Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. apríl 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/424/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109221244
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5109221244.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: L., bytom
W. XXXX/XXX, XXX XX A. N., štátny občan SR, zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária
JUDr. ROJKO s.r.o., so sídlom Železničná 90/12, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 47 251 794, proti
žalovanému: Obec Maršová - Rašov, so sídlom 013 51 Maršová - Rašov 2, IČO: 00 648 213,
zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Pavlom Loduhom, advokátom, so sídlom Z. A. XXXX/XX,
XXX XX A. N., v konaní o určenie neúčinnosti odstúpenia od zmluvy a o zaplatenie 20.658,26 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/164/2009-592

zo dňa 22.7.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/164/2009-592 zo dňa 22.7.2014 v napadnutom
výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 20.658,26 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9% ročne počítaným zo sumy 19.015,17 Eur od 24.4.2009 a s 10% ročným úrokom z omeškania
počítaným zo sumy 1.643,09 Eur od 16.2.2009 do zaplatenia, p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu v časti o určenie neplatnosti právneho úkonu

odstúpenia od zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako
objednávateľom dňa 7.6.2008, vykonaného žalovaným listom zo dňa 24.6.2009. Žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 20.658,26 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
počítaným zo sumy 19.015,17 Eur od 24.4.2009 a s 10% ročným úrokom z omeškania počítaným zo
sumy 1.643,09 Eur od 16.2.2009 do zaplatenia, v lehote do troch dní po právoplatnosti rozsudku. V
ostatnej časti uplatnených úrokov z omeškania žalobný návrh zamietol. Ďalej vyslovil, že o náhrade
trov konania rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, že podanou žalobou žiadal žalobca určiť, že odstúpenie od Zmluvy o dielo zo dňa
7.6.2008, ktoré vykonal žalovaný listom zo dňa 24.6.2009, je nedôvodné a neúčinné. Žalobca súčasne
žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie ceny diela vo výške 20.658,26 Eur spolu s 10%-ným ročným
úrokom z omeškania od 16.2.2009 a na náhradu trov konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil
s poukazom na uzatvorenú Zmluvu o dielo zo dňa 7.6.2008, ktorej predmetom bolo vyhotovenie
projektových a inžinierskych prác na stavbe „Bytový dom 8 bytových jednotiek Rašov“. Cena diela
bola dojednaná na sumu 19.015,16 Eur. Obec Predmier ako príslušný stavebný úrad dňa 13.11.2008

začala stavebné konanie na návrh žalovaného. Na ústnom konaní bol oboznámený predmet konania,
neboli vznesené námietky a žalovaný v postavení navrhovateľa stavebného konania a tiež žalobca ako
projektant súhlasili s vydaním stavebného povolenia. Dňa 14.1.2009 Obec Predmier vydala rozhodnutie
o prerušení stavebného konania z dôvodu, že žalovaný dňa 25.11.2008 vzal kompletnú projektovúdokumentáciu späť. Tento postup žalobca namietol svojim stanoviskom zo dňa 15.1.2009. Žalobca cenu
diela vyúčtoval dvomi faktúrami, a to vo výške 20% dohodnutej ceny diela faktúrou č. 10/2008 a vo výške
80% ceny diela faktúrou č. 11/2008, v celkovej sume 19.015,16 Eur s termínom splatnosti 15.2.2009.

Na základe dohody účastníkov žalobca prepracoval projekt a rozpočet na zvýšené úvery a dotácie z
dôvodu zmeny osadenia stavby a cenu vyúčtoval faktúrou č. 15/2008 v sume 1.643,09 Eur. Žalobca
uviedol, že späťvzatie dokumentácie v rámci stavebného konania zo strany žalovaného nebolo dôvodné
a žalovaný tým zmaril vydanie stavebného povolenia. Dôvod žalovaného na vrátenie faktúr, v zmysle
ktorého „podmienky projektu a rozpočtu stavby nevyhoveli podprahovej zákazke“, označil žalobca za

rozporný s obsahom zmluvy. Žalovaný v určenej lehote, v januári roku 2009, nepodal žiadosť o úver
a dotáciu, čím nastala podmienka splatnosti ceny diela podľa čl. VII bod 7.9 zmluvy o dielo. Žalobca
povinnosť vykonať dielo splnil a žalovaný projektovú dokumentáciu použil na schválenie dotknutými
orgánmi v stavebnom konaní, pričom v tom čase neuplatňoval žiadne vady. Listom zo dňa 24.6.2009
žalovaný od zmluvy odstúpil. Žalobca toto odstúpenie považuje za nedôvodné a neúčinné s poukazom
na ust. § 564 a § 565 a tiež s prihliadnutím na ust. § 436 ods. 2, 3 Obchodného zákonníka, a to z

dôvodu, že k odstúpeniu došlo bezdôvodne až po odovzdaní diela bez dodržania zákonných podmienok
a lehôt. Žalobca tak žiadal určiť odstúpenie od zmluvy o dielo zo dňa zo dňa 24.6.2009 za nedôvodné
a neúčinné a súčasne zaviazať žalovaného na zaplatenie ceny diela v celkovej sume 20.658,26 Eur
spolu s príslušenstvom.

Vo vzťahu k žalobnej žiadosti na určenie neplatnosti označeného právneho úkonu odstúpenia od zmluvy
okresný súd skúmal naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení. Žalobca naliehavý
právny záujem odôvodňoval tým, že bez určenia neplatnosti odstúpenia by bolo právne postavenie
žalobcu neisté a bolo by sporné, či má nárok na peňažné plnenie z titulu zmluvy o dielo alebo z titulu
bezdôvodného obohatenia. Okresný súd prijal záver o neopodstatnenosti podanej žaloby v tejto časti,

nakoľko otázku platnosti odstúpenia od zmluvy žalovaným vo vzťahu k uplatnenému peňažnému nároku
posudzoval ako otázku predbežnú. Ak žalobca existenciu naliehavého právneho záujmu odôvodňoval
len vo vzťahu k súčasne uplatnenému peňažnému nároku a iné dôvody netvrdil, okresný súd žalobu v
tejto časti z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu zamietol.

Vo vzťahu k peňažnému nároku z titulu zaplatenia ceny diela okresný súd z vykonaných dôkazov
zistil, že záväzkovo-právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol písomne uzatvorenou Zmluvou
o dielo zo dňa 7.6.2008. Keďže v tomto vzťahu na strane zhotoviteľa vystupoval podnikateľ pri
jeho podnikateľskej činnosti a na strane objednávateľa obec pri zabezpečovaní verejných potrieb,
okresný súd právny vzťah posúdil podľa ust. § 261 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. K námietke

žalovaného, že zmluva bola uzavretá podľa v tom čase neplatného autorského zákona, konštatoval, že
nesprávne označenie zákonných ustanovení v záhlaví zmluvy nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu.
Autorský zákon má vo vzťahu k Obchodnému zákonníku povahu lex specialis, a preto okresný súd
všetky v autorskom zákone neupravené otázky posudzoval podľa príslušných ustanovení Obchodného
zákonníka. S ohľadom na námietku žalovaného o možnosti odstúpiť od zmluvy aj bez uvedenia dôvodu

podľa ust. § 39 ods. 4 autorského zákona, posúdil okresný súd predmet uzatvorenej zmluvy o dielo
a uviedol, že predmet tejto zmluvy z hľadiska povahy plnenia možno označiť za autorské dielo, ktoré
požíva autorsko-právnu ochranu. Zmyslom úpravy obsiahnutej v autorskom zákone je chrániť autorské
práva a viazať použitie diela na podmienky licenčnej zmluvy. Aj autorský zákon preberá základnú
zásadu zmluvného práva, a to zásadu zmluvnej voľnosti, podľa ktorej zákonná úprava platí len vtedy,

ak nie je zmluvnými stranami dohodnuté inak. Pre posúdenie obsahu právneho vzťahu účastníkov tak
okresný súd primárne skúmal obsah zmluvy a otázky zmluvou neupravené posúdil podporne podľa
ustanovení Obchodného zákonníka. K námietke žalovaného, že podľa čl. III. bod 3.2. zmluvy o dielo sa
žalobca zaviazal vypracovať realizačný projekt, ktorý nevypracoval a neodovzdal, poukázal okresný súd
na závery ustanoveného znalca, ktorý konštatoval nezrovnalosti v názvosloví pri koncipovaní zmluvy

používaním nesprávnych a legislatívne neznámych pojmov a uviedol, že podľa zmluvy je opomenutý
základný projekt, a to projekt pre stavebné povolenie, a v zmluve sa používa pojem „projekt stavby
pre realizáciu“, pričom pravdepodobným zámerom spracovateľa bol návrh vypracovania legislatívne
záväzného „projektu pre stavebné povolenie, v podrobnosti realizačného projektu“. Znalec konštatoval,
že„Realizačnýprojekt“jeúplneinýdruhprojektu,ktorýmádodávateľskýcharakter.Okresnýsúduviedol,

že predmetom záväzku žalobcu bolo vypracovanie projektu pre stavebné povolenie, čo je zrejmé z toho,
že účelom záväzku bolo dosiahnutie vydania stavebného povolenia. O takomto obsahu právneho úkonu
mal predstavu nielen žalobca, ale aj žalovaný, čo je zrejmé z toho, že až do okamihu vypracovania
znaleckého posudku nesplnenie záväzku žalobcu v tejto časti nepredložením „realizačného projektu“žalovaný nenamietal, a nikdy sa takéhoto plnenia voči žalobcovi nedomáhal. Okresný súd primárne
vychádzal z úmyslu konajúceho, pokiaľ bol tento úmysel strane, ktorej bol prejav vôle určený, známy
(§ 266 ods. 1 Obchodného zákonníka). Prihliadal aj na okolnosti prípadu a správanie sa účastníkov,

ktorí na moment odovzdania projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie a následné podanie
žiadosti o poskytnutie dotácie viazali splatnosť ceny diela. Záväzok žalobcu vykonávať autorský a
odborno-technický stavebný dozor vyhodnotil okresný súd ako vedľajšie ujednanie, ktorého plnenie
nemá vplyv na splatnosť ceny diela s prihliadnutím na čl. V. zmluvy o dielo, podľa ktorého sa zhotoviteľ
zaviazal vypracovať a odovzdať predmet plnenia ako hmotne zachytený výsledok činnosti v termíne do

15.10.2008. Splatnosť ceny diela tak účastníci viazali na iné skutočnosti, než na poskytnutie občasného
autorského dozoru v rámci vykonávania stavby. Takýto výklad korešponduje aj správaniu sa žalovaného,
ktorý sa v rámci vytýkaných vád nedomáhal spracovania realizačného projektu, ale odstránenia vád
vypracovaného rozpočtu a projektovej dokumentácie. Okresný súd dospel k záveru, že nezrovnalosti v
názvosloví pri koncipovaní predmetu zmluvy nespôsobovali jej neplatnosť, a preto okresný súd zamietol
návrh žalobcu na výsluch znalca k objasneniu termínov použitých v zmluve, keďže znalcovi prináleží

vyjadrovať sa k otázkam odborným a nie k otázkam právnym.

