Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. január 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9Cpr/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113201398
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6113201398.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu B. T., A..

XX. XX. XXXX, W. W. XXXX/XX, XXX XX N., zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Vlkolinským,
Námestie SNP 17/29, 960 01 Zvolen, proti žalovanému STD DONIVO a.s., odštepný závod Banská
Bystrica, Zvolenská cesta 165, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 31678343, STD DONIVO a.s., Mlynská
1346, 093 01 Vranov nad Topľou, zast. AK NOVIKMEC s.r.o., Advokátska kancelária, Rázusova 125,
093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36868701, o zaplatenie 2 549,41 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 263,18
Eur za obdobie od 31. 05. 2012 do 03. 04. 2013 v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V časti, v ktorej sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia úroku z omeškania zo sumy 1 263,18 Eur
za obdobie od 19. 05. 2012 do 30. 05. 2012 a v časti, v ktorej požadoval z titulu diét zaplatenia sumy 1
061,-- Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 15. 05. 2012 až do zaplatenia, súd návrh z a m i e t a .

V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e .

Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22. 01. 2013 domáhal uloženia povinnosti žalovanému
zaplatiť mu sumu 2 549,41 Eur s 9,75 % úrokom z omeškania od 19. 05. 2012 až do zaplatenia.
Požadovaná suma predstavovala neuhradenú mzdu za mesiac apríl 2012 v sume 245,57 Eur, máj 2012
vo výške 1 017,61 Eur a zvyšok 2 088,60 Eur predstavovali neuhradené cestovné náhrady z titulu diét
za obdobie od 13. 01. do 14. 04. 2012.

2. V priebehu konania vzal čiastočne návrh ohľadom sumy 1 263,17 Eur späť z dôvodu, že túto sumu

žalovaný v priebehu konania uhradil. Vzal tiež čiastočne návrh späť aj ohľadom požadovaných diét, keď
tieto za žalované obdobie požadoval len v sume 1 061,-- Eur (podanie zo dňa 18. 05. 2016 č. l. 223
a nasledujúcich). Žiadal priznať úroky z omeškania zo sumy 1 263,17 Eur od 19. 05. 2012 do 03. 04.
2013, kedy došlo k jej úhrade žalovaným.

3. V časti, v ktorej žalobca vzal návrh späť, súd v zmysle ustanovenia § 145 ods. 2 CSP konanie vo
veci zastavil.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ich zástupcov, ich písomnými vyjadreniami,
pracovnouzmluvouzodňa28.06.2011,dohodouozískaníkvalifikácie,dohodouoskončenípracovnéhopomeru zo dňa 18. 05. 2012, výplatnými páskami žalobcu, výpisom z účtu žalovaného a inými listinnými
dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

5. Žalobca uzatvoril so žalovaným pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy zo dňa 28. 06. 2011,
pričom vykonával pre žalovaného prácu vodiča medzinárodnej kamiónovej dopravy s miestom výkonu
práce Európa. Jeho pracovný pomer skončil na základe dohody ku dňu 18. 05. 2012.

6. Svojím návrhom sa domáhal od žalovaného zaplatenia mzdy za mesiac apríl a máj 2012, ktorú sumu

mu žalovaný po podaní návrhu uhradil. Z týchto dôvodov požadoval od žalovaného zaplatenie úrokov
z omeškania za obdobie od 19. 05. 2012 do 03. 04. 2013.

7. V časti, v ktorej žalobca požadoval úroky z omeškania zo sumy 1 263,17 Eur, súd návrhu vyhovel za
obdobie od 31. 05. 2012 do 03. 04. 2013 a v prevyšujúcej časti, t. j. za obdobie od 19. 05. 2012 do 30.
05. 2012 návrh zamietol a to z týchto dôvodov:

8. V pracovnej zmluve v bode 7 bolo uvedené, že po skončení pracovného pomeru vyplatí
zamestnávateľ zamestnancovi splatnú mzdu v najbližšom výplatnom termínu nasledujúcom po dni
skončenia pracovného pomeru. Týmto bol posledný deň kalendárneho mesiaca, t. j. v danom prípade
31. máj. Z týchto dôvodov súd návrhu vyhovel len od tohto dátumu a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.

Požadovaná výška úrokov z omeškania bola požadovaná v súlade s vykonávacím vládnym nariadením
87/1995 Z. z.

9. Ďalej sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia stravného za obdobie od 13. 01. do 19. 04. 2012.
Požadoval z tohto titulu nevyplatené sumy:

– za mesiac január 135,60 Eur,
– za mesiac február 520,80 Eur,
– za mesiac marec 728,10 Eur,
– za mesiac apríl 309,80 Eur,
– za mesiac máj 412,35 Eur,

– spolu sumu 2 106,65 Eur.
Následne túto krátil bez bližšej špecifikácie na sumu 1 061,-- Eur.

10. Pri výpočte cestovných náhrad vychádzal zo zákona 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách a
svojich poznámok. Uznal, že v pracovnej zmluve sa dohodli na krátení diét o 25 %, čo bolo v súlade

s právnou úpravou.

11. Žalovaný uviedol, že nárok žalobcu na vyplatenie stravného je nedôvodný, keďže celá suma
stravného mu bola uhradená. Ako dôkaz pripojil výplatné pásky žalobcu a výpis z účtu. Uviedol, že za
mesiac január bola vyplatená žalobcovi suma 141,32 Eur, február 487,74 Eur, marec 1 077,23 Eur, apríl

2014 mínus 13,73 Eur, máj 2012 749,19 Eur, spolu za toto obdobie 2 441,75 Eur, čo je viac, než žalobca
požadoval. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že žalobca disponoval platobnou kartou od 13. 02. 2012. V
období od januára do mája 2012 prostredníctvom nej vybral finančné prostriedky v sume 406,43 Eur a
to aj na súkromné účely. Z vypočítanej sumy stravného boli žalobcovi odpočítané vyplatené preddavky
touto formou, ktoré mu boli poskytnuté v súlade s § 36 ods. 2 písm. b) zákona 283/2002 Z. z.

12. Súd po zmene právnej úpravy po 01. 07. 2016 vyzval účastníkov, aby v zmysle ustanovenia § 153
Civilného sporového poriadku uplatnili prostriedky procesného útoku a procesnej obrany v lehote 1
mesiaca, inak na ne súd nebude prihliadať.

13. Žalobca podaním zo dňa 09. 09. 2016 žiadal návrhu vyhovieť. Uviedol, že sumy uvedené
na výplatných páskach pod položkou „ostatné nezdanené“ nie sú cestovnými náhradami, ale tzv.
kilometrovným podľa počtu odjazdených kilometrov.

14. Žalovaný v podaní zo dňa 26. 08. 2016 uviedol, že výplatné pásky žalobcu a výpisy z bankového

účtu žalovaného preukazujú úhradu mzdy a cestovných náhrad. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno
ohľadom preukázania svojho nároku.15. Na poslednom pojednávaní žalobca uviedol, že pri podpise zmluvy mu vedúci vodičov pán Kováč
uviedol, že budú platení od kilometrovného. Stravné im nebolo vyplácané vôbec. Potvrdil výbery z
platobnej karty, okrem 16. 05. 2012 a 22. 05. 2012 s tým, že tieto čiastočne boli vykonané aj na súkromné

účely ale so súhlasom dispečera.

16. Zástupca žalovaného poukázal na to, že tvrdenie žalobcu, že vyplatená suma predstavovala
kilometrovné, bolo produkované až v jeho poslednom podaní, pričom nepreukázal existenciu takejto
dohody. Spôsob takejto odmeny je výslovne zakázaný pre dopravcov v európskych normách.

17. Predmetom sporu bola výplata stravného v zmysle zákona 283/2002 Z. z. za obdobie január až máj
2012.

18. Nárok žalobcu na výplatu stravného ako cestovnej náhrady v zmysle zákona 283/2002 Z. z. medzi
účastníkmi nebol sporný. Sporná bola otázka, či tieto boli vyplatené.

19. Žalovaný ako dôkaz predložil výplatnú pásku a výpisy z účtu, z ktorých bolo zistené, že v žalovanom
období bola vyplatená žalobcovi vyššia suma, než požadoval, pričom už v podaní zo dňa 22. 12. 2015
poukázal na pripojené výplatné pásky a výpisy z účtu svedčiace o tom, že z titulu diét mala byť vyplatená
sumadiétuvedenápodpoložkou„ostatnénezdanené.“Tototvrdeniežalovanéhozačalžalobcanamietať

až v podaní zo dňa 09. 09. 2016, pričom dôkaz o tom, že pod položkou ostatné nezdanené malo
byť vyplácané tzv. kilometrovné, nenavrhol, ani nepredložil. Táto skutočnosť nevyplýva ani z pracovnej
zmluvy, ani zo zákona o cestovných náhradách č. 283/2002 Z. z. Táto skutočnosť mala byť oznámená
žalobcovi vedúcim dopravy, t. j. osobou k tomu vôbec nie oprávnenou. Z uvedených dôvodov súd
považoval tvrdenia žalobcu za nehodnoverné a ničím nepreukázané.

20. Keďže nebolo preukázané, že nárok žalobcu bol dôvodný, súd jeho návrh zamietol v časti
požadovaného stravného v plnom rozsahu.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP. Žalovaný bol v konaní úspešný

v rozsahu cca 50 %. Procesne však zavinil zastavenie konania tiež v rozsahu cca 50 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom
rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha
(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie

treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona 233/1995 Z.z. a noviel - Exekučný
poriadok.