Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. júl 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/112/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108212266
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5108212266.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou v právnej veci navrhovateľa:

P. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. P., O. Q. X/X, občan SR, právne zastúpeného splnomocnenou
zástupkyňou JUDr. Janou Ftorkovou, advokátkou, so sídlom V. Spanyola 8343/1A, 010 01 Žilina, proti
odporcovi: I. D., rod. K., nar. XX.X.XXXX, bytom X., C. XX, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou
JUDr. Tatianou Polkovou, advokátkou, so sídlom Na priekope 174/13, Žilina, o určenie, že nehnuteľnosti
patria do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. B. D., zapísané M. úradom Žilina, katastrálnym
odborom, na LV č. XXX ako parc. č. XXX orná pôda o výmere 2334 m2 v podiele 1/1, na LV č. XXX ako

parc. č. XXX orná pôda o výmere 5828 m2 v podiele 1, parc. č. XXX orná pôda o výmere XXXX m2 v
podiele 1, parc. č. XXXX- orná pôda o výmere 647 m2 v podiele 1, na LV č. XXX ako parc. č. XXXX -
trvalé trávnaté porasty o výmere 107 m2 v podiele 2/10, patria do dedičstva po poručiteľke I. K., rod.
T., nar. X.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX.

Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 679,07 eur
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.5.2008 domáhal, aby súd určil, že

nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. B. D., zapísané Správou katastra Žilina, na LV č. XXX ako
parc. č. XXX - orná pôda o výmere 2338 m2 v podiele 1/1, na LV č. XXX ako parc. č. XXX - orná
pôda o výmere 5828 m2 v podiele 1, parcela č. XXX - orná pôda o výmere 2651 m2 v podiele 1,
parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 647 m2 v podiele 1, na LV č. XXX ako parcela č. XXXX - trvalé
trávnaté porasty vo výmere 107 m2 v podiele 2/10, patria do prejednávaného dedičstva po poručiteľke
I. K., rod. T., nar. X.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.X.XXXX (správne malo byť uvedené 28.7.2005 - pozn.
súdu). Na odôvodnenie návrhu na začatie konania navrhovateľ uviedol, že dňa 8.10.2004 uzatvorila I.

K., rod. T. darovaciu zmluvu s odporkyňou - svojou dcérou. Predmetom darovania boli hore uvedené
nehnuteľnosti. Vklad darovacej zmluvy bol povolený rozhodnutím Katastrálneho úradu, Správy katastra
Žilina, dňa 10.11.2004 pod č. E a vlastníčkou uvedených nehnuteľnosti sa stala odporkyňa. V čase
uzatvorenia darovacej zmluvy sa jednalo o absolútne neplatný právny úkon, nakoľko I. K. bola od roku
2000 v evidencii psychiatrickej ambulancie, jej psychický stav sa neustále zhoršoval a je zrejmé, že
v čase uzatvorenia darovacej zmluvy nebola schopná si uvedomiť dôsledky svojho konania, uvedený
úkon vykonala v duševnej poruche. Navrhovateľ poukazuje na lekárske potvrdenie vydané MUDr. S.T. a

potvrdenieMUDr.P.S.z22.2.2005otom,žemenovanámaladlhodobonepriaznivýpsychickýstav,trpela
vaskulárnou demenciou. Uvedené je zrejmé i z prepúšťacej správy z 3.2.2005, podpísanej MUDr. I. Y.. I.
K. ako darkyňa pri podpise predmetnej darovacej zmluvy nebola schopná si uvedomiť dôsledky svojho
konania,ajnavrhovateľoviuvádzala,ženemalazáujem,aninepreviedlananikohožiadnenehnuteľnosti,napriek existencii predmetnej darovacej zmluvy. Vychádzajúc zo zdravotného stavu darkyne a právnej
úpravy podľa § 37 a nasl. OZ je právny úkon vo forme darovacej zmluvy z 8.10.2004 absolútne neplatný.
Navrhovateľ má naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ OSP, aby súd určil, že predmetné

nehnuteľnosti patria do jej dedičstva. Navrhovateľ a odporkyňa sú univerzálnymi právnymi nástupcami
po I. K. a v prípadnom dedičskom konaní po nej, ohľadom žalovaných nehnuteľností, navrhovateľ
bude jeden z dedičov. V dedičskom konaní bude zachované jeho dedičské právo , ktoré si uplatní
v rozsahu zákonného podielu. Navrhovateľ žiada, aby súd ako predbežnú otázku určil neplatnosť
právneho úkonu, ktorým I. K. ako darkyňa darovacou zmluvou z 8.10.2004 previedla na odporkyňu hore

uvedené nehnuteľnosti.

Navrhovateľ k návrhu na začatie konania pripojil nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:

Z darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 8.10.2004 medzi I. K., rod. T., nar. X.XX.XXXX ako darkyňou
a I. D., rod. K., nar. XX.X.XXXX ako obdarovanou, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Žilina

dňa 10.11.2004 pod č. V: XXXX/XX, s právnymi účinkami vkladu 10.11.2004, súd zistil, že predmetom
darovacejzmluvybolinehnuteľnosti,atoparcelaEKNč.XXXovýmere5338m2,zapísanánaLVč.XXX
v celosti, podiel 1 pozemkov zapísaných na LV č. XXX ako parcely E KN č. XXX - orná pôda o výmere
5828 m2, č. XXX - orná pôda o výmere 2651 m2, č. XXXX - orná pôda o výmere XXX m2, ďalej parcela
E KN č. XXXX, zapísaná na LV č. XXX - trvalé trávnaté porasty o výmere 107 m2, a to v podiele 2/10.

ZpotvrdeniaMUDr.S.E.(č.l.9spisu)súdzistil,žepacientkaK.I.jevevidenciipsychiatrickejambulancie
od 09/2000 pre organickú depresívnu poruchu, organický psychosyndróm ťažkého stupňa s postupným
prechodom do organickej demencie. Psychický stav sa od jari 2004 postupne zhoršoval (nechávala
pustený plyn, bola dezorientovaná, strácala veci, potom obviňovala príbuzných, že ich kradnú a pod.).

Jedenkrát hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení od 6.12. do 20.12.2004.

Z potvrdenia MUDr. P. V. - psychiatra zo dňa 22.2.2005 (č.l. 10 spisu) súd zistil, že I. K. vzhľadom
na svoj psychický stav - dlhodobo nepriaznivý nie je schopná zodpovedne hospodáriť s finančnými
prostriedkami, preto MUDr. P. V. doporučuje, aby bol ustanovený osobitný príjemca finančných

prostriedkov.

Z prepúšťacej správy Psychiatrického oddelenia NsP Žilina - Bytčica (č.l. 11 spisu) súd zistil, že I. K. bola
hospitalizovaná od 6.12.2004 do 20.12.2004 s diagnózou: vaskulárna demencia s poruchami správania.
Podľa správy sa jednalo o prvú hospitalizáciu 75-ročnej pacientky na tomto oddelení, v liečbe psychiatra

je pre halucinatórnu, neskôr depresívnu symptomatológiu. Oscilujú behaviorálne poruchy prevažne vo
večerných a nočných hodinách, aj počas pobytu na oddelení. Pacientka bola preložená k doliečeniu
na ODCH.

Z čiastočných výpisov z listu vlastníctva č. XXX (č.l. 12 - 14 spisu) súd zistil, že ako podielový

spoluvlastník v podiele 1 pozemkov parc. č. XXX o výmere 5828 m2 orná pôda, parc. č. XXX o výmere
2651,ornápôda aparc.č.XXXXovýmere647m2,ornápôdavkat.úz.B.D.jevedenátitulomdarovacej
zmluvy č. V XXXX/XX odporkyňa I. D., rod. K..
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX (č.l. 15 spisu) súd zistil, že ako podielová spoluvlastníčka v podiele
2/10 pozemku parc. č. XXXX o výmere 107 m2 trvalé trávnaté porasty je vedená titulom nadobudnutia

darovacou zmluvou č. E odporkyňa.
Z výpisu z LV č. XXX (č.l. 16 spisu) súd zistil, že ako výlučná vlastníčka pozemku parc. č. XXX o výmere
2338 m2 orná pôda je vedená titulom darovacej zmluvy č. V XXXX/XX odporkyňa.

Súd vo veci vykonal dňa 20.2.2009 pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom

navrhovateľa a odporkyne.

Navrhovateľ zotrval na návrhu na začatie konania v celom rozsahu. Uviedol, že jeho matka zomrela v
roku 2005 a jeho otec asi pred 10 rokmi. Už po smrti otca im matka hovorila, že pozemky, ktoré boli
predmetom darovacej zmluvy, im chce dať s tým, aby si tieto rozdelili na polovicu. Navrhovateľ jej

povedal, že je škoda im tieto pozemky dávať, že po jej smrti si ich normálne rozdelia. Matka účastníkov
bola ovplyvniteľná, keby bol navrhovateľ na ňu pôsobil, tak by mal tie pozemky on. Matka potom musela
ísť do domova dôchodcov, pretože nechávala otvorený plyn, mala zapálené sviečky na nočnom stolíku
a bola by všetko podpálila, nemal kto pri nej byť. Navrhovateľ chodieval za svojou matkou každýdeň. Matka účastníkov bývala v dome so synom navrhovateľa, ktorý s ňou však stále nebol, keďže
je zamestnaný ako policajt a mal rôzne služby. Navrhovateľ ju chodieval navštevovať, keď zavolala,
že jej je zle, išli niekedy za ňou aj o jednej hodine v noci. Zároveň volal aj pohotovosť a hneď za

nimi tam prišla aj sanitka. Aj susedka matky, B. N., ich kedykoľvek zavolala. Bolo to ako v noci, tak i
cez deň. Niekedy zistili, že si matka zabudla pichnúť inzulín, dali jej preto cukrovej vody a potom sa
z toho dostala. Bývala v nejakom takom stave delíria, nepríčetnosti, ako cukrovkár. Tak isto trpela na
psychické ochorenie, a mala to v podstate kombinované. Bola na vyšetrení CT v Čadci a už vtedy
jej povedali, že má veľké zmeny na mozgu. Mala vysokú cukrovku. Ležala tiež na LDCH a lekári jej

odporučili, aby mala celodennú starostlivosť, že nemôže byť sama doma. Navrhovateľ sa o uzatvorení
darovacej zmluvy dozvedel od svojej matky, ktorá mu povedala, že nehnuteľnosti odporkyni darovala s
tým, že sa s odporkyňou dohodla, že odporkyňa navrhovateľovi polovicu z darovaných nehnuteľností
dá. Keď bola matka v domove dôchodcov, zakaždým sa pýtala, či už odporkyňa dala navrhovateľovi
polovicu darovaných nehnuteľností, na čo jej vtedy navrhovateľ povedal, že dala, lebo nechcel svoju
matku psychicky viac rozrušiť.

