Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. november 2016

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-9C/298/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207231125
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Gašpirová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1207231125.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v právnej veci

navrhovateľky: H. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XX, U., proti odporcovi: H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom
R..K..F. XXX/XX, T. X., o určenie otcovstva k maloletej N. Š., nar. X.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že odporca H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom R..K..F. XX, T. X., je otcom maloletej N. Š.,
nar. X.XX.XXXX z matky H. Š., nar. XX.X.XXXX.

Maloletá N. Š., nar. X.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá bude maloletú

zastupovať a spravovať jej majetok.

Styk rodičov s maloletou N. Š., nar. X.XX.XXXX sa neupravuje.

Odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej N. Š., nar. X.XX.XXXX sumou 180,-Eur mesačne,
splatnou vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.

Zročné výživné za obdobie od 7.12.2006 do 14.11.2016 vo výške 21.432,-Eur je odporca p o v i n n ý
zaplatiť k rukám navrhovateľky v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II sumu 135,68 Eur v lehote 15
dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1.Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 7.11.2007 sa navrhovateľka domáhala voči

odporcovi určenia jeho otcovstva k maloletej N. Š., nar. X.XX.XXXX ( ďalej len "maloletá"), povinnosti
platiť výživné. Uviedla, že odporca svoje otcovstvo k maloletej ústne priznal, o túto sa však nestará.
Navrhovateľka uviedla, že s odporcom udržiavala intímny vzťah v období od 2003 do 2006 a nevie
uviesť , kde sa nachádza. Býva s dcérou u svojich rodičov v Bratislave, mesačne im uhrádza sumu
2.000,-Sk. Obaja jej rodičia sú na dôchodku.

2.V podaní, doručenom súdu dňa 25.3.2008 navrhovateľka žiadala tiež zveriť maloletú do jej

starostlivostiavýškuvýživného,naktorejplateniežiadalazaviazaťodporcu,špecifikovalasumou2.500,-
Sk mesačne od narodenia maloletej. Na pojednávaní, konanom dňa 3.10.2016 žiadal tiež, aby súd
rozhodolotom,žebudemaloletúzastupovaťaspravovaťjejmajetok.Stykrodičovsmaloletounežiadala
upraviť.3.Súd uznesením č.k. 9C 298/2007-25 zo dňa 18.8.2010 ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
v Bratislave, za kolízneho opatrovníka maloletej.

4.Súd v konaní uznesením č.k. 9C 298/2007-122 zo dňa 6.8.2014 ustanovil odporcovi opatrovníka a to J.
T. X.. Opatrovník vo svojom vyjadrení zo dňa 4.3.2015 vyslovil súhlas s prejednaním veci a rozhodnutím
bez jeho prítomností. Žiadal, aby súd vo veci rozhodol vo veci na základe výsledkov dokazovania.

5.Súd v konaní uznesením č.k. 9C 298/2007-148 zo dňa 17.12.2015 ustanovil znalca z odboru genetika,
odvetvie analýza DNA, ktorého poveril vypracovaním znaleckého posudku. Úlohou znalca bolo určiť
pravdepodobnosť otcovstva odporcu voči maloletej, pričom vzhľadom ku skutočnosti, že odporca sa
zdržiaval na neznámom mieste, mal znalec vykonať analýzu DNA v spolupráci s pokrvnými príbuznými
odporcu- jeho matkou, sestrou, prípadne bratom. Znalec zaslal súdu vypracovaný znalecký posudok
č. X/XXXX zo dňa 5.2.2016. V jeho závere konštatoval, že otcovstvo odporcu voči maloletej nemožno

vylúčiť, pravdepodobnosť jeho otcovstva bolo možné stanoviť len nepriamo ako pravdepodobnosť, že
jeho matka je biologickou starou matkou maloletej v číselnom vyjadrení W=99,9999999%. Na základe
vyššie uvedeného znalec konštatoval, že otcovstvo odporcu k maloletej treba pokladať za prakticky
dokázané s mimoriadne vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s
istotou. Keďže však nebol vyšetrený odporca, ale len jeho matka, z genetického hľadiska sa taký istý

záver vzťahuje na každého prípadného ďalšieho syna vyšetrenej matky odporcu, nielen na samotného
odporcu.

