na seba
ručiteľský záväzok uspokojiť pohľadávku žalobcu v prípade, ak pôžičku nesplatí žalovaný 1. Z toho

dôvodu súd považoval za pasívne legitimovaných účastníkov aj žalovaných 2 a 3. V Zmluve o pôžičke
bola dohodnutá aj zmluvná pokuta vo výške 5.060,- Eur v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania
so splatením pôžičky alebo jej časti o viac ako 60 dní, a vo výške 230,- Eur za každú omeškanú mesačnú
splátku v prípade, že sa dlžník dostane do omeškania o viac ako 30 dní so splatením mesačnej splátky.
Nakoľko si žalovaný 1 nesplnil svoj záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o pôžičke včas, má žalobca právo na

dojednanú zmluvnú pokutu. Žalovaný 2 namietal neprimeranosť zmluvnej pokuty a jej rozpor s dobrými
mravmi. Zmluvná pokuta predstavuje zabezpečovací prostriedok záväzkového práva, a ide o sumu
vo výške dohodnutej účastníkmi, ktorú je povinný zaplatiť dlžník veriteľovi v prípade, ak poruší svoju
zmluvnú povinnosť, napríklad ak sa dostane do omeškania so splatením peňažného záväzku. Výška
zmluvnejpokutymusíspĺňaťkritériumprimeranosti,inakbydohodaonejmohlabyťneplatnáprerozpors

dobrými mravmi. V danom prípadne však bol súd toho názoru, že zmluvná pokuta v takej výške ako bola
dohodnutá v Zmluve o pôžičke nie je neprimerane vysoká, a teda nie je v rozpore s dobrými mravmi, keď
súd zohľadnil výšku pôžičky ktorá bola takouto zmluvnou pokutou zabezpečená, ako aj dobu omeškania
žalovaného 1 s úhradou svojho záväzku. Súd pri preukázaní existencie pohľadávky žalobcu vo výške
12.075,- Eur z titulu nesplatenej časti pôžičky, a pri preukázaní dôvodnosti nároku žalobcu aj na zmluvnú

pokutu vo výške 5.060,-Eur za nesplatenie pôžičky včas, ako aj zmluvnej pokuty vo výške 230,- Eur
za každú z dvoch omeškaných mesačných splátok pôžičky vo výške 575,- Eur a 11.500,- Eur, návrhu
žalobcu vyhovel, a uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 17.595,-
Eur (žalovaná suma pozostáva z nesplatenej pôžičky 12.075,- Eur + zmluvná pokuta 5.060,- Eur + 2 x
zmluvnápokuta230,-Eur).Žalovaný1sadostalsosplatenímpôžičkydoomeškania.Pretentoprípadbol

v Zmluve o pôžičke dojednaný úrok z omeškania vo výške 0,15% za každý deň omeškania z dlžnej sumy.
Výška úroku z omeškania nebola v konaní medzi účastníkmi sporná, a jej výšku nikto ani nenamietal.
Nakoľko súd vychádzal z toho, že pri určení úrokov z omeškania v obchodných záväzkových vzťahoch
platí zmluvná voľnosť, a úroky z omeškania v ich dojednanej výške nepovažoval za neprimerané ani
vzhľadom na hodnotu zabezpečovaného záväzku, priznal žalobcovi popri istine aj úroky z omeškania vo

výške dohodnutej v zmluve, a to zo sumy 575,- Eur, ktorá predstavuje splátku pôžičky, splatnosť ktorej
bola dohodnutá na deň 27.04.2010 odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, teda od 28.04.2010, a zo
sumy 11.500,- Eur, ktorá predstavuje splátku pôžičky, splatnosť ktorej bola dohodnutá na deň najneskôr
do 12.05.2010 odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, teda od 13.05.2010. O náhrade trov konania
súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, a žalobcovi ako procesne úspešnému

účastníkovi konania priznal náhradu iných trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku vo výške
1.055,50 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 5.835,67 Eur, pričom ich výpočet je v súlade
s príslušnými ustanoveniami vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov zaposkytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) a pozostávajú zo
špecifikovaných úkonov právnej služby, náhrady cestovného a náhrady za stratu času.

3. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal odvolanie žalovaný 2, v ktorom navrhol napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, resp. vec z dôvodu konania
o reštrukturalizácii zastaviť. Zároveň požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov i trov konania.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za nesprávne z dôvodov podľa § 205 ods. 1 a 2 písm. c),
d) a f) O.s.p. Podľa odvolateľa suma prezentovaná žalobcom nie je v súlade so skutočnou pôžičkou,

súd vykonal len povrchné dokazovanie a s námietkou odvolateľa sa nevysporiadal. Žalovaný 1 sa
nachádza na základe rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I č.k. 8R/1/2014-72 zo dňa 30.06.2014
v reštrukturalizácii. Úrokovú sadzbu vo výške 0,15% denne a súbeh úrokov so zmluvnou pokutou je v
rozpore s dobrými mravmi pre neprimeranosť.

4. Žalobca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalovaného 2 sa vyjadril písomne

prostredníctvom advokátky, navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť, uplatniac si náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že žalovaný 2 jednotlivé
odvolacie dôvody nešpecifikuje, nekonkretizuje a bližšie neodôvodňuje. Súd prvej inštancie vo veci
vykonal podrobné dokazovanie a meritórne skúmal dôvodnosť nároku žalobcu zo zmluvy o pôžičke,
pričom z takto vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynula dôvodnosť žalobcovho nároku.

Žalovaný2moholnavyvráteniezistenýchskutočnostínavrhnúťvykonanieinýchdôkazovalebopredložiť
relevantné dôkazy, uvedené však nerealizoval. Čo sa týka reštrukturalizačného konania vo vzťahu k
žalovanému 1, len vo vzťahu k nemu prichádza do úvahy konanie zastaviť. Skutočnosť, že žalovaný 1
a žalovaní 2 a 3 sú podľa napadnutého rozsudku zaviazaní spoločne a nerozdielne, nevytvára medzi
nimi nerozlučné procesné spoločenstvo. Ručiteľ a dlžník nie sú zaviazaní solidárne (R 2/1968). Povahu

procesného spoločenstva determinuje hmotné právo. Ak hmotné právo umožňuje, aby bol predmet
konania prejednávaný samostatne voči každému spoločníkovi, ide o samostatné procesné spoločenstvo
(por. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 43/2010). Súdna prax ako aj právna doktrína je
ustálená v názore, že aj osoby zaviazané k solidárnemu plneniu sú spoločníkmi samostatnými (por.
uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 20Cdo 2599/98, Bureš, J. - Drápal, L. a kol.: Občanský soudní

řád. Komentář. I. diel. 7. vydanie. C. H. BECK, Praha 2006, s. 398). Aj pri solidárnych dlžníkoch sa
spravidla jedná o samostatné procesné spoločenstvo (Števček, M. - Ficová, S. a kol.: Občiansky súdny
poriadok. Komentár. I. diel. 2. vydanie. C. H. BECK, Praha 2012, s. 314). Je zrejmé, že v prípade
nesplnenia dlhu hlavným dlžníkom môže žalobca uplatňovať svoje právo v konaní samostatne tak voči
dlžníkovi, ako aj voči ručiteľovi, pretože v prípade dlžníka a jeho ručiteľa sa nejedná o nerozlučné

spoločenstvo účastníkov konania na strane žalovaného (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo
38/2007). Žalovaní (pozn. dlžník a ručiteľ) z procesného hľadiska tvoria samostatné spoločenstvo,
následkom čoho z dôvodu vyhlásenia konkurzu dochádza k prerušeniu konania len vo vzťahu k
žalovanému 1 (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo 33/2012). Ak vystupuje na žalovanej strane
dlžník a ručiteľ, žalobu na plnenie z dlhu možno podať a prejednať samostatne proti každému z nich,

pričom výsledok konania (výrok rozhodnutia) môže byť pre oboch spoločníkov rozdielny. Pre posúdenie,
či sa jedná o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo, je akcesorický charakter ručenia nerozhodný.
Samostatný spoločník je oprávnený podať odvolanie len za seba (por. rozsudok Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 32Odo 624/2002). Aj keď je ručiteľ zaviazaný rovnako ako dlžník (pokiaľ nebolo dohodnuté niečo
iné), nejde o ich solidárny záväzok. Platobná povinnosť dlžníka a ručiteľa sa viaže k tej istej pohľadávke