Odporkyňa navrhla návrh na začatie konania zamietnuť. Uviedla, že matka jej darovala nehnuteľnosti,
a to z dôvodu, že rok predtým odporkyňa previedla kúpno-predajnou zmluvou rodinný dom, aj záhradu,
prednú aj zadnú, na svojho synovca, P. K. - syna navrhovateľa - v podiele 1 , nakoľko podiel 1 bol vo
vlastníctve matky účastníkov a podiel 1 bol vo vlastníctve navrhovateľa. Uviedla, že navrhovateľ sa o ich

matku nestaral, matka stále odporkyni telefonovala a sťažovala sa. Chodievala odporkyňu pravidelne
navštevovať, dopravovala sa dvomi autobusmi, vystúpila na autobusovom nástupišti v Žiline a nasadla
na ďalší do E.. Nechcela u odporkyne prespávať, lebo sa bála, že by sa potom do svojho domu nemohla
vrátiť. Na jar 2004 prišla s plačom s tým, že urobila veľmi zle, keď dom prepísala na svojho synovca
a povedala odporkyni, že jej ukrivdila a preto jej dá aspoň tie role. Chodievala si sama do B. B. pre

dôchodok, čo vylučuje tvrdenie navrhovateľa o psychickej chorobe. Matka mala cukrovku a trikrát denne
si musela pichať inzulín, nebola vzornou pacientkou a niekedy zabudla. Potom mala nedostatok cukru
v krvi. V deň podpísania darovacej zmluvy dňa 8.10.2004 mala narodeniny. Odporkyňa ju so svojou
dcérou počkali na zastávke a išli podpísať darovaciu zmluvu ku Dr. P.. Potom išli osláviť narodeniny
svojej matky do reštaurácie. Dňa 7.12.2004 telefonovala matka odporkyni, že si nebude pichať inzulín

a potom sa matka účastníkov dostala do liečebne do Bytčice, na psychiatriu. Potom bola prevezená
19.12.2004 na LDCH a následne od 14.2.2005 bola prevezená do domova dôchodcov na E. ul. v X..
Podľa názoru odporkyne uzatvorila jej matka darovaciu zmluvu pri plnom vedomí. Mala hlavne ťažkú
cukrovku, chodievala na preliečenie, kde ju posilnili infúziami. Pokiaľ bola hospitalizovaná na psychiatrii,
bolo to až dňa 7.12.2004 po podpísaní darovacej zmluvy. Vyhotovenie darovacej zmluvy zabezpečila

odporkyňa prostredníctvom právničky K..

Na pojednávaní konanom dňa 6.5.2009 bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedkov C.. I. D., W..
I. D., MUDr. S. E., B. K., W. K., S. O. a Ing. C. K..

Svedkyňa Ing. C. K., v rodinnom pomere k účastníkom - dcéra odporkyne a neter navrhovateľa, na
pojednávaníuviedla,žejepresvedčenáotom,žeI.K.,jejstarká,nebolanesvojprávna.Pichalasiinzulín,
vedela sa o seba postarať. Niekedy v lete v roku 2004 prišla ku nim a povedala, že chce prepísať
pozemky na odporkyňu. Nebola to žiadna náhla záležitosť. Odporkyňa vysvetľovala svojej matke, že sa

to nedá zo dňa na deň, je potrebné pripraviť zmluvu, ku podpísaniu ktorej došlo v septembri, alebo v
októbri v tom roku. Svedkyňa už pri tom prítomná nebola. Na otázku súdu, či svedkyni je známe, že I. K.
niekedy zabudla zhasnúť, alebo nechala otvorený oheň, svedkyňa uviedla, že ona tiež niekedy zabudne
zhasnúťsvetlo,onasňousícenebývala,nevieotom,alepredpokladá,žetosastávakaždému.Svedkyni
je známe, že na Všechsvätých v roku 2004 došlo medzi rodinou navrhovateľa a rodinou odporkyne ku

konfliktu, a následne po dvoch alebo troch týždňoch došlo u starkej ku zhoršeniu zdravotného stavu, že
musela byť hospitalizovaná. Svedkyňa uviedla, že niekedy jej starkej „skákal“ inzulín, čo sa prejavovalo
tým, že bola apatická. Jej zdravotný stav sa postupne asi zhoršoval. Svedkyni je známe, že jej starká
navštevovala psychologičku, alebo psychiatričku, chodila k ďalším mnohým lekárom, užívala kvantum
liekov ako všetci ostatní dôchodcovia.

Svedkyňa MUDr. S. E., ošetrujúca lekárka - psychiatrička I. K., uviedla, že diagnostikovala I. K.
organickú depresívnu poruchu a nasadila jej antidepresíva a lieky na spanie na prvej návšteve I.
K. v jej ambulancii dňa 8.9.2000. V júni 2001 konštatovala lekárka i halucinácie, preto nasadilapacientke neuroleptikum, ktorý liek lieči halucinácie a bludné predstavy. Následne pokračovala liečba
neuroleptikami a antidepresívami, tiež boli pacientke predpísané lieky na spanie. Dňa 9.5.2002 boli
znížené dávky neuroleptík, keďže už nemala halucinácie, ani bludné predstavy. Ďalšie vyšetrenia

pacientky bolo uskutočnené v dňoch 27.5.2003 a 6.11.2003, liečba pokračovala. Ďalšia kontrola bola
až 2.8.2004, kedy pacientka uviedla, že sa nemá dobre, nemôže spávať, je veľmi nervózna, nemá
dobrú náladu. Boli jej predpísané antidepresíva a neurotropiká. Na ďalšej kontrole 5.10.2004 pacientka
uviedla, že je plačlivá, do ničoho sa jej nechce, v noci nemôže spať. Boli jej predpísané antidepresíva
a lieky na zlepšenie mozgovej činnosti a na spanie. Na kontrole dňa 25.11.2004 pacientka uviedla, že

sa nemá dobre, už trikrát sa jej stalo, že nevedela, čia je, nespí dobre, nie je časove orientovaná, bola
depresívna, plačlivá, precitlivená. Svedkyňa uviedla, že vtedy zistila, že už začínajú poruchy pamäte.
Pacientka mala prísť na kontrolu o 6 týždňov, ale 6.12.2004 sa dostavil syn a uviedol, že psychický stav
pacientky je výrazne dekompenzovaný, neužíva riadne lieky, necháva pustený plyn, v noci nespáva,
je paranoidná voči okoliu. Svedkyňa vtedy pacientku vypísala na hospitalizáciu do Bytčice a odvtedy
pacientku nevidela. Bola hospitalizovaná do 20.12.2004 a prepustená s diagnózou vaskulárna demencia

s poruchami správania. Pacientka mala ešte ischemickú chorobu a diabetes mellitus, bola po jednej
mozgovej porážke v roku 2001, mala degeneratívne zmeny a aortonitrálnej chlopne, koxartrózu a ďalšie
bežné choroby. Čo sa týka vaskulárnej demencie, priebeh je chronický, začína nenápadne, môže sa
komplikovať krvácaním do mozgu. Keďže pacientka v roku 2001 prekonala mozgovú porážku, tieto stavy
potom môžu poškodzovať funkciu mozgu. Svedkyňa uviedla, že nevie vyhodnotiť, či dňa 8.10.2004

mohla urobiť I. K. riadny právny úkon a k tomu by sa mohol vyjadriť len znalec.

SvedkyňaMgr.I.D.,dcéraodporkyneaneternavrhovateľa,uviedla,žebolapritom,keďI.K.podpisovala
darovaciu zmluvu o darovaní pozemkov odporkyni. Boli vtedy s babkou na ul. I. u pani P.. Bolo to
dobrovoľné, lebo babka sama predtým prišla ku nim s tým, že chce odporkyni darovať pozemky.

Svedkyňa išla so svojou matkou - odporkyňou zo svojho bydliska a jej starká I. K. sama z B. D. prišla
sama autobusom a všetci sa stretli v meste, na C. L.. I. K. prišla sama z autobusového nástupišťa,
predtým išla do banky - VÚB, asi si vybrať peniaze, potom išli všetci dole na ul. J. C. k notárovi, kde bola
podpísaná zmluva, čakali tam asi 10 - 15 minút. Podľa vedomostí svedkyne sa I. K. zhoršil zdravotný
stav potom, ako za ňou chodili do domova dôchodcov. Bola vtedy smutná, chcela ísť domov. Na jar roku

2005 v domove dôchodcov už veľmi nevnímala, poznala svedkyňu, ale pamätala si skôr veci, ktoré boli
z dávnej minulosti, ako z prítomnosti.
V lete roku 2004 ku nim starká prišla na návštevu a povedala odporkyni: I., dám ti tie pozemky. Oni ostali
prekvapení, na čo odporkyňa povedala svojej matke, že takto sa to nedá, že sa musí spísať zmluva,
na čo ju aj starká poverila. Starká si zmluvu pred jej podpísaním u notárky, pani P., prečítala. V deň

podpísania zmluvy mala starká dobrú náladu, bola rada, že rýchlo vybavila banku. Potom si boli sadnúť,
chutilo jej jedlo, objednala si, čo mala rada.

Svedok Ing. I. D., manžel odporkyne a švagor navrhovateľa, uviedol, že do pozostalosti po svokre
nezasahoval, všetko si vybavovala odporkyňa. Svedok uviedol, že na Všechsvätých v roku 2004 došlo

ku konfliktu, nakoľko navrhovateľ vyskočil na odporkyňu, kričali na seba a vyjasňovali si medzi sebou
veci ohľadom týchto pozemkov. Svedkovi nebolo známe , za akých okolností bola podpísaná darovacia
zmluva. Do incidentu na Všechsvätých bola I. K. zdravotne v pohode, chodila ku nim. Svedkovi je známe,
že v posledných rokoch mala I. K. problémy so susedou, ktorá býva hneď vedľa, lebo dosť vykrikovala, aj
keď svedok prišiel cez dvor. Počas hospitalizácie I. K. svedok ju navštívil asi dvakrát, bola podľa názoru

svedka zakríknutá, menej komunikovali, ako keď sa rozprávali doma. Svedkovi je známe, že sa liečila
na cukrovku, pichala si trikrát denne inzulín, bola občas u psychiatra. Svedkovi sa nezdalo, že by sa
potrebovala liečiť u psychiatra.