Pre posúdenie uplatneného nároku na zaplatenie ceny diela okresný súd posudzoval otázku, či žalobca
splnil svoj záväzok zo zmluvy odovzdať žalovanému riadne vykonané dielo a pre prípad, že svoju
povinnosť nesplnil, či jeho záväzok v zmenenom rozsahu z titulu vadného plnenia naďalej trvá, alebo z

dôvodu odstúpenia od zmluvy žalovaným zmluva medzi účastníkmi zanikla. Prvostupňový súd poukázal,
že v Obchodnom zákonníku je definícia vadného diela uvedená všeobecným spôsobom, a preto je
podstatný spôsob vymedzenia predmetu diela a jeho vlastnosti v zmluve. Ak zmluva konkrétne vlastnosti
nevymedzuje, platí pravidlo funkčnej spôsobilosti diela, teda, že dielo bude použiteľné na účel, ktorý
vyplýva zo zmluvy a ktorý je stranám známy, príp. na jeho obvyklé použitie. Keďže zmluva počítala s

prihliadnutím na spolupôsobenie a podklady objednávateľa, je zrejmé, že podkladom na spracovanie
projektových a inžinierskych prác boli okrem iného požiadavky investora na kategorizáciu, skladbu,
počet a podlažnú plochu bytov a požiadavky investora na rešpektovanie vyhlášok Štátneho fondu
rozvoja bývania (ďalej len „ŠFRB“). Žalovaný v rámci predsporovej písomnej komunikácie namietol,
že vypracovaný projekt a rozpočet síce spĺňal limity stanovené ŠFRB pre poskytovanie dotácií, avšak

ceny uvedené v rozpočte boli prispôsobené požiadavkám na splnenie tohto limitu a neodrážali realitu a
možnosti postavenia predmetného bytového domu. Požiadavka žalovaného na zhotovenie diela vrátane
rozpočtu tak, aby mohla byť použitá podprahová metóda pri výbere dodávateľa (list žalovaného zo
dňa 5.5.2009), však podľa okresného súdu z obsahu zmluvy nevyplývala a žalobca takúto požiadavku
žalovaného v rámci zmluvných rokovaní medzi účastníkmi poprel. S prihliadnutím na ust. § 560 ods. 1,

2, 3, 4 a ust. § 562 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka okresný súd uviedol, že základným kritériom na
posudzovanie, či sa dosiahol výsledok dohodnutý v zmluve, alebo či má dielo vady, je určenie vlastností
predmetu diela a parametrov, ktoré má dielo dosiahnuť. Ak dielo spočívalo v zhotovení veci, platia
obdobne ust. § 420 - § 422 a § 426 Obchodného zákonníka o kúpnej zmluve. Podľa okresného súdu
účastníci v zmluve o dielo nevymedzili konkrétne vlastnosti predmetu diela, jeho účel a požiadavky

objednávateľa na kvalitu diela. Okresný súd tak vlastnosti diela mohol hodnotiť len vo vzťahu k účelu,
na ktorý sa dielo spravidla používa, teda či vypracovaná projektová dokumentácia spolu s rozpočtom
vytvárala podklad pre stavebné povolenie a podanie žiadosti o pridelenie úveru a dotácii zo ŠFRB.

Okresný súd vyslovil názor, že posúdenie kvalitatívnych parametrov diela v rámci stavebného konania a

v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov zo ŠFRB žalovaný zmaril
tým, že po vyhlásení, že predmetnú stavbu bude realizovať podľa podmienok stavebného povolenia a v
súlade so schválenou projektovou dokumentáciou, následne vzal kompletnú projektovú dokumentáciu
späť na doplnenie a prepracovanie dňa 25.11.2008, čím došlo k prerušeniu a následnému zastaveniu
stavebného konania. Žiadosť o poskytnutie dotácií zo ŠFRB žalovaný nepodal, a teda nebolo možné

objektivizovať jeho námietky voči kvalite vykonaného diela. Žalobca predloženými dôkazmi vo forme
troch realizácií opakovaného projektu Bytového domu 8 bytových jednotiek Rašov v troch rôznych
okresoch preukazoval, projekt na rovnaké požiadavky bol na základe podaných žiadostí o finančné
prostriedky zo ŠFRB a Ministerstva výstavby podkladom pre poskytnutie úverov a dotácií. Išlo o
dokumentáciu na stavbu Bytového domu 8 bytových jednotiek Prašice, okres Topoľčany, za ktorú bol

žalobca v rámci celoslovenskej súťaže ocenený Čestným uznaním. Okresný súd sa stotožnil s tvrdením
žalovaného (pozn. krajského súdu: správne má byť uvedené žalobcu), že neúspešnosť výberového
konania uskutočneného vo forme podprahovej metódy nemôže byť dôkazom o vadách projektu alebo
rozpočtu, ak účastník takéhoto výberového konania nesplnil súťažné podmienky. Ak za tejto situáciežalobca na opakované žiadosti žalovaného vypracoval viaceré návrhy rozpočtov, nemožno z takéhoto
postupu automaticky dovodiť existenciu vád diela. Ak žalovaný svojim konaním, resp. nekonaním
znemožnil posúdenie projektovej dokumentácie a rozpočtu v rámci stavebného konania a v rámci

rozhodovania o poskytnutí úverov a dotácií, nie je možné z neúspešného výberového konania na
dodávateľa stavby vyvodiť záver o existencii vád poskytnutého plnenia.

Zo znaleckého posudku Ing. arch. Vladimíra Kuliša vyplynulo, že projektová dokumentácia svojou
skladbou a rozsahom zodpovedala projektu stavby pre stavebné povolenie v podrobnostiach

realizačného projektu a bola po technickej stránke spracovaná štandardným spôsobom a na dobrej
technickej úrovni. Ku spracovaným rozpočtom znalec uviedol, že nevyhovovali limitom maximálnych
rozpočtových nákladov pre rok 2008, avšak zodpovedali zvýšeným limitom v roku 2009. Pri rozpočtoch
spracovaných ku dňu 30.6.2008 a 29.12.2008 znalec skonštatoval ich podhodnotenie o cca 15% pod
hladinou zistených obvyklých cien s tým, že v danom období ceny prác vystúpili na lokálne maximum,
čo ovplyvnilo záujem stavebných firiem o menej lukratívne zákazky. Pre projektovú dokumentáciu

s rozpočtovou časťou k 30.3.2009 znalec skonštatoval dodržanie limitu oprávnených nákladov v
hraniciach praktickej tolerancie do 5% pod hladinou zistených obvyklých cien s tým, že takéto možné
podhodnotenie je možné v roku 2009 pokladať za splnenie podmienky zmluvy po projektovej stránke
a naplnenie podmienok ŠFRB pre poskytnutie dotácie i úveru. K záverom znaleckého dokazovania
okresný súd uviedol, že je potrebné posúdiť, či závery znalca o podhodnotení rozpočtov možno v

kontexte dojednaných zmluvných podmienok hodnotiť ako poskytnutie vadného plnenia žalobcom.
Trhová cena a konkrétny rozpočet stavby je vždy výsledkom dojednania medzi stranou ponuky a
stranou dopytu ako individuálny akt, a preto nie je možné určiť konkrétnu hodnotu trhovej ceny a táto
je vymedziteľná len v podobe určitej miery pravdepodobnosti. Okresný súd tak prijal záver, že aj pri
stanovenírozpočtužalobcompoddolnouhranicoutrhovýchcien,ktoréboliurčovanéspätneporovnaním

rozpočtových a obvyklých trhových cien v danom čase, nemožno takúto vlastnosť rozpočtov vyhodnotiť
ako vadu diela s prislúchajúcimi zodpovednostnými nárokmi. Ak žalobca prepracoval rozpočtovú
časť k projektu v rámci uplatneného zodpovednostného nároku žalovaného, aby vyhovel požiadavke
objednávateľa diela, okresný súd pre určenie doby omeškania so zaplatením ceny diela viazal okamih
vzniku omeškania žalovaného na okamih odovzdania prepracovanej časti, t.j. na deň 23.4.2009, kedy

záväzok žalobcu odovzdať riadne vykonané dielo zanikol splnením.

S prihliadnutím na závery znalca potom okresný súd konštatoval, že dielo zhotovené žalobcom
na základe uzatvorenej zmluvy svojou povahou, rozsahom a kvalitou zodpovedalo podmienkam
vyplývajúcim z uzatvorenej zmluvy o dielo a účelu, na ktorý sa obvykle predmetné dielo používa.

