Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. október 2013

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/296/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813204860
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2013:7813204860.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu Slovenská sporiteľňa,

a. s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, práv. zast. JUDr. Roman Kvasnica, s.r.o.,
advokátska kancelária, so sídlom Piešťany, Sad A. Kmeťa 24, proti žalovaným v 1. rade A. B., K..
XX.XX.XXXX, F. V. Č.. P.. XXX, v 2. rade X. B., K.. XX.XX.XXXX, F. V. Č.. P.. XXX, o zaplatenie 5 379,15
Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.413,97
Eur, spolu s úrokom z úveru vo výške 10,75 % ročne zo sumy 4.413,97 Eur za čas od 21. 08. 2012 do
15. 11. 2012 a s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.413,97 Eur za čas od 21. 08. 2012

zaplatenia, v povolených mesačných splátkach, v mesiaci december 2013 do 31. 12. 2013 vo výške
10,- Eur, od 01. januára 2014 mesačne po 30,- Eur, vždy ku koncu kalendárneho mesiaca, pod stratou
výhody splátok, vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške
884,43Eur,naúčetprávnehozástupcužalobcu,stým,žesúdpovoľujezaplatiťnáhradutrovvsplátkach,
po 10,- Eur od právoplatnosti tohto uznesenia, vždy ku koncu kalendárneho mesiaca, pod stratou výhody

splátok.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným 1. a 2. zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy
5379,15 Eur, spolu s ročným úrokom vo výške 10,75 % zo sumy 4 801,46 Eur od 22. 03. 2013 do
zaplatenia a ročným úrokom z omeškania vo výške 8 % zo sumy 4 801,46 Eur od 22. 03. 2013 do
zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.06.2006
poskytol žalovaným v 1. a 2. rade ako dlžníkom, spotrebný úver v celkovej výške 170 000,- Sk s

premenlivou výškou úrokovej sadzby (ku dňu uzavretia zmluvného vzťahu vo výške 10,50 % ročne).
Žalovaní sa zaviazali zaplatiť poskytnutý úver v splátkach po 2587,- Sk mesačne, od 20.07.2006 do
20.12.2014. Úrok z omeškania bol dohodnutý vo výške, ktorá bude zverejnená bankou v Sadzobníku
úrokových sadzieb, účinnom ku dňu, kedy sa dlžník dostane do omeškania. Žalovaný prestali úver
splácať v mesiaci júl 2012 (posledná platba vo výške 196,50 Eur bola zaplatená 25.6.2012), v období
mesiacov apríl 2010 až máj 2011 neplatili žalovaní splátky vôbec, preto boli následné splátky úveru
žalobcom započítané najprv na príslušenstvo pohľadávky a následne na istinu. Žalobca listami zo dňa

15.11.2012 informoval žalovaných o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, celá pohľadávka sa stala
splatnou a súčasne ich vyzval aby pohľadávku vo výške 5085,42 € zaplatil na jeho účet v lehote do
10 dní od prevzatia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Žalovaný prevzali oznámenie dňa
20.11.2012. Ku dňu 21.03.2013 dosiahla výška splatného dlhu žalovaných celkom sumu 5379,15 Eur(istina 4801,46 Eur, úroky 294,60 Eur vyčíslené z istiny 4801,46 Eur za obdobie od 14.10.2011 do
21.03.2013, pri úročení úrokom 10,75 % ročne, úroky 283,09 Eur, vyčíslené od 14.092011 do 21.03.2013
pri úročení istiny úrokov z omeškania vo výške 8,00 %). Žalobca uzavrel so žalovanou v 1. rade dňa

7.6.2011 dohodu o splátkovom kalendári, v zmysle ktorého žalovaná uznala svoj záväzok a zaviazala
sa ho splácať v mesačných splátkach po 100,00 Eur od 20.6.2011, okrem toho boli žalovaní povinní
platiť aj v zmluvne dohodnuté mesačné splátky vo výške 93,72 € do 20.12.2014. Žalovaná v 1. rade
zaplatila celkom sumu 1958,22 Eur, čím porušila dohodnuté podmienky o splátkach. Žalobca si uplatnil
uvedený nárok v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, ust. § 497 a nasledujúcich a

úrok z omeškania v zmysle ust. § 369 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka.