6.Po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku a zákona č. 161/2015
Civilného mimosporového poriadku súd postupoval v konaní s prihliadnutím na právnu úpravu

obsiahnutú v týchto právnych predpisoch a konal priamo s odporcom. Odporca sa k návrhu na začatie
konania nevyjadril. Súdne písomnosti ( vrátané predvolaní na pojednávania) mu súd doručoval v zmysle
106 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej
republiky. V otázke určenia okamihu doručenia jednotlivých písomností súd vychádzal z ustanovenia
§ 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku a považoval ich za doručené dňom vrátenia nedoručenej

zásielky súdu.

7.Opatrovník maloletej žiadal, aby súd na základe výsledkov znaleckého dokazovania, vyhovel návrhu
navrhovateľky vo veci určenia otcovstva. Na pojednávaní konanom dňa 14.11.2016 žiadal priznať
výživné vo výške 180,-Eur mesačne odo dňa 7.12.2006. Súhlasil so zverením maloletej do osobnej

starostlivosti navrhovateľky, ktorá túto bude zastupovať a spravovať jej majetok. Styk rodičov s maloletou
navrhol ponechať neupravený.

8.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa
5.2.2016, výsluchom navrhovateľky a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v

spise.

9.V zmysle predloženého rodného listu súd zistil, že maloletá N. Š. sa narodila X.XX.XXXX z matky H.
Š., nar. XX.X.XXXX . Otec maloletej v rodnom liste uvedený nebol.

10.Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že s odporcom sa zblížila v roku 2005, kedy sa rozhodli, že spolu
začnú bývať a odsťahovali sa spolu do Prahy, kde spolu viedli domácnosť. V Prahe žili asi rok, v priebehu
ktorého navrhovateľka otehotnela. Následne však musela od odporcu odísť, nakoľko ju začal fyzicky
týrať- kopal ju do brucha. Navrhovateľka, ešte pred pôrodom, odišla k svojim rodičom. Odvtedy sa s
odporcom nevídava. Naposledy s ním bola v kontakte v lete 2013, kedy prišiel pozrieť dcéru, ale zdržal

sa len chvíľočku. Odporca svoje otcovstvo voči dcére odmietal a tvrdil, že nie je jeho. Navrhovateľka
však poprela, že by v čase rozhodujúcom pre počatie, sa intímne stýkala s inými mužmi ako odporcom.

11.Ako už bolo vyššie uvedené znaleckým posudkom bolo v konaní preukázané otcovstvo odporcu voči
maloletej N.. Znalec konštatoval, že otcovstvo odporcu k maloletej treba pokladať za prakticky dokázané

s mimoriadne vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou. Hoci
možnosť otcovstva sa vzťahuje aj na každého prípadného ďalšieho syna matky odporcu ( odporcovho
brata), v konaní nevyšli najavo skutočnosť, ktoré by túto skutkovú domnienku akokoľvek podporovali.
Navrhovateľka v rámci svojho výsluchu uviedla, že v rozhodnom čase sa intímne stýkala výlučne sodporcom a dokonca i to, že jeho ostatných rodinných príslušníkov nepoznala. Súd teda ustálil, že
odporcajebiologickýmotcommaloletejaakotakémumusvedčiarodičovsképrávaapovinnostivzmysle
zákona o rodine.

12.V zmysle § 110 Civilného mimosporového poriadku s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

13.Navrhovateľka v rámci svojho výsluchu uviedla, že s maloletou N. bola na rodičovskej dovolenke asi

rok. Od roku 2007 brigádovala prostredníctvom agentúry Nosluš, boli to však len jednorazové brigády.
Zamestnala sa na trvalý pracovný pomer v roku 2015 ako pultový predajca v spoločnosti Tesco Stores,
kde jej mzda činila približne 540,-Eur v hrubom. Nakoľko ale mala zdravotné problémy psychiatrického
charakteru, kvôli ktorým bola aj jeden mesiac hospitalizovaná a dva mesiace na PN, došlo k ukončeniu
pracovného pomeru. Na maloletú poberá prídavky na dieťa vo výške 23,-Eur mesačne. Žije spolu s
maloletou v dvojizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jej rodičov, vo veku 70 a 80 rokov. Títo bývajú

