Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1253/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514202470
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3514202470.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: E. J. I., s.r.o., so sídlom N. 5, D., IČO: 35 724
803 zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcovi: A. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX R. K. nad C., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu:
U. na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42
176 778, právne zastúpený: JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom ul. J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec,

o zaplatenie 1.705,65 eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom zo dňa 24. septembra 2015, č. k. 7C/170/2014-57, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka na strane
odporcu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov odvolacieho

konania, titulom trov právneho zastúpenia, vo výške 75,72 eur, na účet právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka JUDr. Andreja Cifru, advokáta, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil. Navrhovateľovi vrátil súdny poplatok vo výške
95,30 eur, ktorý mu bude vrátený po právoplatnosti uznesenia cestou Slovenskej pošty, a.s., CVFT,
OSA, Turzova 1, 042 01 Košice. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľa zaviazal

nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo výške 215,33 eur k rukám
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
Vrozhodnutíkonštatoval,ženavrhovateľsapodanýmnávrhomdomáhalvočiodporcovizaplateniasumy
1.705,65 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.705,65 eur od 19.02.2011 do
zaplatenia. Podaním doručeným súdu dňa 17.08.2015 zobral navrhovateľ svoj návrh v celom rozsahu
späť, preto súd podľa § 96 ods. 1 až 3 O.s.p. konanie vo veci zastavil. O trovách konania rozhodol

podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie
muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. V danej veci navrhovateľ zavinil po procesnej stránke
zastavenie konania späťvzatím návrhu, preto mu vznikla povinnosť uhradiť trovy konania odporcu a
vedľajšieho účastníka konania. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si odporca trovy
konania neuplatnil. Vedľajšiemu účastníkovi konania priznal náhradu trov vo výške 215,33 eur, za
dva úkony právnej služby a` 81,33 eur: prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k návrhu zo dňa

14.04.2015, 2x režijný paušál a` 8,39 eur + 20%DPH v sume 35,89 eur, spolu vo výške 215,33 eur.

Proti uzneseniu, jeho výrokovej časti, ktorou okresný súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania, podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho
zástupcu odvolanie navrhovateľ. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nepovažoval za
účelne vynaložené na bránenie práva, pričom zdôraznil, že súd žiadnym spôsobom nevysvetlil,

na základe čoho dospel k účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, ak vedľajší
účastník je zo zákona subjektom, ktorý má svoju činnosť vykonávať sám. Poukázal na to, že činnosťvedľajšieho účastníka spočívala v predložení predformulovanej námietky premlčania. Na podporu
svojej argumentácie poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7MCdo/5/2014 zo dňa 24.03.2015 a
6MCdo/5/2013 zo dňa 19.03.2014. Zastával názor, že združenie ako subjekt, ktorému zákon priznáva

osobitnépostaveniemábyťodborne,personálneamateriálnepripravenýnavykonávaniesvojejčinnosti.
Mal za to, že odôvodnené právne zastupovanie sa môže vyskytovať iba v mimoriadne obtiažnych
právnych veciach, v opačnom prípade ide o zneužívanie zákona. Združenie na ochranu spotrebiteľa
ako vedľajší účastník vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania, vôľu odporcu, a to
oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na

priznanie trov konania. Je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania združenie nemá
žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade, a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide
o spotrebiteľskú vec. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, u ktorých pre
vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu
nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho
zastúpenia. Vyslovil názor, že v danom prípade bola namieste aplikácia ust. § 105 ods. 2 O.s.p., keďže

ideodrobnýspor.Predmetnéustanoveniesledujehlavnejednoduchosťanákladovúefektívnosťvedenia
súdnych sporov, aby strana, ktorá nemala v konaní úspech, bola povinná zaplatiť len trovy konania,
ktoré sú úmerné hodnote pohľadávky a ktoré sú nevyhnutné. Pritom je potrebné vychádzať zo zásady
primeranosti a úmernosti vo vzťahu k výške žalovanej istiny, ale aj vo vzťahu k povahe veci, posúdenia
jej zložitosti a obsahu podaní.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Vedľajšíúčastníkvpísomnomvyjadreníkodvolaniužiadaluznesenieokresnéhosúduvnapadnutejčasti
ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že jeho vstup do konania bol opodstatnený, pretože spotrebiteľ

bol v predmetnej veci úspešný v dôsledku jeho aktivity, a teda z hľadiska samotného cieľa a poslania
združenia, ktorým je ochrana spotrebiteľa, sú trovy konania, náhradu ktorých požaduje, objektívne
účelné. Poukázal na zjavnú príčinnú súvislosť podaného písomného podania a následného späťvzatia
návrhu navrhovateľom, pretože v prípade, že by vedľajší účastník písomné podanie v merite veci
nepodal, navrhovateľ by návrh späť nevzal.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti (vo výroku o náhrade
trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi) a zistil, že uznesenie okresného súdu je potrebné v
napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie

odvolacieho súdu.

V predmetnej veci bolo konanie vo veci samej zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu.

Podľa ust. § 93 ods. 4 veta prvá O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako

účastník.

Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

V prípade, pokiaľ je konanie zastavené, v zásade platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Pokiaľ však došlo k zastaveniu konania v dôsledku
späťvzatia návrhu na začatie konania, rozhoduje súd podľa ustálenej súdnej praxe podľa ods. 2 cit.
zákonného ustanovenia. Podľa prvej vety cit. zákonného ustanovenia hradí trovy zastaveného konania

ten z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie sa pritom posudzuje len
z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva, lebo potom by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti
nároku vo veci samej, takže by po zastavení konania súd ďalej skúmal dôvodnosť veci samej. Preto, ak
vzal navrhovateľ návrh späť, z procesného hľadiska zásadne platí, ak nejde o prípad druhej vety tohto
zákonného ustanovenia, že procesne zavinil zastavenie konania.

V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal proti odporcovi zaplatenia čiastky
vo výške 1.705,65 eur s príslušenstvom. Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa
17.08.2015 vzal navrhovateľ svoj návrh v celom rozsahu späť bez bližšieho odôvodnenia a žiadalkonanie zastaviť. Vzhľadom na uvedené je nesporné, že dôvodom zastavenia konania voči odporcovi
bolo späťvzatie návrhu, pričom navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť bez toho, že by
odporca splnil to, čoho sa podaným návrhom voči nemu domáhal. Preto v zmysle ust. § 146 ods. 2

veta prvá O.s.p. je navrhovateľ povinný zaplatiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi trovy konania. Súd
prvého stupňa odporcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.

Čo sa týka náhrady trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, súd prvého stupňa o trovách
konania správne rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane

odporcu priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 215,33 eur.
Odvolací súd sa s týmto názorom súdu prvého stupňa stotožňuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu
vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta,
ktorý zo zastupuje v konaní, v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy
právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené. Toto jeho právo vyplýva aj z Ústavy SR, čl. 47,
ods. 2. V danej veci vedľajší účastník vstúpil do konania v záujme ochrany spotrebiteľa - odporkyne.

Nepriznanie trov vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu by znamenalo porušenie princípu rovnosti
zbranívobčianskomsúdnomkonaní.Zobsahuspisumalodvolacísúd preukázané,ževedľajšíúčastník
dokonaniariadnevstúpil,jehoprávnyzástupcazastúpenieriadneprevzaladňa15.04.2015doručilsúdu
vyjadrenie k veci, v ktorom poukázal na neprijateľné zmluvné podmienky a taktiež právne kvalifikovane
vzniesol námietku premlčania, preto nie je dôvod na nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia

vedľajšiemu účastníkovi.

Odvolací súd má za to, že v konaní na strane vedľajšieho účastníka nie je ani dôvod na aplikáciu ust.
§ 150 ods. 2 O.s.p..

Definícia drobných sporov je zakotvená v ust. § 200ea ods. 1 O.s.p.. Podľa cit. zákonného ustanovenia,
ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť.

V preskúmavanej veci nepochybne nejde o drobný spor, keďže predmetom konania bol návrh
navrhovateľa o zaplatenie sumy 1.705,65 eur s príslušenstvom. V danej veci neboli tak splnené zákonné
predpoklady pre aplikáciu ust. § 150 ods. 2 O.s.p..

Odvolací súd v danom prípade nepovažoval za dôvodné ani námietky navrhovateľa týkajúce sa
neúčelnosti trov vynaložených vedľajším účastníkom z titulu právneho zastúpenia na bránenie práva
odporcu ako spotrebiteľa. Pokiaľ ide o namietanú účelnosť trov konania, odvolací súd zdôrazňuje, že
odmena za prevzatie a prípravu zastúpenia bola súdom prvého stupňa správne priznaná vedľajšiemu
účastníkovi ako za úkon právnej služby, ktorého vykonanie bolo procesne nevyhnutné v záujme

ďalšieho bránenia práv odporcu v občianskom súdnom konaní. Zákonný predpoklad účelnosti spĺňali v
preskúmavanej veci i trovy právneho zastúpenia spočívajúce v priznaní odmeny za ďalší úkon právnej
služby - vyjadrenie, v ktorom vedľajší účastník poukázal na jednotlivé obsahové nedostatky zmluvy
a neprijateľné zmluvné podmienky, a zároveň vzniesol námietku premlčania, teda išlo o úkon, ktorý
nepochybne bol spôsobilý privodiť pre odporcu priaznivé rozhodnutie vo veci. Odvolací súd dodáva, že

účelnosť trov je potrebné posudzovať predovšetkým vo väzbe na výsledok sporového konania, ktoré
pre odporcu po intervencii vedľajšieho účastníka a následnom späťvzatí návrhu navrhovateľom voči
odporcovi dopadlo v konečnom dôsledku úspešne, pretože odporca nebol rozhodnutím súdu zaviazaný
k zaplateniu istiny s príslušenstvom uplatnenej navrhovateľom.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade
trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že
úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 20,07 eur.

Predmetom odvolacieho konania bola suma 215,33 eur, predstavujúca náhradu trov konania, preto
vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov odvolacieho konania, spočívajúca v odmene za právne
zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhl. č. 655/2004 Z.
z., vypočítaná z tejto hodnoty za jeden úkon právnej pomoci 16,60 eur, znížená na polovicu základnejsadzby, t. j. 8,30 eur za podanie vyjadrenia k odvolaniu, režijný paušál 8,39 eur + 20% DPH z odmeny
a náhrad v sume 3,38 eur, spolu trovy odvolacieho konania tak predstavujú sumu 20,07 eur.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .