Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. december 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/567/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812202436
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7812202436.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr.
Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcov: X. D. K., G. I. Č. X. Č.. XX, L. S.. S. A., M.
N. N. I. H.F., H. XX, X. Q. P., G. I. Č. X. Č.. XX, X. I. G., G. I. Č. X. Č.. XXX, X. S. K., G. I. Č.D. X. Č..
XXX, X. Z.M. K.X., G.C. I. Č. X. Č.. XXX, X. I. Y., G. I. Č. X. Č.. XX M. X. I. N., G. I. Č. X. Č.. XXX, proti
žalovanému: Lesy Čierna Lehota, Pozemkové spoločenstvo, so sídlom v Čiernej Lehote, IČO: 31 970

664, zastúpenému JUDr. Augustínom Tomášom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, o
neplatnosť konania a uznesení valného zhromaždenia, o odvolaní žalobcu 1. proti rozsudku Okresného
súdu Rožňava zo 06.07.2015 č.k. 12C/45/2012-458 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi 1. v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdRožňava(ďalejiba„súdprvejinštancie“)zamietolnapadnutýmrozsudkomžalobu,ktorou

sa žalobcovia domáhali neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 28.02.2012,
ktorým bol za predsedu výboru spoločenstva zvolený K.. I. Š. M. L. Č. I. Z. G., I. G., O. U.Á., X. K., O.
Š. M. F.. G. Y. M. J. W. I. L. Ž. L. O. XX.XX.XXXX, H. G. L. Č. O. V. L. Z. G., Z. V.Č. M. Z. Š.. Ďalším
výrokom uložil žalobcom v 1. až 7. rade povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy
konania 1.258,44 eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že dňa 28. 02. 2012 sa konalo valné zhromaždenie
žalovaného, na ktorom bola schválená zmena stanov, bol zvolený predseda a orgány spoločenstva.
Žalobcovia ako členovia výboru spoločenstva spochybňovali platnosť zvolaného valného zhromaždenia
s poukazom na spôsob jeho zvolania osobou, ktorá podľa ich poznatkov nebola členom spoločenstvá,
a teda nemala žiadne oprávnenie v tomto prípade konať tak, ako konala. Platnosť uznesení prijatých
na valnom zhromaždení spochybňovali skutočnosťou, že v notárskej zápisnici, do ktorej bol zachytený
priebeh konania valného zhromaždenia, nebolo zreteľne rozlíšené, či hlasovali len členovia spoločnej

nehnuteľnosti, alebo hlasovali aj vlastníci súkromných lesov. Domnievali sa, že aj spôsob, akým
bola spracovaná notárska zápisnica, navodzoval pochybnosti, či nejasnosti v tomto smere. Súd prvej
inštancie skonštatoval, že členom pozemkového spoločenstva je každý vlastník podielu spoločnej
nehnuteľnosti, čo vyplýva zo zákona o pozemkových spoločenstvách a pri rozhodovaní má taký počet
hlasov, aký mu patrí podľa veľkosti vlastnených podielov spoločnej nehnuteľnosti, pokiaľ zmluva
o založení neupravuje túto otázku inak. Zmluva o založení žalovaného subjektu neupravuje

rozhodovacie právo odlišne, ako zákon o pozemkových spoločenstvách. Zo zmluvy tiež vyplýva, že
člen spoločnosti môže byť na zhromaždení zastúpený na základe plnej moci iným členom spoločenstva
a v takom prípade má taký počet hlasov, ako subjekt, ktorý zastupuje. Žalobcovia namietali, žesubjekty, ktoré valné zhromaždenie zvolávali, a to spoločnosť Parnas reality M. F.. G. Y., nemohli byť
členmi spoločenstva, pretože svoje podiely na spoločnej nehnuteľnosti nadobudli neplatne, porušením
zákonného predkupného práva. Táto otázka bola predmetom konania na Okresnom súde Rožňava pod

sp. zn. 10C/109/2011. V uvedenom konaní súd prvej inštancie aj odvolací súd dospeli k záveru, že
prevodypodielovnauvedenésubjektyboliplatné,atoužvčasepredvalnéhozhromaždenia28.02.2012.
Preto súd prvej inštancie konštatoval, že spoločnosť Parnas reality, M. F.. G. Y. sa stali členmi
pozemkového spoločenstva pred sporným zasadnutím valného zhromaždenia. Súd prvej inštancie sa
oboznámil s rozpismi podielov vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti a podielov vlastníkov súkromných

lesov. Porovnaním prezenčnej listiny zasadnutia valného zhromaždenia zistil, že v rámci spoločnosti
majú členovia spolu 1291,0104 hlasov a vlastníci súkromných lesov 729,62 hlasov. Pre posúdenie
využitých hlasovacích a rozhodovacích práv členov spoločnej nehnuteľnosti a vlastníkov súkromných
lesov, súd prvej inštancie podľa § 19 ods. 2, zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách
(ďalej iba zákon o PS), z ktorého vyplýva, že zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou všetkých
hlasov. Zmluva o založení PS upravuje spôsob hlasovania tak, že postačuje nadpolovičná väčšina