Napriek dohode účastníkov v čl. V. zmluvy o dielo o odovzdaní predmetu plnenia do 15.10.2008
okresný súd konštatoval, že vzhľadom na opakované námietky žalovaného a dodatočne určenú
lehotu na odstránenie namietaných vád diela, t.j. prepracovanie rozpočtovej časti, žalobca požiadavke
žalovaného vyhovel prepracovaním príslušnej časti diela ku dňu 30.3.2009, ktorú odovzdal žalovanému
spolu so sprievodným listom zo dňa 23.4.2009. Týmto okamihom žalobca odovzdal žalovanému

dielo v rámci žalovaným zvoleného zodpovednostného nároku a uloženej lehoty na odstránenie vád
diela. Uvedeným okamihom žalobca splnil svoj záväzok vypracovať a odovzdať predmet plnenia
zmluvy žalovanému a následné odstúpenie od zmluvy vykonané žalovaným jednostranným právnym
úkonom zo dňa 24.6.2009 okresný súd vyhodnotil ako neplatné. Dôvod odstúpenia od zmluvy, že
projektová dokumentácia nesplnila náležitosti objednávateľa v zmysle podmienok dotácie ŠFRB a

MinisterstvavýstavbyaregionálnehorozvojaSR,jevrozporesozávermivyplývajúcimizospracovaného
znaleckého posudku, aj s tvrdeniami žalovaného na pojednávaní konanom dňa 1.7.2014. Vzhľadom
na žalovaným určenú dodatočnú lehotu na odstránenie vád diela súd námietku žalovaného, že
projektová dokumentácia sa vzhľadom na stanovený termín podávania žiadostí o poskytnutie dotácií
stala bezpredmetnou, vyhodnotil ako irelevantnú. Žalovaný v rámci zvoleného zodpovednostného

nároku požadoval odstránenie vád diela a určil na to primeranú lehotu, pričom na zmenu voľby tohto
zodpovednostného nároku neboli dodržané zákonom stanovené podmienky. K otázke odstúpenia od
zmluvy upravenej v autorskom zákone okresný súd konštatoval s poukazom na ust. § 39 ods. 4
autorského zákona, že objednávateľ môže odstúpiť od zmluvy, ak má dielo nedostatky; ak sú nedostatky
odstrániteľné, objednávateľ môže odstúpil od zmluvy len vtedy, ak ich autor neodstráni v primeranej

lehote, ktorú mu objednávateľ poskytol na tento účel. Aj v podmienkach osobitnej úpravy podľa
autorského zákona potom okresný súd konštatoval, že pri odstrániteľných vadách diela je objednávateľ
oprávnený odstúpiť od zmluvy za predpokladu, že diela autor vady neodstránil v primeranej lehote, ktorú
mu objednávateľ na tento účel poskytol. V posudzovanom prípade tak neboli splnené podmienky naodstúpenie od zmluvy ani podľa autorského zákona v zmysle ustanovenia § 39 ods. 4 a ani podľa úpravy
Obchodného zákonníka v zmysle ust. § 344 a ust. § 345.

Otázku splatnosti ceny diela okresný súd posúdil s prihliadnutím na uzatvorenú zmluvu o dielo, podľa
ktorej účastníci splatnosť ceny diela viazali na čas po odovzdaní predmetu plnenia s oprávnením
zhotoviteľa fakturovať cenu diela v dvoch splátkach, s prvou splátkou v termíne január - február
2009 v sume 114.570,- Sk a druhou splátkou v sume 458.281,- Sk do 14 dní po obdržaní úveru zo
ŠFRB SR. Toto zmluvné dojednanie však podľa okresného súdu nie je možné vykladať izolovane

od ostatných častí zmluvy, keď v čl. VII bod 7.9 zmluvy o dielo zmluvné strany dohodli, že ak obec
nepodá riadnu žiadosť o pridelenie úveru a dotácií zo ŠFRB v termíne január 2009, vzniká žalovanému
povinnosť uhradiť cenu diela z vlastných finančných prostriedkov obce. V konaní bolo preukázané,
že predmetnú žiadosť žalovaný nepodal a splnenie tejto podmienky zmaril, čím mu vznikla povinnosť
zaplatiť žalobcovi dojednanú cenu diela. Ak pre takýto prípad zmluva upravovala, že splatnosť ceny
diela nastáva 14 dní po obdržaní záporného rozhodnutia zo strany ŠFRB, je zrejmé, že táto časť

zmluvného ustanovenia nie je aplikovateľná na posudzovaný prípad, nakoľko k podaniu žiadosti, ktorá
by vyvolala akékoľvek rozhodnutie ŠFRB, nedošlo. Žalovanému tak vznikla povinnosť zaplatiť cenu diela
na podklade výzvy, za ktorú možno považovať vystavené faktúry, avšak len za predpokladu odovzdania
predmetu plnenia žalovanému, ktorý okamih podľa dohodnutých zmluvných podmienok jednoznačne
predchádzal splatnosti ceny diela a ku ktorému nepochybne došlo riadnym splnením záväzku žalobcom

dňa 23.4.2009. Uvedeným dňom vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť fakturovanú cenu, a ak tak
neučinil, dostal sa od 24.4.2009 do omeškania s úhradou ceny diela, ktoré omeškanie naďalej trvá.

Vo vzťahu k cene diela, ktorú žalobca vyúčtoval faktúrou č. 14/2008 na základe dodatočnej požiadavky
na prepracovanie projektovej dokumentácie, žalovaný uviedol, že pokiaľ vystavenú faktúru potvrdil

pečiatkou a podpisom, má za to, že fakturovaná cena zodpovedala dohode účastníkov. Predmetom
tejto fakturácie bolo prepracovanie rozpočtu na zvýšené úvery a dotácie a prepracovanie projektov:
osadenie stavby, miestna komunikácia, verejná kanalizácia a verejný vodovod v celkovej sume 1.643,09
Eur s dátumom splatnosti 15.2.2009. Okresný súd z obsahu predsporovej komunikácie účastníkov
zistil, že požiadavku na vykonanie tohto diela vzniesol žalovaný po odovzdaní predmetu plnenia v

zmysle zmluvy zo dňa 7.6.2008, po uskutočnení stavebného konania dňa 13.11.2008, a to v súvislosti
s plánovaným rozšírením pozemku kúpou vedľajšej parcely vo vlastníctve Ministerstva obrany SR. Išlo
tak o samostatnú zmluvu o dielo, ktorá sa síce vzťahovala k predmetu plnenia podľa zmluvy zo dňa
7.6.2008, avšak vzhľadom na vecné a časové súvislosti ju možno považovať za samostatnú zmluvu,
z ktorej vznikol žalobcovi samostatne žalovateľný nárok. Medzi účastníkmi nebol sporný predmet tejto

zmluvyajehocena,pretookresnýsúdnávrhuvtejtočastivyhovelapriznalžalobcoviprávonazaplatenie
ceny diela v sume 1.643,09 Eur, ktorú žalobca vyúčtoval faktúrou č. 1/2008, spolu s úrokom z omeškania
odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry, teda od 16.2.2009, do zaplatenia.

Okresný súd spolu priznal žalobcovi právo na zaplatenie ceny diela vo výške 20.658,26 Eur spolu s

úrokom z omeškania v zákonom stanovenej sadzbe 9% ročne počítaným zo sumy 19.015,17 Eur od
24.4.2009 do zaplatenia a zo sumy 1.643,09 Eur od 16.2.2009 do zaplatenia a v zostávajúcej časti
úrokov z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd
podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. vyhradil rozhodnutiu po právoplatnosti tohto rozsudku.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, namietal, že okresný súd
nedostatočne zistil skutkový stav tým, že nevykonal navrhované dôkazy a vec tiež nesprávne právne
posúdil. Podľa názoru žalovaného bolo rozhodujúce ustáliť, podľa akého právneho predpisu mala byť
zmluva o dielo posudzovaná. Okresný súd mal odstúpenie od zmluvy posudzovať podľa § 39 ods. 4
autorskéhozákona.Keďžezozmluvyokreminéhovyplývalo,žezhotoviteľbuderešpektovaťpožiadavky

investora stanovené vo vyhláškach ŠFRB, možno konštatovať, že zmluva o dielo bola uzatvorená za
účelom získania finančných prostriedkov zo ŠFRB a Ministerstva výstavby na r. 2009. K splneniu diela
muselo dôjsť do 15.10.2008, ako je uvedené v zmluve, z dôvodu, aby žalovaný mohol vykonať úkony
smerujúce k priznaniu dotácie. Dohoda medzi účastníkmi zmluvy bola taká, že príslušná dokumentácia,
ktorú mal zhotoviteľ vypracovať, mala zabezpečiť, aby výstavba bytového domu bola krytá výlučne

z finančných prostriedkov získaných z dotácií. Žalovaný nesúhlasil so závermi okresného súdu, že
záväzkom žalobcu bolo vypracovanie projektu pre stavebné povolenie. Stavebné povolenie je len
jednouzpodmienokposkytnutiadotácií,nieavšakrozhodujúcou.Rozhodujúcoupodmienkoujesplnenie
požiadaviek ŠFRB a žalovaný sa pri jednaniach o zmluve vyjadril, že finančné prostriedky, pokiaľ nebudúkryté z dotácií, nemá. Nepriamo to potvrdzuje aj znenie zmluvy o dielo v čl. VII. v bode 7.7 a 7.8,
ktoré sa odvoláva na zaplatenie ceny až po obdržaní úveru zo ŠFRB. Vydanie stavebného povolenia
v tomto prípade nemá rozhodujúcu rolu, pretože v stavebnom konaní sa neskúmali podmienky ŠFRB,

a teda i keby bolo stavebné povolenie vydané, ŠFRB by dotáciu neposkytol, keďže neboli splnené
stanovené podmienky, pričom posúdenie tejto skutočnosti je rozhodujúce i pre ustálenie, či dielo bolo
alebo nebolo dokončené. Žalovaný mal za to, že dielo odovzdané dňa 30.6.2008 nespĺňalo predmet
zmluvy podľa čl. III.. Je nereálne, aby dielo bolo odovzdané dňa 30.6.2008, ak bola zmluva uzatvorená
dňa 7.6.2008, a je nereálne, aby v taktom krátkom čase mohol dielo zhotoviteľ vypracovať sám. Podľa