Súd vo veci vydal Platobný rozkaz č.k. 17Ro/94/2013 - 62 zo dňa 14.05.2013, proti ktorému bol včas
podaný odpor. Žalovaná v 1. rade potvrdila uzavretie zmluvy o úvere so žalobcom vo výške 170 000,
- Sk s výškou splátky 2587,- Sk. Na uzavretie úveru ich presvedčila ich nevesta Q. B., ktorá aj mala
splácať a ktorá preberala bez ich súhlasu a vedomia im zasielanú poštu. To, že úver nebol splácaný

sa dozvedeli až v auguste 2012. Žalovaní nesúhlasia so sumami, ktoré majú uhradiť z dôvodu, že úrok
10,75 % a úrok z omeškania 8 % je pre nich ako dôchodcov neúnosný. Žalovaní opísali svoje majetkové
pomery, sú dôchodcovia s dôchodkom žalovaná v 1. rade vo výške 250 Eur, žalovaný v 2. rade 350
Eur, z ktorého platia inkaso 150 Eur, splátky pôžičiek za nevestu 223,50 Eur, 50 Eur paušál na telefóny.
Vychovávajú tiež dve synove deti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalobcu, výsluchom žalovaných, pripojenými
listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalobca trval na podanej žalobe v plnom rozsahu. Bol toho názoru, že náležite preukázal svoj nárok

vrátane nároku na náhradu trov konania. Tvrdenie žalovanej, že sa dozvedela o nezaplatenom záväzku
až v mesiaci august 2012, považuje za zavádzajúce, pritom poukázal na výzvy zaslané žalovaným dňa
15.04.2011, ako aj na telefonický hovor zo dňa 28.04.2011, v ktorom žalovaná požiadala o uzavretie
dohody o splátkach, ktorá bola uzavretá dňa 07.06.2011 s podpisom žalovanej osvedčením notárom.
V časti úrokov si žalobca uplatňuje úrok na ktorý sa žalovaní v zmluve zaviazali a zákonný úrok z

omeškania.

Žalovaná v 1. rade vypovedala, že ju a jej manžela, syn s bývalou nevestou presvedčili, aby uzavreli
úverovú zmluvu s tým, že splácať ju bude syn s nevestou, ktorí požičané peniaze použili na kúpu auta.
Od obdobia, kedy bol úver poskytnutý nemali žiadne informácie o stave jeho splácania. Predpokladali

jeho riadne splácanie až do času, keď im boli doručené upomienky. Oznámenia o nesplácaní úveru
riešila žalovaná s nevestou, ktorá ju informovala. že splátky bude platiť. To, že problém s nesplácaním
existoval naďalej zistili až v čase keď opustila domácnosť nevesta. Objavili listiny, ktoré mala odložené
a z ktorých zistili, že nevesta úver nesplácala, ako aj ďalšie úvery, ktoré musia platiť v súčasnosti
žalovaní. Nevesta Q. B., disponovala údajmi žalovanej, tieto použila na uzatváranie zmlúv o úvere a tiež

na komunikáciu s veriteľmi, bez toho, aby informovala žalovaných. Z týchto dôvodov sa o existencii
dlhu, o jeho výške, dozvedela žalovaná v čase podpísania Dohody o splátkach. Dlh splácali v rámci
svojich možností na základe splátkového kalendára. Keďže sú obaja žalovaní poberateľmi starobných
dôchodkov,žiadaliomožnosťplneniavsplátkach,pretoževzhľadomnapríjemanáklady,niesúschopní
jednorázovo zaplatiť dlh. Na preukázanie svojej sociálnej situácie predložili doklady, z ktorých je zrejmé,

že mesačne platia: splátky úveru vo výške 48,28 Eur ( úhrada pre spoločnosť Home Credit), splácanie
úveru 10,29 Eur ( pre Consumer Finance Holding kúpa chladničky- za nevestu a syna ), splácanie
úveru 32,30 Eur (pre Consumer Finance Holding, platby 20,- Eur na exekúciu vedenú na Exekučnom
úrade X.. Š., B. K. I.Ľ., na základe exekučného príkazu EX 7458/1999, platby za elektrinu 59,- Eur a
plyn 133,50 Eur, splácajú nedoplatok na plyn ( na základe uznania záväzku) vo výške 89,53 Eur,

splátky vlastného úveru 15,98 Eur, ktorý bol poskytnutý žalovaným na kúpu televízora ( pre spoločnosť
Cetelem ). Na úhradu uvedených dlhov sa vykonávajú exekučné zrážky z dôchodku vo výške 46,14
Eur mesačne, s tým, že súčasne po vykonaní zrážok podľa oznámenia Sociálnej poisťovne z dôchodku
žalovaného v 2. rade ostáva suma ku dňu 09. júlu 266,66 Eur.