v jednej izbe a navrhovateľka s maloletou v druhej. Navrhovateľka uviedla, že nevlastní motorové
vozidlo ani nehnuteľnosti, nemá žiadne úspory. Finančne jej pomáhajú rodičia, ktorí dávajú polovicu
dôchodku na maloletú. Spolu ich dôchodok činí približne 600,-eur. Navrhovateľka sa podieľa na chode
spoločnej domácnosti, keď disponuje vlastným príjmom, vo výške 100,-Eur mesačne. Navrhovateľka
uviedla, že berie antidepresíva a má psychické problémy, ktoré vznikli v súvislosti s prácou. Výdavky na

vedenie domácnosti činia sumu 250,-Eur za nájom, výdavky na elektrickú energiu a telefón špecifikovať
nevedela. Maloletá navštevovala škôlku od roku 2009, v rámci nej nenavštevovala žiadne krúžky. Do
škôlky ju vodila pešo a v nej sa aj stravovala. Dcéra momentálne navštevuje 4.ročník základnej školy, za
stravu jej platí 30,-Eur mesačne, za návštevu družiny 50,-Eur mesačne. Na začiatku každého školského
roka však vzniknú výdavky spojené s nákupom školských pomôcok. Tento rok to činilo cca 150,-Eur.

Veľa oblečenia poskytuje maloletej sestra navrhovateľky, niekedy jej základné šatstvo nakupuje matka
navrhovateľky. Maloletá nemá žiadne zdravotné problémy, v škole navštevuje krúžky, za ktoré ale
nemusia platiť nič navyše. Navrhovateľka však uviedla, že po čase by ju chcela prihlásiť na ďalšie krúžky.
O majetkovým pomeroch odporcu navrhovateľka nemala žiadnu vedomosť.

14.Lustráciou prostredníctvom Úradu geodézie kartografie a katastra SR súd zistil, že navrhovateľka ani
odporca nevlastnia žiadne nehnuteľnosti.

15.Odporca nebol poberateľom nemocenských dávok dôchodkového poistenia, dávok v
nezamestnanosti, dávok garančného poistenia ani dávok úrazového poistenia za obdobie od 1.1.2006

do súčasnosti. Dávku nemocenského poistenia poberal len v roku 2006, jednorazovo vo výške 1.103,-
Sk. Odporca v zmysle lustrácie v evidencii motorových vozidiel neprechádza evidenciou ako držiteľ
ani ako vlastník motorového vozidla. Daňový úrad U. U. potvrdil, že odporca naposledy podal daňové
priznanie za rok 2003.

16.Z potvrdenia spoločnosti INDEX NOSLUŠ, s.r.o. je zrejmé, že navrhovateľka pre túto spoločnosť
vykonávala, na základe dohôd o vykonaní prác,e sporadicky a nepravidelne prácu, pričom jej príjmy činili
skôr symbolické sumy. Je zrejmé, že ku dňu 2.10.2016 ukončila pracovný pomer so zamestnávateľom
TESCO STORES SR, a.s. a to dohodou o skončení pracovného pomeru. Pracovnú zmluvu s týmto
zamestnávateľom podpísala dňa 10.3.2016, pričom jej hrubá mzda činila pre 3/2016 sumu 386,52 Eur

netto, pre 4/2016 sumu 419,80 Eur netto, pre 5/2016 sumu 426,58 Eur netto, 6/2016 sumu 326,23 Eur
a pre mesiac 9/2013 sumu 199,49 Eur netto. Navrhovateľka za obdobie od 10.3.2012 do 31.3.2012
bola poberateľkou nemocenských dávok a úrazových dávok v celkovej výške 175,80 Eur. Navrhovateľka
v konaní osvedčila, že výška nájomného pre byt, v ktorom spolu s maloletou a rodičmi žije činí 200,-
Eur mesačne, výška mesačného poplatku za plyn a rozhlas a TV činí spolu 19,32 Eur mesačne, výška

poplatku za elektrickú energiu sumu 21,38 Eur mesačne, za telefón 15,-Eur mesačne. Navrhovateľka
neprechádza evidenciou vozidiel ako vlastníčka a ani ako držiteľka motorového vozidla

17.Bolo dokázané ( predložením potvrdení tak predškolského ako aj školského zariadenia), že maloletá
navštevovala v čase od 2010 do 2013 materskú školu na T. I. T. U. a že v súčasnej dobe je žiačkou

