Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/264/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713210603
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5713210603.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého

a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Evy Malíkovej v právnej veci žalobkyne: Mgr. Art. N. K.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom P. X, XX/XX, XXX XX Dubnica nad Váhom, právne zastúpená JUDr. Jánom
Repáňom, advokátom, so sídlom v K., M. R. C. XX, proti žalovanému: O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.
F. X.. XXXX/XX, XXX XX N., za účasti intervenienta vystupujúceho na strane žalovaného: KOMUNÁLNA
poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595
545, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní intervenienta proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k.
5C/170/2013-333 zo dňa 25.05.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
24.582,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku sa rozsudku súdu prvej inštancie n e d o t ý k a .

Žalobkynipriznávavočiintervenientovinastranežalovanéhonároknanáhradutrovodvolaciehokonania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu

24.582,- eur do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Žalobu v časti uplatneného nároku v sume 723,-
eur a v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 19.106,65 eur od 10.03.2012
do zaplatenia zamietol. O trovách rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti vo veci samej.

2. Súd prvej inštancie žalobný nárok žalobkyne posudzoval v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 a § 444
Občianskeho zákonníka.

3. Pri posudzovaní uvedeného prípadu súd prvej inštancie vychádzal z vyššie uvedených ustanovení.
Dôvodil, že žalobkyňa žiadala zaviazať žalovaného zaplatiť sumu vo výške 25.305,- eur s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 19.106,65 eur od 10.03.2012 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila
tým, že dňa 02.08.2008 v čase okolo 16.20 hod. viedol žalovaný po ceste č. III/6545 v smere od
Turčianskych Teplíc v miestnej časti Diviaky do obce Dubové osobné motorové vozidlo značky Suzuki
Wagon R+, pričom po prejdení pravotočivej zákruty na rovnom úseku cesty za zvlneným výškovým
profilom v dôsledku toho, že sa plne nevenoval vedeniu vozidla, nesledoval situáciu v cestnej premávke,

svozidlomprešieldoprotismeru,kdečelnenarazildoprotiidúcehoosobnéhomotorovéhovozidlaznačky
Škoda Favorit, do ktorého následne narazilo za ním idúce motorové vozidlo značky Fiat Uno. Žalobkyňa
v dôsledku zrážky utrpela zlomeninu tvárového komplexu charakteru Le Fort II-III, zlomeninu nosa,
trieštivú, pneumotorax a tracheostómiu s potrebnou dĺžkou liečenia a práceneschopnosťou v trvaní 30až 35 týždňov. Proti žalovanému bolo začaté trestné stíhanie a trestným rozkazom zo dňa 21.01.2009
bol uznaný za vinného zo spáchania uvedeného skutku s tým, že zo skutku inému z nedbanlivosti
spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania, za čo mu bol uložený

trest. Súd žalobkyňu so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázal na občiansko-súdne konanie. Ďalej
mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný mal na svoje osobné motorové vozidlo uzavreté
povinné zmluvné poistenie u intervenienta (pôvodne vedľajšieho účastníka) a preto žalobkyňa navrhla,
aby do konania vstúpila Komunálna poisťovňa a.s., kde mal žalovaný poistené riziko spôsobených
škôd pri prevádzke motorového vozidla. Dopravnú nehodu riešil intervenient ako poistnú udalosť č.

8201845938 a pri takomto riešení uplatnených nárokov žalobkyni neposkytol plnenie v požadovanom
rozsahu. Žalobkyňa si uplatnila nárok na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia v súlade s
ustanoveniami § 420 ods. 1 a 2, § 427 ods. 1, § 442 ods. 1 a § 444 Občianskeho
zákonníka. Nárok na bolestné si uplatnila s tým, že predložila posudok o bolestnom zo dňa 20.07.2011,
spracovaný a vydaný primárom MUDr. N. Z., pričom bolestné bolo ohodnotené celkovým počtom 750
bodov. Zo strany intervenienta bolo poskytnuté plnenie, a to náhrada za bolestné za 700 bodov vo

výške 9.362,34 eur, 50 bodov zostalo neuhradených za operáciu zo dňa 18.01.2011. Pri náhrade 14,46
eura za jeden bod, nárok na náhradu škody za bolestné za 50 bodov uplatnila žalobkyňa v sume 723,-
eur. Nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia bol žalobkyňou uplatnený v zmysle vypracovaného
hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa 20.07.2011, vypracovaného prim. MUDr. N. Z..
Celkový počet priznaných bodov 3100 bodov, čo pri náhrade bodu 14,46 eura predstavovalo čiastku

44.826,- eur. Intervenient žalobkyni priznal a vyplatil sumu za 1400 bodov vo výške 20.244,- eur.
Zostalo neuhradených 1700 bodov za vážne duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy (položka
253), ktoré žalobkyňa uplatnila v sume 24582 euro. V dôsledku škodovej udalosti okrem somatických
trvalých následkov zanechala uvedená dopravná nehoda u nej aj psychické trvalé následky a tieto
preukazovala súdu aj znaleckým posudkom č. 12/2013 zo dňa 15.02.2013, vypracovaným MUDr.

