Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. február 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616206585
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2616206585.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci navrhovateľky: L. K., nar. XX.X.XXXX, bytom X.
XXX/XX,F.,protimanželovi:Ing.W.K.,nar.XX.X.XXXX,bytomB.č.XX,onávrhunarozvodmanželstva,
o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 10. októbra 2016, č.k. 9Pc/4/2016-20,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie manželstvo účastníkov L. K., predtým X., rod.
M. a Ing. W. K., uzavreté dňa 9.12.1994 pred Mestským úradom Senica, zapísané v knihe manželstiev
Matričného úradu Senica vo zväzku 13, ročník 1994, na strane 253, pod poradovým číslom 136,

rozviedol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 18, § 19 ods. 1 až 3, § 23 ods. 1 až 3
Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil
súd ten právny záver, že manželstvo účastníkov je vážne narušené a trvalo rozvrátené. Dlhodobé
nezhody a nedorozumenia medzi účastníkmi vyplývajú podľa názoru súdu predovšetkým z rozdielnych
názorov účastníkov na to, ako by mal vyzerať ich spoločný život. Veľký podiel na rozvrate vzťahov má

aj nedostatočná komunikácia medzi manželmi za účelom vyjasnenia si zásadných životných situácií
a rozhodnutí a nedostatok snahy o riešenie vzniknutých problémov. Uvedené dlhotrvajúce nezhody
postupne vyústili do ochladnutia vzájomných citov medzi účastníkmi. Účastníci nežijú ako manželia
cca desať rokov, posledné dva roky žijú oddelene, každý vedie vlastnú domácnosť. Napriek tomu,
že účastníci spolu komunikujú a aj napriek záujmu manžela navrhovateľky o usporiadanie vzťahov
deklarovanému na súdnom pojednávaní, má súd za to, že manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich
spoločenských funkcií. Manželia spolu nežijú, nehospodária, vzájomne si nepomáhajú, nie sú si

oporou vo svojich životoch. A predovšetkým z postoja navrhovateľky, ktorá na rozvode manželstva
striktne trvala, je zrejmé, že objektívne nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia tak, aby
manželstvo znovu mohlo plniť svoj spoločenský účel. Vzhľadom k tomu, že rozvrat v manželstve je
hlboký a podľa názoru súdu trvalého charakteru, súd návrhu na rozvod manželstva v plnom rozsahu
vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, nakoľko
nezistil odôvodnené okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali odlišné rozhodnutie.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie manžel, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť a návrh navrhovateľky na rozvod manželstva zamietnuť. Uviedol, že v
odôvodnení rozsudku je veľmi zostručnená situácia v manželstve, pričom podstatná informácia tam je
uvedená, ktorá konštatuje, že obaja manželia vedia spolu komunikovať, tráviť čas a byť spolu. Tútosituáciu podľa jeho názoru potvrdzuje spoločná dobrovoľná dohoda na dovolenke v Nízkych Tatrách,
kedy si navrhovateľka potrebovala oddýchnuť a išla s ním na dovolenku, pričom hovorila, že doma si
potrebuje oddýchnuť a s ním nemá pohodu, aby si oddýchla. Podľa jeho názoru na rozvod ju presvedčila

iná osoba a navrhovateľka by sa tak sama nerozhodla. Nemyslel si, že ich manželstvo je nenapraviteľne
rozvrátené, ba naopak, podľa jeho názoru začína byť ich komunikácia lepšia. Uviedol, že každý vzťah
prechádza rôznymi fázami a je potrebné ťažšie fázy prekonávať spolu.

4. K odvolaniu odvolateľa sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá navrhla napadnutý rozsudok z

dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Uviedla, že trvá na podanom návrh a má za to, že súd vykonal
dostatočné dokazovanie výsluchom oboch účastníkov. Poukázala na to, že manžel s ňou viac ako tri
mesiace nekomunikuje, nesnaží sa o stretnutie za účelom obnovenia manželstva, teda sa ani nemohla
zlepšiť komunikácia medzi nimi, ako to uvádza v odvolaní. Návrh na rozvod podávala po niekoľkoročnom
uvážení,pričomvmanželstveboliproblémyužasidesaťrokov,ztohodvarokyužspolunevedúspoločnú
domácnosť, sú dvaja cudzí ľudia, ich manželstvo nefunguje po žiadnej stránke a nevidí žiadny dôvod

k obnoveniu spolužitia.

5. K vyjadreniu navrhovateľky zaslal písomné vyjadrenie odvolateľ, ktorý uviedol, že po súdnom
pojednávaní s ním navrhovateľka komunikovala, mali sa aj stretnúť, ale na základe z jeho strany
podaného odvolania sa rozhodla stretnutie zrušiť. Podľa jeho názoru nemali komunikačné problémy a

samotný návrh na rozvod mu oznámila, pričom on si chcel zachovať tvár, a preto v písomnom vyjadrení
s ním súhlasil.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že odvolanie
odvolateľa nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vecne správny.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 9Pc/4/2016 je rozvod manželstva

účastníkov. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie manželstvo účastníkov L. K.,
predtým X., rod. M. a Ing. W. K., uzavreté dňa 9.12.1994 pred Mestským úradom Senica, zapísané v
knihe manželstiev Matričného úradu Senica vo zväzku 13, ročník 1994, na strane 253, pod poradovým
číslom 136, rozviedol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu

dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre
vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
i správne právne posúdil.