§ 39 ods. 3 je autor povinný vytvoriť dielo osobne. Žalobca pritom priznal, že minimálne rozpočet stavby
nevykonávalsám.Autordieloodovzdaldňa30.6.2008,kedyešteneboliznámepodmienkyŠFRBprerok
2009 na poskytnutie dotácie. Žalobca nerešpektoval vyhlášky ŠFRB, dielo podľa zmluvných podmienok
neodovzdal a zavinil, že žalovaný bol nútený stiahnuť návrh na vydanie stavebného povolenia a nepodať
žiadosť o poskytnutie dotácií, pretože ak by tak urobil na základe projektovej dokumentácie zo dňa
30.6.2008, dotácia na rok 2009 by mu poskytnutá nebola. Samotný žalobca počítal s tým, že po vydaní

podmienokŠFRBbudevypracovanýrozpočetnarealizáciustavbyaprípadnebudeopravenáprojektová
dokumentácia. To, že rozpočet z 30.6.2008 podmienky nespĺňal, bolo preukázané i znalcom Ing. Arch.
Kubišom, ktorý uviedol, že najchúlostivejšou sa javila plocha 2-izbových bytov na 2. nadzemnom podlaží
vo výmere 60,6 m2, resp. 60,10 m2 po odrátaní výmery vstavaného nábytku, čo by pri prísnejšom
spôsobe preverovania mohlo spôsobiť problém z pohľadu prekročenia parametrov maximálnej plochy

bytu pre pridelenie úveru a príspevku ŠFRB. Za problémové znalec označil i zaradenie pivničných
priestorov,ktorémalicharakterpivničnýchkobiekamalibybyťdovybaveniabytuzapočítané.Vyjadrenie
znalca tak žalovaný považoval za rozporné, nakoľko v závere znalec uviedol, že štandard maximálnej
podlahovej plochy bol splnený. Tento rozpor mal byť odstránený výsluchom znalca. Ohľadom rozpočtu
zo dňa 30.6.2008 znalec konštatoval jeho podhodnotenie o cca 15% a je logické, že žiadna stavebná

firma za takúto cenu nebola schopná bytový dom postaviť. Žalobca tým, že nesplnil podmienky zmluvy
o dielo a do 15.10.2008 neodovzdal dielo v dohodnutom rozsahu a kvalite, zmaril možnosť podania
žiadosti o pridelenie dotácie a úveru. V zmluve bolo jednoznačne dohodnuté, že dielo musí spĺňať
podmienky ŠFRB pre r. 2009, čo splnené nebolo a keďže žiadosti sa podávali do konca februára 2009,
dielo dodané po tomto termíne znovu nespĺňalo požiadavky, pretože na základe takýchto podkladov by

mohli byť podané žiadosti až na rok 2010, kedy boli znovu určené iné podmienky ŠFRB. Nejasná je
tiež predstava projektanta, kam mienil zaradiť uvažované pivničné boxy vo vzťahu k celkovej podlahovej
ploche bytov. Znalec konštatoval, že pivničné boxy sa zaraďujú do podlahovej plochy bytov a v takom
prípade by podlahová plocha prekročila podlahu určenú vo výnose na dotáciu na výstavbu nájomného
bytu pre r. 2009. Aj k tejto otázke mal byť znalec vypočutý. S ohľadom na nedostatok finančných

prostriedkov sa bežne stáva, že každá, i minimálna chyba má za následok nepriznanie dotácií a úveru
zo ŠFRB. Projektová dokumentácia a rozpočtová časť ku dňu 30.3.2009 podmienky ŠFRB nespĺňala
a ďalšie vyhotovenia dokumentácie a rozpočtu boli bezpredmetné, pretože na rok 2009 za účelom
priznaniadotácieužnebolipoužiteľné.Aniprojektpredloženýdňa29.12.2008podmienkyŠFRBnespĺňal
a bol predložený po termíne. Neobstojí záver znalca, že podhodnotenie zhruba o 5 % je v rozsahu

praktickej tolerancie. Ani jedna projektová dokumentácia spolu s rozpočtom nespĺňala podmienky
zmluvy, a preto záver okresného súdu o naplnení zmluvy dňa 23.4.2009 nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní. Keďže termín na podávanie žiadosti bol do 28.2.2009, plnenie ku dňu 23.4.2009 prestalo
byť použiteľným, bolo zmätočné a nemohlo slúžiť ani na nasledujúci rok, keďže vtedy boli stanovené iné
podmienky pre poskytnutie úverov. Z vyjadrení žalobcu vyplývalo, že dielo dňa 30.6.2008 vypracoval

na základe podmienok pre rok 2008, čo v zmluve nebolo dohodnuté a jedná sa o vážne porušenie
zmluvy. Nesplnenie termínu odovzdania dňa 15.10.2008 malo za následok, že žalovaný už nemohol
vykonať úkony na to, aby vo februári 2009 mohol podať žiadosť na poskytnutie dotácií a úveru a
dielo malo neodstrániteľné vady a bol tu teda dôvod na odstúpenie od zmluvy podľa ust. § 39 ods. 4
autorského zákona. Okresný súd mal tiež posudzovať, či k zániku zmluvy nedošlo už oznámením o

odstúpení od zmluvy zo dňa 22.12.2008. Žalovaný poukázal na rozhodnutie stavebného úradu, ktorý
v rozhodnutí o prerušení konania konštatoval, že žiadosť na vydanie stavebného povolenia spolu s
prílohami neposkytovala dostatočný podklad na posúdenie navrhovanej stavby. Vzhľadom na námietky
žalovaného sa okresný súd mal zaoberať aj otázkou prípadnej neplatnosti zmluvy o dielo. Odkaz žalobcu
na postavenie iných bytových domov na základe projektovej dokumentácie neobstojí, pretože nie je

zrejmé, za akých podmienok sa tieto domy stavali. Žalovaný namietal, že v tomto prípade konkrétne
podmienky, ktoré požadoval, splnené neboli (prekročený limit výmery bytov, ceny na m2, podhodnotený
rozpočet). Okresný súd tak nevykonal dostatočné dokazovanie, aby mohol vec objektívne posúdiť a
najmä nevypočul znalca Ing. Arch. Vladimíra Kubiša. Rozsudok považoval tiež za nepreskúmateľný zdôvodu nedostatočného odôvodnenia, nakoľko sa okresný súd nezaoberal odstúpením od zmluvy zo
dňa 22.12.2008, nakoľko ak týmto odstúpením došlo k zániku zmluvy, tak ďalšie plnenia už nebolo
možné podľa zmluvy posudzovať. Okresný súd tiež zmluvu nevyhodnotil ako celok, pretože, ak by

sa vychádzalo z toho, že dielo malo byť splnené do 15.10.2008, pretože neskoršie splnenie už pre
žalovaného nemalo žiadny efekt, potom ustanovenia o cene strácajú zmysel, keď úhrada by bola
poskytnutá za plnenie poskytnuté žalovanému dňa 23.4.2009. V bode 7.8 predmetnej zmluvy je okrem
toho odkladacia podmienka, ktorá hovorí, že cena bude uhradená až po obdržaní úveru zo ŠFRB.
Žalovaný tak žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na doplnenie dokazovania.

Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu
potvrdiťazaviazaťžalovanéhonaúhradutrovodvolaciehokonania.Žalobcapoukázalnato,žežalovaný
na pojednávaní dňa 6.3.2014 nárok v podstate uznal a žiadal o lehotu za účelom uzavretia súdneho
zmieru, čo podmieňoval iba dlhodobým splátkovým kalendárom. Žalobca so splátkami nemal problém,
ale nesúhlasil s tým, aby splátky začali až v roku 2015. Vo vzťahu k uzatvorenej zmluve o dielo žalobca

poukázal na to, že ju treba posudzovať prioritne podľa obsahu a nie podľa jej označenia. Aj podľa
autorského zákona právo autora na odmenu vzniká odovzdaním diela a prípadné odstúpenie od diela
je rovnako podmienené tým, že ak má dielo nedostatky, objednávateľ môže od zmluvy odstúpiť, len
ak ich autor neodstráni v primeranej lehote, ktorú mu na to objednávateľ poskytol. Žalobca všetky
pripomienky žalovaného akceptoval, vykonával požadované úpravy a žalovaný pred odstúpením od

zmluvy žiadnu lehotu neposkytol. Žalovaný až do vyhotovenia znaleckého posudku zmluvu jej platnosť,
určitosť, či splatnosť ceny diela nenamietal. Predmet plnenia je rozsahom a obsahom vymedzený v čl.
II. a III. zmluvy, z ktorej nevyplývalo, že by plnenie diela bolo výlučne za účelom získania finančných
prostriedkov zo ŠFRB. Takáto podmienka nie je uvedená ani v predmete zmluvy, ani v rozsahu a
obsahu predmetu plnenia a otázky týkajúce sa finančných prostriedkov zo ŠFRB boli iba podmienkami

na získanie dotácie, nie na financovanie celej výstavby. Práva a povinnosti zmluvných strán neboli
bezprostredne závislé na pridelení úveru, keďže žalovaný podľa bodu VII. bod 7.7 zmluvy bol povinný
cenu diela zaplatiť aj v prípade, ak žiadosť o pridelenie úveru a dotácie nepodá alebo mu tieto pre rok
2009 nebudú pridelené. Otázku stavebného povolenia žalovaný v odvolaní bagatelizuje, avšak práve
konaním žalovaného bolo vydanie stavebného povolenia zmarené, hoci projektová dokumentácia bola v

stavebnomkonaníodsúhlasená.Žalovanýzmarilakékoľvekjednanieopridelenieúveruadotácie,keďže
žiadosť o pridelenie úveru ani nepodal. Žalobca preukázal, že za obdobných podmienok podobných
projektov a rozpočtov boli v iných obciach bytovky postavené. Žalovaný nadradil záujem zhotoviteľa
nad súťažné podmienky, pretože pokiaľ zhotoviteľ vo výberovom konaní nesplnil súťažné podmienky,
musí byť z výberového konania vylúčený. Neobstojí námietka, že rozpočet je nedostatočný, nakoľko