Svedkyňa B. K., bývalá suseda účastníkov konania, poznala aj I. K. ako susedu, bývala od nej 30 metrov,

uviedla, že je jej známe, že I. K. mala problém so susedou E., bývajúcou pod ňou. Päť rokov po smrti
manžela sa I. K. svedkyni zdôverila, že jej muž chodí ku nej domov cez obed, aj v noci. Trvalo to tri
alebo štyri mesiace a svedkyňa jej odporučila, aby sa obrátila na kňaza, alebo na lekára. Svedkyni
je známe, že I. K. následne bola u lekára, potom prišla ku svedkyni a povedala jej, že už si neverí,
zabúda, a v prípade, že bude potrebovať pomoc, má svedkyňa zavolať do O. P.. Manželka navrhovateľa

s ňou pochodila všetky vyšetrenia a pozná jej diagnózu. To bolo v roku 2000 a svedkyňa volala veľakrát.
Koncom roku 2004 sa to končilo, lebo potom išla I. K. do nemocnice a už to bolo celkom zle. Keď bola
I. K. mladá, bola to hrdá žena, pekne sa obliekala, dbala o seba, ale keď sa dostala do tohto stavu,
nedbala o seba, prišla ku nim oblečená naopak, každú ponožku mala inú, alebo ani jednu, alebo malalen pančucháče, niekedy prišla ku nim v zipsových papučiach, zabúdala. Chodila neprimerane oblečená,
koncom roku 2002 a začiatkom roku 2003 napr. išla do obchodu i v pyžame, na to si dala vetrovku. Aj
ľudia hovorili, „čo je s I.?“. Chodievala do „doliečováku“, bola tam viackrát, keď prišla odtiaľ preliečená,

bola celkom dobrá, ale po čase sa to znova začalo. Bola silná cukrovkárka, ale nepichala si pravidelne
inzulín, ani nevedela, či si už pichla raz, alebo štyri razy. Požičiavala si od svedkyne ako susedy rôzne
veci a nevrátila im to. Myslela si, že jej niekto nejaké veci ukradol, potom ich následne nachádzala,
strašne zabúdala. Bolo ich šesť kamarátok, stretávali sa, boli aj 15.9.2004 u I. K., ale už to nebolo ono.
Svedkyňa bola s kamarátkami na návšteve za I. K. aj na LDCH, bola v zlom stave.

Svedkyňa S. O., zamestnaná ako sociálna sestra v liečebni dlhodobo chorých uviedla, že pani I. K.
bola pacientkou svedkyne, bola opakovane hospitalizovaná v LDCH v rokoch 2002, 2003 a 2004. V roku
2002 bola na preliečení na dva mesiace, v roku 2003 bola hospitalizovaná jedenkrát, poslal ju obvodný
lekár. Preliečenie spočívalo v rehabilitácii, bola diabetička, aby si vedela pichať inzulín. Bola po ľahkej,
mozgovo-cievnej príhode, ktorá však na nej nezanechala žiadne následky. V LDCH ju naučili chodiť. V

roku 2004, keď prišla do LDCH, mala zhoršený zdravotný stav. V decembri potrebovala už 24-hodinovú
starostlivosť, bola k nim poslaná z psychiatrického oddelenia. V roku 2003, keď bola hospitalizovaná,
mala už aj vtedy nejaké poruchy osobnosti, ale dala sa zvládnuť. Neutekala z oddelenia, brala síce
veci druhým, ale to sa dalo. Keď odchádzala, nevedela, kam ide, zbalila sa a išla. Museli byť v strehu.
Chodila po izbách. Zabúdala, nevedela, kam čo dala.

Svedkyňa W. K., manželka navrhovateľa a švagriná odporkyne, uviedla, že podľa jej názoru si I. K.
skutočne nebola vedomá toho, čo urobila, pretože jej psychický stav sa stále zhoršoval. Svedkyňa bola
zamestnaná ako zdravotná sestra na liečebni pre dlhodobo chorých do novembra 2003. Tam bola I.
K. častejšie hospitalizovaná, asi 5 krát. Ku zhoršovaniu zdravotného stavu u I. K. začalo dochádzať

po smrti jej manžela v roku 1995, čo postupne progredovalo tým, že bola doma sama. Keď došlo k
zhoršeniu zdravotného stavu, pani K. bola ich anjel strážny, a vždy to rodine oznámila. Posledný krát
bola hospitalizovaná na doporučenie lekára, vtedy v novembri alebo decembri sa psychický stav I. K.
strašne zhoršil, volal ich syn, že so starkou je veľmi zle, starká mala pozasvecované sviečky, bola
povyzliekaná, bola úplne rozladená, rozrušená, predchádzala tomu úplná dezorientácia, keď starká

nevedela, kde je. Stretli sa následne u starkej a lekár doporučil psychiatrickú hospitalizáciu. Svedkyňa
starkú poobliekala, v rýchlosti nachystala a sanitkou išli na psychiatrické oddelenie. Vtedy bol stav
starkej taký rozladený, že to nedokázali žiadnym spôsobom, ani ambulantne, ani nijako zvládnuť. Po
preliečenínapsychiatrickomoddeleníbolapreloženánaLDCH.Bolojejpotrebnéposkytnúť24-hodinovú
starostlivosť, bola diabetička. Túto starostlivosť jej oni zabezpečiť nevedeli. Starká už bola v tom svojom

svete, mala také myšlienky, že jej niekto niečo zobral. Počas hospitalizácie na LDCH sa snažili vybaviť
domov dôchodcov, následne bola umiestnená na ul. O. v domove dôchodcov, lebo tam to má svedkyňa
najbližšie z práce a každý deň za ňou mohla ísť. Jej stav bol zlý, bola na uzatvorenom geronto-
psychiatrickom oddelení. Stav I. K. sa teda dramaticky zhoršil 6.12.2004 a predtým bol jej stav chronický,
neustále sa zhoršoval. Znamenalo to, že bola pomýlená, miestami vôbec nevedela, čo robí. Svedkyni

je známe od manžela - navrhovateľa, že starká previedla všetko, čo sa týka pozemkov, na dcéru v
októbri 2004, alebo v auguste. Podľa názoru svedkyne tento právny úkon I. K. nemohla urobiť, pretože
už nevedela , čo robí, nevedela, kde je, nevedela, aký je deň, nevedela sa obliecť. V lete alebo na
jeseň XXXX prišla I. K. za svedkyňou do práce ju pozrieť - teda do Všeobecnej zdravotnej poisťovne,
prišla len tak. I. K. bola diabetička, avšak nedisciplinovaná pacientka, nepichala si inzulín, nepichla si

toľko, koľko mala, milovala sladkosti, to boli jej bežné prehrešky, keď to prehnala, išla do hypoglykémie
a mala stavy, kedy nevedela, kde je. Pokiaľ bola nastavená na inzulín, pichala si a chodila na kontroly,
bola v poriadku a tieto stavy nemala. Bola v najhoršom stave, keď boli u nej po Všechsvätých, vtedy sa
tam stretli s rodinou odporkyne, došlo k slovnej potýčke, ale starká bola úplne mimo, vôbec nevedela,
o čo ide, skôr to vnímala tak, ako keď sa dve deti vadia. Vedela základné veci, zobrať si jesť, vedela

komunikovať s tým, koho poznala. Podľa názoru svedkyne bola schopná vybrať si peniaze, alebo urobiť
nejakú jednoduchú operáciu v banke, možno so sprievodom. Keď bola starká hospitalizovaná na konci
roku 2003 na LDCH, bola úplne mimo, nevedela, kde je, každého oslovovala J., všetci boli J.. Bola po
cievnej mozgovej príhode v roku 2003, bola v úplne inom svete. Svedkyňa pri nej sedela, musela ju držať
za ruku, pokiaľ jej tiekli infúzie, starká brala pacientom zo stolíkov peniaze, potraviny, lieky, stratila zuby,

nevedela, kde je. Keď sa trochu rozchodila, vyberala po 10,- Sk po pacientiek, lebo išla organizovať
guláš z práce, čiže bola vtedy v Makyte, v minulom období, kde pôsobila. Vtedy jej zdravotný stav vyzeral
veľmi kriticky a svedkyňa sa bála, že to už je koniec.Ďalej svedkyňa uviedla, že jej volala pani K., že starká bola v obchode, nebola oblečená, stratila peniaze.
V obchode bola úplne neupravená, nevie, či vtedy nebola dokonca v pyžame. Svedkyňa to riešila tak,
že išli autom pre starkú. K tejto situácii došlo asi rok alebo rok a pol predtým, ako bola hospitalizovaná

v Bytčici.

Na pojednávaní konanom dňa 19.6.2009 bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedkov P. K. a J. T..

Svedok P. K., syn navrhovateľa, na pojednávaní uviedol, že v roku 2003 kupoval dom od starej mamy I.
K., I. D., P. K. a T. T., lebo pozemok bol jeho. Už vtedy bolo známe, že zdravotný stav starej matky nie
je celkom v poriadku, bola liečená na LDCH, mýlila si ľudí. Už v roku 2002, keď prišli na návštevu ako
rodina, tak rozprávala na rodinu I. D., že jej kradnú veci, drevo, ovocie, pričom svedok pochybuje o tom,
že by niekto bral ovocie z nejakej pivnice, bez vedomia I. K.. K zhoršovaniu zdravotného stavu došlo v
lete 2004, v júni, júli, alebo v auguste, čo sa prejavovalo tak, že bola apatická, často spávala a sústavne

mala s niekým problémy. Tiež sa vybrala do obchodu v pyžame, k čomu došlo viackrát. Svedok, ktorý
býval s I. K. v spoločnej domácnosti v rodinnom dome, bol zo strany susedov upozorňovaný, aby riešil
jej zdravotný stav, že sa správa ako pomätená, napr. v chalupe celú noc svietila, celú noc po nej chodila.
Raz ju zastavil okolo druhej, alebo tretej hodiny ráno, keď sa oblečená vybrala na prechádzku, bolo
to v lete 2004. V lete 2004 sa stalo, keď svedok prišiel z práce, že našiel na schodoch pred domom

porozhadzovanú celú zdravotnú kartu I. K., peňaženku, peniaze a našiel ju sedieť oblečenú na komode.
Vtedy ho obviňovala, že jej ukradol peniaze, i zdravotnú kartu. Svedka si často mýlila s otcom svedka
- navrhovateľom, tiež si ho mýlila so svojím mužom. Aj kamaráti svedka, ktorí prišli svedkovi pomáhať
domov, boli zo strany I. K. oslovovaní ako P. alebo B., bola teda dezorientovaná. B. sa volal manžel I.
K., teda starý otec svedka. Tiež sa stávalo, že si nakúpila v obchode veci a potom volala do obchodu,

aby jej tie isté veci, ktoré už mala nakúpené, doviezli. Zabúdala si pichať inzulín, keď bol svedok doma,
vždy ju kontroval, či si inzulín pichla. Problém bol na Všechsvätých v roku 2004, kedy I. K. dostala
nejaký list a volala svedka, aby jej ho išiel prečítať. Jednalo sa o zápis do katastra, a svedok jej prečítal,
že jej dcéra má všetky pozemky. Ona vtedy povedala: „Bože môj, to som nechcela“. Svedok uviedol,
že pri podpísaní zmluvy v roku 2003 o prevode vlastníctva rodinného domu na svedka došlo k takej

dohode medzi starou mamou, navrhovateľom a odporkyňou, že pozemky sa rozdelia pol na pol. Otec
navrhovateľa povedal, že nech pozemky zostanú zatiaľ na starú mamu a keď bude nejaký problém, že
budú potrebné peniaze, pozemok sa môže predať. Následne na Všechsvätých došlo medzi odporkyňou
a navrhovateľom k výmene názorov, stará mama vtedy apaticky sedela, hlavu mala dole, svedok sa
domnieva, že si neuvedomila, čo sa stalo.

