Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/204/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3708203563
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3708203563.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery
Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľov: 1/ B. C., bytom O. O. XXX, 2/ R.
C., bytom O. O. XX, 3/ B. C., bytom O. O. XXX, 4/ T.. L. C. bytom Z. XXXA, O., 5/ B. I., bytom O. O. XXX,
6/ T.. Q. M., bytom Y. XXX, Y. republika, 7/ N. J., bytom ul. X. mája XXX/X, G. M. nad Z., 8/ I. Q., bytom
P. XXXX/XXX, O. K., 9/ Z. A., bytom P. XXXX, O. K., 10/ Q. O., bytom O. XXX a 11/ T.. M. A., bytom

Z. XX, K., zastúpených JUDr. B. V., advokátom so sídlom K., K. XX, proti odporcovi M. A., bytom M.
K. XX, K., zastúpenému JUDr. K. Z., advokátom so sídlom O., G. XXXX/XX, o vydanie bezdôvodného
obohatenia, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 16. mája
2011, č.k. 6C/70/2008-300, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/2/,11/ každému
sumu 528,19 eur, navrhovateľom 3/,4/,5/,6/ každému sumu 704,25 eur, navrhovateľovi 7/ sumu
2.112,76 eur, navrhovateľom 8/,9/,10/ každému sumu 132,04 eur so 7% úrokom z omeškania ročne
od 19.05.2008 do zaplatenia, a to titulom bezdôvodného užívania časti pozemkov za obdobie od 19.
mája 2006 do 19. mája 2008. Súčasne konanie v časti, aby bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť
navrhovateľom 1/, 2/ a 11/ po 126,43 eur, navrhovateľom 3/,8/,9/,10/ po 31,21 eur, navrhovateľom

4/,5/,6/ po 166,35 eur, navrhovateľke 7/ po 499,16 eur zastavil. Návrh v časti, aby bol odporca zaviazaný
zaplatiť navrhovateľom 1/, 2/ a 11/ po 5,37 eur, navrhovateľom 3/, 8/, 9/, 10/ po 1,35 eur, navrhovateľom
4/, 5/, 6/ po 7,17 eur, navrhovateľke 7/ 21,50 eur zamietol. Vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne
samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil
zistením, že navrhovatelia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, vedených na LV č. XXXX v
k.ú. O. O. (v odôvodnení rozsudku nesprávne uvedené k.ú. O. K.) K., a to parcely č. XXX/X zastavané

plochy o výmere 2101 m2 a parcely č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 581 m2 tak,
že navrhovatelia 1/,2/ a 11/ vlastnia podiel 1/12-ina, navrhovatelia 3/, 8/, 9/ a 10/ podiel 1/48-ina,
navrhovatelia 4/, 5/, 6/ podiel 1/9-ina a navrhovateľka 7/ 1/3-ina. Časť parcely č. XXX/X o výmere 581
m2 a časť parcely č. XXX/X o výmere 610 m2 užíva odporca, keď na časti parcele 354/3 má postavenú
murovanú budovu, ktorá je v jeho vlastníctve a výmeru 344 m2 z uvedenej budovy prenajíma stolárovi
B. C. a zvyšnú časť uvedenej parcely o výmere 237 m2 prenajímal určité obdobie Ing. V., na časti

parcely č. XXX/X o výmere 610 m2 predstavuje priestor pred vstupom do murovanej stavby odporcu,
z ktorých majú asi 12 m2 užívajú navrhovatelia na uskladnenie dreva, okrem toho sa tam nachádzajú
plechové stavby, patriace odporcovi. V odôvodnení svojho rozhodnutia, vychádzajúc zo znaleckého
nákresu Ing. A., okresný súd konštatoval, že odporca bez nájomnej zmluvy užíval v žalovanom období
výmeru 1179 m2 z pozemkov, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov, keď zohľadnil, že
12 m2 užívali navrhovatelia tak, že na ňom mali uskladnené drevo. Vyslovil, že odporca nepreukázal

svoje tvrdenie, že využíval časť nehnuteľností na poľnohospodársku výrobu. Skutočnosť, že na časti
nehnuteľností robil odporca občas zabíjačky, nesvedčí poľnohospodárskej výrobe, ale podnikaniu voblasti porážky hospodárskych zvierat. Poľnohospodársku výrobu mohol odporca preukázať na základe
účtovných záznamov, ktoré ako súkromne hospodáriaci roľník musel viesť. Z týchto dôvodov súd prvého
stupňa konštatoval, že odporca získal majetkový prospech bez právneho dôvodu, pretože nehnuteľnosti