štvrtého ročníka základnej školy na X. I. T. U.. V školskom roku 2016/2017 navštevuje školský klub
detí , kde výška mesačného príspevku je 15,82 Eur. Navrhovateľka doložila súdu aj poštový poukaz
osvedčujú uhradenie sumy 28,69Eur na účet základnej školy a tiež poukaz o uhradení 47,04 Eur.18.Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 94 ods. 1 a 2 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa

považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej
ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Podľa § 62 ods. 1 až 6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa

na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné

má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak
je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne
na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas
trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 ods. 1,2,3 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade,
ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne
neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

19.Nakoľko v konaní bolo preukázané, že biologickým otcom maloletej N. je odporca, súd v
zmysle vyššie citovaných ustanovení vyhovel návrhu navrhovateľky a určil jeho otcovstvo k maloletej.
Vychádzajúc z tohto záveru súd konštatuje, že tak navrhovateľka ako aj odporca sú nositeľmi
rodičovských práv a povinností voči maloletej N. Š.. Súčasťou rodičovských práv a povinnosti je najmä
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletej, ale aj jej

zastupovanie a správa majetku. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, pričom sú povinní
pri ich výkone chrániť najmä záujem maloletého dieťaťa. Práve záujem maloletého dieťaťa mal v
tomto prípade na zreteli aj konajúci súd, pričom jeho cieľom bolo preskúmať jeho odôvodnené potreby
s prihliadnutím na jeho vek, zdravotný stav, záujmy a tieto následne konfrontovať s možnosťami,
schopnosťami a majetkovými pomermi jeho rodičov. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že osobnú

starostlivosť o maloletú vykonáva výlučne navrhovateľka, pričom odporca, napriek vedomosti o svojom
otcovstve, svoje povinnosti až do dňa vyhlásenia rozsudku prehliadal, resp. úplne ignoroval. Dokonca
neumožnil súdu svojim prístupom ani riadne preskúmanie jeho majetkových pomerov. Aj keď nakoniec
( po tom, ako príbuzní poskytli telefónne číslo odporcu, hoci po predchádzajúcich výzvach tvrdili, žením nedisponujú, resp. nemajú vedomosť o pobyte odporcu) súdu telefonicky podarilo skontaktovať s
odporcom, ten odmietol poskytnúť adresu, na ktorej si preberá zásielky.

20.Súd zveril maloletú N. do osobnej starostlivosti navrhovateľky- matky, vychádzajúc najmä z toho,
že matka vykonávala túto starostlivosť aj doteraz a to bez akejkoľvek účasti odporcu a preto je
nesporné, že s maloletou majú vytvorenú potrebnú citovú väzbu, ktorá je pre dieťa vo veku 10 rokov
nevyhnutne potrebná. Nakoľko odporca o maloletú nejaví žiadny záujem súd taktiež rozhodol o tom,
že navrhovateľka bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Napriek tomu, že odporca sa ani

po desiatich rokoch s maloletou neskontaktoval, súd považoval za správne umožniť mu prípadný styk s
dcérou, preto ponechal úpravu styku na úvahu oboch rodičov.

21.Nosná časť dokazovania prebehla pre účely ustálenia výšky vyživovacej povinnosti odporcu voči
maloletej N.. Ako už súd vyššie naznačil vyživovacia povinnosť zaťažuje nesporne oboch rodičov, pričom
súd v zmysle zákona musí prihliadnuť nielen na odôvodnené potreby maloletej, ale tiež na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery toho, ktorému svedčí vyživovacia povinnosť. Je zrejmé, že odporca
si svoju vyživovaciu povinnosť od narodenia neplnil, s maloletou sa nestýkal a osobnú starostlivosť
vykonávala výlučne navrhovateľka.