veriteľaaplnenímjednéhoznichzanikávrozsahutohtoplneniapovinnosťdruhého.Nazákladetakéhoto
rozhodnutia možno potom výkonom rozhodnutia vymôcť celé pohľadávku od ktoréhokoľvek z nich (por.
R 56/1995, Švestka a kol.: Občanský zákonník I, II, 2. vydanie. C. H. BECK, Praha 2009, s. 1533).
Žalovaní 1 až 3 v konaní nenamietali výšku úrokov z omeškania, rozpor výšky úrokov z omeškania
s dobrými mravmi, resp. zásadami poctivého obchodného styku a ani súbeh úrokov z omeškania a

zmluvnej pokuty. Záväzkovoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1 ako dlžníkom vznikol na
základe zmluvy o pôžičke podľa § 657 a nasl. Obč. zákonníka a § 261 ods. 1 Obch. zákonníka,
ktorý sa v zmysle čl. VI. ods. 6.2 zmluvy spravuje ustanovenia OZ o pôžičke a treťou časťou ObchZ.
Záväzkovoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovanými 2 a 3 ako ručiteľmi vznikol podľa § 261 ods.
7 ObchZ, ich vzťah sa spravuje ustanoveniami tretej časti ObchZ. V osobe žalovaného 1 sa jedná

o podnikateľa - obchodnú spoločnosť a žalovaný 2 je jej štatutárny orgán. Denný úrok z omeškania
vo výške 0,18%, resp. 0,27% je v súlade so zásadou poctivého obchodného styku uplatňovanou v
obchodnoprávnych vzťahoch (rozsudky Najvyššieho súdu SR in: Zo súdnej prace č. 4/1997, s. 82, R
6/1998). Účastníci obchodného záväzkového vzťahu si môžu dohodnúť sadzbu úrokov z omeškania preprípad omeškania dlžníka s plnením peňažného záväzku, ktorá má prednosť pred zákonnou úpravou
(R 67/2004). Hľadanie rovnováhy medzi záujmami účastníkov obchodných záväzkových vzťahov má
svoje špecifiká a odlišnosti. Dohodnutá výška úrokovej sadzby, pokiaľ nie je v rozpore so zásadami

poctivého obchodného styku, môže prevyšovať úroky, ktoré banky žiadajú pri poskytovaní úverov (por.
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo 3/96). Medzi základné zásady poctivého obchodného
styku patrí riadne a včasné plnenie záväzkov, preto práve správanie, ktoré túto zásadu porušuje, treba
hodnotiť ako konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom. Otázka, či dohodnutá sadzba úrokov
z omeškania je v súlade so zásadami poctivého obchodného styku, musí byť predmetom posúdenia

každého jednotlivého prípadu, závisí od okolností, za akých boli úroky dohodnuté, od dôvodov, ktoré
účastníkovviedlikdohode,odcharakteruzáväzkupovinnejstranyahroziacichdôsledkovjejnesplnenia,
od druhu, závažnosti a rozsahu ujmy veriteľa. Výška úroku z omeškania dohodnutá v predmetnej
zmluve o pôžičke je výsledkom legitímnej a vzájomne akceptovanej dohody oboch zmluvných strán. Za
daných transparentných a preskúmateľných okolností poskytnutia pôžičky na strane žalobcu neexistuje
dôvod nerešpektovať základnú zásadu súkromného práva pacta sunt servanda a zásadu slobodnej a

autonómnej vôle zmluvných strán. Žiaden právny predpis nevylučuje súbežné uplatnenie nároku na
úrok z omeškania a zmluvnú pokutu za porušenie zmluvného záväzku omeškaním splnenia peňažného
záväzku. Zmluvná pokuta v danom prípade spĺňa kritérium primeranosti (§ 301 ObchZ), je vo výške
5.520,-Eur,pričomomeškaniedlžníkovkudňu04.12.2015trvá2091dní,čopredstavujezmluvnúpokutu
cca 2,64 Eur denne. S prihliadnutím na pomer výšky zmluvnej pokuty a dobu omeškania žalovaných je

potrebné považovať zmluvnú pokutu za dohodnutú v súlade so zákonom. Navyše denná výška zmluvnej
pokuty sa s narastajúcim počtom dní omeškania znižuje.

5. Žalovaní 1 a 3 odvolanie nepodali, žalovaný 1 podaním zo dňa 15.12.2015 oznámil, že konanie
považuje za zastavené, nakoľko Okresný súd Bratislava I. uznesením č.k. 8R/1/2014-344 zo dňa

18.03.2015 rozhodol o potvrdení reštrukturalizačného plánu a skončení reštrukturalizácie žalovaného 1.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené

inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané

náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2 nie je dôvodné, v dôsledku

čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 C.s.p.
potvrdiť.