Stanislavom Kollárom, znalcom z odvetvia psychiatrie. Intervenient na strane žalovaného podaním
zo dňa 22.08.2013 zaslal vyjadrenie vo veci, v ktorom žalobu žiadal v celom rozsahu zamietnuť. V
súlade s ustanovením § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka nárok bol uplatnený po uplynutí dvojročnej
premlčacej lehoty (operácia dňa 18.01.2011 a žaloba podaná až 20.07.2013) a preto podľa vyjadrenia
nebol dôvodný. Súdom prvej inštancie v tomto smere bolo zisťované za pomoci znalcov, lekárov,

kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne pre priznanie nároku za bolestné pri operácii zo
dňa 18.01.2011. V zmysle znaleckého posudku č. 135/2014 znalca MUDr. Jozefa Trgiňu k ustáleniu
zdravotného stavu žalobkyne, pre hodnoteniu bolestného došlo v marci 2011, a teda v tomto smere bol
jej nárok uplatnený po uplynutí premlčacej lehoty. Pre účely hodnoverného preukázania uplatneného
nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia bol do konania pribratý znalec MUDr. Ladislav Kvasnička,

znalec z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria. K vyjadreniu intervenienta zo dňa
08.01.2016 znalec uviedol, že v znaleckom posudku na otázku určiť, kedy mohol po prvýkrát psychický
stavpoškodenejbyťobodovanýpresťaženiespoločenskéhouplatnenia,uviedol,žepsychickýzdravotný
stav poškodenej by mal byť obodovaný pre sťaženie spoločenského uplatnenia vtedy, keď ho je možné
považovať za ustálený, on však doposiaľ z medicínskeho hľadiska ustálený nie je. Súd prvej inštancie

v odôvodnení konštatuje, že vychádzajúc zo záverov znalca a jeho vyjadrenia zo dňa 15.02.2016 súd
dospel k záveru, že je dôvodné žalobkyni priznať sťaženie spoločenského uplatnenia na dosiaľ zistené
vykonané rozsiahle dokazovanie, pričom bolo potrebné vychádzať z bodového ohodnotenia v posudku
prim. MUDr. N. Z. zo dňa 20.07.2011. Tento nárok bol podľa názoru súdu preukázaný, vyplynul zo
znaleckého dokazovania a nebol uplatnený po uplynutí premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 106

ods.1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ išlo o istinu, túto súd prvej inštancie žalobkyni priznal vo výške
24.582,- eur vo zvyšnej časti bol jej návrh zamietnutý. V žalobe uplatnila úrok z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 19.106,65 eur od 10.03.2012 s tým, že tento nárok v návrhu na začatie konania bližšie
neodôvodnila a v priebehu konania tak isto k odôvodneniu tohto nároku nedošlo, preto jej nárok ako
nepreukázaný súd prvej inštancie v tejto časti zamietol.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie intervenient. V odvolaní poukázal na lekárske správy, na
základe ktorých dospel k záveru, že nárok je premlčaný. Poukazuje na Nález ÚS SR sp. zn. II.
ÚS 537/2011, ktorý sa opiera o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. MCdo 37/2000, v zmysle
ktorého za deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia práceneschopnosti

poškodeného, ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih (deň) ustálenia zdravotného stavu
poškodeného. Ako náhle možno ohodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia, týmto okamihom začína
plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom,kto za ňu zodpovedá. Poukázal na skutočnosť, že MUDr. N. Z. vychádzal zo psychiatrického vyšetrenia
MUDr. K. A., Csc. zo dňa 30.06.2011, pričom žaloba bola súdu doručená po 30.06.2013.

5. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu. Odvolanie
považujezaúčelové,súmyslomoddialiťaneplniťnárok.Konštatovaniaintervenienta považujezasnahu
ustáliť zdravotný stav žalobkyne na čas pred podaním žaloby, t.j. 20.07.2013, lebo iba v tomto prípade je
priestor na neplnenie žalovanej. Všetky závery intervenienta boli v priebehu konania pribratým znalcom,
ako i pred začatím konania spracovanými znaleckými posudkami vyvrátené. Zdravotný stav žalobkyne

nebol a nie je ustálený tak, aby bolo možné prijať záver prezentovaný intervenientom v podanom
odvolaní. Devastačné následky dopravnej nehody na zdraví žalobkyne sú príčinou dlhotrvajúcich
liečebných procesov niekoľko násobne opakujúcich sa, prípadne odkladajúcich lekárskych zásahov z
dôvodu nevyhnutnosti a prednosti iného lekárskeho zásahu, čo spôsobuje a spôsobovalo oddialenie a
predlžovanie procesu liečenia. Zohľadňujúc tieto skutočnosti, sa javia tvrdenia intervenienta neetické až
na hrane morálky, len s úmyslom neposkytnúť poistné plnenie za poistenca, ktorý mal riadne zaplatené

povinné zmluvné poistenie a ktorý nehodu spôsobil. Rozsudok súdu prvej inštancie preto žalobkyňa
navrhuje potvrdiť a súčasne si uplatňuje trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ustanovením § 379 C. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C. s.

p.) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 24.582,- eur postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil. Výroku,
ktorým v časti uplatneného nároku v sume 723,- eur a v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 19.106,65 eur od 10.03.2012 do zaplatenia zamietol, sa nedotkol, keďže tento nebol
napadnutý odvolaním.

7. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p. Odôvodnenie rozhodnutia

okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených
dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C. s. p.).

8. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa

svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 C. s. p.). Hodnotením dôkazov je
činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre
rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a
s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného

hodnotenia dôkazov.

9. Odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré
na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom

dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať
za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa
prvostupňový súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto
rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody odvolateľa boli
neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd

prihliada z úradnej povinnosti (pokiaľ majú vplyv na vecnú správnosť v rozhodnutí vo veci samej), tento
potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.

10. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku odvolateľa, ktorý sa v odvolaní bránil tým,
že považuje nárok žalobkyne za premlčaný s poukazom na lekárske správy, ktoré boli vypracované

pred vypracovaním znaleckého posudku prim. MUDr. Petrom Gemešom zo dňa 20.07.2011, nakoľko v
danom prípade je potrebné zdôrazniť, že o sťažení spoločenského uplatnenia podľa ustanovenia § 444
Občianskeho zákonníka sa poškodený dozvie vtedy, keď škoda na zdraví má preukázateľne nepriaznivé
následky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojenie jeho zdravotných a spoločenských potrieb,alebo pre plnenie ich spoločenských úloh. Pre plynutie premlčacej doby podľa ustanovenia § 106 ods.
1 Občianskeho zákonníka je podstatné viazanie na subjektívny moment, ktorý spočíva vo vedomosti
poškodeného o spôsobe škody, teda nielen o tom, že mu škoda vznikla, ale aj aký je jej rozsah

a o tom, kto za škodu zodpovedá. V danom prípade sa žalobkyňa o týchto skutočnostiach podľa
odvolacieho súdu dozvedela až momentom prevzatia vyššie uvedeného znaleckého posudku prim.
MUDr. Gemeša. V tejto súvislosti už súd prvej inštancie správne vychádzal zo záverov znalca MUDr.
Ladislava Kvasničku, ktorý uviedol, že psychický stav poškodenej mohol byť prvýkrát obodovaný pre
účely sťaženia spoločenského uplatnenia až po zhodnotení somatických následkov, ktoré v danom

prípade vykonal prvýkrát v znaleckom posudku o bolestnom prim. MUDr. Peter Gemeš dňa 20.07.2011.
Až tento moment možno považovať za začiatok kvalifikovaného plynutia subjektívnej premlčacej doby
pre účely ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aj odvolací súd považuje
lekárske správy, psychologické, či psychiatrické nálezy za podklad pre vypracovanie znaleckého
posudku ohľadne obodovania sťaženia spoločenského uplatnenia. Navyše z týchto lekárskych správ,
či psychiatrických a psychologických nálezov ani nie je zrejmý rozsah škody, ktorú si mohla žalobkyňa

uplatniť.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznáva žalobkyni
v plnom rozsahu, keďže bola v odvolacom konaní proti intervenientovi na strane žalovaného úspešná.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)