Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. február 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/191/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712215728
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6712215728.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a sudcov JUDr. Janky Boroškovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený
Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 26 864
421 proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR so sídlom

Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 16C/230/2012-354 zo dňa 30. 04. 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol, vo výroku o trovách konania a
vo výroku, ktorým súd návrh na prerušenie konania zamietol, p o t v r d z u j e.
Vo zvyšku sa rozsudku súdu prvej inštancie nedotýka.
Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrhy žalobcu, ktorými sa žalobca domáhal v

17-tich prípadoch (v konaniach vedených pod sp. zn. 16C/230/2012, 16C/231/2012, 16C/232/2012,
16C/233/2012, 16C/234/2012, 16C/235/2012, 16C/236/2012, 16C/237/2012, 16C/238/2012,
16C/239/2012, 16C/240/2012, 16C/241P2012, 16C/242/2012, 16C/243/2012, 16C/244/2012,
16C/245/2012, a 16C/246/2012, ktoré boli spojené uznesením č.k. 16C/2330/2012-15 zo dňa 28.
01. 2013 do jedného konania vedeného pod sp. zn. 16C/230/2012, (nakoľko sa jednalo o totožných
účastníkov a rovnaký predmet konania) zaplatenia náhrady škody vo výške 125 € vo všetkých 17-

tich prípadoch a náhrady nemajetkovej ujmy vo veci pôvodne vedenej pod sp. zn. 16C/230/2012 vo
výške 1 067,68 €, vo veci pôvodne zapísanej pod sp. zn. 16C/231/2012 vo výške 1 025,26 €, vo
veci zapísanej pôvodne pod sp.zn. 16C/232/2012 vo výške 728,38 €, vo veci zapísanej pôvodne pod
sp. zn. 16C/233/2012 vo výške 317,717 €, vo veci pôvodne zapísanej pod sp. zn. 16C/234/2012 vo
výške 339,30 €, vo veci zapísanej pôvodne pod sp. zn. 16C/235/2012, vo výške 348,52 €, vo veci
pôvodne zapísanej pod sp. zn. 16C/236/2012 vo výške 1596,90 €, vo veci zapísanej pôvodne pod
sp. zn. 16C/237/2012 vo výške 355,89 €, vo veci pôvodne zapísanej pod sp. zn. 16C/238/2012 vo

výške 435,18 €, vo veci zapísanej pôvodne pod sp. zn. 16C/239/2012 vo výške 1 071,36 €, vo veci
zapísanej pôvodne pod sp. zn. 16C/240/2012, vo výške 348,52 €, vo veci zapísanej pôvodne pod
sp. zn. 16C/241/2012, vo výške 374,33 €, vo veci pôvodne zapísanej pod sp. zn. 16C/242/2012 vo
výške 1 399,60 €, vo veci pôvodne zapísanej pod sp. zn. 16C/243/2012 vo výške 555,04 €, vo veci
pôvodne zapísanej pod sp. zn. 16C/244/2012 vo výške 752,35 €, vo veci pôvodne zapísanej pod
sp. zn. 16C/245/2012, vo výške 339,30 €, vo veci pôvodne zapísanej pod sp. zn. 16C/246/2012 vo

výške 359,58 € na základe nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Zvolen v exekučných
veciach vedených na tomto súde pod sp. zn. 28 Er/742/2010-23 proti povinnému L. I. v prospech
oprávneného - žalobcu v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 20Er/851/2010 proti povinnej U. M. vprospech oprávneného žalobcu v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 21 Er/852/2010 proti povinnej
K. V. v prospech oprávneného žalobcu, v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 5Er/1128/2010 proti
povinnej U. P. v prospech oprávneného - žalobcu, v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 25Er/797/2010

proti povinnej W. B. v prospech oprávneného - žalobcu, v exekučnej veci vedenej pod sp. zn.
24 Er/720/2010 proti povinnej U. F., v prospech oprávneného žalobcu, v exekučnej veci vedenej
pod sp. zn. 25Er/224/2010 proti povinnej B. M. v prospech oprávneného - žalobcu, v exekučnej
veci vedenej pod sp. zn. 25 Er/715/2010 proti povinnej B. M. v prospech oprávneného žalobcu v
exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 27Er/122/2011 proti povinnej U. D. v prospech oprávneného -

žalobcu, v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 21Er/1734/2010 proti povinnému U. B. v prospech
oprávneného žalobcu, v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 24Er/976/2010 proti povinnému L. M. v
prospech oprávneného - žalobcu, v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 21Er/1732/2010 proti povinnému
P. F. v prospech oprávneného - žalobcu, v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 25 Er/500/2010
proti povinnému I. B. v prospech oprávneného - žalobcu, v exekučnej veci vedenej pod sp. zn.
27Er/7872/2009 proti povinnej C. T. v prospech oprávneného - žalobcu, v exekučnej veci vedenej

pod sp. zn. 20Er/1506/2010 proti povinnému Y. M. v prospech oprávneného žalobcu, v exekučnej
veci vedenej pod sp. zn. 24Er/800/2010 proti povinnému L. M. v prospech oprávneného - žalobcu,
v exekučnej veci vedenej pod sp. zn.24Er/716/2010 proti povinnému L. O. v prospech oprávneného
žalobcu, pretože Okresný súd Zvolen rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
po zákonom stanovenej dobe. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že v predmetných exekučných

veciach bola podaná žiadosť súdneho exekútora JUDr. Krutého na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 05. 08. 2010, o ktorej okresný súd rozhodol tak, že ju uznesením dňa 05. 04. 2011
zamietol v exekučnej veci 20Er/851/2010. Žalobca podal 19. 03. 2010 u súdneho exekútora návrh
na vykonanie exekúcie, na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou akciovou spoločnosťou sp. zn. SR21447/09 zo dňa 28.