výberové konanie slúži práve na to, aby sa získal zhotoviteľ s najvýhodnejšími podmienkami. Pokiaľ
žalovaný bezdôvodne zmaril vydanie stavebného povolenia, nepodal žiadnu žiadosť o pridelenie úveru a
dotácie zo ŠFRB a nevykonal výberové konanie dodávateľa stavby formou verejného obstarávania, išlo
o neplnenie povinností na strane žalovaného, a preto nebolo možné dospieť k posudzovaniu podmienok
pre poskytovanie úveru, nebolo možné posudzovať podmienky získania dodávateľa stavby. Žalobca

odmietol tvrdenie, že by termín realizácie diela mal byť prekážkou pre žiadosť o pridelenie úveru a
dotácie, pretože tieto podmienky sa v každom prípade aktualizovali a v dôsledku toho sa vykonávali
úpravy, a preto termín realizácie diela nebol rozhodujúcou skutočnosťou a takou neboli ani úpravy
rozpočtu, pretože tieto by prichádzali do úvahy až po podaní žiadosti, čo však žalovaný neurobil.
V čl. VIII. zmluvy bolo dojednané, že zmluvné strany pristúpia k zmene svojich záväzkov, ak sa po

uzavretí zmluvy zmenia východiskové podklady alebo vzniknú nové požiadavky objednávateľa, čo sa
nepochybne týkalo aj prípadných zmien podmienok pre poskytovanie úveru a dotácie. Žalovaný v tomto
smere bezdôvodne prestal komunikovať nielen vo vzťahu k žalobcovi, ale aj vo vzťahu k stavebnému
úradu a k ŠFRB. Tvrdenie žalovaného o nepoužiteľnosti projektu nesplnením podmienok pre rok
2009 je nepravdivé a absurdné, nakoľko zmluvné strany vedeli, že podmienky ŠFRB sa zverejňujú

vždy až koncom kalendárneho roku, a preto nebolo možné tieto podmienky zapracovať do zmluvy či
rozpočtu v čase, keď ešte neboli známe. Naopak bolo podmienkou a povinnosťou žalovaného poskytnúť
súčinnosť pri zmenách, ktoré nastali po zverejnení týchto podmienok, čo však žalovaný nevykonal.
Ku dňu 15.10.2008 žalovaný ani nemohol podať žiadosť o pridelenie úveru na r. 2009, nakoľko v
tom čase pre žiadnu stranu neboli ešte známe podmienky. Zo žiadnych okolností nevyplývalo, že by

výstavba mohla byť realizovaná výlučne z finančných prostriedkov z dotácii, ako to tvrdí žalovaný.
Preto ani medzi účastníkmi nemohla byť takáto dohoda. Podmienky na r. 2009 boli uverejnené až
vo Výnose z 21.11.2008, ktorý stanovoval priemerné podlahové plochy v m2, priemerné oprávnené
náklady stavby na m2, percentuálny podiel dotácie a potrebu vlastných zdrojov na dofinancovanie, príp.dokladozabezpečeníprostriedkovzcudzíchzdrojov.Podmienkyvovýnosenestanovujúnepoužiteľnosť
projektu a rozpočtu pri drobných odchýlkach a určujú iba percentuálnu výšku dotácie vo vzťahu k
priemerným oprávneným nákladom. Stavebníkovi nič nebráni v dofinancovaní z vlastných alebo cudzích

zdrojov aj nad rámec priemerných oprávnených nákladov. Medzi nevyhnutné podmienky pre získanie
úveru zo ŠFRB však patrí právoplatné stavebné povolenie, výber zhotoviteľa verejným obstarávaním -
uverejnením vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie, zmluva stavebníka s vybraným zhotoviteľom,
stavebný dozor a doklad, že stavebník má prostriedky na dofinancovanie stavby. Tieto podmienky
žalovaný nesplnil a ani sa ich nesnažil splniť, preto nebolo vydané ani stavebné povolenie, ani daná

žiadosťoúveradotáciu.Žalobcatiežodmietolnámietku,žedielonevytvorilosobne,nakoľkopredmetom
autorského diela nebol celý predmet zmluvy a zmluva sa dotýkala aj takých činností, ktoré autorskému
zákonu nepodliehajú a na ktoré žalobca ako architekt ani nemá oprávnenie. Žalobca poprel tvrdenia
žalovaného, že celá výstavba mala byť financovaná z prostriedkov ŠFRB, naopak podmienkou je
príspevok zo strany žalovaného. Získanie dodávateľa stavby nie je viazané na projekt alebo úver, ale
sa realizuje súťažou dodávateľov v rámci výberového konania. Po neúspešnom výberovom konaní

bolo povinnosťou žalovaného vyhlásiť súťaž formou verejného obstarávania vyhlásením vo vestníku,
čím by došlo k zisteniu možnosti a spôsobilosti projektu a jeho realizácie za podmienok upraveného
rozpočtu. Rozpočet je istou formou plánu, ktorá v určitých prípadoch môže byť naplnená, prípadne
môže dôjsť k úspore alebo k prekročeniu, čo by bolo možné zistiť len uskutočnením dostupných foriem
výberového konania. Žalobca popieral potrebu osobného výsluchu znalca, nakoľko znalec v spolupráci

s konzultantom podrobne vyhodnotil projektovú dokumentáciu vrátane rozpočtovej časti a uviedol, že
tieto spĺňajú požadované podmienky, mierne prekročenie je nepatrného charakteru a nespôsobovalo
by prekážku pri určení priemerných podlahových plôch. Žalovaný na jednej strane uvádza, že neboli
zapracované podmienky, ktoré v čase vyhotovenia ešte neboli známe, a na druhej strane namieta
nepoužiteľnosť dokumentácie v období, keď bolo zrejmé, že sám zmaril stavebné povolenie a žiadnu

žiadosť nepodal. Ohľadom ďalšieho odstúpenia od zmluvy žalobca uviedol, že okresný súd sa touto
skutočnosťou zaoberal. S ohľadom na späťvzatie odstúpenia a na výslovné tvrdenie žalovaného je
nepochybné, že pokiaľ žalovaný zrušil svoj úkon z 22.12.2008 a ďalej vo veci jednal a dochádzalo k
plneniu zmluvy, v odvolacom konaní takýto argument žalovaného nemôže byť relevantný. Neobstojí
ani tvrdenie, že by plnenie po 15.10.2008 nebolo možné, nakoľko z čl. VIII. bod 8.1 je zrejmé, že sa

predpokladala zmena východiskových podkladov, minimálne vo vzťahu k termínu vydávania výnosov,
podmienok úverov a dotácií, ktoré sa stanovovali ku koncu kalendárneho roku. Dokumentáciu v zmysle
zmluvy o dielo žalovaný prevzal, odsúhlasil, táto bola v stavebnom konaní schválená, žalovaný prevzal
faktúru, túto nenamietal a navrhol súdny zmier, pričom meritórny nárok žalobcu nespochybnil. Žalobca
tak žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1,
3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v napadnutom
výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 20.658,26 Eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 9% ročne počítaným zo sumy 19.015,17 Eur od 24.4.2009 a s 10% ročným úrokom z omeškania
počítaným zo sumy 1.643,09 Eur od 16.2.2009 do zaplatenia potvrdený ako vecne správne rozhodnutie
podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho

pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13Cob/424/2014-672 zo dňa 07.04.2015 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku
účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.
bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 14.04.2015,

na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v
spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p.

Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodovnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia bol rozsudok okresného súdu preskúmavaný v
medziachodvolacíchdôvodovžalovaného,obsiahnutýchvpísomnepodanomodvolanízodňa3.9.2014.
Žalovaný považoval za nesprávny záver okresného súdu ohľadom jeho povinnosti zaplatiť žalobcovi
cenu diela, namietal nesprávne právne posúdenie veci, rozpory v znaleckom posudku, vady diela,
neplatnosť zmluvy o dielo a tiež nevykonanie dokazovania vypočutím znalca.

Krajský súd primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 219 ods. 2 O.s.p.,
keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom okresného súdu, so závermi
vyslovenými okresným súdom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ako aj so skutkovými a právnymi
zhodnoteniami, a preto v podrobnostiach krajský súd odkazuje na jeho dôvody. K úplnosti je potrebné
dodať, že pokiaľ sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom okresného

súdu a aplikuje ust. § 219 ods. 2 O.s.p., tak nie je potrebné a ani žiaduce, aby v odôvodnení
rozhodnutia krajského súdu boli zopakované tie skutkové a právne závery, ktoré už odzneli v odôvodnení
napadnutého rozsudku okresného súdu. Je postačujúce, pokiaľ sám odkáže na toto odôvodnenie a k
zvýrazneniu správnosti napadnutého rozhodnutia je možné uviesť okolnosti zdôrazňujúce správnosť
prvostupňového rozhodnutia. Takýto postup krajského súdu je v súlade aj s uznesením Ústavného súdu

SRsp.zn.IV.350/09zodňa08.októbra2009,podľaktorého...„odôvodneniarozhodnutíprvostupňového
súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie
z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento
právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných
súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli

vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo
170/2005 ...„ak v odvolacom konaní krajský súd potvrdí rozhodnutie súdu prvého stupňa, v zásade sa
môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“.

Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu a k jednotlivým relevantným

odvolacím dôvodom uvádza odvolací súd nasledovné.