prítomných hlasov. Znenie Zmluvy v tejto časti nie je v súlade so znením zákona, preto súd posudzoval
spôsob hlasovania podľa zákona, ktorý má vyššiu právnu silu a znenie zmluvy nemôže byť v rozpore so
zákonom.Vykonanýmdokazovanímzistil,ženavalnomzhromaždenídňa28.02.2012hlasovalo739,27
hlasov vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti. Pri počte hlasov vlastníkov 1291,0104 hlasov, kde
nadpolovičná väčšina predstavovala 658,4153 hlasov vlastníkov z podielov spoločnej nehnuteľnosti.

Uzneseniaboliprijaténadpolovičnouväčšinou všetkýchhlasov.Podľanázorusúduniejemožnévysloviť
neplatnosť uznesení valného zhromaždenia z dôvodu, že notárska zápisnica neobsahovala presné
rozčlenenie hlasov členov a vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti a vlastníkov súkromných lesov. Záznam
notárskej zápisnice obsahoval všetky podstatné údaje podľa § 56 zákona č. 323/1992 Zb. Notárskeho
poriadku. Súd prvej inštancie dodal, že samotné pozemkové spoločenstvo zrejme nebolo vytvorené

v súlade so zákonom, táto skutočnosť však nemôže byť dôvodom vyhlásenia prijatých uznesení za
neplatné, zvlášť ak bolo zistené, že spoločenstvo bolo tvorené od jeho vzniku, jednak vlastníkmi podielov
spoločnej nehnuteľnosti a jednak vlastníkmi súkromných lesov. Od jeho vzniku to bolo akceptované v
tomtozložení,ajprirozhodovacíchahlasovacíchprávach.Pokiaľsatýkanamietanéhospôsobuzvolania
valného zhromaždenia, skonštatoval súd prvej inštancie, že zvolanie zodpovedalo obsahu zmluvy o

založení spoločenstva. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že žalobcovia sa nedôvodne domáhali
určenia neplatnosti uznesení prijatých na Valnom zhromaždení dňa 28.02.2012 a preto žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému žalovanému náhradu trov
vo výške vyčíslenej v odôvodnení rozsudku.

3. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca 1. z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. a
navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná
mu náhradu trov konania.

4. Odvolateľ predovšetkým namieta, že žalovaný ako pozemkové spoločenstvo bol založený v rozpore

s právnymi predpismi a preto nemohlo vzniknúť, ani prejavovať vôľu prostredníctvom svojich orgánov.
Uvádza, že zmluva o založení spoločenstva s právnou subjektivitou vlastníkov podielov spoločnej
nehnuteľnosti nebola v súlade s ust. zákona č. 181/1995 Z.z. Z preambuly zmluvy vyplýva, že vlastníci
podielov spoločnej nehnuteľnosti v katastrálnom území Č. X. L. I. I. Č.. X, XXX, XXX, XXX M. I.
N. X. uzatvorili zmluvu, ktorou založili podľa § 11 ods. 1 zákona o PS spoločenstvo s právnou

subjektivitou vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti a vlastníkov súkromných lesov. Podľa názoru
odvolateľa táto zmluva nemohla spôsobiť vznik pozemkového spoločenstva, lebo sa ňou mala vytvoriť
právnická osoba, ktorú zákon nepredpokladá. Nesúhlasí preto so záverom súdu prvej inštancie, že
skutočnosť, že pozemkové spoločenstvo zrejme nebolo vytvorené v súlade so zákonom, nemôže byť
dôvodom vyhlásenia prijatých uznesení za neplatné, keď bolo zistené, že spoločenstvo bolo tvorené

od jeho vzniku vlastníkmi podielov spoločnej nehnuteľnosti a tiež vlastníkmi súkromných lesov. Toto
odôvodnenie je ťažko zrozumiteľné. Na tejto skutočnosti nič nemení ani registrácia spoločenstva v
registri pozemkových spoločenstiev príslušným orgánom. Rozhodnutím o registrácii pozemkového
spoločenstva súd nie je viazaný. Podľa názoru odvolateľa už samotné tieto dôvody svedčia v prospech
záveru o vecnej nesprávnosti napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ sa týka otázky počtu hlasov na prijatie