01. 2010, následne súdny exekútor podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola doručená súdu dňa 26. 04. 2010, o ktorej okresný súd rozhodol tak, že uznesením
zo dňa 20. 06. 2011 ju zamietol. V exekučnej veci 21Er/852/2010 žalobca podal dňa 12. 03. 2010 u
súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou akciovou spoločnosťou sp.

zn. SR 20206/09 zo dňa 11. 12. 2009, následne súdny exekútor podal žiadosť na okresný súd o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola doručená dňa 26. 04. 2010 súdu. 03. 05.
2010 vyzval rozhodcovský súd na predloženie rozhodcovského spisu dňa 01. 03. 2011 súd žiadosť
súdneho exekútora zamietol. V exekučnej veci vedenej na súde pod sp. zn. 5Er/1028/2010 žalobca
podal dňa 06. 09. 2010 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie, na základe právoplatného

rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s.
sp. zn. SR 05161/10 zo dňa 18. 06. 2010 následne súdny exekútor podal na okresný súd žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola doručená dňa 25. 11. 2010 súdu, o ktorej
žiadosti okresný súd rozhodol tak, že ju uznesením zo dňa 01. 02. 2011 zamietol. V exekučnej veci
vedenej pod sp. zn. 25Er 797/2010 podal žalobca dňa 26. 07. 2010 u súdneho exekútora návrh

na vykonanie exekúcie na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s. sp. zn. SR 00784/10 zo dňa 16. 03. 2010 následne
súdny exekútor podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola
doručená súdu 07. 10. 2010, o ktorej okresný súd rozhodol tak, že ju uznesením zo dňa 22. 10. 2010
zamietol. V exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 24ER/720/2010 žalobca podal dňa 21. 07. 2010 u

súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie, na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s. sp. zn SR 22156/09 zo
dňa 18. 01. 2010 následne súdny exekútor podal na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola doručená dňa 09. 09. 2010, o ktorej okresný súd rozhodol tak, že ju uznesením
zo dňa 22. 10. 2010 zamietol. V exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 25Er/224/2010 žalobca podal

dňa 18. 03. 2010 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie, na základe právoplatného
rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s.
sp. zn. SR 23215/09 zo dňa 18. 01. 2010, následne súdny exekútor podal na súd žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola doručená dňa 26. 04. 2010, o ktorej okresný súd rozhodol
tak, že ju uznesením zo dňa 20. 03. 2012 zamietol a na základe podaného odvolania Krajský súd

v Banskej Bystrici uznesením č.k. 41 CoE/263/2014-52 zo dňa 30. 09. 2014 toto uznesenie zrušil
a exekučné konanie zastavil, z dôvodu, že povinná zomrela bez právnych nástupcov. V exekučnej
veci vedenej pod sp. zn. 25 Er/715/2010 žalobca podal dňa 21. 07. 2010 o súdneho exekútora návrh
na vykonanie exekúcie na základe predloženého rozhodcovského rozsudku súdny exekútor podal naokresný súd žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola doručená dňa 09. 09.
2010, o ktorej okresný súd rozhodol tak, že ju uznesením zo dňa 22. 10. 2010 zamietol. V exekučnej
veci vedenej pod sp. zn. 27 Er/122/2011 žalobca podal dňa 28. 10. 2010 návrh na vykonanie exekúcie

u súdneho exekútora, na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s. sp. zn. SR 09359/10 zo dňa 13. 10. 2010. Následne
súdny exekútor podal na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola doručená
dňa 04. 0. 2011, o ktorej okresný súd rozhodol tak, že ju uznesením zo dňa 20. 05. 2011 zamietol.
V exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 21 Er/1734/2010 žalobca podal u súdneho exekútora návrh