8. Vzhľadom na to, že odvolanie proti rozsudku podal iba žalovaný 2, bolo potrebné skúmať, či toto
odvolanie má účinky aj vo vzťahu k žalovaným 1 a 3 (§ 367 ods. 2 C.s.p.). Preto bolo potrebné skúmať, či

medzi žalovanými 1, 2 a 3 ide o samostatné spoločenstvo (§ 76 C.s.p.) alebo o spoločenstvo nerozlučné
(§ 77 C.s.p.), pretože len v prípade nerozlučného spoločenstva podanie odvolania čo i len jedným zo
žalovaných spôsobuje účinky vo vzťahu ku všetkým žalovaným tvoriacim nerozlučné spoločenstvo.

9. Odvolací súd zhodne s rozsiahlou a podrobnou argumentáciou žalobcu považuje za jednoznačné, že

v danom prípade medzi žalovanými ide o samostatné spoločenstvo (§ 76 C.s.p.).

10. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1 správne poukázal na to, že skutočnosť, že
žalovaný1ažalovaní2a3súpodľanapadnutéhorozsudkuzaviazaníspoločneanerozdielne,nevytvára
medzi nimi nerozlučné procesné spoločenstvo. Ručiteľ a dlžník nie sú zaviazaní solidárne (R 2/1968).

11. Povahu procesného spoločenstva determinuje hmotné právo. Ak hmotné právo umožňuje, aby bol
predmet konania prejednávaný samostatne voči každému spoločníkovi, ide o samostatné procesné
spoločenstvo (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 43/2010). Súdna prax ako aj právnadoktrínajeustálenávnázore,žeajosobyzaviazanéksolidárnemuplneniusúspoločníkmisamostatnými
(por. uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 20Cdo 2599/98, Bureš, J. - Drápal, L. a kol.: Občanský
soudní řád. Komentář. I. diel. 7. vydanie. C. H. BECK, Praha 2006, s. 398). Aj pri solidárnych dlžníkoch

sa spravidla jedná o samostatné procesné spoločenstvo (Števček, M. - Ficová, S. a kol.: Občiansky
súdny poriadok. Komentár. I. diel. 2. vydanie. C. H. BECK, Praha 2012, s. 314).

12. Je zrejmé, že v prípade nesplnenia dlhu hlavným dlžníkom môže žalobca uplatňovať svoje právo v
konaní samostatne tak voči dlžníkovi, ako aj voči ručiteľovi, pretože v prípade dlžníka a jeho ručiteľa sa

nejedná o nerozlučné spoločenstvo účastníkov konania na strane žalovaného (rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Obdo 38/2007). Žalovaní (pozn. dlžník a ručiteľ) z procesného hľadiska tvoria
samostatné spoločenstvo, následkom čoho z dôvodu vyhlásenia konkurzu dochádza k prerušeniu
konania len vo vzťahu k žalovanému 1 (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo 33/2012).

13. Ak vystupuje na žalovanej strane dlžník a ručiteľ, žalobu na plnenie z dlhu možno podať a prejednať

samostatne proti každému z nich, pričom výsledok konania (výrok rozhodnutia) môže byť pre oboch
spoločníkov rozdielny. Pre posúdenie, či sa jedná o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo, je
akcesorický charakter ručenia nerozhodný. Samostatný spoločník je oprávnený podať odvolanie len za
seba (por. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Odo 624/2002).

14. Aj keď je ručiteľ zaviazaný rovnako ako dlžník (pokiaľ nebolo dohodnuté niečo iné), nejde o
ich solidárny záväzok. Platobná povinnosť dlžníka a ručiteľa sa viaže k tej istej pohľadávke veriteľa
a plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého. Na základe takéhoto
rozhodnutia možno potom výkonom rozhodnutia vymôcť celé pohľadávku od ktoréhokoľvek z nich (por.
R 56/1995, Švestka a kol.: Občanský zákonník I, II, 2. vydanie. C. H. BECK, Praha 2009, s. 1533).

15. Vzhľadom na vyššie uvedené možno preto uzavrieť, že odvolanie podané výlučne zo strany
žalovaného 2 má účinky len vo vzťahu k nemu, a preto vo vzťahu k žalovaným 1 a 3, ktorí odvolanie proti
rozsudku nepodali, tento rozsudok nadobudol právoplatnosť a vo vzťahu k nim sa nestal predmetom
prieskumu odvolacím súdom (§ 367 ods. 2 C.s.p.). Z tohto dôvodu zostalo pre odvolacie konanie bez

právneho významu, že vo vzťahu k žalovanému 1 bolo začaté a aj ukončené reštrukturalizačné konanie,
nakoľko žalovaný 1 nebol stranou odvolacieho konania.

16. Čo sa týka rozhodnutia vo veci samej, odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania
jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej

inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

17. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne

vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje
na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu

odvolateľovi.

18. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom
zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a
odvolací súd sa s týmto odôvodnením súdu v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať

iba nasledovné:

19. Z obsahu spisu vyplynulo, že Zmluva o pôžičke bola uzavretá medzi žalobcom ako veriteľom
EuroFinancovanie s.r.o. so sídlom Bratislava, Kladnianska 12, IČO: 44 731 906 v zastúpení Mgr. V.
N. a žalovaným 1 ako dlžníkom SV - Centrum s.r.o., so sídlom Trnava, Hlavná 34/2, IČO: 36 779

296, v zastúpení Ing. V. M., dňa 12.03.2010. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie pôžičky vo výške
12.650,- Eur, ktorú pôžičku sa dlžník zaviazal vrátiť v dvoch mesačných splátkach po 575,- Eur, vždy
do 27. dňa v mesiaci a v poslednej splátke do 12.05.2010 vo výške 11.500,- Eur, pričom prvá splátka
bola splatná do 12.03.2010. V zmysle článku III. bodu 3.1 je dlžník povinný v prípade, že sa dostanedo omeškania so splnením svojho záväzku vrátiť veriteľovi pôžičku alebo jej časť o viac ako 60 dní
uhradiť aj zmluvnú pokutu vo výške 5.060,- Eur a v prípade, že sa dlžník dostane do omeškania
o viac ako 30 dní so splnením svojho záväzku vrátiť veriteľovi mesačnú splátku alebo jej časť aj

zmluvnú pokutu vo výške 230,- Eur za každú omeškanú mesačnú splátku. V prípade, že sa dlžník
dostane do omeškania so splnením svojho záväzku vrátiť veriteľovi pôžičku alebo jej časť, je veriteľ
oprávnený požadovať od dlžníka úrok z omeškania vo výške 0,15% z pôžičky za každý deň omeškania.
Z výdavkového pokladničného dokladu bolo zistené, že spoločnosť EuroFinancovanie s.r.o., so sídlom
Bratislava, Kladnianska 12, IČO: 44 731 906 vyplatila dňa 12.03.2010 spoločnosti SV - Centrum s.r.o.,

Trnava, Hlavná 34/2, IČO: 36 779 296 sumu 12.650,- Eur ako hotovostnú pôžičku č. 100312-11JK.
Výdavkový pokladničný doklad schválil Mgr. V. N., výkonný riaditeľ a podpísal ho žalovaný 2.

20. Z Vyhlásenia ručiteľa zo dňa 12.03.2010 bolo zistené, že ručiteľ Ing. V. M., žalovaný 2, bytom G., O.
XXXX/X sa zaviazal uspokojiť veriteľovi EuroFinancovanie s.r.o. so sídlom Bratislava, Kladnianska 12
v rozsahu akýchkoľvek a všetkých pohľadávok dlžníka SV - Centrum s.r.o., so sídlom Trnava, Hlavná

34/2, ktoré môžu vzniknúť zo Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 12.03.2010 medzi dlžníkom a veriteľom,
ak dlžník nesplní veriteľovi svoje peňažné záväzky riadne a včas.

21. Z Vyhlásenia ručiteľa zo dňa 12.03.2010 bolo zistené, že ručiteľ Ing. I. G., žalovaný 3, bytom X. M.,
M. K. XXX/XX sa zaviazal uspokojiť veriteľovi EuroFinancovanie s.r.o. so sídlom Bratislava, Kladnianska

12 v rozsahu akýchkoľvek a všetkých pohľadávok dlžníka SV - Centrum s.r.o., so sídlom Trnava, Hlavná
34/2, ktoré môžu vzniknúť zo Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 12.03.2010 medzi dlžníkom a veriteľom,
ak dlžník nesplní veriteľovi svoje peňažné záväzky riadne a včas.

22. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi

veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke
sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným
spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán,
predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci

rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon
vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí
nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (rozsudok Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 3 Cdo 325/2009, zo dňa 30. júna 2010).

23. Medzi účastníkmi nebolo sporné uzavretie zmluvy o pôžičke, žalovaný 2 namietal jej výšku, ako aj
podmienky splatnosti.

24. Súd prvej inštancie vykonával dokazovanie podľa príslušných ustanovení O.s.p., keď v zmysle § 120
ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré

z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak
je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

25. Citované ustanovenie zakotvuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, teda povinnosť
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch

konania. Účastník, ktorý neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,
že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno

ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho
nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal
bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

26. S poukazom na vyššie uvedené v danom prípade dôkazná povinnosť preukázať, že pôžička bola
poskytnutá v súlade s písomne uzatvorenou zmluvou, bola na strane žalobcu, a naopak, dôkazná
povinnosť preukázať, že nebola poskytnutá vo výške uvedenej žalobcom tak ako to tvrdil žalovaný 2,
spočívala na žalovanom 2, ktorý z týchto tvrdení vyvodzoval pre seba priaznivé dôsledky.27. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska
ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi

predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje
sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd
musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí
správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily
jednotlivých dôkazov.

28. Súd prvej inštancie túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil
a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje. Na základe takto
vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie správne listinnými dokladmi, výsluchom samotných
účastníkov konania ako aj svedka JUDr. V. N. preukázané, že dňa 12.03.2010 došlo medzi žalobcom
a žalovaným 1 k platnému uzavretiu Zmluvy o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalobca ako veriteľ

žalovanému 1 ako dlžníkovi pôžičku vo výške 12.650,- Eur. Výška poskytnutej pôžičky 12.650,- Eur
vyplynula nielen zo samotného listinného dôkazu, ktorým bola Zmluva o pôžičke, ale bola potvrdená
aj vyjadrením žalovaného 3, ktorý priamo pri odovzdávaní požičaných peňazí štatutárnemu zástupcovi
žalovaného 1 bol prítomný, ale aj svedeckou výpoveďou JUDr. V. N., ktorý požičané peniaze za žalobcu
odovzdal.Naopak,žalovaný2svojetvrdenie,ževskutočnostibolapožičanálensuma9.950,-Eur,ajkeď

v zmluve bola uvedená suma 12.650,- Eur, ničím nepreukázal a na podporu tohto svojho tvrdenia súdu
ani nenavrhol vykonať žiaden dôkaz. Ani vo svojom odvolaní žalovaný 2 nijako konkrétne neuviedol,
na základe čoho namieta výšku poskytnutej pôžičky.

29. Z ďalších listinných dôkazov, a to z Vyhlásení ručiteľa zo dňa 12.03.2010 mal súd prvej inštancie

správne preukázané aj to, že týmito vyhláseniami na seba žalovaní 2 a 3 prevzali ručiteľský záväzok
a zaviazali sa pohľadávku žalobcu vyplývajúcu zo Zmluvy o pôžičke uspokojiť v tom prípade, ak ju
neuhradí žalovaný 1. V rámci dokazovania mal súd prvej inštancie preukázanú aj tú skutočnosť, že z
poskytnutej pôžičky doposiaľ bola zaplatená len časť vo výške 575,- Eur. Žalovaný 1 sa teda dostal so
zaplatením časti pôžičky v sume 12.075,- Eur do omeškania, keď jednotlivé splátky pôžičky nezaplatil v

lehote ich splatnosti tak, ako to bolo dohodnuté účastníkmi zmluvy o pôžičke.

30. Žalovaný 2 rovnako v konaní nepreukázal ani svoje ďalšie tvrdenie o predĺžení splatnosti pôžičky do
31.12.2013, keď na preukázanie tohto svojho tvrdenia súdu nepredložil ani písomnú dohodu podpísanú
ohľadom predĺženia splatnosti medzi ním a zástupcom žalobcu, existenciu ktorej žalobca poprel, a

taktiež jeho vyjadrenie nepotvrdil ani svedok W. M.. Tvrdenie žalovaného 2 o odložení splatnosti pôžičky
súd prvej inštancie správne považoval za nepreukázané, keď žalovaný 2 neuniesol dôkazné bremeno
svojich tvrdení, ako aj za účelové v snahe vyhnúť sa povinnosti zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu za
omeškanie sa so splnením záväzku vrátiť mu pôžičku v dohodnutom čase, ako aj zaplatiť mu úroky z
omeškania.

31. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v
ktorých súd skonštatoval, že Občiansky súdny poriadok ukladá účastníkom konania povinnosť označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. však súd rozhodne o tom,
ktoré z označených dôkazov vykoná. To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na

vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých
navrhnutých dôkazov preto nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi konania odňatie možnosti konať pred
súdomazakladajúcoutýmprípustnosťdovolania.(porovnajajrozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod
R 37/1993 a pod R 125/1999). Odňatie možnosti konať pred súdom s následkom prípustnosti dovolania

nezakladá bez ďalšieho ani prípadná skutočnosť, že by bolo možné mať výhrady voči dôvodom, pre
ktoré súd navrhnuté dôkazy nevykonal (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. apríla 2012, sp. zn. 6 Cdo
51/2012). Súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov a nemá povinnosť všetky
navrhnuté dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou
účastníkovi odňatie možnosti konať pred súdom, pretože v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 veta druhá

O.s.p. je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto oprávnenie súdu sa
neviaže na návrhy účastníka konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp. zn. 6 Cdo
153/2011).32. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky,
v ktorom súd skonštatoval, že dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých
fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým

navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd
rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej
právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak
rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu
dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu

podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý účastníkom
navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy (§ 157 ods. 2 Občiansky súdny poriadok). Skutočnosť, že okresný súd a
ani následne krajský súd neakceptovali návrhy na vykonanie dokazovania predložené sťažovateľom,
nemôže sama osebe viesť k záveru o porušení jeho práv. Zásah do základného práva na súdnu
ochranu či práv na spravodlivé súdne konanie by v tejto súvislosti podľa Ústavného súdu Slovenskej

republiky bolo možné konštatovať len vtedy, ak by záver všeobecného súdu o nevykonaní účastníkom
navrhovaného dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala by mu predchádzajúca racionálna úvaha
konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by
nevykonaním navrhnutého dôkazu bol účastník postavený do podstatne nevýhodnejšej pozície ako
druhá strana v konaní (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 350/08 z 30. septembra

2010).

33. Ako už bolo konštatované vyššie, súd prvej inštancie vo veci vykonal dostatočné dokazovanie,
vychádzajúc zo žalobného návrhu, pričom žalovaný 2 v konaní pred súdom prvej inštancie na svoju
obranu nepredložil a ani neoznačil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by bol spôsobilý zbaviť ho povinnosti

plniť dlh žalobcovi.

34. Rovnako nedôvodná je námietka odvolateľa týkajúca sa výšky úrokov z omeškania, ktoré boli
dohodnuté v zmluve o pôžičke vo výške 0,15% denne z dlžnej istiny.

35. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2 dôvodne poukázal na to, že
záväzkovoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1 ako dlžníkom vznikol na základe zmluvy o
pôžičke podľa § 657 a nasl. Obč. zákonníka a § 261 ods. 1 Obch. zákonníka, ktorý sa v zmysle čl.
VI. ods. 6.2 zmluvy spravuje ustanovenia OZ o pôžičke a treťou časťou ObchZ. Záväzkovoprávny
vzťah medzi žalobcom a žalovanými 2 a 3 ako ručiteľmi vznikol podľa § 261 ods. 7 ObchZ, ich

vzťah sa spravuje ustanoveniami tretej časti ObchZ. V osobe žalovaného 1 sa jedná o podnikateľa -
obchodnú spoločnosť a žalovaný 2 je jej štatutárny orgán. Denný úrok z omeškania vo výške 0,18%,
resp. 0,27% je v súlade so zásadou poctivého obchodného styku uplatňovanou v obchodnoprávnych
vzťahoch (rozsudky Najvyššieho súdu SR in: Zo súdnej prace č. 4/1997, s. 82, R 6/1998). Účastníci
obchodného záväzkového vzťahu si môžu dohodnúť sadzbu úrokov z omeškania pre prípad omeškania