Žalovaný v podanom odvolaní namietol nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom vo vzťahu
k aplikácii autorského zákona. Ohľadom tohto odvolacieho dôvodu žalovaného krajský súd odkazuje na
závery okresného súdu. Predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie ceny

diela v zmysle zmluvy o dielo uzatvorenej medzi účastníkmi. V danom prípade sa jedná o záväzkovo-
právny vzťah, v ktorom žalobca vystupoval ako podnikateľ pri svojej podnikateľskej činnosti a na strane
žalovaného vystupuje obec pri zabezpečovaní verejných potrieb. Jedná sa teda o vzťah, na ktorý
dopadá aplikácia ust. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka a ktorý je tak potrebné posudzovať podľa
príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Zároveň priamo zmluva o dielo uzatvorená medzi

účastníkmi odkazovala na aplikáciu v tom čase už neplatného autorského zákona. Na právny vzťah
účastníkov je potom podľa krajského súdu potrebné aplikovať ustanovenia vtedy platného Zákona č.
618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom a tiež všeobecnú úpravu
Obchodného zákonníka. Tieto závery žalovaný v podanom odvolaní nespochybnil, namietol však, že pri
posudzovaní odstúpenia od zmluvy bolo potrebné postupovať podľa ust. § 39 ods. 4 autorského zákona.

Vo vzťahu k tejto námietke krajský súd považuje za potrebné citovať príslušné ustanovenia autorského
zákona.

Podľa ust. § 39 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským
právom (autorský zákon), zmluvou o vytvorení diela sa autor zaväzuje vytvoriť pre objednávateľa dielo.

Podľa ust. § 39 ods. 2 zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským
právom (autorský zákon), v zmluve o vytvorení diela môže autor s objednávateľom dohodnúť odmenu
za vytvorenie diela.

Podľa ust. § 39 ods. 3 zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským
právom (autorský zákon), autor je povinný vytvoriť dielo osobne.Podľa ust. § 39 ods. 4 zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským
právom (autorský zákon), ak má dielo nedostatky, objednávateľ môže odstúpiť od zmluvy; ak sú
nedostatky odstrániteľné, objednávateľ môže od zmluvy odstúpiť len vtedy, ak ich autor neodstráni v

primeranej lehote, ktorú mu objednávateľ poskytol na tento účel.

Pre posúdenie tejto odvolacej námietky žalovaného je potrebné zaoberať sa obsahom Zmluvy o dielo
uzavretej medzi účastníkmi dňa 07.06.2008. Zo zmluvy je zrejmé, že predmetom záväzku žalobcu ako
zhotoviteľa bolo vypracovanie architektonickej štúdie, zadania stavby a projektu pre realizáciu stavby,

pričom projektová dokumentácia mala pozostávať z architektonickej - zastavovacej a objemovej štúdie,
zadania stavby, projektu stavby na realizáciu včítane technickej infraštruktúry a rozpočtu a inžinierskej
činnosti. S ohľadom na skutočnosť, že podľa ust. § 5 ods. 1 autorského zákona je architektonickým
dielomnajvšeobecnejšiearchitektonickézobrazenietvorivejmyšlienkyautora,najmägrafickéaplastické
zobrazenie architektonického riešenia stavby alebo urbanistického usporiadania územia, je zrejmé, že
nie celý predmet záväzku žalovaného podľa uzatvorenej zmluvy o dielo možno charakterizovať ako

dielo v zmysle autorského zákona. Regulácii podľa autorského zákona podlieha tá časť zmluvného
záväzku žalobcu, ktorá spĺňa charakteristiku architektonického diela v zmysle autorského zákona,
teda predovšetkým vypracovanie architektonickej štúdie a projektu pre realizáciu stavby. Definíciu
architektonického diela však nespĺňala časť predmetu plnenia žalobcu podľa uzatvorenej zmluvy, ktorá
zodpovedala jeho povinnosti vypracovať rozpočet danej stavby. Samotný žalobca na pojednávaní pred

okresným súdom dňa 22.10.2010 uviedol, že tento rozpočet vypracovával jeho pracovník - rozpočtár
a cestou právneho zástupcu v podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného doplnil, že predmetom
autorského diela a autorského práva nie je celý predmet zmluvy o dielo, ktorá sa týkala aj činností, ktoré
autorskému zákonu nepodliehajú a na ktoré žalobca ako architekt ani nemá oprávnenie. Krajský súd s
prihliadnutím na uvedené skutočnosti potom vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalovaného ohľadom

nedodržania ust. § 39 ods. 3 autorského zákona z dôvodu, že žalobca rozpočet stavby nevykonal
osobne.

Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namietal, že žalobca nesplnil svoj záväzok podľa zmluvy o dielo
tým, že neodovzdal dielo za podmienok dohodnutých v zmluve a nerešpektoval vyhlášky ŠFRB, s čím

súvisí jeho námietka ohľadom odstúpenia od zmluvy, krajský súd poukazuje na závery dokazovania
vykonaného okresným súdom. Pre posúdenie otázky splnenia záväzku vyhotoviť dielo zo strany
zhotoviteľa je rozhodujúce vymedzenie, ktorým účastníci v zmluve o dielo určili rozsah a obsah plnenia,
ktoré mal žalobca podľa zmluvy pre žalovaného vykonať. Z tejto zmluvy o dielo nevyplývalo, že by
účastníci vymedzili osobitné vlastnosti, ktoré by predmet plnenia - projektová dokumentácia, objemová

štúdia a rozpočet, mali spĺňať. V čl. IV. bod 4.1 zmluvy o dielo bolo vymedzené, že žalobca ako zhotoviteľ
bude pri vypracovaní projektu dodržiavať záväzné predpisy, technické normy, dojednania zmluvy a bude
sa riadiť východiskovými podkladmi objednávateľa s tým, že podľa čl. VI. bod 6.2. zmluvy je podkladom
pre spracovanie projektových a inžinierskych prác okrem iného požiadavka investora na rešpektovanie
vyhlášok ŠFRB ohľadne poskytovania úverov. V zhode so závermi okresného súdu krajský súd

konštatuje, že žalobca svoju povinnosť podľa zmluvy o dielo splnil. Okresným súdom ustanovený znalec
konštatoval, že predložená projektová dokumentácia skladbou a rozsahom zodpovedá projektu stavby
pre stavebné povolenie v podrobnostiach realizačného projektu a že projektová dokumentácia bola
spracovaná na dobrej technickej úrovni. Zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi nevyplývalo, že by
účelom tejto zmluvy o dielo malo byť získanie finančných prostriedkov zo ŠFRB tak, ako to uvádzal

žalovaný v podanom odvolaní. V tejto súvislosti neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že viazanosť na
získanie finančných prostriedkov zo ŠFRB by mala vyplývať z čl. VII. bod 7.7. a 7.8. zmluvy o dielo.
Tieto ustanovenia vymedzovali, akým spôsobom sa bude fakturovať predmet plnenia, a síce splátkovým
kalendárom do 14 dní po obdržaní úveru zo ŠFRB s tým, že cena má byť uhradená až po obdržaní
úveru. Zároveň však ustanovenie čl. VII. bod 7.9. uzatvorenej zmluvy o dielo počítalo s možnosťou, že

žalovaný žiadosť o pridelenie úveru a dotáciu zo ŠFRB nepodá a tiež s možnosťou, že mu tento úver
na rok 2009 nebude poskytnutý. V takomto prípade je žalovaný povinný uhradiť cenu diela z vlastných
finančných prostriedkov.

V zhode so závermi okresného súdu preto krajský súd konštatuje, že jednotlivé ustanovenia zmluvy

o dielo treba vykladať v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Účastníci dohodli povinnosť
platiť cenu diela aj v prípade, ak úver zo ŠFRB žalovanému poskytnutý nebude. Nemožno tak súhlasiť
s tvrdením žalovaného, že nezískaním úveru zo ŠFRB sa účel zmluvy zmaril. Takémuto záveru
nezodpovedalo ani správanie sa účastníkov v čase po uzavretí zmluvy o dielo. Z vyjadrenia účastníkovv priebehu konania je zrejmé, že účastníci od samého začiatku počítali s tým, že sa predmet diela bude
upravovať a dopĺňať tak, aby spĺňal požiadavky ŠFRB pre rok 2009. Starostka žalovaného Bc. W. G.
na pojednávaní pred okresným súdom dňa 01.07.2014 výslovne uviedla, že projektová dokumentácia

a rozpočet v čase odovzdania diela žalobcom spĺňali požiadavky predmetu diela a záväzne vyhlásené
limity ŠFRB. Zároveň uviedla, že sa predpokladalo, že žiadosť o poskytnutie dotácie bude podaná
v nasledujúcom roku do 15.02.2009 a v súvislosti s vyhlásenými zmenami limitov ŠFRB bolo preto
potrebné projektovú dokumentáciu a rozpočet prepracovať a z tohto dôvodu požiadali žalobcu o
prepracovanie. Podľa krajského súdu tak nemohli obstáť ani námietky žalovaného v tom smere, že

plnenie zo dňa 30.06.2008 nemožno považovať za dielo, ktoré by spĺňalo predmet zmluvy. Účastníci
od počiatku počítali s tým, že sa predmet zmluvy bude upravovať a prepracovávať tak, aby podmienky
ŠFRB na rok 2009 spĺňal. Takisto nemohli byť ako relevantné zhodnotené ani námietky žalovaného
v tom smere, že plnenie žalobcu bolo vzhľadom na uplynutie termínov pre podanie žiadosti o úver a
dotáciu zo ŠFRB pre žalovaného nepoužiteľné a bezpredmetné. Z písomnej korešpondencie účastníkov
vyplývalo, že žalovaný síce listom zo dňa 22.12.2008 (č.l. 27 spisu) oznámil žalobcovi, že Zmluvu o dielo

zo dňa 7.6.2008 ruší, čo potvrdil aj listom zo dňa 22.1.2009 (č.l. 32 spisu), avšak ďalším listom zo dňa
17.02.2009 (č.l. 40 spisu) žalovaný k listu zo dňa 22.01.2009, v ktorom vyjadril odstúpenie od zmluvy
o dielo, uviedol, že toto odstúpenie je treba považovať za bezpredmetné. Žalovaný tak v zmysle ust. §
349 ods. 1 Obchodného zákonníka účinky pôvodného obstúpenia od zmluvy zo dňa 22.12.2008 sám
odvolal. Nebola preto dôvodná námietka žalovaného ohľadom ukončenia zmluvného vzťahu zo strany

žalovaného týmto listom. Ustanovenie § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka vyžaduje na odvolanie
účinkovodstúpeniaodzmluvysúhlasdruhejstrany,tedavtomtoprípadežalobcu.Žalobcaajpoodvolaní
odstúpeniažalovanýmreagovalnavýzvyžalovanéhonaodstránenieváddielaaposkytovalžalovanému
ďalšiu súčinnosť a plnenie. Krajský súd je tak názoru, že ďalším plnením zmluvných povinností žalobca
konkludentne vyslovil súhlas s odvolaním odstúpenia od zmluvy žalovaným.

