Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. december 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16C/267/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216209765
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2216209765.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: Tatra banka, a. s.,

IČO: 00 686 930, so sídlom Hodžovo nám. 3, Bratislava, zastúpeného splnomocnencom: MCGA legal,
s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, proti žalovanému: Q. D., T.. XX. I. XXXX, bytom G. R. XXX/
XX, S. G., o 2.189,56 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 93,66 €.
II. V časti o zaplatenie 2.095 € sa žaloba zamieta.
III. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 91,4 % trov prvoinštančného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou 20. júna 2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm uvedených vo
výroku. V žalobe predniesol, že na základe žiadosť žalovaného a akceptáciou žalobcu 8. apríla 2014

vznikla zmluva o vydaní a používaní kreditnej karty číslo XXXXXXX s úverovým rámcom 2.000 €, ktorej
súčasťou sa stali obchodné podmienky Tatra banky, a.s., pre medzinárodné platobné karty. Žalovaný
úverový rámec čerpal, nesplácal však splátky, preto žalobca zmluvu vypovedal. Celkový dlh žalobcu ku
dňu podania žaloby predstavoval 2.189,56 €.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, na pojednávaní priznal, že zmluvu podpísal, z karty čerpal
a tiež niečo splatil.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 297 C. s. p.), na ktorom čiastočne v neprítomnosti
ospravedlneného žalobcu (25. októbra 2016), čiastočne v neprítomnosti oboch strán (9. decembra 2016)
vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: zmluva o vydaní súkromnej kreditnej karty (č. l. 6 až
8), obchodné podmienky Tatra banky, a.s., pre medzinárodné kreditné karty (č. l. 10 a 11), všeobecné
obchodné podmienky (č. l. 12 až 27), výpis z bankovej knihy (č. l. 4), výpisy z účtu žalovaného (č. l. 46
až 55), a v spojení so všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2. § 150 a § 151

ods. 1 C. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

4. a) Žalobca je banka podnikajúca na základe bankového povolenia. Žalovaný nie je podnikateľom,
resp. v prerokúvanej veci nevystupuje ako podnikateľ.

b) Žalovaný ako veriteľ podpísal v nezistený dátum (zrejme 9. apríla 2014) listinu označenú ako „Zmluva
o vydaní súkromnej kreditnej karty VISA“ (č. l. 6 až 8), ktorou žiadal „o vydanie HLAVNEJ KARTY
s celkovým úverovým limitom (v EUR): 2000... bez poistenia“. Žiadosť obsahovala okrem iného deň
splatnosti „cyklus 17“, spôsob úhrady inkasom z určeného účtu žalovaného, úrokovú sadzbu 17,8%, ročnú percentuálnu mieru nákladov a priemernú RPMN. K výške mesačnej splátky bolo uvedené
„výška jednotlivých mesačných splátok je voliteľná, ale v každom prípade musí byť dodržaná výška
bankou stanovenej minimálnej splátky. Minimálna splátka je bankou stanovená minimálna suma...,

ktorú je držiteľ celkového úverového rámca povinný zaplatiť banke jedenkrát mesačne najneskôr v
deň splatnosti...“. Nad podpisom zmluvných strán je predtlačený text, že „Držiteľ celkového úverového
rámca... vyhlasuje, že pred podpísaním tejto žiadosti sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými
podmienkami Tatra banky, a.s., Obchodnými podmienkami Tatra banky, a.s., pre medzinárodné kreditné
karty..., pričom všetky tu uvedené dokumenty sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o karte.“ Pod

podpisom žalovanému je oddiel „Vyjadrenie banky“ obsahoval predtlačený text „Súhlasím s vydaním
karty... a poskytnutím kartového limitu vo výške .......................... EUR“, ktorý nie je vyplnený a nie je
podpísaný žiadnou oprávnenou osobou za žalobcu.

c) Priložené (predtlačené) Obchodné podmienky Tatra banky, a.s., pre medzinárodné kreditné karty (č.
l. 10 a 11) obsahujú okrem iného tieto ustanovenia:

„Článok I...
KREDITNÁ KARTA - je platobná karta, ku ktorej banka poskytuje jej držiteľovi obnovovaný úverový
rámec splatný raz mesačne jednorazovo alebo v splátkach...
MINIMÁLNA SPLÁTKA - je bankou stanovená suma vyjadrená percentom alebo pevnou sumou z
celkovej dlžnej sumy, ktorú je držiteľ... povinný splácať jedenkrát mesačne...

Článok V...
5.1. Držiteľ Karty je oprávnený čerpať Kartou peňažné prostriedky maximálne do výšky disponibilného
celkového úverového rámca ...
5.2. Banka zaťaží kartový účet sumou vo výške zúčtovaných transakcií a príslušných poplatkov a
jedenkrát mesačne vystaví výpis z kartového účtu...