na vykonanie exekúcie, na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s. sp. zn. SR 05672/10 zo dňa 07. 07. 2010, následne
súdny exekútor podal na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola doručená
dňa 09. 12.2010, o ktorej okresný súd rozhodol tak, že uznesením zo dňa 01. 03. 2011 ju zamietol.
V exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 24Er/976/2010 žalobca podal dňa 12. 08. 2010 u súdneho
exekútora návrh na vykonanie exekúcie na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s., sp. zn. SR 04838/2010 zo dňa
11. 06. 2010, následne súdny exekútor podal na súd žiadosť o udelenie poverenia, ktorá bola súdu
doručená 26. 11. 2010, o ktorej okresný súd rozhodol tak, že ju uznesením zo dňa 16. 12. 2010
zamietol. V exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 21 Er/1732/2010 žalobca podal dňa 21. 09. 2009 u
súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s. sp. SR 06017/09 zo dňa
07. 07. 2009 následne súdny exekútor podal dňa 14. 10. 2010 na okresný súd žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorej okresný súd rozhodol tak že uznesením zo dňa 04. 03. 2011
ju zamietol. V exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 25Er/500/2010 žalobca podal dňa 27. 04. 2010 u
súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s. sp. zn. SR 22191/09 zo dňa
13. 01. 2010 následne súdny exekútor podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia, ktorá bola
súdu doručená 24. 06. 2010, o ktorej okresný súd rozhodol uznesením zo dňa 20. 03. 2012 tak, že
ju zamietol. V exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 27Er/772/2009 žalobca podal dňa 19. 10. 2009 u
súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s., sp. zn. SR 07589/09, zo dňa
20. 07. 2009 následne súdny exekútor podal 04. 11. 2009 na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, o ktorej žiadosti okresný súd rozhodol uznesením zo dňa 29. 04. 2010 tak, že
ju zamietol. V exekučnej veci vednej pod sp. zn. 20Er/1506/2010 žalobca podal dňa 26. 07. 2010 u
súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s. sp. zn. SR 10852/10 zo dňa
16. 03. 2010 následne súdny exekútor podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia, ktorá bola
doručená súdu 07. 10. 2010, o ktorej okresný súd rozhodol uznesením zo dňa 18. 05. 2011, tak že
ju zamietol. V exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 24Er/800/2010 žalobca podal dňa 26.07. 2010 u
súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie, na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s., sp. zn. SR 142119/09 zo
dňa 16. 03. 2010 následne súdny exekútor podal 07. 10. 2010 na okresný súd žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorej okresný súd rozhodol uznesením zo dňa 27. 10. 2010 tak, že
ju zamietol. V exekučnej veci vedenej sp. zn. 24Er/716/2010 žalobca podal dňa 15. 07. 2010 u súdneho
exekútora návrh na vykonanie exekúcie na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s., sp. zn. SR 20722/09 zo dňa 01.
12. 2009 následne súdny exekútor podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola doručená súdu 09. 09. 2010, o ktorej okresný súd rozhodol uznesením zo dňa 22.
10. 2010 tak, že ju zamietol. Okresný súd napadnutým rozsudkom zároveň zamietol návrh na prerušenie
konania a o ďalšom návrhu na prerušenie konania rozhodol zastavením.

2. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa ust. § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku aj
podľa ust. § 4 ods. 1 písm., a/ bod 1 zák. č. 514/2003 Z. z., § 9 ods. 1 ods. 2 § 16 ods. 4 a § 17
ods. 1 zák. č. 514/2003 Zb. zákonov o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci a dospel k

právnemu záveru, že dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia súdu až do času vydania rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, ani v
jednom prípade absolútne nie je takej povahy, aby bolo možné veci vysloviť porušenie práva žalobcu
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie základnýchzákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zák. č. 514/2003 Zb.
zákonov a preto považoval súd prvej inštancie žalobu za právne neopodstatnenú a neodôvodnenú.
Pokiaľ ide o uplatnenú náhradu majetkovej škody a nemateriálnej ujmy okresný súd konštatoval, že

žalobca vznik a výšku majetkovej škody a nemateriálnej ujmy, ktorá mu podľa jeho tvrdení mala vzniknúť
vkonanínepreukázalžiadnymdôkazomatedaneuniesoldôkaznébremeno,ktorémuzjehoprocesného
postavenia vyplývalo. Okresný súd žiadosť o prerušenia konania žalobcu opätovne doručenú súdu dňa
23. 04. 2015 právne posúdil podľa ust. § 103, 104 ods. 1, veta prvá a § 159 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku, keď konštatoval, že sa jedná o tú istú vec, o ktorej už raz sa právoplatne rozhodlo a

to uznesením č.k. 16C/230/2012-224 a z dôvodu prekážky veci rozsúdenej návrh žalobcu na prerušenie
konania zo dňa 23. 04. 2015 zastavil. K ďalšiemu návrhu na prerušenie konania zo dňa 23. 04. 2015,
ktorým žiadal žalobca konanie 16C/230/2012 prerušiť v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ OSP vyslovil
okresný súd právny názor, že pre rozhodnutie súdu v konaní sp. zn. 16C/230/2012 vo veci samej
nevyvstala potreba aplikácie unijného práva, v dôsledku toho nemohlo v predmetnom konaní nastať ani
potreba výkladu unijného práva. Z uvedeného dôvodu nebol dôvod položiť súdnemu dvoru prejudiciálne

otázky ohľadom výkladu unijného práva z rovnakého dôvodu nie je dôvod na prerušenie konania, na
základe toho, že pred súdnym dvorom prebieha konanie o prejudiciálnych otázkach odpoveď, na ktoré
podá súdny dvor pre účely rozhodnutia v konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn.
7C/6/2010 a teda nevzhliadol dôvodnosť prerušenia konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ OSP.

3. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP, mal za to, že žalovanému
ako úspešnému účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov konania, avšak žalovaný si trovy v prípade
úspechu neuplatnil.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15.dňovej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že v konaní

došlo k vadám, keď účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a
súčasne vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Vytýkal, že okresný súd nesprávne vec právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Namietal, že
riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané
s označenými dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 OSP vec prejednať v jeho

neprítomnosti. Ak tak urobil, odňal mu tým právo na konanie pred súdom. Naviac sám urobil podanie
obsiahnuté v texte žaloby, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu,
ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z
konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie
sudcu nič nemení na tom, že ani objektívne nemožno tohto sudcu považovať za nestranného, keďže

podali ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho práva na nestranný súd. Nie je prípustné, aby konanie
pokračovalo ústnym pojednávaním, keďže v takomto konaní už bolo možné uskutočniť len také úkony,
ktorénepripúšťajúodkladaústnepojednávanievoveciodkladpripúšťaloaneboloneodkladnýmúkonom
za danej procesnej situácie.