10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej

inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje
(§ 387 ods. 2 CSP).

11. Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného
rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 1

Zákona o rodine); účelom manželstva je vytvoriť harmonicky a trvale životné spoločenstvo, ktoré
zabezpečí riadnu výchovu detí (§ 1 ods. 2 Zákona o rodine).

12.Sozreteľomnaobsahvyššiecitovanéhoustanoveniajepotomzjavné,žeakužuzavretiemanželstva
je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia neskorších manželov, a to s vedomím utvorenia

takto rodiny vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane jeho
harmonickéhofungovania;uvedenéaspektybymalivmanželstvepretrvávaťpocelýčasjehoexistencie.
I keď zaiste nemôže byť sporu o tom, že naplnenie takto vymedzené účelu manželstva môže z času na
čas alebo aj častejšie byť obtiažne a na manželov sú tu kladené do istej miery zvýšené nároky; ani vprípade rodiny založenej manželstvom nemožno opomínať faktory dobrovoľnosti a slobody rozhodnutia.
Týmto treba rozumieť u už existujúceho manželstva aj právo oboch členov v minulosti založeného
partnerského zväzku reagovať najmä na vývin vzájomných vzťahov vyhodnocovaním toho, či dôvody

vedúce k dobrovoľnému a slobodnému rozhodnutiu vytvoriť s niekým trvalé životné spoločenstvo stále
existujú a ak tomu tak nie je, aké sú príčiny takéhoto stavu a či tento treba považovať za trvalý
(nezvratný) alebo naopak za taký, ktorý vykazuje len znaky dočasnosti. Takto i manželia majú povinnosť
permanentne svoj vzťah kultivovať a podľa možnosti každý z nich tomu druhému poskytovať čo najviac
dôvodov na to, aby ho presvedčil o správnosti v minulosti prijatého rozhodnutia a aby chyby vlastné

napokon každému jedincovi nie len vyvážil, ale i prevážil pozitívami, pre ktoré sú pre jeho životného
partnera prakticky bezpredmetnými úvahami o neuspokojivosti spolužitia a o jeho možnom ukončení.
Práve tým je definovaný rozdiel medzi prípadmi, v ktorých prehodnotením niekdajšieho dobrovoľného
a slobodného rozhodnutia vstúpiť do manželského zväzku spravidla obaja manželia dospejú k záveru,
že takto vytvorené životné spoločenstvo je skutočne tým, o ktoré treba stáť a naďalej ho udržiavať a
tými prípadmi, v ktorých výsledkom obdobného procesu hodnotenia je záver, podľa ktorého dôvody

pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli a niet rozumného dôvodu
predpokladať, že by akýmkoľvek predstaviteľným spôsobom mohlo dôjsť buď k náprave narušených
vzťahov, alebo k naplneniu prakticky vyprázdneného vzťahu.

13. Pri vyjdení z takýchto úvah však základom pre uvažovanie o možnosti obnovenia spolužitia

manželov, resp. o náprave stavu rozvrátenosti ich vzťahov, musí byť ochota oboch manželov hľadať
riešenia spôsobilé opísanému zámeru napomôcť, s čím však samozrejme musí ísť ruka v ruke
presvedčenie oboch partnerov o zmysluplnosti takéhoto počínania. To je možným, len ak tu nie je
nadobudnutie už i len jedným z manželov presvedčenia, že prostriedky možnej nápravy disharmónie vo
vzťahu boli prakticky vyčerpané a vzťahy sú tak narušené, že on považuje za vylúčené ďalšie pokusy o

obnovenie niečoho, podľa neho už neživotného (formálneho).

14.Odvolacísúdsúhlasilsozáveromsúduprvejinštancie,ževprejednávanejvecišlooprávetakýtostav
praktickej neobnoviteľnosti spolužitia navrhovateľky a manžela, a to jednak z toho dôvodu, že manželia
žijú oddelene dlhšiu dobu a bolo treba usudzovať i na trvalosť, a teda i nemennosť stavu vecí, okrem

toho však navrhovateľka rezolútne poprela záujem podieľať sa na manželom proklamovanom úsilí o
udržania manželstva. A navyše tento účastník oproti tomu neposkytol v konaní žiadne argumenty a
riešenia spôsobilé podľa neho presvedčenie navrhovateľky o neobnoviteľnosti vzťahu zmeniť a musela
sa uplatniť úvaha, podľa ktorej na udržanie manželstva rovnako ako na jeho založenie, treba slobodné
a dobrovoľné rozhodnutie oboch partnerov. Práve z toho zároveň plynie i pravidlo, podľa ktorého nikoho

nemožno nútiť, aby proti svojej vôli zotrvával v manželskom zväzku pre neho už neuspokojivom.

15. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil,
pričom sa dostatočným spôsobom vyporiadal i s námietkami odvolateľa a vzhľadom na to, že tento ani v
odvolacom konaní neuviedol žiadne nové podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť,

odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP).

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, nakoľko na takéto
rozhodnutie nebol podaný zodpovedajúci návrh (§ 57 CMP).

18. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).