Žalovaný v 2. rade sa stotožnil v celom rozsahu s výpoveďou žalovanej. Uviedol, že keď zistili
problémy s nesplácaním dlhu, navštívili pobočku žalobcu a informovali sa z akých dôvodov neboli včas
upovedomení o nesplácaní dlhu. Zistili, že ich nevesta nahlásila pobočke údajnú zmenu telefónnehočísla žalovanej, ktoré bolo poskytnuté pre účely komunikácie. Uviedla však svoje telefónne číslo a
žalobca komunikoval s ňou. V tejto situácii im neostalo iné. Len zaplatiť dlh v primeranej výške.

Žalovaní navrhli súdu, aby im bolo umožnené zaplatiť dlh po posúdení súdu v splátkach, s tým, že
vzhľadom na krajne nepriaznivú finančnú situáciu navrhujú, aby prvá splátka bola v mesiaci december
len vo výške 10,- Eur a potom od januára 2014 navrhli splátky po 30,- Eur mesačne, pretože medzičasom
by mali doplatiť nedoplatok za plyn.

Z pripojených listinných dôkazov vyplynulo, že žalobca a žalovaní uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX dňa 26. 06. 2006. Na základe zmluvy bol poskytnutý žalovaným úver vo výške 170
000,- Sk (5.642,97 Eur). Bola dohodnutá premenlivá úroková sadzba z poskytnutého úveru, ktorá v čase
uzavretia zmluvy predstavovala 10,50 %. Výška splátok bola v sume 2 587,00 Sk, v počte 102 splátok
so splatnosťou mesačne k 20. dňu kalendárneho mesiaca. Splatnosť prvej splátky bola datovaná ku dňu
10. 08. 2006 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.12.2014. Ročná percentuálna miera

nákladov bola dohodnutá vo výške 5,82 %.

Podľa bodu 2 uvedeného článku, žalovaní súhlasili, aby banka vykonávala inkaso z inkasného účtu vo
výške splátok a v periodicite splátok, a to aj v prípade ich zmien v súlade s Úverovou zmluvou, Úverovými

podmienkami a VOP. Podľa čl. II. bod 2 zmluvy, dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so súčasťami
Úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, Úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené Zverejnením,
súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Pre účely Úverovej zmluvy, sa VOP rozumejú Všeobecné
obchodné podmienky vydané Bankou s účinnosťou od 01. 08. 2002. V zmysle bodu 3 uvedeného článku
bolo uvedené, že právne vzťahy neupravené v Úverovej zmluve sa riadia ustanoveniami Úverových

podmienok, VOP, Obchodným zákonníkom.

Z pripojených Transakcií na úverovom účte č. XXXXXXXXX za obdobie od 15. 10. 2011 do 22 .03.2013
bolo zistené, že žalovaní splácali úver, avšak nie pravidelne, vo výške 196,50 € mesačne od decembra
2011 do júna 2012. Posledná zaevidovaná splátka bola uhradená dňa 25. 06. 2012. Od uvedeného

obdobia nebol zaznamenaný žiaden vklad. Záznam o zosplatnení úveru bol vyznačený ku dňu 21. 03.
2013. K uvedenému obdobiu bol vykázaný zostatok dlhu vo výške 5379,15 Eur. Súčasťou transakcií
boli aj záznamy o úhradách poplatku za vedenie účtu, ktoré v zmysle písomného vyjadrenia žalobcu boli
vedené pod položkou „Zaúčtovanie poplatku s kapitalizáciou“. Poplatky boli účtované za obdobie do
15.11.2012, kedy nastala predčasná splatnosť úveru. Výška poplatku za obdobie od 31. 07. 2006 do 31.

12. 2008 bola vo výške 60,- Sk, od 31. 01. 2009 vo výške 1,99 Eur, od 1. 10. 2010 vo výške 2,99 Eur
do 15. 11. 2012. Spolu na poplatkoch bola zaúčtovaná suma 387,49 Eur.