5. Ďalšou odvolacou námietkou bolo, že konečné meritórne rozhodnutie vo veci samej súdom
neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o
zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ OSP proti ktorému legálne
pripustil odvolanie, pričom v čase podania odvolania o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté
o návrhu na prerušenie konania. Sudca taktiež nedostatočne oboznámil s podmienkami za ktorých

je možné viesť konanie, keď ignorovali jeho žiadosť o zrušenie odročenie nariadeného pojednávania
z dôležitého dôvodu, pričom v žiadosti zdôrazňoval, že trvá na osobnej účasti právneho zástupcu na
pojednávaní. Nemal z tohto dôvodu možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri
svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemal možnosť sa
vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. V konečnom dôsledku tak

súd rozhodol bez toho, aby mu umožnil s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného súdu vyjadriť sa
skutkovým a právnym otázkam veci, čím bola porušená kontradiktórnosť súdneho procesu.

6. Žalobca vytýkal, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, preto okresný
súd porušil jeho právo na kontradiktórny súdny proces, ak vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah

si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám. Dodal, že súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých
pôvodnieje zodôvodneniarozhodnutiapoznateľnýaniejezrejmé,čiišloolistinyzaloženévexekučnom
spise.7. K majetkovej škode žalobca uviedol, že okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal len
škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako škodu, ktorá
vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka povinného. Súd tým ignoroval všetky jeho tvrdenia o

majetkovej škode, ktorá mu vznikla v tejto časti, považoval rozhodnutie súdu za nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov, keď z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, ako úvahou súd dospel jednoznačne
a nepochybne k presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla. Namietal, že predložil ako dôkaz
o vzniku škody znalecký posudok č. 1/2014, ktorý preukazuje, aký negatívny dopad a objektívne
spôsobil zníženie jeho majetku, nesprávny úradný postup okresného súdu. Okresný súd ale nevykonal

dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom.

8. K nemajetkovej ujme uviedol, že okresný súd v odôvodnení rozhodnutia nevysvetlil, prečo
nekonštatoval, že došlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v
čl. 6 ods. 1 Európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie

v zákonom stanovenom čase. Rozhodnutie súdu je vnútorne rozporné a keďže je založené na skutkovej
a právnej chybe nie je v právnom štáte udržateľné.

9. Žalobca namietal procesný postup súdu, ak bol súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému
súdnemu pojednávaniu návrh na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej

otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení jeho práva na zákonného sudcu a práva na nestranný súd
na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde SR a napriek tomu súd pred samotným
rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne nerozhodol. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

10. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

11. Okresný súd vo veci samej rozhodol dňa 30. 04. 2015. Odvolanie voči jeho rozhodnutiu podal
žalobca dňa 12. 06. 2015, s tým, že vec bola predložená odvolaciemu súdu dňa 31. 03. 2016. Dňom
01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“), ktorý

v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 § 470 CSP však platí, že
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú
zachované, zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ust. § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd
konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych

noriem,rešpektujealeprocesnýúčinoktýchodvolaní,ktorébolipodanédo30.06.2016(vprejednávanej
veci dňa 12. 06. 2015) a ktorý účinok zostal zachovaný aj po 30. 06. 2016 (§ 470 ods. 1 CSP). V dôsledku
toho platí, že ustanovenia novej účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní (od 01. 07.
2016) sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej
šírke a so všetkými dôsledkami opačný záver, by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní

strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon nemôže byť vo svojej dôvere k
nemu sklamaný (viď závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. PLÚS 36/1995).

12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu a napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia

pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 a contrario CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil.

13. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v
dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil v zmysle § 191 ods. 1 CSP a svoje

rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu
vyplývavzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahamiprihodnotenídôkazovnastranejednejaprávnymi
závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý súdny proces,
nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť, alebo okolnosť,
naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil (Nález

Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010).

14. Súd poukazuje na zodpovednosť žalobcu za obsahové vymedzenie svojho odvolania v spojitosti
s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi. Je zjavné, žezrejme z dôvodu predkladania veľkého množstva typových podaní žalobcom na súdy hmotnoprávne a
ani procesnoprávne odvolacie dôvody nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na
ktorých je založené napadnuté rozhodnutie.