Veľakrát sa stalo, keď sa stará matka vybrala von , do obchodu, alebo inde, nechala na sporáku variť
veci a svedok to potom musel vypínať. Tiež si ľahla oblečená v kabáte do postele, okolo postele mala
samé sviečky. V období leta 2004 začala byť úplne mimo.

Svedkyňa J. T., v rodinnom pomere k účastníkom, I. K. bola jej teta, svedkyňa je zamestnaná v nemocnici

ako zdravotná sestra, uviedla, že I. K. chodievala na návštevu ku matke svedkyne vždy v nedeľu, vždy
prišla čistučká, upravená, vedela, kam ide autobus, mala presne nachystané peniaze. Matka svedkyne
a I. K. bývali od seba asi kilometer. Svedkyni je známe, že ešte keď žil manžel I. K., táto užívala nejaké
lieky, bola plačlivá, užívala antidepresíva. Potom ich mala vysadené. Ona veľmi dbala na oblečenie,
chodila veľmi pekne oblečená. Svedkyňa chodievala pravidelne, keď mala službu, navštevovať pani K.,

ktorá bola hospitalizovaná na psychiatrii. Prvé príznaky demencie videla svedkyňa na I. K. pri návšteve
na psychiatrii.

Na pojednávaní konanom dňa 9.9.2009 bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedkov I. J., T. N., S.
P. a G. J..

Svedkyňa I. J., zamestnankyňa VÚB, a.s., na pojednávaní uviedla, že I. K. poznala, keďže sú z
jednej dediny. Nebola s ňou v žiadnom vzťahu, neboli ani susedy. Uviedla, že pani I. K. mala vedený
účet v ich banke - VÚB, a.s. Z výsluchu svedkyne vyplynulo, že si nespomína na takú situáciu zo
svojho zamestnania, že by pani I. K. pomáhala s vypisovaním nejakých tlačív alebo inými úkonmi pri

pokladničných operáciách. Svedkyňa pani I. K. v mieste jej trvalého bydliska nestretávala.

Svedok S. P., v pomere k synovi navrhovateľa P. K., s ktorým je v priateľskom vzťahu, poznajú sa od
detstva, uviedol, že pomáhal P. K. pri prestavbe rodinného domu, bolo to v rokoch 2003 - 2004. Robilivtedy vnútorné práce na prízemí. V dome vtedy býval P. K. a jeho stará mama, obidvaja na prvom
poschodí. Svedok pani I. K. veľmi dobre pozná, ešte z detstva, bola krajčírka a každý s ňou dobre
vychádzal, prichádzala na návštevu aj ku svedkovi, boli s matkou svedka dobré kamarátky. Keď svedok

pomáhal synovi navrhovateľa so stavebnými prácami na dome, mala I. K. niekedy také zvláštne otázky,
napr. sa svedka pýtala, kto je, potom za pol hodiny sa ho opýtala, ako sa má jeho matka, teda raz ho
nespoznala, potom za krátky čas už vedela, kto je. Od polovice roku 2003 sa jej zdravotný stav zhoršil,
napr. ju počuli sa s niekým vadiť na dvore, vyšli von a nebol tam nikto, teda vadila sa sama so sebou.
Raz sa stalo, keď ráno prišiel svedok ku P. K., že boli všetky okná pootvárané a keď sa svedok opýtal,

prečo tak vetrá, P. K. mu povedal, že stará mama nechala pustený plyn a preto vetrá. V druhej polovici
roku 2003, keď raz prišiel svedok ku synovi navrhovateľa, pani I. K. ho privítala s tým, že kto je, vykala
mu a pýtala sa ho, či jej prišiel niečo ukradnúť. Preto svedok išiel domov, za hodinu sa vrátil s P. K. a
vtedy ho už pozdravila normálne, ako sa má, normálne sa s ním rozprávala. Svedok chodieval pomáhať
synovi navrhovateľa v roku 2004, asi od marca do apríla a potom išiel do zahraničia. Svedok uviedol,
že syn navrhovateľa sa mu sťažoval, že jeho stará matka mala cukrovku, pichala si nejaké lieky a on

sa bál, aby sa liekmi nepredávkovala, bál sa ju nechávať samú. Svedok vie tiež z počutia, že I. K. videli
v nočnej košeli na bicykli, ale to svedok na vlastné oči nevidel. Svedok na vlastné oči videl, keď I. K.
oslovila G. J. menom svojho manžela - B. a svedok tiež niekedy počul, že i svojho vnuka, teda syna
navrhovateľa oslovovala menom svojho muža - B..

Svedok G. J., sused syna navrhovateľa, kamarátskom vzťahu k synovi navrhovateľa, uviedol, že I. K.
poznal dobre, vídaval ju od detstva ako susedu, neboli s ňou nikdy žiadne problémy, bola to veľmi dobrá
suseda, milá, zhovorčivá. Ona ešte vo svojich 60-tich rokoch chodievala na J., potom už upadala, chodila
o palici, neskoršie o dvoch. Stávalo sa, keď svedok niekedy doviezol P. K. zo služby domov a on ho
potom pozval domov na kávu alebo na čaj, že svedok po príchode do domu videl, že horáky na plynovom

sporáku sú naplno pustené a plyn horel a I. K. zaspávala za stolom. Keď s ňou komunikovali, tak to
vyzeralo, ako keby v tej danej chvíli ani nevedela, kde sa nachádza, akoby mala výpadky pamäti, mýlila
si ich mená, spomínala stále nejakého I.. Svedkovi bolo známe, že I. K. mala silnú cukrovku. Stávalo
sa, keď svedok prišiel za synom navrhovateľa, že svedkovi otvorila a oslovila ho: B., to si ty?
Svedkovi povedala matka svedka, že videla ísť I. K. v nočnej košeli na bicykli do obchodu. Následne

aj svedok na vlastné oči videl ísť I. K. na bicykli v nočnej košeli. Raz, keď prišli so synom navrhovateľa
ku nim domov, bola I. K. celá krvavá, ako keby spadla dole schodmi, mala i monokel. To sa opakovalo
raz, alebo dvakrát. Mala tiež odretú tvár. Stávalo sa, že v noci sa v spálni I. K. svietilo, ona si svietila
so sviečkami, mala ich po stolíkoch. Svedok aj povedal synovi navrhovateľa, že jeho stará matka musí
svietiť so sviečkami, a to celú noc, lebo u nej v spálni to bliká, ako keby zvárali. Raz syn navrhovateľa

zavolal svedka, aby sa išiel pozrieť, čo tam jeho starká má a svedok videl na zemi 15 alebo 20
vyhorených sviečok, boli tam aj po zemi porozhadzované vyhorené zápalky. Svedok uviedol, že u I. K.
sa často striedali stavy, keď bola v normálnom stave a keď mala stavy zmätenosti, výpadky pamäte.
Stávalo sa, že sa bežne rozprávali, všetko bolo v poriadku a zrazu prešla na úplne nezmyselnú tému,
napr. o ľuďoch, ktorí už nežijú, ktorí ju mali prísť navštíviť. Svedkovi je známe, že syn navrhovateľa musel

neustále chodiť kontrolovať plyn, či je vypnutý, lebo na I. K. sa nedalo spoľahnúť, že plyn vypne. Raz,
keď sa dívali na televízor u syna navrhovateľa, prišla do kuchyne a rozprávala mu, že zas videla duchov
nejakých osôb. Mátalo ju s nebohým manželom, s ktorým si aj svedka dosť často pomýlila.

Svedkyňa T. N., dcéra navrhovateľa a neter odporkyne, uviedla, že starú mamu, pani I. K., navštevovala

asi každý týždeň, buď ona prišla ku nim, alebo svedkyňa ku nej. Začiatočné zmeny v zdravotnom stave
bolo vidno na I. K. po smrti jej manžela, zbadali to na Vianoce, keď bolo prestreté aj pre neho a vtedy
hovorila, že dedo príde na Vianoce a že ho počuje. Stále videla duchov, počula ich. Od určitého času sa
prestala starať o svoj zovňajšok. Keďže sa bolo treba o ňu postarať, išiel ku nej bývať brat svedkyne, bolo
potrebné sa postarať o dom a pomáhať I. K. s nákupmi a trochu ju sledovať. Inzulín si zabúdala pichnúť,

bola zmätená. Raz, keď prišli ku nej, našli ju, ako sedí a má pohľad fixovaný na jedno miesto, očividne
vtedy užila vyššiu dávku liekov a museli ju odviezť autom do nemocnice, pretože nebola schopná ničoho.
Ležala na LDCH, a keď pre ňu prišli, aby ju zobrali na prechádzku, kričala na sestričku, aby nezabíjali to
jahňa. Bola opakovane hospitalizovaná a keď svedkyňa za ňou chodila na návštevu s dcérou, mýlila si
dcéru, mýlila si brata svedkyne so svojím mužom B., svedkyňu nepoznala. Chodila zanedbaná, celý deň

v nočnej košeli, nestarala sa o seba, prestala si variť. Hoci mala nakúpené, vybrala sa aj trikrát znovu
nakúpiť. Bola dezorientovaná, mýlila si ľudí, alebo nepoznala vôbec ľudí, myslela si, že jej chce niekto
urobiť zle. Uvedené je známe svedkyni z osobnej skúsenosti s I. K..Na pojednávaní konanom dňa 24.3.2010 bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedkov -
zamestnancov VÚB, a.s. P. V., S. V., P. Q. a T. J..