5.4. Výpis obsahuje najmä nasledovné údaje:
a) všetky transakcie realizované Kartami...
f) dlžnú sumu ako sumár všetkých položiek bodu 5.4. a) až e) tohto článku
g) výšku minimálnej splátky...
5.5. Držiteľ... je povinný uhradiť dlžnú sumu najskôr v deň nasledujúci pod dni uzávierky a najneskôr v

deň splatnosti daného cyklu v ľubovoľnej výške, minimálne však vo výške bankou stanovenej minimálnej
splátky...“

Všeobecné obchodné podmienky (č. l. 12 až 27) obsahujú najmä ustanovenia o rôznych produktoch
žalobcu (účet, vkladná knižka, platobné služby, zúčtovanie), ako aj spoločné a prechodné ustanovenia.

c) Nebolo dokázané, aké platobné operácie žalobca vykonal na účte žalovaného až do 15. septembra
2014. V dňoch 18. až 26. septembra 2014 žalovaný kartou vykonal platby v celkovej výške 73,66 € a 1.
októbra 2014 zrealizoval výber v sume 20 €. Neskôr už účet zaťažoval len úrokom a poplatkami (výpisy
č. l. 46 až 51).

5. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú
za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej
súvislosti (§ 191 C. s. p.).

a) Skutkové zistenia v bode 4 písm. a) a b) sú v podstate len reprodukciou príslušných listín.

b) Podľa čl. 8 základných zásad, ale aj § 132 ods. 1 a § 149 Civilného sporového poriadku je žalobca
povinný navrhnúť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností. „Skutočnosťou“ nie je žalobcom
vyčíslená dlžná suma (výpis z bankovej knihy č. l. 4). Tento výpočet totiž v sebe nevyhnutne obsahuje

aplikáciu zmluvných dojednaní. Žalobca teda tento zostatok vypočítava a vyhotovuje na základe toho,
ako sám chápe obsah dojednaní so žalovaným (teda tak, ako žalobca chápe a vykladá príslušné
ustanovenia zmluvy o čerpaní, úročení, kapitalizovaní a pod.). „Skutočnosťami“ v zmysle § 149 ods. 1 C.
s. p. sú len holé „fakty“, teda otázka, kedy a koľko žalovaný čerpal, resp. kedy, čím a na základe čoho bol
jeho účet zaťažený. Je úlohou súdu, aby tieto skutočnosti následne podradil pod príslušné ustanovenia

zmluvy, podmienok a právnych predpisov, na základe toho vypočítal nárok žalobcu a dospel tak k záveru
o opodstatnenosti alebo neopodstatnenosti týchto nárokov. Práve tieto skutočnosti (dátum, rozsah a
trvanie čerpania, ako aj dátum a rozsah splatenia) sú podstatnými skutočnosťami pre výpočet úrokov
a úrokov z omeškania, na ktorých zaplatenie je prípadne majiteľ účtu povinný. Na preukázanie týchtoskutočností bol tak žalobca v zmysle čl.8 a § 149 C. s. p. povinný označiť potrebné dôkazy. Súd ho
navyše výzvou z 28. októbra 2016 výslovne vyzval na predloženie podrobných výpisov z kartového účtu.
Na to žalobca zareagoval len predložením posledných piatich výpisov, hoci v doručenej mu výzve žiadne

obmedzenie počtu výpisov nebolo. Súd tak musel uzavrieť, že žalobca uniesol len dôkazné bremeno na
preukázaniepohybovnaúčte(čerpania)lenzaobdobieod15.septembra2014,dovtedyhonepreukázal.
V tejto súvislosti súd len dopĺňa, že nebolo jeho povinnosťou nahrádzať dôkaznú aktivitu žalobcu novou
výzvou. Takýto postup by bol totiž v rozpore s princípom rovnosti strán (čl. 6 ods. 1 C. s. p.), pretože
by súd žalobcovi dával omnoho viac možností zlepšiť svoju procesnú pozíciu. Žalobcovi bola doručená

výzva z 28. októbra 2016, na ktorú svojvoľne zareagoval len obmedzene. Okrem toho sa žalobca mohol
dostaviť na pojednávanie, ktoré súd vo veci nariadil, kde sa mohol dozvedieť, čo súd považuje za sporné
(§181ods.2C.s.p.).Aktakneurobilaajnavýzvusúdureagovallenobmedzene,musíznášaťprocesné
dôsledky v podobe neunesenia dôkazného bremena.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Žalobca sa domáha svojich nárokov z titulu zmluvy, ktorou sa zaviazal poskytnúť umožniť žalovanému
čerpať peňažné prostriedky prostredníctvom kreditnej karty do výšky určitého rámca a žalovaný ich mal
splácať v pravidelných splátkach. Takáto právna konštrukcia napĺňa definíciu zmluvy o úvere v zmysle
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Pretože žalobca poskytoval tento úver v rámci svojho podnikania

a žalovaný ho neprijímala na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a)
a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
v znení účinnom k 9. aprílu 2014. Takáto úverová zmluva je pritom zmluvou o spotrebiteľskom úvere
podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom vo forme povoleného
prečerpania [§ 2 písm. e) cit. zák.]. Podľa názoru súdu však nejde o povolené prečerpanie splatné

na požiadanie, alebo do troch mesiacov, keďže zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva povinnosť
splatiť úver takýmto spôsobom, čo je definičný znak tohto úveru [§ 10 ods. 1 písm. b) cit. zák. č. 129/2010
Z. z.]. Naopak, ide síce o zmluvu o povolenom prečerpaní, no neaplikujú sa ňu obmedzenia § 1 ods. 3 a §
10 zák. č. 129/2010 Z. z., ale táto zmluva podlieha všeobecných ustanoveniam § 9 zák. č. 129/2010 Z. z.

6. Ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. vyžaduje, aby sa zmluva o spotrebiteľskom úvere
uzavrela písomne, inak je neplatná. V zmysle § 46 ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka to znamená,
že musí dôjsť k písomnému návrhu a jeho písomnému prijatiu (aj keď podpisy nemusia byť na tej istej
listine). Písomný návrh a písomné prijatie v zmysle § 40 ods. 3 Obč. zák. znamená úkon vlastnoručne
podpísaný konajúcou osobou. Citované ustanovenia je potrebné vykladať tak, že v prípade právnych

úkonov, u ktorých zákon predpisuje určité podstatné náležitosti a u ktorých súčasne predpisuje určitú
formu (písomnú), musí dôjsť tak k písomnému návrhu, ako aj k písomnému prijatia všetkých týchto
náležitostí, v opačnom prípade zmluva nevznikne, resp. je neplatná pre nedostatok formy. Z obsahu
listiny „Zmluva vydaní a používaní súkromnej kreditnej karty...“ vyplýva, že žalovaný podpísala v nej
obsiahnutý prejav. Podpísanie tejto listiny žalovaným bol písomným návrhom na uzavretie zmluvy v

zmysle § 43a ods. 1 Obč. zák., ktorý musel byť zo strany banky písomne prijatý. To bolo výslovne
vyjadrené aj v zápätí (poslednej časti) listiny. Žalobca však nepreukázal, že by k takému písomnému
prijatiu došlo. V oddiele uvedeného formulára, ktorý je na tento účel určený, totiž nie je žiaden jeho prejav
o takomto schválení. Žalobca taktiež nepreukázal, či a kedy bolo žalovanej doručené písomné prijatie
jej návrhu iným spôsobom a či jej došlo (§ 45 ods. 1 Obč. zák.).

Podľa § 44 ods. 1 Obč. zák. je zmluva uzavretá okamihom, keď prijatie zmluvy nadobúda účinnosť.
Keďže podľa zisteného skutkového stavu k písomnému prijatiu (§ 46 ods. 2 prvá veta Obč. zák.) návrhu
zmluvy o kreditnej karte nedošlo,nemohla ani vzniknúť zmluva v zmysle cit. ustanovenia.

7. Okrem toho však ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. vyžaduje, aby zmluva

o spotrebiteľskom úvere obsahovala okrem výšku, počet a termíny splátok. Z ustanovení zmluvy
citovaných v bode 4 tohto rozsudku je zrejmé, že uvedená zmluva výšku splátky neurčuje. Naopak,
podľa samotného obsahu zmluvy, ale aj čl. 5.4. má výšku „minimálnej splátky“, teda to, čo má dlžník
v každom prípade zaplatiť po skončení príslušného zúčtovacieho obdobia, určiť jednostranne žalobca
tak, aby bolo naplnených 12 splátok ročne. Citované ustanovenia zákona však podľa názoru súdu

treba interpretovať tak, že tieto náležitosti musia byť dohodnuté v písomnej zmluve o spotrebiteľskom
úvere (prípadne v obchodných podmienkach, na ktoré táto zmluva odkazuje). V každom prípade toto
ustanovenie bráni tomu, aby tieto náležitosti boli vo voľnej jednostrannej dispozícii veriteľa. To možno
vyvodiť predovšetkým z toho, že prípady, kedy je takáto jednostranná zmena podmienok zmluvy ospotrebiteľskom úvere možná, sú upravené výslovne napr. v § 12 cit. zákona. Citovanému ustanoveniu
teda nevyhovuje úprava, kedy výšku minimálnej (povinnej) splátky môže jednostranne určiť žalobca.
Takýto spôsob určenia splátky totiž v skutočnosti obchádzaj účel § 9 zákona č. 129/2010 Z. z., pretože

určenie výšky splátky a tým aj povinného tempa splácania ponechávajú výlučne na veriteľovi.

8. Absencia tejto náležitosti podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. spôsobuje, že poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Dôsledkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je,
že veriteľ nemôže od dlžníka žiadať úroky dohodnuté v zmluve, ani žiadne poplatky dohodnuté či už

v zmluve, alebo v prílohách k nej (sadzobníku a pod.). Na základe uvedeného tak žalobca má nárok
len na istinu (skutočné čerpanie) zníženú o vykonaní platby. Žalobca v prerokúvanej veci preukázal
len čerpanie v celkovej výške 93,66 €, iné čerpania napriek svojmu dôkaznému bremenu nedokázal.
Vzhľadom na to súd žalobe mohol vyhovieť len v tejto časti (výrok I), vo zvyšku ju zamietol (výrok II).

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého patrí

prevažne úspešnému žalovanému nárok na náhradu (93,66 : 2.095, t. j. 4,3 : 95,7 =) 91,4 % jej trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej
značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu

sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie.