Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. február 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/14/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6816010208
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6816010208.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov
JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a Mgr. Jána Bednára v trestnej veci obžalovaného M. H., stíhaného pre
zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr.zák. a iné, na verejnom zasadnutí dňa 9.februára
2017, konajúc o odvolaní okresného prokurátora a obžalovaného M. H. voči rozsudku Okresného súdu
Revúca, sp.zn. 2T/103/2016 zo dňa 16.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného M. H. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Revúca, sp.zn. 2T/103/2016 zo dňa 16.11.2016 bol obž. M. H. uznaný
vinným zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr.zák. a z prečinu výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm.a/ ods. 2 písm. e/ Tr.zák. a to za skutok, ktorého sa dopustil tak, že

dňa 13. februára 2016 okolo 21.50 hod. v Q., okres T. na Ulici 9. mája vo vnútorných priestoroch
pohostinstva "U Bendíka" po predchádzajúcej slovnej roztržke fyzicky napadol T. A., nar. XX. XX. XXXX
tak, že potom, čo ho chytil za odev, sa vzájomne naťahovali, pričom obaja spadli na zem, následne sa
obv. M. H. postavil, vzal do rúk stoličku a zahnal sa ňou na T. A., avšak v údere mu zabránil V. A., nar.
XX. XX. XXXX, ktorý mu vytrhol stoličku z ruky, vzápätí obv. M. H. veľkou intenzitou kopol pravou nohou
na zemi ležiaceho T. A. do predne časti tváre, čím mu svojím konaním spôsobil pomliaždenie mäkkých

častí tváre v pravej podočnicovej a okoloočnicovej oblasti s krvnou podliatinou okolo pravého oka a s
nakrvácaním pod spojovku pravého oka, hornú subzygomatickú zlomeninu čeluste obojstranne
(tzv. pyramídovú zlomeninu čeľuste, zlomeninu čeľuste Le Fort II) s posunutím úlomkov, s nakrvácaním
do oboch čeľustných dutín s prienikom vzduchu pod kožu tváre obojstranne (tzv. subkutánny emfyzém),
malú odreninu na koreni nosa, trieštivú zlomeninu nosových kostí s posunutím úlomkov a zlomeninu
nosovej priehradky, ktoré z medicínskeho hľadiska ťažké poranenia si vyžiadali celkovú dobu liečenia

od 14. 02. 2016 do 10. 04. 2016, t. 56 dní, počas ktorých došlo k závažnému obmedzeniu obvyklého
spôsobu života T. A. a tiež k trvalému následku v podobe mierne deformácie (vybočeniu) nosa smerom
doľava, pričom tohto konania sa dopustil napriek tomu, že rozhodnutím Okresného úradu Rimavská
Sobota sp. zn. OU-RS-OVVS-2015/008599-8 zo dňa 19. 05. 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
16. 06. 2015, bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49
ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za čo mu bola uložená sankcia - pokarhanie.

ZatotokonaniehoOkresnýsúdRevúcaodsúdilpodľa§155ods.1Tr.zák.§41ods.2Trestnéhozákona,
s použitím § 38 ods. 5 Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 4 (štyroch) rokov a 6 (šiestich) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona
pre výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženiaUvedený rozsudok však nenadobudol právoplatnosť, keďže ho svojimi odvolaniami napadli jednak
okresný prokurátor a jednak obž. M. H..

Okresný prokurátor v dôvodoch svojho odvolania uviedol, že pokiaľ ide o výrok o vine a ohľadne právnej
kvalifikácie konania obžalovaného s týmto výrokom súhlasí, nič voči nemu nenamieta, naviac keď aj sám
obžalovaný na hlavnom pojednávaní k týmto výrokom urobil vyhlásenie. Okresný súd však nesprávne
rozhodol pri ukladaní trestu, keďže obžalovanému uložil trest pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu.
Prokurátor nesúhlasí s tvrdeniami uvedenými v dôvodoch rozsudku okresného súdu, keď tento pri

trestnej sadzby, v ktorej mal obžalovanému ukladať trest odňatia slobody a to v rozmedzí od 7 do 10
rokov nepodmienečne, poukázal na to, že obžalovanému bude premenený podmienečne odložený 3-
ročný trest odňatia slobody na nepodmienečný z iného odsúdenia a potom takýto trest, ktorý obžalovaný
bude vykonávať, by bol neprimerane prísny. Tento názor okresného súdu podľa okresného prokurátora
nie je správny, keď súd odsudzuje páchateľa za konkrétnu trestnú činnosť a nie aj za to, čo v minulosti
spáchal a za čo bol právoplatne odsúdený. Obžalovaný H. nespáchal trestnú činnosť pod žiadnym

tlakom závislosti, hrozby alebo nátlaku, ani nespáchal tieto skutky pod vplyvom žiadnych ťaživých alebo
rodinných pomerov, ktoré si sám nezavinil a preto neexistuje žiadna mimoriadna okolnosť prípadu, ktorá
by odôvodňovala pri trestnej sadzbe 7 až 10 rokov využiť inštitút mimoriadneho zníženia trestu.