22.Súd vychádzal zo skutočnosti, že maloletá N. je dieťa, ktoré má na svoj vek primerané potreby,

nevykazuje zdravotné problémy. Maloletá v rozhodnej dobe navštevovala škôlku a školu, v rámci
ktorej sa zúčastňuje primeraných aktivít v školskom klube. Je nesporné, že všetky náklady spojené
s jej výživou znáša od jej narodenia výlučne navrhovateľka. Odporca žiadnym spôsobom neprispel
na jej výživu ani v čase, kedy navrhovateľka bola na materskej a rodičovskej dovolenke a nemohla
sa plnohodnotne zapojiť do pracovného života. V podstate v prípade, že by čiastočne starostlivosť o

maloletúnevykonávaliajjejstarírodičia,bolabysociálnasituácianavrhovateľkyastýmspojenásociálna
situácia maloletej mimoriadne neuspokojivá. Práve z dôvodu, že odporca neposkytol finančnú ani inú
pomoc navrhovateľke ani svojej dcére, v čase krátko po jej narodení, o túto sa vôbec nezaujíma a jej
existenciu ignoruje, súd aplikoval ustanovenie § 77 ods. 1 veta druhá zákona o rodine. Dôvod hodný
osobitného zreteľa ( vyššie špecifikovaný) umožňuje priznať výživné odo dňa narodenia maloletej, teda

odo dňa 7.12.2006.

23.Je nesporné, že majetkové pomery navrhovateľky by jej, bez pomoci iných osôb, neumožňovali
plnenie si vyživovacej povinnosti voči maloletej v nutnom rozsahu. Bývanie maloletej zabezpečujú v
podstate starí rodičia, rovnako ako aj úhradu výdavkov spojených s bývaním, ošatením, nákupom

školských pomôcok a podobne. To ale neznamená, že sa na primeraných výdavkoch nemá podieľať
aj odporca a to v rozsahu minimálne jednej polovice. Keďže súdu sa nepodarilo relevatne prešetriť
majetkové pomery odporcu, ktorý sa zjavne zdržiava mimo Slovenskej republiky a ktorý odmietol so
súdom spolupracovať, vychádzal súd práve zo zásady, že povinnosti rodičov k maloletej zaťažujú v
rovnakom rozsahu oboch z nich. Bolo nutné ale zohľadniť aj to, že osobnú starostlivosť o maloletú

vykonáva výlučne navrhovateľka.

24.Súd, vychádzajúc z výšky výdavkov na bývanie ( ktoré uhrádza navrhovateľka a jej rodičia) cca
250-Eur mesačne, výdavkov nevyhnutne potrebných na zabezpečenie výživy, ošatenia, kúpu školských
pomôcok maloletej ( cca 60 Eur mesačne), stavu majetkových pomerov navrhovateľky, skutočnosti,

že pomery odporcu sa v konaní nepodarilo relevantne preskúmať a prihliadnuc na názor kolíznej
opatrovníčky maloletej, ustálil, že primeraná výška výživného, na ktorej platenie zaviazal odporcu, je
suma 180,-Eur mesačne. Táto suma v sebe zahŕňa väčšiu časť nákladov, spojených so zabezpečením
adekvátnej výchovy a výživy maloletej a to s dôrazom na to, že odporca o maloletú záujem nejaví, svojim
rodičovských povinnostiam sa vyhýba a teda si ich iným spôsobom neplní.

25.Zročné výživné za obdobie od narodenia maloletej 7.12.2006 do 14.11.2016 ( deň vyhlásenia
rozsudku) predstavuje sumu 21.462,-Eur ( t.j za 9 rokov- 19.440,-Eur, 11 mesiacov- 1.980,-Eur a 7
dní- 42,-Eur) a súd ho zaviazal uhradiť odporcovi v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozsudku k rukám navrhovateľky.

26.O trovách konania súd rozhodol podľa § 53 Civilného mimosporového poriadku, kedy súd môže
priznať účastníkom, majúcim vo veci úspech, náhradu trov konania proti účastníkom, ktorí úspech voveci nemali. Hoci v tomto konaní bola nepochybne úspešným účastníkom navrhovateľka, v konaní jej
žiadne trovy nevznikli, preto jej súd ich náhradu nepriznal.

27.Súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie sumy 135,68 Eur, ktorá predstavuje sumu vyplatenú
znalcovi zo štátnych finančných prostriedkov a to ako odmenu ( znalečné) za vypracovanie znaleckého
posudku.

28.Záverom súd dodáva, že navrhovateľka a kolízna opatrovníčka sa vzdali práva na podanie odvolania

voči rozhodnutiu v plnom rozsahu po jeho vyhlásení. Odporcovi však právo na podanie odvolania stále
prislúcha.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1 a 2 Civilného
mimosporového poriadku)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( § 63
Civilného mimosporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.