Svedkyňa P. V., je už 7 rokov na dôchodku, uviedla, že pani I. K., podpísanú ako klient na výberoch -
listinách VÚB (č.l. 147 - 149), a.s. nepozná. Svedkyňa uviedla, že si nespomína na žiadnu situáciu s I. K..

Svedkyňa T. J. uviedla, že v banke nepracuje už 4 roky a že na klientku, pani I. K. si nespomína. 75-
roční klienti sú ľudia, ktorí bežne chodili do banky. Z výpovede svedkyne vyplynulo, že nevyhodnotila

žiadneho klienta ako nespôsobilého na výber hotovosti.

Svedkyňa S. V. uviedla, že je zamestnaná v ČSOB Žilina, vo VÚB a.s. bola zamestnaná do roku 2005
a klientku pani I. K. nepoznala.

Svedkyňa P. Q., zamestnankyňa VÚB, a.s. Žilina od roku 1989, na pojednávaní uviedla, že v banke

pracuje dlhé roky, ľudí pozná z videnia, osobne ich však nepozná. Na I. K. si nespomína ani podľa mena
a nevie si ju ani predstaviť.

V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie za účelom zistenia, či I. K. vykonala dňa 8.10.2004
právny úkon uzatvorenia darovacej zmluvy v duševnej poruche, ak áno, či išlo o duševnú poruchu, ktorá

mohla mať za následok jej úplné, resp. čiastočné obmedzenie spôsobilosti robiť právne úkony.

Zo znaleckého posudku znalca MUDr. I. T. č. 44/2010 zo dňa 29.10.2010 súd zistil, že I. K.
vysoko pravdepodobne, (táto pravdepodobnosť sa blíži k istote), v čase podpisu darovacej zmluvy
dňa 8.11.2004 nevykazovala príznaky duševnej poruchy v užšom slova zmysle (tzv. psychózy), teda

s kvalitatívnymi zmenami základných psychických funkcií. To znamená, že nevykazovala poruchy
vnímania (halucinácie), poruchy myslenia (bludy) a jej konanie nebolo odtrhnuté od reality. Podľa
psychiatrického vyšetrenia tri dni pred podpisom predmetnej zmluvy bol jej psychický stav relatívne
kompenzovaný. Trpela však organickou (cievnou) demenciou s poruchami sústredenosti, chápavosti,
poruchami orientácie, pamäti, depresívnym prežívaním, bradypsychizmom a celkovou vulneralibitou

so zníženou toleranciou k záťaži. V čase podpisu predmetnej darovacej zmluvy (aj za predpokladu
dostatočnej prípravy, vysvetlenia a objasnenia dôsledkov tohto právneho úkonu) menovaná síce mohla
byť schopná uvedenú zmluvu podpísať, avšak vzhľadom k značnej vulnerabilite a narušenosti jej
psychických funkcií demenciou (znížená chápavosť, porušený úsudok, spomalené myslenie, znížené
vnímanie a predovšetkým pamäť a zapamätávanie si úkonu) mohla len čiastočne a okrajovo posúdiť,

zvážiť a porozumieť predmetnému právnemu úkonu. Znalec ustálil, že nebohá I. K. vykonala právny
úkon - podpis darovacej zmluvy v čase, keď trpela duševnou poruchou - cievnou demenciou. Vzhľadom
k tomu a aktuálnemu psychickému stavu v čase podpisu zmluvy (výrazné poruchy pamäti, emočná
plachosť, spomalenosť myslenia a podstatne narušená chápavosť a úsudok, t.j. pochopenie aktuálnej
reálnej situácie a následné zapamätanie si skutočností, ktoré podpisuje) bola u menovanej v podstatnej

miere obmedzená spôsobilosť na právne úkony a bola len čiastočne schopná a duševne spôsobilá
vykonať predmetný právny úkon, pričom nie je možné bližšie určiť a špecifikovať, do akej miery a stupňa
obmedzenia a narušenosti sa u nej v čase podpisu predmetnej darovacej zmluvy jednalo.

Na pojednávaní konanom dňa 25.11.2011 bolo vykonané dokazovanie výsluchom znalca MUDr. I. T. a

výsluchom svedka T. T..

Z výsluchu znalca vyplynulo, že diabetes môže zhoršovať príznaky demencie, môže urýchliť proces
demencie, pokiaľ nie je dostatočne kompenzovaný. Za predpokladu, že menovaná lieky brala a chodila
na kontroly, tento faktor odpadá. Podľa názoru znalca, keď I. K. porušovala liečebný režim, alebo

si dala viac liekov, mohlo to prispieť k zhoršeniu psychického stavu, išlo pravdepodobne o vplyvy
telesné, zhoršenie diabetu, krvného tlaku, na psychiku. Hlavná vec však je demencia, ktorú môžu
zhoršovať porušovania liečebného režimu, môžu sa však aj zlepšovať po správnej liečbe. Teda vysoko
pravdepodobné je, že ten stav bol kolísavý. Znalec uviedol, že zo svedeckých výpovedí vyplýva, že
v ten kritický deň uzatvorenia zmluvy cestovala sama autobusom, potom bola niekde v banke niečo

vybavovať, ďalej boli niekde v cukrárni a až potom išli k notárke. Teda znalec aj toto všetko v znaleckom
posudku zohľadnil.Svedok T. T., brat I. K., uviedol, že je od I. K. mladší o 6 rokov, navštevovali sa, a to aj bez ohlásenia, aj si
telefonovali.Svedokuviedol,ženaI.K.potomkukoncu,keďmalatúcukrovku,bolovidno,ženiečonieje
sňouvporiadku,začalarozprávaťvšelijakéhlúposti,ktorésvedoknechcelaniveriťadoteraznevie,čosi

má o tom myslieť. Bolo to už v roku 2004, rozprávala svedkovi všeličo z cesty. Dňa 15. septembra 2004,
keď mala I. K. meniny, svedok ku nej prišiel na návštevu, nebola vtedy doma. Bol tam jej vnuk, ktorý tam
mal nejakých kamarátov a niečo robili, asi rozbíjali chodník. I. K. následne prišla z poľa, oblečená bola v
pančucháčoch, v blúzke, niečo mala obuté a v ruke držala kapustu. Prešla okolo nich neprítomná, vošla
do domu, pozerala sa neprítomne. Svedok jej chcel zagratulovať, ona sedela pri okne, pozerala sa na

svedka a zase sa pozerala neprítomne do okna, tak svedok sa zobral a odišiel preč. Podal jej ruku s tým,
že jej zagratuluje, ale ona sa na neho pozerala, ako keby ho v živote nevidela, ako keby ho nepoznala.
Mala teda vtedy na seba iba pančucháče, bola bez sukne. Jednalo sa o obyčajné silónové priesvitné
pančucháče a blúzku mala iba do pása. Bolo na nej vidno, že je už mimo, že nie je svojprávna. Takto
oblečená chodila popred všetkých ľudí, ktorí boli vtedy na dvore. Svedok bol v šoku, bol prekvapený,
pretože ona na seba vždy trpela a vždy sa riadne obliekala. Svedok uviedol, že nevie pochopiť, ako je

možné, že pozemky vo svojom vlastníctve dala iba na jedno dieťa. Ešte predtým, keď bola normálna a
rozprávali sa o dedičstve, o pozemkoch, ktoré mala, hovorila, že sa určite rozumne podelia a nebude
robiť medzi nimi nejaké rozdiely, že by niekomu dala niečo inak, ako tomu druhému. Svedok uviedol,
že cukrovka sa u I. K. prejavovala takým spôsobom, že rozprávala, rozprávala, zrazu zostala ticho ako
neprítomná a hovorila: „Musím si dať lyžicu cukru, lebo by bolo zle.“ Potom zase následne normálne

komunikovali. Ale v tom septembri 2004 už bola absolútne mimo svet.

V konaní bolo nariadené kontrolné znalecké dokazovanie.

Z kontrolného znaleckého posudku znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria,

MUDr. J. J., č. 5/2013 zo dňa 30.6.2013 súd zistil, že závery znalca MUDr. I. T. sú správne, jeho znalecký
posudok vychádza zo správnych zistení. Posudzovaná I. K. trpela na duševnú poruchu vaskulárnu
demenciu. Jej rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli znížené v podstatnej miere, z čoho rezultuje
úplné obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

Zo znaleckého posudku MUDr. T. J., znalca v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Interná
medicína a choroby z povolania, č. 2/2013 zo dňa 21.5.2013 súd zistil, že z údajov získaných zo
zdravotnej dokumentácie a súdneho spisu nemôže znalkyňa potvrdiť, že na zlom psychickom stave
pacientky malo podiel zle kompenzované ochorenie - diabetes mellitus.

Na pojednávaní konanom dňa 4.7.2014 zotrval navrhovateľ na návrhu na začatie konania v celom
rozsahu.