uznesení na valnom zhromaždení, namieta odvolateľ, že údaje súdu o počte hlasov a podiel spoločných
nehnuteľnosti sú nezrozumiteľné a nie je zrejmé, ako súd k týmto údajom dospel. Súdom uvádzané
údaje nezodpovedajú údaju uvedenému v notárskej zápisnici spísanej JUDr. Tatianou Bradáčovou dňa
29.02.2012. Ide o výpočty súdu, pričom údaje na prezenčnej listiny neumožňujú urobiť záver o tom, čiosoba zúčastnená na valnom zhromaždení je vlastníkom spoločnej nehnuteľnosti, alebo súkromných
lesov. Súd zrejme vychádzal pri údajoch z hlasov, ktoré boli pridelené k jednotlivým osobám v listine
v stĺpci „hlasy - urbár“. Zmluva o založení spoločenstva neobsahuje ustanovenia o počte hlasov, preto

je v tejto časti neplatná. Súd nemôže nahrádzať vôľu osôb, ktoré založili spoločenstvo a vypočítavať,
koľko hlasov pravdepodobne patrilo vlastníkom spoločnej nehnuteľnosti. Súd tiež nemôže nahrádzať
existujúci právny stav, teda že žalovaný je subjektom zákonom nepredpokladaným.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu opisuje genézu vzniku žalovaného subjektu a uvádza,

že Obvodný úrad v Dobšinej rozhodnutím zo dňa 20.03.1996 zapísal do registra pozemkových
spoločenstiev spoločenstvo s právnou subjektivitou s názvom Lesy - pozemkové spoločenstvo Čierna
Lehota, pričom šlo o zápis spoločenstva, ktoré tvorili vlastníci lesov a urbariátu. Na základe rozhodnutia
príslušného štátneho orgánu došlo k vzniku právneho subjektu dňa 20.03.1996. Žalovaný tvrdí, že zo
zákona nie je možné vyvodiť zákaz vytvorenia pozemkových spoločenstiev, ktoré budú kombináciou
prípadov stanovených ust. § 2 ods. 1 písm. a) až d) ZPS. Pokiaľ by žalovaný neexistoval, nie je zrejmé,

prečo ho žalobcovia označili za žalovaného, keďže v takomto prípade by súd musel konanie podľa §
107 O.s.p. zastaviť. Preto prezentovaná argumentácia žalobcu v 1. rade o neexistencii žalovaného nie
je dôvodná. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný uvádza, že výmera nehnuteľnosti vlastníkov spoločnej
nehnuteľnosti ako aj vlastníkov súkromných lesov je riadne zapísaná a známa od roku 1996. K námietke
o údajoch o počte hlasujúcich na valnom zhromaždení dňa 28.02.2012 žalovaný uvádza, že ani ZPS

ani Notársky poriadok neuvádza, že by notárska zápisnica o priebehu vlastného zhromaždenia musela
obsahovať údaje o počte hlasov. Žalovaný sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že nie je možné
vysloviť neplatnosť uznesení vlastného zhromaždenia z dôvodu, že notárska zápisnica neobsahovala
presné rozčlenenie hlasov členov a vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti a vlastníkov súkromných lesov.
Tento údaj bolo možné zistiť tak, ako ho zistil súd, teda porovnaním prezenčných listín zoznamu členov

spoločenstva. Súd prvej inštancie teda nevychádzal z pravdepodobných úvah, ale ich oprel o konkrétne
dôkazypredloženévkonanížalovaným.Pretonavrhujepotvrdiťrozsudoksúduprvejinštancieakovecne
správny a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

6. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba CSP),

ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1). Právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti zostávajú zachované (§ 470
ods. 2).

7. Rozsudok súdu prvej inštancie bol vydaný za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.),

rovnako aj odvolanie žalobcu 1. bolo podané za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu.
Vychádzajúc zo zásady zachovania účinkov procesných úkonov, posudzoval odvolací súd odvolanie
z hľadiska jeho prípustnosti ako aj z hľadiska existencie uplatnených odvolacích dôvodov podľa
ustanovení O.s.p.

8. Odvolací súd procesne prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože na
jeho nariadenie neboli dôvody uvedené v ust. § 385 ods. 1 CSP a verejne vyhlásil rozsudok. Odvolací
súd preskúmal rozsudok v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP a z pohľadu uplatnených
odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
v 1. rade je nedôvodné. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle § 387

ods. 1 CSP potvrdil.

9. Odvolateľ tvrdí, že sú dané odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., teda, že súd prvej
inštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamajehorozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa súčasnej procesnoprávnej úpravy uvedeným

odvolacím dôvodom zodpovedajú odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Odvolací
dôvod spočívajúci v námietke nesprávnych skutkových zistení sa týka chyby v zisťovaní skutkového
stavu súdom prvej inštancie, ktorá spočíva v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Nesprávne sú
skutkové zistenia založené na chybnom hodnotení dôkazov. Môže ísť o situáciu, keď tu existuje logický

rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne ďalších skutočností, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo
ktoré vyšli v konaní inak najavo. Odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci je
danývtedy,aktuexistujeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav.Mylnáaplikáciaprávnehopredpisu existuje vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než mal správne použiť, aplikoval správny
predpis ale nesprávne ho interpretoval, prípadne ho na daný skutkový stav inak aplikoval.