15. Podstatná časť odvolacích námietok žalobcu je založená na tvrdení, že vo veci nerozhodoval
nestranný sudca. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd nadriadený rozhodol uznesením č.k.
13NcC/396/2012-10 zo dňa 15. 10. 2012 okrem iného tak, že sudcovia okresného súdu Zvolen nie
sú vylúčení vo veci pod sp. zn. 16C/230/2012. Od vydania tohto rozhodnutia, v ktorom nariadený

súd podrobne uviedol dôvody, pre ktoré zákonného sudcu možno považovať za nestranného zo
subjektívneho a objektívneho hľadiska nedošlo ku žiadnym novým skutočnostiam majúcim vplyv na
nestrannosť zákonného sudcu. Napriek tomu sa odvolací súd s touto námietkou zaoberal, ak z Civilného
sporového poriadku vyplýva, že v prípade, ak rozhodoval vo veci vylúčený sudca, ide o samostatný
odvolací dôvod v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a žalobca tento dôvod v odvolaní uplatnil v zmysle
ust. § 221 ods. 1 písm. g/ Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016 (ďalej

v texte aj „OSP“). Odvolací súd k tejto námietke uvádza nasledovné:

16. Aktuálna aplikačná prax Najvyššieho súdu SR pri zohľadnení tak subjektívneho ako aj objektívneho
hľadiska (teória zdania) sa v prevažujúcej miere prikláňa k záveru o povinnosti, ako aj požiadavke
na sudcu v každej veci zachovať vecný, profesionálny prístup, nadhľad, potrebnú dávku odstupu,

pričom samotná skutočnosť, že predmetom konania je nesprávny úradný postup súdu, na ktorom sudca
vykonával aj svoju funkciu, nezakladá pomer sudcu k veci, teda dôvod pre jeho vylúčenie. Je nutné
rozlišovať medzi pojmom „súd“ a „sudcovia“ a z hľadiska zásad spravodlivého procesu citlivo zvažovať
ich vzťah v posudzovaných súvislostiach. Nezodpovedá právnym pomerom priliehavosť názoru o
mechanickom vzťahu medzi súdom a sudcami tohto súdu. Vzťah sudcov je pri výkone rozhodovacej

činnosti riadený princípom prezumcie nezávislosti súdnej moci, ktorá nepodlieha subjektívnym pocitom
sudcov pri ich rozhodovaní a nie je ničím zaťažovaná v ich postojoch voči súdu. Pôsobenie sudcov
na určitom súde, že vždy objektívne dané, len sama táto skutočnosť nemôže byť dôvodom ich
vylúčenia. Sudcovia ako reprezentanti verejnej moci by tak a priori stáli vo svetle spochybňujúcou ich
profesionálne schopnosti. Vzájomný vzťah medzi sudcom a súdom nie je vzťahom zamestnaneckým,

alebo služobným. Vymenovaním za sudcu vzniká a zánikom funkcie sudcu zaniká osobitný vzťah sudcu
kštátu,zktoréhovyplývajúvzájomnéprávaapovinnostisudcuaštátu.Sudcajeprivýkonesvojejfunkcie
nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia
a svedomia rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov, len na základe skutočnosti
zistených v súlade so zákonom (§ 2 ods. 2 zák. č. 385/2000 Z. z.). Skutočnosť, že predmetom konania

je nesprávny úradný postup súdu, na ktorom sudca vykonáva svoju funkciu, nezakladá pomer sudcu k
veci a teda neexistuje dôvod, pre vylúčenie zákonného sudcu Mgr. Dalibora Miľana z prejednávania a
rozhodovania predmetnej veci. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13NcC/396/2012-10
zo dňa 15. 10. 2012 nebol zákonný sudca Mgr. Dalibor Milaň vylúčený z prejednávania a rozhodovania
veci vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 16C/230/2012, pretože nebol zákonným sudcom

v exekučnej veci resp. v konaní exekučného súdu. u ktorého postupu mala žalobcovi vzniknúť škoda. V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo 727/2011,
v ktorom bol vyslovený názor, sudcu vecne a miestne príslušného súdu nevylučuje z prejednávania
a rozhodovania veci o náhradu škody len tá skutočnosť, že postupom sudcu v inej veci mala byť
žalobcovi spôsobená škoda. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 102/2013). Aj keď

žalobca podal sťažnosť Ústavnému súdu SR na porušovanie základného práva zaručeného článkom
46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, napriek tomu otázku, či vo veci
rozhodoval vylúčený sudca môže preskúmať súd vyššieho stupňa v riadnom inštančnom postupe, na
základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, teda nie Ústavný súd v konaní o sťažnosti

žalobcu. Uvedené vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR v skutkovo a právne totožnej veci sp. zn.
I. ÚS 89/2013 zo dňa 06. 02. 2013, I. ÚS 92/2013 zo dňa 13. 02. 2013, ktorými rozhodoval o sťažnosti
obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici a
ktorými rozhodol tak, že návrh žalobcu odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu SR na ich
prerokovania a rozhodnutie. Iné dôvody, pre ktoré by mal byť sudca, ktorý vo veci rozhodol vylúčený z

prejednávania a rozhodovania veci, ako sú už posúdené Krajským súdom v Banskej Bystrici, ako súdom
nadriadeným žalobca v odvolaní ani neuvádza. V predmetnej veci rozhodoval zákonný a nestranný
sudca, preto k vade konania tvrdenej žalobcom zo strany okresného súdu nedošlo.17. Nie je dôvodná ani ďalšia námietka žalobcu, že rozhodnutím súdu vo veci samej bolo porušené
jeho právo na súdnu ochranu, osobitne jeho možnosť konať pred súdom, ak tento predbehol vydaním
meritórneho rozhodnutia účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania, z dôvodu rozhodovania

o otázke nestrannosti sudcu. Žalobca v odvolaní tvrdil, že proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania podal odvolanie, pričom v čase podania odvolania o zamietnutí žaloby, nebolo
právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Uvedené tvrdenie je v rozpore s
obsahom spisu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že okresný súd o návrhu na prerušenie konania zo dňa
23. 04. 2015 nerozhodoval.

18. Odvolací súd nespochybňuje, že súčasťou kontradiktórneho konania je právo strany sporu
byť oboznámený s predloženými dôkazmi vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Zásadu
kontradiktórnosti však nemožno vykladať absolútne resp. formalisticky, ale len vo väzbe s ostatnými
zásadami ustanoveniami procesného predpisu. Predovšetkým strana sporu realizuje svoje procesné
práva v rámci súdneho pojednávania, na ktoré bol žalobca riadne a včas predvolaný, pričom o možnosť

ich uplatnenia sa obral sám svojim postupom a to bezdôvodnou neúčasťou na súdnom pojednávaní. V
prípade pojednávania bez prítomnosti strany za podmienok predpokladaných zákonom nemôže dôjsť k
odňatiu jej práva konať pred súdom (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo/116/1993) a zároveň
nie je porušená zásada kontradiktórnosti sporového konania.

19. Podľa § 101 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 16.20016 boli
strany sporu povinné prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu
všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Súd pokračoval
v konaní, aj keď boli strany nečinné, ak sa riadne predvolaná strana nedostavila na pojednávanie a
nepožiadalazdôležitéhodôvoduodročeniemoholsúdvecprejednaťvjejneprítomnosti,prihliadalpritom

na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

20. Procesný postup okresného súdu, ktorý prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 30. 04. 2015
v neprítomnosti žalobcu považoval žalobca za rozporný z vyššie uvedeným § 101 ods. 2 OSP majúci
za následok odňatia možnosti konať pred súdom. O túto vadu konania ide vtedy, ak súd postupoval v

konaní tak, že znemožnil strane realizáciu tých procesných práv, ktoré jej poskytoval Občiansky súdny
poriadok platný a účinný do 30. 06. 2016. Takým procesným právom strany sporu bolo aj právo majúce
pôvod v samotnej Ústave SR čl. 48 ods. 2, aby vec bola prejednaná v jej prítomnosti. To ale neznamená,
že by súd vôbec nemohol rozhodnúť v neprítomnosti strany. Súd je ale vždy povinný takúto možnosť
strane poskytnúť. Dôležitý dôvod, pre ktorý sa strana nemohla zúčastniť pojednávania a žiada z tohto

dôvodu o jeho odročenie, musí byť závažný z hľadísk objektívnych a subjektívnych. Súd pri žiadosti o
odročenie pojednávania zisťuje, či stranou tvrdený dôvod, pre ktorý sa nemôže zúčastniť pojednávania
je dôležitý, neumožňujúci mu zúčastniť sa pojednávania, či mohla byť prekážka predvídaná, prípadne
odvrátená. Žalobca však Okresnému súdu Zvolen doručil návrh na zrušenie nariadeného pojednávania
len z dôvodu, že nesúhlasil s rozhodnutím nadriadeného súdu o tom, či sú sudcovia Okresného súdu

Zvolen vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci. Netvrdil, žiadny dôležitý dôvod, ktorý by mu bránil
zúčastniť sa pojednávania nariadeného na 30. 04. 2015, na ktoré mu bolo doručené predvolanie dňa
09. 04. 2015 (viď doručenka na č.l. 261 spisu). Žalobcom tvrdený dôvod, pre ktorý by nemal okresný
súd pojednávať správne vyhodnotil okresný súd ako nebrániaci pojednávaniu veci vzhľadom na to, že
o námietke zaujatosti proti sudcom Okresného súdu Zvolen už v tom čase nadriadený súd právoplatne

rozhodol. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že postup okresného súdu,
ktorý prejednal a rozhodoval vec v neprítomnosti žalobcu bol v súlade s § 101 ods. 2 OSP platného a
účinného do 30. 06. 2016 a nie je možné ho hodnotiť ako nesprávny, ktorým by sa žalobcovi odňala
možnosť konať pred súdom v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ Civilného sporového poriadku.

21. Účasť na pojednávaní je právo, ktoré v prejednávanej veci žalobcom a jeho právnym zástupcom
nebolo využité, súčasne v tejto veci neexistoval iný dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Iné
chápanie predmetného ustanovenia, by viedlo k nežiaducim prieťahom v konaní, ktorých tvrdená
existencia je v konečnom dôsledku základom samotného nároku uplatňovaného žalobcom v návrhu.

22. Žalobca mal možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi, alebo stanoviskami a
vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne konanie. Najmä sa neodôvodnene nezúčastnil pojednávania
dňa 30. 04. 2015, pričom predvolanie žalobcovi, ako aj jeho právnemu zástupcovi bolo doručené
dňa 09. 04. 2015, teda s dostatočným predstihom. Žalobca, ako aj právny zástupca žalobcu maldostatočný čas na prípravu pojednávania a zároveň možnosť oboznámiť sa so všetkými listinnými
dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise vrátane podaní žalovaného.

23.Neobstojí,aniďalšietvrdeniežalobcu,akuvádza,ževdanejvecinemožnérozhodnúťbeznariadenia
pojednávania. Uvedené je v úplnom rozpore s vyššie uvedenými skutočnosťami, ak okresný súd vo
veci nariadil pojednávanie, na ktoré bol žalobca riadne a včas predvolaný. Žalobcovi teda nebolo
žiadnym postupom okresného súdu odňaté právo zúčastniť sa verejného pojednávania, prípadne sa
oboznámiť s obsahom spisu, listinnými dôkazmi, vyjadreniami žalovaného a pod. (viď ust. § 44 ods.