Žalobca vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej pohľadávky listom zo dňa 15. 04. 2011, ktorá
predstavovala ku dňu 28. 02. 2011 výšku 1 958,50 Eur. Na dlžnú sumu 2375,41 Eur bola dňa 07.06.2011

uzavretá Dohoda o spôsobe úhrady záväzku formou splátkového kalendára medzi žalovanou v I. rade
a žalobcom, ktorá žalovanej umožňovala uhradiť vyčíslený dlh formou mesačných splátok splátok po
100,- Eur v období od júna 2011 do mája 2013.

Listom zo dňa 15.11.2012 informoval žalobca o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu

15.11.2012 a vyzval žalovaných k splateniu pohľadávky vo výške 5 085,42 Eur v lehote 10 dní od
prevzatia. Oznámenie prevzali žalovaní dňa 20.11.2012.

Podľa ust. § 2 Zákona č. 258/2001 Z. z., v platnom znení, ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona
sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na

úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,

5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej
alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z
hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého

spotrebiteľského úveru,
e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovivsúvislostisposkytovaním
úveru, okrem úrokov.

Uvedený úver v danom prípade súd posudzoval ako úver spotrebiteľský, ktorý uzatvárali žalovaní ako

fyzické osoby - nepodnikatelia. Preto na tento záväzkový vzťah aplikoval príslušné ustanovenia Zákona
č. 258/2001 Z. z. a ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), a to aj napriek tomu, že v
zmluve o splátkovom úvere bola úprava, v zmysle ktorej sa vzájomné vzťahy mali riadiť príslušných
ustanoveniami Obchodného zákonníka.

Podľa ust. § 52 ods. 1,2,3 OZ, účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľskými zmluvami sú
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").
Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania bola platne uzavretá Zmluva

o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX dňa 26. 06. 2006. Na základe zmluvy bol poskytnutý žalovanému
úver vo výške 170.000,- Sk (5 642,97 Eur). V úverovej zmluve bola dohodnutá splatnosť jednotlivých
splátok tak, že prvá splátka mala byť zaplatená dňa 20. 07. 2006 a konečná splatnosť úveru bola
stanovená do 20. 12. 2014. Z pripojených transakcií vyplynulo, že ku dňu splatnosti úveru, bola vykázaná
suma nedoplatku na istine a úrokoch z úveru a úrokoch z omeškania v celkovej výške 5379,15 Eur, z

toho istina 4801,46 Eur. Žalobca kapitalizoval časť úroku z úveru za obdobie od 14. 10. 2011 do 21. 03.
2013 sumou 294,60 Eur, vychádzajúc zo sumy 4801,46 Eur. Okrem toho žalobca rovnako kapitalizoval
aj úrok z omeškania, avšak za obdobie od 14. 09. 2011 do 21. 03. 2013 vo výške 283,09 Eur.

Súd konštatuje, že medzi účastníkmi zmluvného vzťahu bola uzavretá formulárová zmluva, s vopred

určenými podmienkami, bez možnosti ich akejkoľvek zmeny zo strany spotrebiteľa. Žalovaní za tejto
situácie nemohli nijakým spôsobom ovplyvniť obsah predformulovanej zmluvy. Pokiaľ žalovaní
podpísali zmluvu o splátkovo úvere a podpísali aj jej znenie v časti, že sa pred podpísaním Úverovej
zmluvy oboznámili so súčasťami Úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, Úverové podmienky a Sadzobník,uvedené súd považuje za málo pravdepodobné, vzhľadom na rozsah týchto listín. Zmluva obsahovala
len základné údaje, a to výšku úveru, jeho splatnosť, výšku mesačných splátok, poplatok za správu
úveru, úrok z úveru 10,50 % a RPMN 5,82 %. Ostatné zmluvné podmienky boli riešené odkazom

na VOP. V danom prípade, pokiaľ sa jedná o spotrebiteľský úver, však nie je možné podľa názoru
súdu časť zmluvných podmienok odkazovať na Obchodné podmienky, za predpokladu že tieto neboli
tiež riadne podpísané žalovaným, z čoho by bolo možné aspoň nepriamo vyvodiť, že dostal tieto
Úverové podmienky do dispozície a v rámci svojich možností sa s nimi oboznámil. Takýmto odkazom je
možné riešiť zmluvné podmienky len v zmysle obchodno-záväzkového vzťahu, v zmysle ust. 273 ods.