Právna zástupkyňa navrhovateľa v rámci záverečnej reči uviedla, že po prejudiciálnom skúmaní
neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy zo dňa 8.10.2004 budú splnené podmienky pre zaradenie

nehnuteľnosti do dedičstva po poručiteľke neb. I. K., rod. T., zomr. XX.X.XXXX. Predmetná darovacia
zmluva je neplatná s poukazom na ust. § 38 Občianskeho zákonníka.
V konkrétnom prípade ide o absolútne neplatný právny úkon, nakoľko úkon urobila poručiteľka v
duševnej poruche a táto zapríčinila neschopnosť, nespôsobilosť na učinený právny úkon. Nevyžaduje
sa v zmysle judikatúry, aby išlo o osobu, ktorá bola súdom zbavená spôsobilosti na právne úkony,

alebo v spôsobilosti obmedzená. Skutková otázka, či išlo o konanie poručiteľky neb. I. K., rod. T. v
duševnej poruche, je preukázaná podľa názoru navrhovateľa jednak výpoveďami svedkov MUDr. S.
E., B. K., S. O., W. K., ako i brata poručiteľky T. T., ktorý posudzoval poručiteľku ako svoju sestru aj z
poslednej návštevy, ktorá sa konala dňa 15.9.2004, teda krátkou pred uzavretím uvedeného právneho
úkonu a tiež listinné dôkazy, napr. potvrdenie MUDr. S. E., ktorá bola v konaní tiež vypočutá ako

svedkyňa. Poukázala tiež na závery znaleckých posudkov MUDr. I. T. a MUDr. J. J.. MUDr. T. poukázal
v znaleckom posudku, že poručiteľka sa liečila od roku 2000 pre organickú duševnú depresívnu poruchu
a organický psychosyndróm ťažkého stupňa s postupným prechodom do organickej demencie, ktorý
psychický stav sa od jari 2004 postupne zhoršoval, s následnou hospitalizáciou na psychiatrickom
oddelení od 6.12.2004 do 20.12.2004. Správnosť záverov MUDr. T. v znaleckom posudku 44/2010

potvrdil aj ďalší znalec MUDr. J., a z týchto záverov vyplýva, že poručiteľka trpela organickou
cievnou demenciou s poruchami sústredenosti, chápavosti, poruchami orientácie, pamäti, depresívnym
prežívaním, bradypsychizmom s celkovou vulnerabilitou so zníženou toleranciou k záťaži. Podľa znalca
MUDr. T. aj v prípade, že by bola dostatočne pripravená na predmet darovacej zmluvy, boli jej vysvetlenéa objasnené dôsledky tohto právneho úkonu, menovaná síce mohla byť schopná uvedenú zmluvu
podpísať, avšak vzhľadom k značnej vulnerabilite a rozrušenosti jej psychická funkcia demenciou,
znížená chápavosť, porušený úsudok, spomalené myslenie, znížené vnímanie a predovšetkým pamäť

a zapamätávanie si úkonu, mohla len čiastočne okrajovo posúdiť, zvážiť a porozumieť predmetnému
právnemu úkonu.
Vykonaným dokazovaním ani nebolo preukázané, že by poručiteľka bola pripravená dostatočne na daný
právny úkon, darovacia zmluva nebola spísaná vo forme notárskej zápisnice, nie je známe, kto túto
zmluvu spracoval, nebolo preukázané, že poručiteľka si zmluvu prečítala. Z vykonaného dokazovania

a tým sa vlastne aj podporujú závery znalcov, je zrejmé, že poručiteľka by nebola previedla takéto
pozemkové nehnuteľnosti v rozsiahlej výmere len na jedno zo svojich detí, pretože mala veľmi dobrý
vzťah aj k navrhovateľovi. Čo sa týka ďalšieho posudku MUDr. J. J., poručiteľka trpela na vaskulárnu
demenciu, jej rozpoznávanie, ovládacie schopnosti boli znížené v podstatnej miere, z čoho rezultuje
úplné obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.
Aj keď jednoznačne bola počas hospitalizácie na psychiatrickom oddelení v Žiline v dňoch 6.12. - 20.12.

2004 u poručiteľky posúdená a diagnostikovaná vaskulárna demencia s poruchami správania, čo je
dva mesiace po podpísaní predmetnej zmluvy, vzhľadom k tomu, že toto ochorenie je charakteristické
poklesom kognitívnych funkcií, intelektových funkcií a schopností pamäťovými poruchami, poklesom
úsudku, spomalením myslenia s narušením samostatného fungovania, v rámci ktorej diagnózy je
znížená rozpoznávacia schopnosť, úsudok, aj schopnosť ovládať svoje konanie a rozpoznať dôsledky

svojho konania, s poukazom aj na záznam zdravotnej dokumentácie, na ktoré znalec MUDr. J.
poukazuje, vyjadrenie ambulantnej psychiatričky MUDr. E., sa stav poručiteľky postupne zhoršoval, od
organických zmien osobnosti postupne došlo k rozvoju organického psychosyndrómu ťažkého stupňa,
s postupným prechodom až do organickej demencie, čo je v súlade s diagnózou vaskulárnej demencie
určenou počas hospitalizácie na psychiatrickom oddelení v Žiline, dochádzalo k postupnému zhoršeniu

kognitívnych funkcií, intelektových schopností, pamäťových funkcií, spojených s poklesom úsudku,
rozpoznávacích schopností a ovládacích schopností. No pokiaľ sa poukazuje zo strany odporcu na
to, že ešte predtým, ako u pracovníčky notára poručiteľka podpísala darovaciu zmluvu, vybrala si
finančné prostriedky v banke, z vykonaného dokazovania vypočutím svedkov, pracovníkov banky P. V.,
T. J., P. Q. vyplýva, že všetky údaje na doklade, na základe ktorého sa vyberajú finančné prostriedky,

sú spracovávané do dokladu v rámci počítačového spracovania, pričom ten, kto vyberá finančné
prostriedky, len predkladá občiansky preukaz a na základe tohto občianskeho preukazu pracovníčka
banky spracuje údaje. Teda občan, ktorý si vyberá finančné prostriedky, len uvedie sumu, ktorú chce
vyberať a podpíše podľa podpisového vzoru. Z dokladu, ktorý sa nachádza v spise, je tiež zrejmé, že aj
prvý podpis, ktorým sa podpísala poručiteľka, nebol totožný s podpisovým vzorom, a preto sa musela

podpísať aj druhýkrát. Aj tento stav nepriamo potvrdzuje, že mala problémy už vtedy s podpisovaním
v banke, pričom pracovníčky banky potvrdili aj to, že nejde o taký zložitý úkon, na základe ktorého by
mohli pracovníčky banky zistiť, že ide o človeka, ktorý trpí duševnou poruchou.

Právna zástupkyňa odporcu v rámci záverečnej reči uviedla, že je mimoriadne citlivé pre rodinu

odporkyne, že sa navrhovateľ snaží pre svoje majetkové záujmy spochybňovať duševný stav svojej
vlastnej matky niekoľko rokov po jej smrti. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že
navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorým by preukázal
dôvodnosť svojho tvrdenia o neplatnosti darovacej zmluvy. Zmluva bola uzavretá riadne a je platná.
Rozhodnutie o tom, či určitá vec je predmetom dedičstva po poručiteľovi, prináleží iba súdu v konaní

o dedičstve. Poukázala na tvrdenie znalca MUDr. T., ktorý uviedol, že I. K. tri dni pred podpisom
darovacej zmluvy pri vyšetrení psychiatra nemala halucinácie, ani paranoje. Znalec MUDr. J. J. vo
svojom znaleckom posudku č. 5/2013 z 30.6.2013 v závere nekonštatuje vymiznutie rozpoznávacích a
ovládacích schopností, ale len ich zníženie. Jeho tvrdenie o úplnom obmedzení spôsobilosti na právne
úkony je irelevantné, pretože ide o otázku právnu, ktorú znalec nemôže riešiť. Znalkyňa MUDr. T. J. vo

svojom znaleckom posudku č. 2/2013 z 21.5.2013 v závere nemohla potvrdiť, že na zlom psychickom
stave pacientky malo podiel zle kompenzované ochorenie diabetes mellitus tak, ako tvrdil navrhovateľ.
Nemožno opomenúť ani na výsluchy svedkov, ktorí potvrdili, že I. K. mala síce určité zdravotné problémy,
ale určite nie takého charakteru, aby nevedela, čo robí, resp. nebola by spôsobilá na právne úkony.
Rozhodnutie darovať nehnuteľnosti svojej dcére, odporkyni, urobila sama, bez nátlaku a pri úplnom

vedomí.Podľa ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) návrhom na začatie konania
možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem.

Podľa ust. § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá
spôsobilosť na právne úkony.

Podľa ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v

duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

Súd v konaní postupoval podľa ust. § 132 O.s.p., podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Zároveň podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p.

si súd osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Rozhodnutie bolo vydané v
súlade s ust. § 153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného
z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich,
alebo ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je
dôvodný a určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. B. D., zapísané Okresným úradom Žilina,
katastrálnym odborom na LV č. XXX ako parc. č. XXX orná pôda o výmere 2334 m2 v podiele 1/1, na
LV č. XXX ako parc. č. XXX orná pôda o výmere 5828 m2 v podiele 1, parc. č. XXX orná pôda o výmere

2651 m2 v podiele 1, parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 647 m2 v podiele 1, na LV č. XXX ako parc. č.
XXXX, trvalé trávnaté porasty o výmere 107 m2 v podiele 2/10, ktorých vlastníctvo bolo na odporkyňu
prevedené darovacou zmluvou uzatvorenou medzi I. K. ako darkyňou a odporkyňou ako obdarovanou
dňa 8.10.2004, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Žilina dňa 10.11.2004 pod č. V: XXXX/XX, s
právnymi účinkami vkladu 10.11.2004, patria do dedičstva po poručiteľke I. K., rod. T., nar. X.XX.XXXX,

zomr. XX.X.XXXX.

Vzhľadom na to, že sa jedná o určovaciu žalobu, súd v konaní skúmal, či navrhovateľ preukázal
naliehavý právny záujem na rozhodnutí súdu na takomto určení. Naliehavý právny záujem je hlavne
daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by sa bez tohto určenia

jeho právne postavenie stalo neistým. Pokiaľ nie je naliehavý právny záujem daný, nemôže byť žaloba
z tohto dôvodu opodstatnená. Súd dospel k záveru, že bez rozhodnutia súdu v tejto veci by nemohlo
dôjsť k uplatneniu si právneho nároku navrhovateľa k spornej nehnuteľnosti v dedičskom konaní. Zo
žalobného návrhu, ako i z vyjadrení a postoja odporkyne v konaní je zrejmé, že stav právnej neistoty
medzi účastníkmi existuje.

Vecnú legitimáciu účastníkov mal súd preukázanú z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 21D 1311/2005-19
Dnot224/2005 zo dňa 3.10.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.10.2005, vydané vo veci
prejednania dedičstva po poručiteľke I. K., nar. X.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX, podľa
ktorého bodu I. Osvedčenia prichádzajú do úvahy ako dedičia deti poručiteľky P. K. nar. XX.XX.XXXX -

navrhovateľ a I. D., rod. K., nar. XX.X.XXXX - odporkyňa.