1 OSP). Z obsahu spisu a odôvodenia rozhodnutia vyplýva, že dokazovanie bolo vykonané výlučne
oboznámením sa s exekučnými spismi Okresného súdu Zvolen sp. zn. 28 Er/742/2010, 20 Er/851/2010,
21 Er/852/2010, 5 Er/1028/2010, 25 Er/197/2010, 24Er/720/2010, 25Er/224/2010, 25Er/715/2010,
27Er/122/2011, 21Er/1734/2010, 24Er/976/2010, 21Er/1732/2010, 25 Er/500/2010, 27Er/772/2009,
20Er/1506/2010, 24Er/800/2010, 24Er/716/2010, ktorý ako jediný dôkaz výslovne žiadal aj žalobca a
ktoré spisy boli i v rámci exekučného konania k dispozícii žalobcovi ako oprávnenému. Žalobca práve

vychádzajúc z obsahu týchto exekučných spisov vychádzal aj pri podaní návrhu na náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy. Odvolací súd preto zdôrazňuje, že v prípade ak by žalobca využil svoje
vyššie uvedené práva, mal by možnosť oboznámiť sa s vyššie uvedenými exekučnými spismi, ako aj s
písomným podaním žalovaného, adekvátne na ne a včas reagovať pred rozhodnutím vo veci samej.
Okresný súd neporušil právo žalobcu na kontradiktórny súdny proces.

24. Ak žalobca v odvolaní poukazuje na to, že nebol oboznámený s vyjadrením žalovaného, čím
došlo k porušeniu § 114 ods. 2 OSP, pokiaľ práve v tomto vyjadrení k návrhu žalovaný vzniesol
námietku premlčania a na túto námietku nemal možnosť žalobca reagovať, odvolací súd poznamenáva,
že uvedené skutkové tvrdenia sa nezakladanú na pravde, nakoľko k zamietnutiu návrhu nedošlo v

dôsledku dôvodne vznesenej námietky premlčania, naopak okresný súd nepovažoval uplatňovaný
nárok za premlčaný, ak jeho zamietnutiu došlo pre jeho zrejmú nedôvodnosť. Pokiaľ ide o vyjadrenie
žalovaného odvolací súd poznamenáva, že vyjadrenie bolo obsahovo zhodné s jeho vyjadrením
v nespočetnom počte prebiehajúcich konaní, ktoré boli žalobcovi do 30. 04. 2015 doručené a s
argumentáciou žalovaného v čase rozhodovania, ako už aj v čase, kedy mu bolo doručené predvolanie

na pojednávanie bol nepochybne oboznámený. Argumentácia žalovaného vo všetkých prebiehajúcich
ako aj už ukončených konaniach vo veci nároku žalobcu proti žalovanému na plnenie o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy sa nemenilo, preto ani z tohto dôvodu nie je možné vyhodnotiť, že
by bol akýmkoľvek spôsobom porušený princíp kontradiktórnosti konania. Nejde o vadu konania, ktorá
by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.

25. Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej v texte len „Dohovor“)
zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, avšak neustanovuje žiadne pravidlá pre prípustnosť
dôkazov, alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené tieto záležitosti, preto musia byť primárne upravené
vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi súdmi. Ústava SR neupravuje prípustnosť dôkazov, ale

ponecháva jej úpravu na príslušné zákony spravidla na procesné kódexy. Takisto význam dôkazov a
potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý
rozhoduje o merite návrhu t.j. právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc
posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí
dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03).

26.Občianskysúdnyporiadokplatnýaúčinnýdo30.06.2016ukladalstranámpovinnosťoznačiťdôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. Súd ale nie je viazaný návrhmi strán a vykonanie dokazovania a nie
je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy, posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a záver o
tom, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané je vždy vecou súdu a nie strán sporu. Treba

dodať, že aj podľa judikatúry Ústavného súdu nepatrí do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru právo strany vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ním navrhovaných dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov resp. toho, aby súdy preberali, alebo sa riadili výkladom
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá strana sporu (II. ÚS 3/97, II ÚS 251/03).

27. Odvolací súd konštatuje, že žalobcovi nebolo žiadnym spôsobom odňaté právo konať pred súdom
resp. jeho právo na kontradiktórny súdny proces a súčasne vo veci rozhodol zákonný a nestranný sudca,
preto prejednal následne odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu okresného súdu vo veci samej.28. Hmotnoprávnym dôvodom zamietnutia uplatneného nároku žalobcu bolo nepreukázanie
nesprávneho úradného postupu, ako základného predpokladu pre vznik zodpovednosti za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Žalobca v danom prípade odôvodňoval nesprávny úradný
postup exekučného súdu, nerozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Okresný súd vykonaným dokazovaním dospel k
záveru, že v súdenej veci k prieťahom nedošlo. Okresný súd nemal preukázaný nesprávny úradný
postup ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom, keď žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie základných zákonných podmienok,
ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. S týmto právnym
záveromokresnéhosúdusaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujeaďalšomlenpoukazujenadôvody
rozhodnutia súd prvej inštancie ( § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

29. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutím exekučného súdu o zastavení exekúcie odpadol predmet

konania o návrhu súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako aj o tom,
že v danej veci nedošlo pri rozhodovaní o predmetnom návrhu k zbytočným prieťahom, resp. ak
okresný súd exekučný súd bol nielen oprávnený, ale povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v
ktoromkoľvek štádiu začatého exekučného konania a nie len v súvislosti s vydávaním poverenia na
vykonanie exekúcie, ale aj napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné

už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť aj bez návrhu. Odvolací
súd konštatuje, že po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
následne okresný súd vykonával v danej veci úkony nevyhnuté pre jej posúdenie a rozhodnutie.

30. Odvolací súd konštatuje, že doba rozhodovania o návrhu oprávneného nie je neprimeraná najmä s

prihliadnutím na okolnosti daného prípadu, keď tak okresnému súdu ako aj odvolaciemu súdu je z jeho
rozhodovanej činnosti známe, že žalobca podával návrhy o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
hromadne, kde exekučným titulom boli rozhodcovské rozsudky zaväzujúce povinného na plnenie z titulu
spotrebiteľskej úverovej zmluvy, teda v rovnakom čase zaťažil všeobecný súd väčším počtom podaní,
vzhľadom na čo musel počítať s určitými technicko-administratívnym zdržaním na strane všeobecného

súdu, keď po doručení žiadostí súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na
základe rozhodcovského rozsudku pristúpil exekučný súd k riešeniu otázky, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky), ktoré spôsobilo,
že o jeho návrhu bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom. Je zrejmé, že vyššie uvedenú dobu,
v ktorej súd o návrhu oprávneného rozhodol je možné považovať za akceptovateľnú. Ústavný súd SR

vo vyššie uvedenom rozhodnutí poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej nie každý zistený
prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenia základného práva na prerokovanie vecí
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR resp. právo na prejednanie záležitostí
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vyslovil,
že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama o sebe ešte nemusí zakladať

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
SR (I. ÚS 42/01).

31. Okresný súd sa správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska
výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože prvostupňový súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Okresný súd stručne a jasne
objasnil skutkový, ako aj právny základ rozhodnutia, ktorý postačuje pre záver o tom, že nárok žalobcu
nie je dôvodný.

32. Vzhľadom na tieto dôvody, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvej inštancie
a ktoré nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto rozhodnutí odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a to vrátane súvisiaceho výroku o náhrade
trovkonania(§367ods.2CSP).Okresnýsúdprirozhodovaníonáhradetrovkonaniavychádzalsprávne
z ust. § 142 ods. 1 OSP, teda podľa úspechu v konaní v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy do 30.

06. 2016 v spojení s § 151 ods. 1 OSP.

33. Súd vo veci návrhu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ OSP k odvolacej námietke
žalobcu uvádza, že zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ust. § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 vety prvejCSP, nová právna úprava vychádza síce s princípu okamžitej aplikability procesno-právnych noriem,
rešpektuje procesný účinok odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016 a ktorý účinok zostal zachovaný.
V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej účinnej právnej úpravy od 01. 07. 2016 o odvolaní a

odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného
dňa v celej šírke a zo všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych
očakávaní strán, lebo ten kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon nemôže byť vo svojej
dôvereknemusklamaný(RozhodnutieÚstavnéhosúduSRsp.zn.PLÚS36/1995).Keďžeprvostupňový
súd rozhodoval ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, pričom aj odvolanie bolo podané

za účinnosti tohto právneho predpisu odvolací súd skúmal správnosť rozhodnutia okresného súdu o
zamietnutí návrhu na prerušenie konania v rozsahu podaného odvolania podľa ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku. Žalobca podal v súdenej veci návrh na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2
písm.c/OSP,podľaktoréhoustanoveniapokiaľsúdneurobíinévhodnéopatrenia,môžekonanieprerušiť
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dá na takéto konanie podnet. V dôvodoch odvolaním napadnutého uznesenia okresný súd poukázal

na to, že nedal v súdenej veci podnet na žiadne súdne, alebo iné konanie, v ktorom by sa mala riešiť
otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci a že v prebiehajúcom konaní pred
súdnym dvorom Európskej únie a o prejudiciálnych otázkach položený v konaní vedenom na Okresnom
súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 sa neriešia žiadne také otázky, ktoré by mali význam pre rozhodnutie
súdu v prejednávanej veci. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, či bol postup exekučného súdu v konaní o

vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov na
základeprávoplatnéhorozsudkurozhodcovskéhosúduvsúladeskomunitárnymprávomniejekonaním,
v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie Okresného súdu Zvolen v súdenej
veci. Z uvedeného dôvodu odvolací súd aj v tejto časti výrok rozhodnutia okresného súdu ako vecne
správne potvrdil.

34. Krajský súd ako súd druhej inštancie preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie na základe podaného
odvolania žalobcu v rozsahu danom ust. § 379 CSP, z ktorého dôvodu sa rozhodnutie odvolacieho
súdu nedotýka, odvolaním nenapadnutého výroku, ktorým súd konanie o návrhu na prerušenie konania
zastavil.

35. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP, teda podľa pomeru úspechu v odvolacom konaní. Žalobca nebol v odvolacom
konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému, ktorý úspešný
v odvolacom konaní bol, trovy odvolacieho konania, ktoré by boli preukázané, odôvodnené a ktoré by

predstavovali účelne vynaložené výdavky žalovaného § 251 CSP, nevznikli. Na základe uvedeného
odvolací súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

36. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).