dlžníka s plnením peňažného záväzku, ktorá má prednosť pred zákonnou úpravou (R 67/2004).
Hľadanierovnováhymedzizáujmamiúčastníkovobchodnýchzáväzkovýchvzťahovmásvoješpecifikáa
odlišnosti.Dohodnutávýškaúrokovejsadzby,pokiaľniejevrozporesozásadamipoctivéhoobchodného
styku, môže prevyšovať úroky, ktoré banky žiadajú pri poskytovaní úverov (por. uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Obdo 3/96). Medzi základné zásady poctivého obchodného styku patrí riadne a včasné

plnenie záväzkov, preto práve správanie, ktoré túto zásadu porušuje, treba hodnotiť ako konanie v
rozpore s poctivým obchodným stykom. Otázka, či dohodnutá sadzba úrokov z omeškania je v súlade so
zásadami poctivého obchodného styku, musí byť predmetom posúdenia každého jednotlivého prípadu,
závisí od okolností, za akých boli úroky dohodnuté, od dôvodov, ktoré účastníkov viedli k dohode,
od charakteru záväzku povinnej strany a hroziacich dôsledkov jej nesplnenia, od druhu, závažnosti a

rozsahu ujmy veriteľa.

36. Výška úroku z omeškania dohodnutá v predmetnej zmluve o pôžičke je aj podľa odvolacieho
súdu výsledkom legitímnej a vzájomne akceptovanej dohody oboch zmluvných strán. Za daných
transparentných a preskúmateľných okolností poskytnutia pôžičky na strane žalobcu neexistuje dôvod

nerešpektovať základnú zásadu súkromného práva pacta sunt servanda a zásadu slobodnej a
autonómnej vôle zmluvných strán, tak ako na to dôvodne poukázal žalobca. Podľa odvolacieho súdu
bolo v danom prípade dôvodné prihliadnuť tiež na to, že medzi zmluvnými stranami nebol dohodnutý
žiaden úrok.37. Čo sa týka súbežného uplatnenia nároku na úrok z omeškania a zmluvnú pokutu za porušenie
zmluvného záväzku omeškaním splnenia peňažného záväzku, žiaden právny predpis súbežné

uplatnenie nároku na úrok z omeškania a zmluvnú pokutu za porušenie zmluvného záväzku omeškaním
splnenia peňažného záväzku nevylučuje (nakoľko každé omeškanie splnenia peňažného dlhu je zo
zákona sankcionované úrokom z omeškania, ustanovenia o možnosti dojednania zmluvnej pokuty by
v tejto súvislosti stratili zmysel). (por. napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave z 10.11.2009 sp. zn.
21Cob/40/2009)

38. Len pri posudzovaní primeranosti, resp. neprimeranosti zmluvnej pokuty sa prihliada aj k dojednanej
výške úrokov z omeškania, keďže len zmluvnú pokutu a nie úroky z omeškania môže súd za použitia
moderačného práva podľa § 301 Obch. zák. znížiť, a to s prihliadnutím k hodnote a významu
zabezpečovanej povinnosti. Súd nemôže použiť moderačné oprávnenie podľa § 301 Obch. zák. založiť
len na zistení, že okrem práva na zmluvnú pokutu vznikli oprávnenému ďalšie majetkové práva

(napríklad právo na úroky z omeškania) z toho istého porušenia zabezpečovanej povinnosti, bez toho,
aby prihliadol k hodnote a významu takejto povinnosti. Pri posudzovaní súladu výšky dojednaných
úrokov z omeškania s dobrými mravmi sa neprihliada k dojednanej zmluvnej pokute. (por. rozsudok
Najvyššieho súdu ČR z 18. marca 2010, sp. zn. 23 Cdo 2924/2009)

39. V danom prípade bola zmluvná pokuta dohodnutá v pevnej sume (nie percentuálne za každý deň
omeškania), spolu dosiahla výšku 5.520,- Eur, čo pri výške poskytnutej pôžičky 12.650,- Eur predstavuje
43,6%, a preto aj z tohto hľadiska je potrebné považovať dojednanú zmluvnú pokutu za primeranú.

40. Odvolateľ neuviedol žiadne konkrétne argumenty, ktoré by odôvodňovali záver, že zmluvne

dohodnuté úroky z omeškania a zmluvne dohodnutá zmluvná pokuta sú neprimerane vysoké.

41. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti týkajúcej sa žalovaného 2, vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov
konania, odvolaním osobitne nenapadnutého, v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny

potvrdil.

42. Žalobca má voči žalovanému 2 podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne

mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).