Vo vzťahu k námietke žalovaného, že zmluva o dielo mala rešpektovať podmienky stanovené ŠFRB
pre rok 2009, krajský súd uvádza, že samotný žalovaný podpísal zmluvu so žalobcom ešte dňa
7.6.2008, kedy ako žalovaný tvrdil, podmienky ŠFRB pre rok 2009 ešte neboli zverejnené. Rovnako tieto
podmienky neboli zverejnené ani do termínu plnenia dňa 15.10.2008, ktorý tak žalobca, ako aj žalovaný

podpisom zmluvy potvrdili. Je preto nepochybné, ako už bolo krajským súdom uvedené, že účastníci si
boli vedomí skutočnosti, že plnenie podľa zmluvy o dielo sa bude dopĺňať a prepracovávať po tom, ako
budú stanovené podmienky ŠFRB pre rok 2009.

Z týchto zistení tak krajský súd považoval za nepreukázanú námietku žalovaného, že by plnenie

žalobcu po termíne na podávanie žiadosti na dotáciu zo ŠFRB bolo pre žalovaného bezpredmetné a
nepoužiteľné. Samotný žalovaný v liste zo dňa 17.02.2009 žiadal o odstránenie vád diela v podobe
podhodnoteného rozpočtu v lehote do 31.03.2009 a následným listom zo dňa 06.04.2009 určil lehotu
na odstránenie vád do 15-tich dní od doručenia tohto listu. Žalovaný tak záujem o plnenie podľa zmluvy
o dielo zo strany žalobcu prejavoval ešte v mesiaci apríl 2009, teda viac ako jeden mesiac po tom, ako

uplynul žalovaným uvádzaný termín 28.02.2009, dokedy mali byť podávané žiadosti o pridelenie úveru
a dotácie zo ŠFRB na rok 2009. Z tohto dôvodu preto nemôže byť dôvodná ani námietka žalovaného v
tom smere, že ak vo februári 2009 nemohol podať žiadosť na poskytnutie dotácie, tak dielo poskytnuté
žalobcom malo mať neodstrániteľné vady, a teda bol daný dôvod na odstúpenie od zmluvy v zmysle
ust. § 39 ods. 4 autorského zákona. Ak samotný žalovaný žiadal plnenie od žalobcu ešte listom zo dňa

06.04.2009 s poskytnutím dodatočnej 15-dňovej lehoty na odstránenie vád, tak je zrejmé, že mal záujem
aj na plnení žalobcu, ku ktorému malo dôjsť po zmluvne dohodnutom termíne plnenia, ktorým bol deň
15.10.2008. V súvislosti s touto námietkou krajský súd poukazuje aj na skutočnosť, že z obsahu zmluvy
o dielo uzatvorenej medzi účastníkmi nevyplývalo, že žalovaný ako veriteľ by nemal záujem na splnení
záväzku po dobe určenej pre jeho plnenie a jeho následné správanie potvrdilo, že záujem na takomto

plnení mal a takéto dodatočné plnenie od žalobcu prevzal. Námietku žalovaného o jeho odstúpení od
zmluvy podľa § 39 ods. 4 autorského zákona tak krajský súd zhodnotil ako nedôvodnú. Odstúpenie od
zmluvy vykonané žalovaným jednostranným právnym úkonom zo dňa 24.6.2009 krajský súd v zhode
so závermi súdu okresného vyhodnotil ako neplatné, keďže nebolo zistené, že by dielo žalobcu malo
neodstrániteľné vady.

Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že odovzdané dielo nespĺňalo predmet zmluvy a nedodržalo rozsah
a obsah predmetu plnenia dohodnutého v čl. III. predmetnej zmluvy tým, že projekt nespĺňal stanovenú
plochu dvojizbových bytov na druhom nadzemnom podlaží, čo potvrdil aj znalec, ktorý uviedol, žebolo zistené presiahnutie limitnej maximálnej veľkosti dvojizbových a trojizbových bytov, a námietku
žalovaného ohľadom nedodržania štandardu podlahovej plochy vo vzťahu k pivničným boxom, ktorú
žalovaný vymedzil tak, že započítaním pivničných boxov do podlahovej plochy bytov by podlahová

plocha bytov prekročila podlahu určenú vo výnose na dotáciu pre výstavbu nájomného bytu pre rok
2009, krajský súd uvádza, že sa jedná o žalovaným novo tvrdenú skutočnosť poskytnutú až v podanom
odvolaní. Nedostatky projektovej dokumentácie v podobe dodržania záväzných limitov podlahovej
plochy bytov žalovaný v konaní pred súdom prvého stupňa nenamietal. Za stavu princípu neúplnej
apelácie a koncentračnej zásady vyplývajúcej z ust. § 120 ods. 4 O.s.p. v spojení s ust. § 205a ods. 1

O.s.p. tak nebolo možné krajským súdom na tento odvolací dôvod prihliadať ako na dôvod relevantný.
Žalovaný bol okresným súdom opakovane podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. poučený, že všetky dôkazy a
skutočnosti musí podložiť a označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie,
a že na dôkazy označené a predložené neskôr súd neprihliada. Toto poučenie je súčasťou predvolania
na súdne pojednávania (č.l. 123, 534 spisu) a bolo zopakované tiež na pojednávaní dňa 22.07.2014.
Krajský súd potom za konštatovania splnenej procesnej poučovacej povinnosti okresného súdu podľa

ust. § 120 ods. 4 O.s.p. nezistil žiaden z dôvodov taxatívne uvedených v ust. § 205a ods. 1 O.s.p.,
len za splnenia ktorých by bolo možné prihliadať v odvolacom konaní ako na relevantné odvolacie
dôvody na novo tvrdené skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli použité v konaní pred súdom prvého stupňa.
Vzhľadom na procesný systém neúplnej apelácie, ktorým je ovládané odvolacie konanie, potom krajský
súd nemohol na novo tvrdené skutočnosti prihliadať a zaoberať sa nimi ako relevantnými odvolacími

dôvodmi. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo
174/2005, podľa ktorého ...„Ak súd prvého stupňa účastníka poučil v zmysle § 120 ods. 4 Občianskeho
súdneho poriadku, postupom odvolacieho súdu, keď neprihliadol na dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred
súdom prvého stupňa, nebola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f)
Občianskeho súdneho poriadku“.

Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu žalovaného, ktorý nesúhlasil so závermi okresného súdu, že
predmetom záväzku žalobcu bolo vypracovanie projektu pre stavebné povolenie, krajský súd v celom
rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Zmluva o dielo predmet
plnenia vymedzila vypracovaním architektonickej štúdie a projektu pre realizáciu stavby a zo žiadneho

zo zmluvných ustanovení nevyplýva, že by splnenie povinnosti žalobcu bolo viazané na poskytnutie
dotácie zo ŠFRB. Okresný súd správne konštatoval, že predmetom záväzku žalobcu bolo vypracovanie
projektu pre stavebné povolenie. Žalovaný nepredloženie realizačného projektu namietal až v priebehu
súdneho konania po vypracovaní znaleckého posudku, pričom predtým realizačný projekt ako vadu
diela žalobcovi nevytýkal a od žalobcu predloženie takéhoto projektu nikdy nežiadal. Z už citovaného

vyjadrenia starostky žalovaného Bc. G. vyplynulo, že samotný žalovaný považoval dielo v čase
jeho odovzdania žalobcom za dielo, ktoré spĺňalo požiadavky a záväzne vyhlásené limity ŠFRB.
Nevypracovanie realizačného projektu tak ani štatutárny orgán žalovaného voči žalobcovi nenamietal.
Krajský súd pritom konštatuje, že znalec Ing. Arch. Vladimír Kuliš v znaleckom posudku uviedol, že
žalobcom spracovaná projektová dokumentácia zodpovedá projektu stavby pre stavebné povolenie v

podrobnostiach realizačného projektu, pričom realizačný projekt je úplne iný druh projektu, ktorý má
dodávateľský charakter. Neobstojí potom ani námietka žalovaného vo vzťahu k neplatnosti zmluvy
z dôvodu jej neurčitosti, nakoľko nezrovnalosti v názvosloví, na ktoré poukázal znalec, nespôsobujú
neplatnosť uzavretej zmluvy z dôvodu jej neurčitosti. Zo správania účastníkov zmluvy pred začatím
súdneho konania aj v jeho priebehu je zrejmé, že účastníci nemali pochybnosti o tom, čo je predmetom

ich zmluvných práv a povinností a aké plnenie mal žalobca žalovanému poskytnúť.

Krajský súd vo všeobecnosti k námietkam žalovaného, ohľadom spochybňovania kvality vypracovaného
projektu a rozpočtu a k tvrdeniu, že tieto nespĺňali podmienky pre uskutočnenie stavebného konania a
pre priznanie úveru a dotácie zo ŠFRB, poukazuje, v zhode so súdom prvého stupňa, na skutočnosť,

že samotný žalovaný zmaril posúdenie kvality vypracovaného diela v rámci stavebného konania tým,
že kompletnú projektovú dokumentáciu, ktorú predložil na ústnom pojednávaní pred stavebným úradom
dňa 13.11.2008, zobral späť. Neobstojí tvrdenie žalovaného v tom smere, že by z Rozhodnutia Obce
Predmier zo dňa 14.01.2009 (č.l. 21 spisu) malo vyplývať, že žiadosť spolu s prílohami neposkytovala
podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. Je zrejmé, že Obec Predmier ako stavebný úrad dospela

k tomuto záveru práve v súvislosti s tým, že projektová dokumentácia, ktorá bola pôvodne žalovaným
predložená, bola následne zobratá späť a bez projektovej dokumentácie žiadosť nemohla poskytovať
dostatočný podklad na posúdenie stavby. Tento záver je zrejmý z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia
Obce Predmier, ktorým bol zároveň žalovaný vyzvaný na doplnenie návrhu do 31.03.2009 o projektovúdokumentáciu a vyjadrenie SSE, a.s., Žilina k umiestneniu stavby. Žalovaný pritom na ústnom jednaní
stavebného úradu dňa 13.11.2008, ktoré predchádzalo rozhodnutiu Obce Predmier zo dňa 14.01.2009,
vyhlásil, že predmetnú stavbu bude realizovať podľa podmienok stavebného povolenia a v súlade so

schválenou projektovou dokumentáciou a napriek tomu následne túto projektovú dokumentáciu zobral
späť. Žalovaný rovnako zmaril možnosť posúdenia kvality vypracovaného projektu a rozpočtu ŠFRB
tým, že žiadosť o poskytnutie dotácie zo ŠFRB vôbec nepodal. Žalobca naopak preukázal predloženými
realizáciami opakovaného projektu bytového domu 8 bytových jednotiek, že ním vypracovaný projekt
bol na základe žiadosti zo ŠFRB hodnotený kladne a došlo k poskytnutiu úverov a dotácií. Krajský súd

v zhode so záverom okresného súdu tiež konštatuje, že neúspech výberového konania, ktoré žalovaný
realizoval podprahovou metódou, nemôže byť relevantný pre posúdenie žalovaným namietaných
vád projektu alebo rozpočtu. Skutočnosť, že žiaden z účastníkov výberového konania neponúkol vo
výberovom konaní cenu, ktorá by zodpovedala rozpočtu, nemôže svedčiť o tom, že tento rozpočet
je vadný, ale preukazuje len to, že z prihlásených účastníkov žiaden nemal záujem o realizáciu
daného projektu za rozpočtovanú cenu. V tejto súvislosti krajský súd odkazuje aj na závery znaleckého

dokazovania, v ktorom znalec síce konštatoval podhodnotenie rozpočtu, avšak zároveň poukázal na
kulmináciu cien nehnuteľnosti v júni 2008, kedy bol stavebný trh relatívne nasýtený, čím vystúpili aj
ceny stavebných prác na svoje lokálne maximum, čo ovplyvnilo záujem firiem o menej lukratívne
zákazky. Neúspešné získanie dodávateľa stavby v roku 2008 znalec označil za nie ojedinelý prípad. Vo
vzťahu k doplnenému rozpočtu vypracovanému ku dňu 30.03.2009 konštatoval znalec dodržanie limitu

oprávnených nákladov v hraniciach praktickej tolerancie do 5% s tým, že takéto podhodnotenie možno
pokladať za splnenie podmienky zmluvy po projektovej stránke a tiež za naplnenie podmienok ŠFRB
pre poskytnutie dotácie a úveru. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný žiadosť o poskytnutie dotácie
na fond rozvoja bývania nepodal, považuje krajský súd jeho tvrdenia, že aj malá odchýlka pri výmere a
stanovení rozpočtu stavby mohla mať za následok zamietnutie žiadosti, za hypotetické.

K správnosti postupu okresného súdu a k jeho záverom týkajúcim sa nevykonania dôkazu nevypočutím
znalca Ing. Arch. Vladimíra Kubiša na pojednávaní a súčasne k záveru krajského súdu o dostatočnom
zistení skutkového stavu okresným súdom krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 14.09.2011 sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy,

a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením
dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a
dôležitostiprerozhodnutie.Súdprihodnotenídôkazovvzásadeniejeobmedzovanýprávnymipredpismi
v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu

zásada voľného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu, ktorého podkladom sú dôkazy nesprávne
vyhodnotené, môže byť prípadne z tohto dôvodu vecne nesprávne, avšak táto skutočnosť sama osebe
nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním

navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97)“. Rozhodnutie okresného súdu napadnuté odvolaním žalovaného v rovine
dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného
súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„Dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo
viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie.

Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd
rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej
právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak
rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu
dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu

podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý účastníkom
navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy (§ 157 ods. 2 Občiansky súdny poriadok)“. Skutočnosť, že okresný súd a
ani následne krajský súd neakceptoval návrhy na vykonanie dokazovania predložené sťažovateľom,
nemôže sama o sebe viesť k záveru o porušení jeho práv. Zásah do základného práva na súdnu

ochranu by v tejto súvislosti podľa Ústavného súdu SR bolo možné konštatovať len vtedy, ak by záver
všeobecnéhosúduonevykonaníúčastníkomnavrhovanéhodôkazubolzjavneneodôvodnenýachýbala
by mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu, vychádzajúca z priebehu konania a stavu
dokazovania v jeho rámci.V danom prípade okresný súd v napadnutom rozsudku s prihliadnutím na obsah predmetu
zmluvy, správanie sa účastníkov, predovšetkým žalovaného vo vzťahu k požiadavke na spracovanie

realizačného projektu, a s ohľadom na vykonaný výklad právneho úkonu, dostatočne odôvodil
zamietnutie návrhu žalovaného na výsluch znalca k objasneniu termínov použitých v zmluve v časti
vymedzenéhopredmetuplneniastým,žeznalcoviprináležívyjadrovaťsakotázkamodborným,nievšak
k otázkam právnym. V podanom odvolaní žalovaný žiadal znalca vypočuť aj k otázke podlahovej plochy
dvojizbových aj trojizbových bytov, ktorá podľa názoru žalovaného nemala spĺňať požiadavky ŠFRB.

Ako však bolo krajským súdom uvedené vyššie, táto námietka bola krajským súdom vyhodnotená ako
novo tvrdená skutočnosť, na ktorú v odvolacom konaní nebolo možné prihliadať. Rovnaký záver platí aj o
vypočutí znalca k otázke prekročenia výmery bytov započítaním plochy pivničných boxov. S ohľadom na
uvedené sa krajský súd stotožnil s postupom okresného súdu, ktorý v odôvodnení rozhodnutia uviedol,
prečo nevykonal výsluch vypočutím znalca k otázkam, ktoré žalovaný žiadal na súde prvého stupňa
výsluchom znalca ozrejmiť, nakoľko sa jednalo o otázky právne, týkajúce sa určitosti a neurčitosti, a tým

prípadnej neplatnosti zmluvy o dielo, ku ktorým sa znalec nie je oprávnený vyjadrovať. Podľa uznesenia
Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. marca 1992, sp. zn. 4Cdo 6/1992 ...„nevykonanie dôkazov navrhnutých
účastníkom nie je postupom, ktorý súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom“. Krajský súd je
potom toho názoru, že okresný súd nevykonaním dôkazu vypočutím znalca nepostupoval spôsobom,
ktorý by znamenal odňatie možnosti žalovaného konať pred súdom.

Krajský súd nepovažoval za relevantnú ani námietku žalovaného o nepreskúmateľnosti napadnutého
rozsudku z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza,
že odôvodnenie rozsudku je tou časťou rozsudku, ktorá je relevantná a významná z hľadiska
presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Podľa Nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 119/03 je potrebné ust. § 157 ods. 2 OSP vykladať
a uplatňovať tak, že rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe
ktorých je založené. Krajský súd je názoru, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku
uviedolpodstatnéokolnostitýkajúcesavýkladuopodstatnenosti,pravdivosti,zákonnostiaspravodlivosti
výroku rozhodnutia, vyporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a myšlienkový postup

okresného súdu je z odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne zrejmý. Okresný súd uviedol, ktoré
skutočnosti mal z vykonaného dokazovania za preukázané, uviedol príslušné právny normy, ktoré na
zistený skutkový stav aplikoval, a to s poukazom na všetky skutočnosti, ktoré boli zistené vykonaným
dokazovaním, a tiež s poukazom na právne závery, ktoré okresný súd prijal.

Krajský súd tak ani jeden z odvolacích dôvodov žalovaného neposúdil ako relevantný. Okresný súd
vo veci vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne
skutkové závery a rovnako správne vec právne posúdil. Krajský súd v zhode so závermi okresného súdu
konštatuje, že žalobca splnil svoju povinnosť podľa zmluvy o dielo tým, že po odstránení žalovaným
namietaných vád diela odovzdal žalovanému predmet plnenia dňa 23.04.2009, čím žalovanému vznikla

povinnosť zaplatiť žalobcovi dohodnutú cenu diela, ktorú voči nemu žalobca uplatnil vystavením dvoch
faktúr v súhrnnej výške 19.015,17 Eur. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému právu na zaplatenie
faktúry č. 14/2008 žalovaný žiadne námietky v odvolacom konaní neuplatnil, prepracovanie projektovej
dokumentácie na základe požiadaviek žalovaného, ktorého cena je predmetom tejto fakturácie, medzi
účastníkmi nebolo sporné a okresný súd tak rozhodol vecne správne, ak zaviazal žalovaného tiež na

zaplatenie sumy 1.643,09 Eur podľa tejto faktúry, a to titulom zaplatenia ceny diela podľa samostatne
uzatvorenej zmluvy o dielo. Vo vzťahu k otázke omeškania žalovaného s plnením jeho povinnosti
vo vzťahu k žalobcovi krajský súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu, s ktorým sa
stotožňuje, a tieto závery cez zákonné ust. § 219 ods. 2 O.s.p. krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku
neopakuje.

Z vyššie uvedených, len doplnených záverov bol preto napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdený
ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p..

Výrok rozsudku odvolacieho súdu, že o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa,

vychádza z ust. § 224 ods. 4 O.s.p., a to z dôvodu postupu okresného súdu podľa ust. § 151 ods.
3 O.s.p., keď vo výroku napadnutého rozsudku uviedol, že o trovách konania rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti veci samej.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.