1 Obchodného zákonníka (ObZ).

V tejto súvislosti je nutné uviesť, že takýmto spôsobom boli zapracované aj náklady úveru, s tým, že
priamo v zmluve bola uvedená len výška poplatku za správu úveru 50,- Sk mesačne s tým, že možnosť
jej jednostrannej zmeny vyplýval z Obchodných podmienok a rovnako z týchto podmienok vyplynulo
aj poradie, v akom sa započítavala splátka úveru na istinu, s prednostným započítaním nákladov pred

istinou. Súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku dojednanie v časti nákladov úveru, ktoré
sa vzťahuje k zaplateniu poplatku za správu úveru. Zaplatenie takéhoto poplatku totiž nemá žiadne
opodstatnenie vo vzťahu k spotrebiteľovi, slúži predovšetkým pre informačné potreby žalobcu, aby
kontroval splácanie úveru žalovanými. Z toho teda vyplýva, že za tento poplatok sa neposkytovala
žalovaným žiadna protislužba.

Z týchto dôvodov súd odpočítal hodnotu poplatkov za vedenie úveru v celkovej sume 387,49 Eur od
istiny, ktorá bola vykazovaná ku dňu 21. 03. 2013, tzn. že ostávala istina vo výške 4413,97 Eur, v ktorej
už bol zahrnutý aj úrok z úveru do obdobia splatnosti úveru.

Súčasťou žalovaného návrhu bolo aj uplatnenie úroku z úveru za obdobie od 14.10.2011 do zaplatenia
dlžnej sumy, tzn. aj za obdobie po zosplatnení úveru, t.j. za obdobie od 14.10.2011. V tejto súvislosti
súd uvádza, že po splatnosti úveru má podľa názoru súdu veriteľ, čiže žalobca, právo už len na úroky
z omeškania vo výške stanovenej všeobecne záväzným právnym predpisov. Akékoľvek navyšovanie
úrokov sa dostáva do rozporu so zákonom. Ak aj žalobca predformuloval žalovanému spotrebiteľovi

klauzulu, podľa ktorej mal žalovaný platiť po splatnosti úveru nielen úroky z omeškania, ale aj odplatné
úroky z úveru, je to neprípustné, pretože zmluva sa dostáva do rozporu so zákonom, práve z dôvodu
prevýšenia zákonom stanovenej výšky úrokov z úveru. K neprípustnému prevýšeniu zákonného limitu
v rozpore s ust. § 517 ods. 2 OZ, dochádza práve momentom splatnosti úveru. Aj v tejto časti súd
konštatuje,žesajednáoneprijateľnúzmluvnúpodmienku,ktorájesankciovanáneplatnosťou prerozpor

so zákonom.

Podľa ust. § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Neprijateľné podmienky nemôžu požívať právnu ochranu, pretože sú v rozpore s vyššie citovanými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka. V zmysle ust. § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky sú
neplatné.

V konaní bolo preukázané, že žalovaní definitívne prestali plniť svoje záväzky vyplývajúce im z uzavretej

zmluvy odo dňa 25.06.2012, kedy uhradili poslednú splátku vo výške 196,50 €. Nasledujúcu splátku
splatnú do 20.07.2012 už neuhradili. Žalovaní sa tak dostali do omeškania so splácaním úveru v zmysle
zmluvy, a stratili výhody splácať dlh v splátkach v zmysle dohody o spôsobe úhrady záväzku.

Podľa ust. § 517 ods. 1,2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní

ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.Úrok z úveru, ako aj úrok z omeškania, za obdobie od 14.10.2011 do 21.03.2013, si žalobca uplatňoval
v kapitalizovanej sume, pričom nepreukázal v akej výške a z akej sumy a z akého dôvodu počítal

uvedené úroky od obdobia 14.10.2011, zvlášť pokiaľ vyplynulo z obchodných podmienok, že v prípade
omeškania budú platby žalovaných prednostne započítavané na príslušenstvo pohľadávky. Podľa
pripojenej transakcie, totiž úhrady od žalovaných boli evidované až do 25. 06. 2012. Súd teda priznal
úrok z úveru od splatnosti nasledujúcej splátky, ktorú už žalovaní nezaplatili, to znamená od 21. 07.
2012 , avšak len do zosplatnenia úveru v zmysle vyššie uvedeného odôvodnenia . V prípade úroku z

omeškania súd priznal úrok tiež od prvého dňa nasledujúceho po splatnosti ďalšej splátky, to znamená
od 21. 07. 2012.

Zhodnotenímvykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,žežalobcasadôvodnedomáhalzaplatenia
sumy 4 413,97 Eur, ktorá pozostávala z nesplatenej istiny úveru, úroku z úveru vo výške 10,75 % ročne
z istiny za obdobie od 21.07.2012 do 15.11.2012 a úrok z omeškania vo výške 8,00% ročne zo sumy

4 413,97 Eur za čas od 21.07.2012 do zaplatenia.

Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do
troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie
sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s

plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

S prihliadnutím na osobné, majetkové a finančné pomery, súd povolil žalovaným splatiť dlh v splátkach,
pretože žalovaní sa nepopierateľne nachádzajú v ťažkej socialnej situácii, keďže ich jediným príjmom
sú starobné dôchodky spolu vo výške 560,30 Eur mesačne, z ktorých po odpočítaní vynaložených

nákladov na na inkasné platby ostáva žalovaným len suma 266,66 Eur, ktorá len s ťažkosťami postačuje
na náklady spojené s uspokojovaním základných životných potrieb. Súd po zhodnotení majetkových
pomerov žalovaných z ohľadom na ich momentálnu neschopnosť uhradiť dlžnú sumu jednorázovo, ako
aj zohľadnení konkrétnych okolností vzniku dlhu, zaviazal žalovaných plniť priznaný nárok v mesačných
splátkach, pod hrozbou straty výhody splátok.

Podľa ust. § 511 ods. 1 OZ, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi
splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak
dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.

Vynaložené trovy konania žalobcom pozostávali z náhrady zaplateného súdneho poplatku vo výške
322,50 Eur a z náhrady trov právneho zastúpenia 1059,42 v rátane DPH.

Trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 882,85 Eur tvoria štyri úkony právnej pomoci (príprava a
prevzatie zastúpenia dňa 07.01.2013, podanie žaloby na súd dňa 05.04.2013, vyjadrenie k odporu

13.06.2013, účasť na pojednávaní dňa 09.10.2013).

Hodnota úkonu predstavovala v zmysle ust. § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., v znení neskorších
predpisov, sumu 190,89 Eur, spolu za štyri úkony 763,56 Eur. Ku každému úkonu bol pripočítaný režijný
paušál vo výške 7,81 Eur, v zmysle ust. § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky, spolu 31,24 Eur. Náhrada za

služobnú cestu právneho zástupcu na pojednávanie súdu v rozsahu cestovných výdavkov za použitie
motorového vozidla zn. Toyota Avensis, spočívajúcu v úhrade za spotrebované pohonné látky v zmysle
ust. §7 ods. 4 písm. a) zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách pri priemernej spotrebe 6,0 l
na 100 km a v základnej náhrade pre osobné cestné motorové vozidlá v sume 0,183 Eur za 1 km, pri
hodnote pohonných hmôt v čase vykonania pracovnej cesty 1,43 Eur/l benzínu a to z S. do Y. a späť

v dĺžke 2x 67 km, za účelom účasti na pojednávaní dňa 09.10.2013 v sume 36,01 Eur a v náhrade za
stratu času v sume 52,04 Eur (za 4 začaté polhodiny x 13,01 Eur).
Právny zástupca žalobcu preukázal, že je platiteľom DPH Osvedčením č. W. XXXXXXXXXX od 01. 04.
2010, z toho dôvodu si uplatnil DPH vo výške 20 % z 882,85, v sume 176,57 Eur.V danom prípade mali účastníci konania z hľadiska úspechu len pomerný úspech, z toho dôvodu súdu
priznal náhradu trov v rozsahu pomerného úspechu. Žalobca mal úspech v konaní vo výške 82 % ,

žalovaný 18 %. Rozdiel medzi uvedenými hodnotami tvorí konečnú výšku úspechu žalobcu 64 %. Súd
priznal náhradu trov žalobcovi v tomto rozsahu, čo zodpovedá sume 884,43 Eur, ktorú sú žalovaní
povinníspoločneanerozdielne,formoupovolenýchsplátokzaplatiťnaúčetprávnehozástupcužalobcu,
podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský

súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.