Súd prejudiciálne posúdil platnosť darovacej zmluvy, uzatvorenej medzi I. K., matkou účastníkov a
odporkyňou I. D., uzatvorenou dňa 8.10.2004, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Žilina dňa
10.11.2004 pod č. V: XXXX/XX, s právnymi účinkami vkladu 10.11.2004, a dospel k záveru, že darovacia

zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom s poukazom na ust. § 38 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Súd mal z vykonaného dokazovania spoľahlivo preukázané, že I. K. trpela na takú duševnú
poruchu, ktorá ju robila na tento úkon neschopnou. Zo znaleckého posudku MUDr. I. T. č. 44/2010
zo dňa 29.10.2010 mal súd preukázané, že trpela organickou (cievnou) demenciou s poruchami
sústredenosti, chápavosti, poruchami orientácie, pamäti, depresívnym prežívaním, bradypsychizmom a

celkovou vulnerabilitou (zraniteľnosťou), so zníženou toleranciou k záťaži. Podľa názoru znalca I. K. v
čase podpisu darovacej zmluvy, a to aj za predpokladu dostatočnej prípravy, vysvetlenia a objasnenia
dôsledkov tohto právneho úkonu, síce mohla byť schopná uvedenú zmluvu podpísať, avšak vzhľadom
k značnej vulnerabilite a narušenosti jej psychických funkcií demenciou mohla len čiastočne a okrajovoposúdiť, zvážiť a porozumieť predmetnému právnemu úkonu. I. K. teda pristúpila k predmetnému
právnemu úkonu v čase, keď trpela duševnou poruchou - cievnou demenciou a nebola schopná v celom
rozsahu posúdiť význam tohto právneho úkonu.

Pokiaľ aj znalec MUDr. T. uviedol, že posudzovaná bola len čiastočne schopná a duševne spôsobilá
vykonať predmetný právny úkon, pričom nie je možné bližšie určiť a špecifikovať, do akej miery a stupňa
obmedzenia a narušenosti sa u nej v čase podpisu predmetnej darovacej zmluvy jednalo, súd mal
preukázané z kontrolného znaleckého posudku znalca MUDr. J. J., že závery znalca MUDr. I. T. sú
správne, jeho znalecký posudok vychádza zo správnych zistení, pričom posudzovaná I. K. trpela na

duševnú poruchu, a to vaskulárnu demenciu, jej rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli znížené v
podstatnej miere, z čoho rezultuje úplné obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Vzhľadom na takéto
zistenie, a síce že stav I. K. v čase urobenia úkonu darovacej zmluvy, ktorú podpísala dňa 8.10.2004,
odôvodňoval jej zbavenie spôsobilosti na právne úkony, je možné dospieť k jednoznačnému záveru, že
I. K. právny úkon darovacej zmluvy urobila dňa 8.10.2004 v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento
právny úkon neschopnou a zároveň táto duševná porucha bola dôvodom pre zbavenie spôsobilosti I.

K. na právne úkony.

Závery znalcov mal súd potvrdené i z písomného vyjadrenia MUDr. S. E. (č.l. 9 spisu), ošetrujúcej
psychiatričky I. K., podľa ktorého pacientka je v evidencii psychiatrickej ambulancie od 09/2000 pre
organickú depresívnu poruchu, organický psychosyndróm ťažkého stupňa s postupným prechodom do

organickej demencie, pričom psychický stav sa od jari 2004 postupne zhoršoval (nechávala pustený
plyn, bola dezorientovaná, strácala veci, potom obviňovala príbuzných, že ich kradnú a pod.).

Z výsluchu svedkyne MUDr. S. E. vyplynulo, že I. K. bola u svedkyne na kontrole v dňoch 27.5.2003 a
6.11.2003, ďalšia kontrola bola až 2.8.2004, kedy pacientka uviedla, že sa nemá dobre, nemôže spávať,

je veľmi nervózna, nemá dobrú náladu. Boli jej predpísané antidepresíva a neurotropiká. Na ďalšej
kontrole 5.10.2004 pacientka uviedla, že je plačlivá, do ničoho sa jej nechce, v noci nemôže spať. Vtedy
jej boli predpísané antidepresíva a lieky na zlepšenie mozgovej činnosti a na spanie. Na kontrole dňa
25.11.2004 pacientka uviedla, že sa nemá dobre, už trikrát sa jej stalo, že nevedela, čia je, nespí dobre,
nie je časove orientovaná, bola depresívna, plačlivá, precitlivená.

Z výsluchu svedkyne mal súd tak nesporne preukázané, že stav I. K. sa od 2.8.2004 postupne zhoršoval
napriek predpísaniu liekov - antidepresív a neurotropík, pretože opakovane dňa 5.10.2004 navštívila
svoju ošetrujúcu psychiatričku, sťažovala si na ďalšie ťažkosti a museli jej byť predpísané ďalšie lieky.
Súd zdôrazňuje, že k tejto návšteve došlo tri dni pred podpísaním darovacej zmluvy dňa 8.10.2004,

pričom I. K. bola nútená vyhľadať psychiatra už opäť dňa 25.11.2004, kedy uviedla, že sa nemá dobre,
už trikrát sa jej stalo, že nevedela, čia je, nespí dobre, nie je časove orientovaná, bola depresívna,
plačlivá, precitlivená, pričom svedkyňa uviedla, že vtedy zistila, že už začínajú poruchy pamäte. Súd
však konštatuje, že z výsluchu svedkov B. K., W. K., T. T., T. N., P. K., S. P. a G. J. vyplynulo, že poruchy
pamäte u I. K. (nespoznávala ľudí), ako i stavy, kedy sa nevedela orientovať v čase, ale ani priestore,

nevedela, „čia je“, sa začali prejavovať dlhú dobu pred dňom 25.11.2004, čo konštatovala aj MUDr. S.
E. vo svojom potvrdení (č.l. 9 spisu), podľa ktorého sa K. I. psychický stav sa od jari 2004 postupne
zhoršoval, nechávala pustený plyn, bola dezorientovaná, strácala veci, potom obviňovala príbuzných,
že ich kradnú a pod.

Z písomného potvrdenia MUDr. S. E. (č.l. 9) a jej výpovede na pojednávaní mal tak súd preukázané
nesporne a jednoznačne, že tvrdenia svedkov B. K., W. K., T. T., T. N., P. K., S. P. a G. J. o postupnom
zhoršovaní stavu I. K. po smrti jej manžela v roku 1995 a jeho chronickom priebehu a výraznom zhoršení
od jari roku 2004 sú pravdivé.

Pokiaľ teda aj znalec MUDr. I. T. v závere znaleckého posudku uviedol, že I. K. vysoko pravdepodobne,
(táto pravdepodobnosť sa blíži k istote), v čase podpisu darovacej zmluvy dňa 8.11.2004 nevykazovala
príznaky duševnej poruchy v užšom slova zmysle (tzv. psychózy), teda s kvalitatívnymi zmenami
základných psychických funkcií, čo znamená, že nevykazovala poruchy vnímania (halucinácie), poruchy
myslenia (bludy) a jej konanie nebolo odtrhnuté od reality, pričom podľa psychiatrického vyšetrenia

tri dni pred podpisom predmetnej zmluvy bol jej psychický stav relatívne kompenzovaný, súd dospel
k záveru vzhľadom na preukázané rýchle zhoršovanie sa zdravotného stavu I. K. od augusta 2004,
výpoveď svedkov S. P. a G. J. o zmenách vnímania reality I. K. v krátkych časových úsekoch, užívanie
silných liekov predpísaných psychiatrom - antidepresív a neurotropík, že skutočne boli rozpoznávaciea ovládacie schopnosti I. K. znížené v podstatnej miere, z čoho v zmysle záveru znaleckého posudku
MUDr. J. J. rezultuje úplné obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

Pokiaľ mal súd ďalej z vykonaného dokazovania preukázané, že od 6.12.2004 bola I. K. hospitalizovaná
na psychiatrickom oddelení, z uvedeného nesporne vyplýva, že jej zdravotný stav bol vážny, trpela na
závažné psychické ochorenie, a to s výraznými prejavmi najneskôr od 2.8.2004 a nemôže byť pravdivé
tvrdenie vzhľadom na takto preukázané skutočnosti, že keďže zdravotný stav I. K. sa zhoršil až dňa
6.12.2004, pretože až vtedy si vyžadoval jej hospitalizáciu, že dovtedy bol jej zdravotný stav taký, že

psychická porucha, ktorou trpela, nevyžadovala zbavenie spôsobilosti na právne úkony. Uvedený záver
súdu podporuje aj svedecká výpoveď T. T., brata I. K., ktorý videl I. K. dňa 15.9.2004, teda necelý jeden
mesiac pred podpísaním darovacej zmluvy dňa 8.10.2004, kedy ju našiel doma v stave mimo realitu,
nedostatočne oblečenú, nepochopiteľne sa správajúcu a nereagujúcu na svedka. Preto súd konštatuje,
žezáverznaleckéhoposudkuMUDr.I.T.vspojitostisozáveromkontrolnéhoznaleckéhoposudkuMUDr.
J. J. sú plne dôvodné a nepochybné.

Skutočnosť, na ktorú poukazovala odporkyňa, že I. K. bola spôsobilá na právne úkony, pretože v deň
podpísania darovacej zmluvy, a to v čase pred jej podpísaním, navštívila banku a vykonala v nej výber
hotovosti, ktorá skutočnosť bola v konaní skúmaná výsluchom svedkov - pracovníčok tejto banky, je
podľa názoru súdu pre posúdenie darovacej zmluvy irelevantná. V konaní bolo totiž výsluchom svedkov

S. P. a G. J. nesporne preukázané, že u I. K. sa nekontrolovane a nepravidelne, aj v krátkych časových
úsekoch, striedali stavy, keď s týmito svedkami normálne komunikovala a stavy, kedy ich nespoznávala
a bola mimo realitu. Vzhľadom na takýto priebeh ochorenia a rýchle striedanie stavov, keď I. K. vnímala
svojím obmedzených spôsobom realitu a kedy bola úplne mimo realitu, je preto pre posúdenie duševnej
poruchy ako prekážky vykonania právneho úkonu úplne irelevantné, či pred podpísaním darovacej

zmluvy bola v banke a vykonala jednoduchý úkon výberu hotovosti.

Z výsluchu svedkov S. P. a G. J., ale i svedkov B. K., T. T., T. N. a P. K. mal súd preukázané,
že I. K. bola v roku 2004 dezorientovaná, nepochopiteľne sa správala, nechodievala oblečená v
súlade so spoločenskou normou, bola dokonca oblečená nedostatočne, nedôstojne, a to napriek tomu,

že celý život prísne dbala na svoj estetický výzor. Svedkov niekedy nespoznala, pričom o krátky
čas, napr. už o polhodinu, svedkov spoznala. Nebola schopná dodržať liečebný režim, lieky užívala
nepravidelne a nebola schopná ani vyhodnotiť v tom ktorom dennom čase, koľko dávok lieku užila,
čoho následkom sa niekedy liekmi predávkovala a inokedy zasa lieky neužila. Teda aj preukázaná
neschopnosť I. K. samostatne si kontrolovať užívanie inzulínu, kedy táto nevedela v danom momente

posúdiť, či si aplikovala jednu, alebo štyri dávky inzulínu (preukázané z výpovede svedkyne B. K.),
svedčí o intenzite ochorenia demenciou I. K.. Stupeň ochorenia je preukázaný aj jej neschopnosťou
posúdiť nebezpečenstvo, ktoré by mohlo hroziť z horiaceho plynu, ktorý často nechávala pustený, tiež
nebezpečenstvo hroziace zo zapálených sviečok.