Obžalovaný bol v minulosti odsúdený rozsudkom Okresného súdu Revúca, sp.zn. 2T/68/13 dňa

26.02.2014zazločinfalšovania,pozmeňovaniaaneoprávnenejvýrobypeňazíacennýchpapierovpodľa
§ 270 ods. 2 Tr.zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú
dobu 5 rokov, ktorá skúšobná doba mu mala uplynúť až v r. 2019. V rámci tejto skúšobnej doby sa však
obžalovaný dopustil danej závažnej trestnej činnosti a podľa názoru prokurátora potom, keď okresný
súd využil inštitút mimoriadneho zníženia trestu, takto rozhodol len v prospech obžalovaného , kde na

takýto postup nebol dôvod. Z uvedeného dôvodu preto navrhol , aby bol napadnutý rozsudok vo výroku
o treste zrušený a obžalovanému bol uložený zákonný trest bez použitia mimoriadneho zníženia trestu.

Obžalovaný cestou svojho obhajcu podal voči vyhlásenému rozsudku tiež odvolanie a to tiež len do
výroku o uloženom treste. Tu obžalovaný cestou svojho obhajcu poukázal na to, že urobil vyhlásenie na

hlavnom pojednávaní o tom, že sa cíti byť vinným a toto jeho vyhlásenie okresný súd prijal, čo teda je
značný pozitívny signál ho strany obžalovaného, že si je vedomý svojej protispoločenskej činnosti, že
za túto činnosť chce niesť následky a preto žiada spravodlivý primeraný trest. Podľa názoru obhajoby
však trest uložený vo výmere 4 roky a 6 mesiacov je neprimerane prísny už aj vzhľadom k tomu,
že obžalovanému bude zrejme premenený iný podmienečne odložený trest odňatia slobody. Je toho

názoru, že na prevýchovu obžalovaného postačuje aj trest kratšieho trvania, keďže tento ešte doposiaľ
nikdy nebol v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Navrhol preto, aby krajský súd najprv zamietol
odvolanie prokurátora a potom následne aby obžalovanému uložil miernejší trest odňatia slobody, než
aký mu bol uložený rozsudkom súdu prvého stupňa.

Na verejnom zasadnutí , kde krajský súd konal o odvolaní okresného prokurátora a obžalovaného,
samotný obžalovaný prítomný nebol, za neho bol prítomný len obhajca, ktorý predložil vyhlásenie
obžalovaného, že žiada vykonať verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti. Obhajca potom v záverečnom
návrhu navrhol krajskému súdu v celom rozsahu vyhovieť odvolaniu obžalovaného, uložiť mu miernejší
trest odňatia slobody , keďže išlo u neho o zbrklé konanie potom, čo celý konflikt vyvolal poškodený,

obžalovaný oľutoval trestnú činnosť, preto žiada o uloženie miernejšieho trestu odňatia slobody a
zároveň o zamietnutie odvolania okresného prokurátora.

Krajský prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí naopak uviedol, že v celom rozsahu sa stotožňuje
s odvolaním okresného prokurátora podaným voči vyhlásenému rozsudku, nebol dôvod obžalovanému

zmierňovať trest mimo zákonom stanovenú trestnú sadzbu a preto navrhol odvolaniu prokurátora
vyhovieť a odvolanie obžalovaného zamietnuť.

Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaných odvolaní v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal
napadnutý rozsudok, ako aj podstatný obsah trestného spisu a zistil, že odvolania procesných strán,

teda prokurátora a aj obžalovaného nie sú dôvodné.

Krajský súd v prvom rade musí konštatovať tak, ako to uviedol v odvolaní tak obžalovaný ako aj
prokurátor, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní Okresného súdu Revúca dňa 16.11.2016 urobilvyhlásenie v zmysle § 257 Tr.por. a následne aj odpovedal kladne na otázky predsedu senátu v zmysle
§ 333 ods. 3 Tr.por., kde po takomto vyhlásení súd vyhlásenie obžalovaného M. H. o tom, že je vinný,
aj prijal a s takýmto postupom súhlasil aj okresný prokurátor. Za takýchto okolností potom je zrejmé,

že právna kvalifikácia, skutkový dej, ako aj vina obžalovaného bola jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností preukázaná a potom svoje odvolacie konanie krajský súd zameral len na výrok o uloženom
treste, ktorý zhodne napadli tak okresný prokurátor, ako aj obžalovaný.

Na tomto mieste je nutné uviesť, že tak ako to vyplýva aj z odpisu z RT na obžalovaného M. H., tento

už bol v minulosti súdne trestaný, kde prvýkrát bol odsúdený v r. 2004 na podmienečný trest odňatia
slobody, v ktorom sa osvedčil a hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený. Druhýkrát bol odsúdený v
r. 2014 rozsudkom Okresného súdu Revúca, sp.zn. 2T/68/2013 pre zločin falšovania a pozmeňovania
peňazí podľa § 270 ods. 2 Tr.zák. na trest odňatia slobody tri roky, so skúšobnou dobu v trvaní 5 rokov,
kde mu bol zároveň uložený probačný dohľad a skúšobná doba podmienečného odsúdenia mu trvala,
resp. má trvať až do 30.04.2019.

V tom istom roku , teda v r. 2014, bol obžalovaný odsúdený ešte raz pre prečin podvodu podľa § 221
ods. 1 Tr.zák., kde Okresný súd Revúca rozsudkom č.k. 1T/57/14 zo 07.07.2014 upustil od uloženia
súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie obžalovaného predchádzajúcim rozsudkom Okresného súdu
Revúca.

Napadnutej trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil v februári 2016, teda dva roky potom, ako došlo k
jeho odsúdeniu OS Revúca, pre iný závažný zločin, avšak tak , ako to zo spisového materiálu vyplýva, v
osobe obžalovaného nešlo o páchateľa, ktorý opakovane páchal ten istý druh trestnej činnosti, tak ako
je to zrejmé z odpisu z RT , každý jeden trestný čin bol inej povahy, násilného protiprávneho konania sa

dopustil v danom prípade prvýkrát, nepácha dlhodobú násilnú trestnú činnosť, navyše v danom prípade
sa trestnej činnosti dopustil potom, čo bol v podstate vyprovokovaný k trestnej činnosti poškodeným, čo
však samozrejme neznižuje spoločenskú nebezpečnosť jeho protiprávneho konania a brutalitu, ktorou
sa voči poškodenému prezentoval. Avšak aj podľa názoru krajského súdu v prípade ukladania trestu
obžalovanému v zákonnej sadzbe, teda v rozmedzí od 7 do 10 rokov nepodmienečne, by išlo o značne

neprimerané potrestanie obžalovaného a správne potom konštatoval prvostupňový súd, že na strane
obžalovaného možno konštatovať, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre
páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred obžalovaným postačuje aj
trest kratšieho trvania tak, ako to vyplýva z ust. § 39 ods. 1 Tr.zák.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 6 mesiacov
nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia je postačujúci
už aj vzhľadom k tomu, že v osobe obžalovaného ide o relatívne mladého človeka, ktorý v príprave
vykonania trestu sa môže ešte relatívne vhodne začleniť do spoločnosti a preukázať spoločnosti, že v
danom prípade išlo o jediné výnimočné vybočenie z obvyklých spôsobov života a uložený trest mal na

neho dostatočne prevýchovný vplyv.
Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného voči napadnutému rozsudku a jeho žiadosť o uloženie
miernejšieho trestu odňatia slobody, ani s takýmto odvolaním sa krajský súd nemohol stotožniť, keďže
tak ako je to zrejmé zo spisu, z fotodokumentácie aj z vyjadrení svedkov v čase útoku obžalovaný konal
násilným, brutálnym spôsobom, kopol poškodeného do oblasti hlavy a tváre napriek tomu, že si bol

vedomý toho, že tieto časti ľudského tela sú najcitlivejšie a najľahšie zasiahnuteľné a môžu spôsobiť
veľké a niekedy až fatálne následky. Za takých okolností je potom trest odňatia slobody vo výmere 4
roky a 6 mesiacov nepodmienečne primeraný, odzrkadľuje závažnosť konania obžalovaného a ani pre
generálnu prevenciu celej spoločnosti, teda na odradenie prípadných iných páchateľov trestnej činnosti
nie je žiadúce, aby za takúto brutálnu trestnú činnosť bol obžalovanému ukladaný ešte miernejší trest

odňatia slobody, než aký mu uložil prvostupňový súd.

Skutočnosť, že obžalovanému bude s najväčšou pravdepodobnosťou premenený iný podmienečne
odloženýtrestodňatiaslobody,nasamotnúvýškuterazukladanéhotrestnéhočinunemážiadnyvýznam,
keďže toho, že takýto trest bude obžalovanému premenený, si mal byť vedomý sám obžalovaný v čase,

keď páchal danú trestnú činnosť.Keďže si potom krajský súd v celom rozsahu osvojil prvostupňové rozhodnutie okresného súdu vo
výmere o uloženom treste obžalovanému M. H., musel odvolanie obžalovaného a aj okresného
prokurátora z dôvodov vyššie uvedených zamietnuť tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.