10. Odvolací súd dospel k záveru, že ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je v konaní
naplnený. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom, pre úplné zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. a zo zistených dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam. Na zistený skutkový stav aplikoval relevantné ustanovenia hmotného
práva, ktoré správne interpretoval. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku spolu s konaním,

ktoré mu predchádzalo, v rozsahu napadnutom odvolaním dospel k záveru, že tu nie je žiaden dôvod
na zrušenie rozsudku podľa § 389 ods. 1 CSP. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je logické a
presvedčivé a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje správnosť dôvodov (§ 387
ods. 2 CSP). Odvolateľ argumentuje v odvolaní so skutočnosťami, ktoré už uvádzal pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa tento súd náležite vyporiadal.

11. K odvolacej námietke, že žalovaný ako právny subjekt neexistuje, pretože vznikol v rozpore so
zákonom č. 181/1995 Z.z. odvolací súd uvádza, že pokiaľ by toto tvrdenie žalobcu bolo pravdivé, bolo by
povinnosťou súdu prvej inštancie zastaviť konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p., z dôvodu podľa § 19 O.s.p.,
pretože spôsobilosť byť účastníkom konania je takou procesnou podmienkou, ktorej nedostatok nie je
možné odstrániť. Rovnako to platí aj v prípade konania podľa Civilného sporového poriadku. Pokiaľ by

odvolacia námietka žalobcu o neexistencii právnej subjektivity žalovaného bola správna, odvolací súd by
zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a konanie zastavil podľa § 62 CSP. Nesprávnosť odvolacej námietky
je daná aj tým, že ak by žalovaný subjekt právne neexistoval, boli úkony jeho orgánov neexistentné a
žalobca by sa nemohol úspešne domáhať vyslovenia neplatnosti uznesení vlastného zhromaždenia.

12. K nedôvodnosti odvolacej námietky vo vzťahu k procesnej subjektivite, resp. hmotnoprávnej
subjektivite žalovaného odvolací súd uvádza, že v Slovenskom právnom poriadku je vznik právnickej
osoby viazaný na registračný princíp. Právnická osoba ako samostatný subjekt vzniká na základe
registrácie zápisom do príslušného zoznamu, či registra, pokiaľ zákon neustanovuje inak (§ 19 ods.
2 OZ). Žalovaný je riadne zapísaný v registri pozemkových spoločenstiev Obvodného lesného úradu

Rožňava. Spoločenstvo vzniklo podľa zákona č. 181/1995 Z.z. Tento právny predpis má osobitné
ustanovenie upravujúce postup pri posudzovaní platnosti vzniku spoločenstva. Podľa § 24 uvedeného
zákona bolo možné na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem rozhodnúť o zrušení spoločenstva a
o jeho likvidácii, ak zaniknú predpoklady vyžadované zákonom na vznik spoločenstva, alebo ak sa jeho
založením porušil zákon.

13. V občianskom sporovom konaní súd ako predbežnú otázku posudzuje procesnú subjektivitu
sporových strán, vychádzajúc z princípu prejudiciality, ktorý bol vyjadrení v ust. § 135 ods. 2 O.s.p.,
resp. v novej právnej úprave v ust. § 194 ods. 1, 2 CSP. Ak bolo rozhodnuté o otázke, o ktorej
má právomoc rozhodovať iný orgán, súd na takéto rozhodnutie prihliadne. Posudzovanie súladu

vzniku pozemkového spoločenstva so zákonom patrí do právomoci orgánu, ktorý vykonáva registráciu
príslušného pozemkového spoločenstva. Pokiaľ takýto orgán o registrácii právoplatne rozhodol, je
povinnosťou súdu z tohto rozhodnutia vychádzať. Preto túto odvolaciu námietku odvolací súd považuje
za nedôvodnú.

14. Ďalšia odvolacia námietka sa týka platnosti hlasovania na valnom zhromaždení žalovaného dňa
28.02.2012. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k
posúdeniu predpokladov pre hlasovanie na valnom zhromaždení a k priebehu samotného hlasovania
podľapodielovjednotlivýchspoluvlastníkov,ktorísanahlasovanízúčastnili.Snámietkamižalobcu,ktoré
boli vznášané už v priebehu konania na súde prvej inštancie sa okresný súd riadne vyspriadal, odvolací

súd sa s nimi stotožňuje.

15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.,
vrátane vecne správneho rozhodnutia o trovách konania.

16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP s použitím ust. § 255 ods.
1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov proti
odvolateľovi.17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).