Závažnosť duševnej poruchy I. K. mal súd preukázanú i z výpovede svedkov S. O. a W. K.. V tejto
súvislosti súd poznamenáva, že vyhodnotil aj výpoveď svedkyne W. K., manželky navrhovateľa,
zamestnanej do novembra 2003 ako zdravotnej sestry v liečebni pre dlhodobo chorých, ako
vierohodnú, a to napriek rodinnému pomeru k navrhovateľovi, a to z dôvodu, že výpoveď tejto
svedkyne korešpondovala s výpoveďami ostatných svedkov, najmä svedkyne S. O., tiež zdravotníckej

pracovníčky, zamestnanej ako sociálnej sestry v liečebni pre dlhodobo chorých. Podľa vyjadrenia
svedkyne S. O. mala I. K. v roku 2003, keď bola hospitalizovaná, nejaké poruchy osobnosti, neutekala
ešte z oddelenia, vedeli to s ňou ešte zvládnuť. V decembri 2004, teda dva mesiace po podpísaní
darovacej zmluvy dňa 8.10.2004, kedy k nim bola poslaná z psychiatrického oddelenia, už potrebovala
24-hodinovú starostlivosť. Z výpovede svedkyne W. K. mal súd preukázané, že stav I. K. sa začal

zhoršovať po smrti jej manžela v roku 1995, bola viac krát hospitalizovaná na LDCH, pričom počas
hospitalizácienakonciroku2003bolamimorealitu,nevedela,kdeje,každéhooslovovalaJ.,bolavúplne
inom svete. Keď prestala brať infúzie a začala chodiť, vyberala po 10,- Sk od pacientov a organizovala
guláš v niekdajšom zamestnaní v podniku Makyta. Bola v takom stave, že už nevedela , čo robí,
nevedela, kde je, nevedela, aký je deň, nevedela sa obliecť, v obchode bola úplne neupravená, bola

dokonca asi v pyžame.

Súd vyhodnotil výpovede svedkov C.. I. D., W.. C. K. a Ing. I. D., teda dcér a manžela odporkyne, ako
účelové a tendenčné. Pritom však aj z výsluchu Ing. C. K. vyplynulo, že I. K. niekedy „skákal“ inzulín,čo sa prejavovalo tým, že bola apatická, pričom svedkyňa pripustila, že zdravotný stav jej starkej sa
postupne „asi zhoršoval“, pričom starká navštevovala psychologičku, alebo psychiatričku a chodila k
ďalšímmnohýmlekárom,užívalakvantumliekov„akovšetciostatnídôchodcovia“.PokiaľsvedkoviaMgr.

I. D. a Ing. I. D. uviedli, že I. D. nemohla byť nesvojprávna, ani sa takou nejavila, tieto výpovede svedkov
sú podľa názoru súdu účelovým a laickým hodnotením jej stavu, vychádzajúcim z neúplného poznania
symptómov, ktorými sa prejavovala jej duševná porucha, nakoľko s ňou nežili v spoločnej domácnosti.
Pokiaľ aj boli prípadne svedkom toho, že sa I. K. počas hospitalizácie v rokoch 2002, 2003 a 2004, resp.
mimo priestorov, v ktorých bola hospitalizovaná, správala tak, že to mohlo vyvolať ich pochybnosti o jej

psychickom zdraví, resp. spôsobom nezodpovedajúcim bežnému štandardu, tieto tvrdenia podľa názoru
súdu svedkovia účelovo neuviedli.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd vyhodnotil zdravotný stav I. K. pri vykonaní právneho
úkonu darovacej zmluvy dňa 8.10.2004 ako právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche z dôvodu
ochorenia konajúcej osoby na vaskulárnu demenciu, a to s poukazom na závery znaleckých posudkov

MUDr. I. T. a MUDr. J. J., výpovede svedkov a potvrdenie MUDr. S. E. (č.l. 9 spisu) a jej výpoveď
na pojednávaní. Z tohto dôvodu je právny úkon darovacej zmluvy, uzatvorenej medzi I. K., matkou
účastníkov a odporkyňou I. D., dňa 8.10.2004, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Žilina dňa
10.11.2004 pod č. V: XXXX/XX absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 38 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.Tentoprávnyúkontaknemáprávneúčinkydarovacejzmluvy,jeneplatnýodsaméhozačiatku

a odporkyňa preto nenadobudla do vlastníctva nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy.
Súd preto určil, že tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po I. K., označenej ako darkyne v predmetnej
darovacej zmluve.

Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nakoľko navrhovateľ mal vo veci
plný úspech, keďže jej návrhu bolo v celom rozsahu vyhovené, priznal mu súd náhradu trov konania
voči odporkyni, ako neúspešnému účastníkovi konania, a to v sume celkom 679,07 eur.

Navrhovateľ si podaním osobne podaným súdu dňa 08.07.2014 uplatnil náhradu trov konania titulom
náhradytrovprávnehozastúpeniacelkomvsumecelkom807,44eur.Náhradatrovprávnehozastúpenia
bola uplatnená za 9 úkonov právnej služby, a to:

1. prevzatie a príprava zastúpenia na základe plnej moci zo dňa 17.04.2009;
2. účasť na pojednávaní dňa 06.05.2009;
3. účasť na pojednávaní dňa 19.06.2009;
4. účasť na pojednávaní dňa 09.09.2009;
5. účasť na pojednávaní dňa 24.03.2010;

6. písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie zo dňa 26.11.2010 k znaleckému posudku;
7. písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie zo dňa 08.08.2011 k stanovisku znalca;
8. účasť na pojednávaní dňa 25.11.2011;
9. účasť na pojednávaní dňa 04.07.2014.

Súd preskúmal nárok uplatnený navrhovateľom a zistil, že tento bol uplatnený v súlade s príslušnými
ustanoveniami OSP a § 13a vyhl. MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhl.“; okrajovo súd poukazuje,
že pri svojom rozhodovaní v súlade s ustanoveniami § 20a, 20b a 20c vyhl. vychádzal zo znenia vyhl.
účinného v čase vykonania jednotlivých úkonov právnej služby) a z uvedeného dôvodu navrhovateľovi

priznal proti odporkyni právo na náhradu trov konania v celkovej sume 679,07 eur, a to titulom náhrady
trov právneho zastúpenia pozostávajúcej z tarifnej odmeny, režijného paušálu a náhrady DPH advokáta
(okrajovo súd poukazuje, že náhrada DPH bola navrhovateľovi priznaná z dôvodu, že z evidencie
Finančného riaditeľstva a priloženého osvedčenia o registrácii mal súd preukázané, že splnomocnená
právna zástupkyňa navrhovateľa je platiteľom DPH od 01.04.2003, pričom sadzba DPH je vo výške 20

%) za:1. úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia na základe plnej moci zo dňa 17.04.2009 podľa
§ 14 ods. 1 písm. a) vyhl. v nadväznosti na § 11 ods. 1 vyhl. v sume 53,49 eur, režijný paušál podľa §
16 ods. 3 vyhl. v sume 6,95 eur, náhrada DPH podľa § 18 ods. 3 vyhl. v sume 12,09 eur;

2. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 06.05.2009 podľa § 14 ods. 1 písm. d) vyhl. v
nadväznosti na § 11 ods. 1 vyhl. v sume 53,49 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. v sume 6,95
eur, náhrada DPH podľa § 18 ods. 3 vyhl. v sume 12,09 eur;
3. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 16.09.2009 podľa § 14 ods. 1 písm. d) vyhl. v
nadväznosti na § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. v sume 53,49 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. v

sume 6,95 eur, náhrada DPH podľa § 18 ods. 3 vyhl. v sume 12,09 eur;
4. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 09.09.2009 podľa § 14 ods. 1 písm. d) vyhl. v
nadväznosti na § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. v sume 53,49 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. v
sume 6,95 eur, náhrada DPH podľa § 18 ods. 3 vyhl. v sume 12,09 eur;
5. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 24.03.2010 podľa § 14 ods. 1 písm. d) vyhl. v
nadväznosti na § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. v sume 55,49 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. v

sume 7,21 eur, náhrada DPH podľa § 18 ods. 3 vyhl. v sume 12,54 eur;
6. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie zo dňa 26.11.2010 k
znaleckému posudku podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. v nadväznosti na § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. v
sume 55,49 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. v sume 7,21 eur, náhrada DPH podľa § 18 ods.
3 vyhl. v sume 12,54 eur;

7. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie zo dňa 08.08.2011 k
stanovisku znalca podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. v nadväznosti na § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. v sume
57,- eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. v sume 7,41 eur, náhrada DPH podľa § 18 ods. 3 vyhl.
v sume 12,88 eur;
8. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 25.11.2011 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. v

nadväznosti na § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. v sume 57,- eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. v sume
7,41 eur, náhrada DPH podľa § 18 ods. 3 vyhl. v sume 12,88 eur;
9. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 04.07.2014 podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhl. v
nadväznosti na § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. v sume 61,87 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. v
sume 8,04 eur, náhrada DPH podľa § 18 ods. 3 vyhl. v sume 13,98 eur.

Súd dáva do pozornosti, že, ako je zrejmé z už uvedeného, navrhovateľ si podaním osobne podaným
súdu dňa 08.07.2014 uplatnil náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia celkom v sume
807,44 eur. Sčítaním jednotlivých položiek uplatnenej náhrady navrhovateľa však súd dospel k záveru,

že navrhovateľ urobil zrejmú chybu v počítaní, keď tieto položky v ich súčte sú v sume priznanej súdom
a nie v sume, akú uviedol navrhovateľ. Náhrada bola z uvedeného dôvodu priznaná v sume nižšej, ako
bola uplatnená.

Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške uvedenej vo výroku tohto

rozsudku na účet splnomocnenej právnej zástupkyne navrhovateľa JUDr. Jany Ftorkovej č.: D., a to
v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 OSP, podľa ktorého, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému
bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť
ju advokátovi, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde v Žiline do 15 dní odo dňa jeho
doručenia účastníkom konania.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.