patriace navrhovateľom (v odôvodnení rozsudku nesprávne uvedené žalovaným) užíval bez platnej
nájomnej zmluvy. Pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal zo znaleckého posudku
znalkyne Ing. E. C., z ktorého vyplýva, že výška nájmu za žalované obdobie predstavuje 2,688 eur za
m2 ročne. Znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzala z metódy polohovej diferenciácie.
Vysvetlila súdu, že porovnávaciu metódu nemohla použiť preto, lebo porovnávacie materiály, ktoré

poskytla strana navrhovateľov i odporcu sa jej nezdali objektívne, lebo strana navrhovateľov žiadala určiť
nájomné v čo najvyššej výške a strana odporcu, ktorá má nájomné platiť, predkladala opačné dôkazy.
Vychádzala aj zo všeobecne záväzného nariadenia mesta Považská Bystrica, kde bolo odporúčané
nájomné od roku 2007. Poukázala na to, že porovnávaciu metódu nepoužila aj preto, lebo žalované
obdobia sa prelínajú s nájomnými zmluvami, a preto sa rozhodla použiť metódu polohovej diferenciácie,
ktorá najlepšie zohľadňuje prirodzený nárast nájmu v čase, keď sa spoločnosti darí a v súčasnosti

stagnáciu nájmu v období krízy. Vychádzajúc z uvedeného znaleckého posudku zistil súd prvého stupňa,
žeodporcazískalnaúkornavrhovateľovza2rokyod19.05.2006do19.05.2008bezdôvodnéobohatenie
v celkovej výške 6.338,30 eur, ktoré súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľom podľa výšky ich
spoluvlastníckych podielov na sporných nehnuteľnostiach. O čiastočnom zastavení konania rozhodol
podľa § 96 O.s.p., keď navrhovatelia po vypracovaní znaleckého posudku sčasti svoj návrh zobrali späť.

Pokiaľ navrhovatelia žiadali bezdôvodné obohatenie vydať v celej výmere 1.191 m2, súd im priznal
bezdôvodné obohatenie len z výmery 1179 m2, keď 12 m2 z plochy, o ktorej tvrdili navrhovatelia, že
ju užíva odporca, bola v skutočnosti využívaná navrhovateľmi na uskladnenie dreva. Právne svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 663, § 671 ods. 1, § 451 ods. 1, § 456 Občianskeho zákonníka. O trovách
konania rozhodol s poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že bude o nich rozhodnuté samostatným

uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Protitomutorozsudkuvzákonomstanovenejlehotepodalodvolanieodporcaadomáhalsa,abyodvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s poukazom na § 221 ods.
1 písm. h) O.s.p. Uviedol, že časť parcely XXX/X o výmere 344 m2 bola užívaná ako stolárska dielňa

a na tejto časti poľnohospodársku výrobu nevykonával, zostávajúca časť parcely č. XXX/X o výmere
237 m2 bola využívaná na inú ako poľnohospodársku činnosť vo výmere 70 m2 zo strany živnostníka
W. O., Ing. B. V., na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorá skončila dohodou ku dňu
31.12.2006. Vytýkal súdu prvého stupňa, že vychádzal zo svedeckej výpovede Ing. M. I. ktorý uviedol,
že Ing. V. užíval celý zvyšok haly, okrem stolárskej dielne. Tvrdil, že Ing. B. V. mal na výkon svojej

podnikateľskej činnosti, spočívajúcej okrem iného v obchode s oceľovými výpalkami a vývoji a vývine
páliacich strojov CNC prenajatú len časť haly a zvyšok haly užíval on. Nachádzalo sa tu seno, slama,
poľnohospodárske pomôcky, ovce, prasatá, sliepky, patriace jemu a vykonával tu poľnohospodársku
činnosti, čo vyplynulo i z ohliadky na mieste samom. Dôvodil, že je poľnohospodárom - samostatne
hospodáriacimroľníkomod01.06.1992,očompredložilvyjadrenieMestskéhoúraduK.vovecievidencie

A. zo dňa 12.05.2011. Tvrdil, že od 01.01.2007 užíval zvyšnú časť parcely XXX/X vo výmere 237 m2
výlučne na poľnohospodársku činnosť. Ďalej uviedol, že časť parcely XXX/X o výmere 610 m2 užíval
výlučne na poľnohospodársku činnosť, táto výmera nebola nikdy predmetom nájmu či iného užívania
zo strany akýchkoľvek tretích osôb. Poukazoval na ohliadku predmetných pozemkov a tvrdil, že sa
v podstate jedná o hospodársky dvor, ktorý nevyhnutne potrebuje a využíva, nakoľko obrába aj iné

pozemky v rámci výkonu poľnohospodárskej činnosti v k.ú. K. o výmere 9,5 ha a podľa jeho názoru,
obvyklá cena nájmu týchto pozemkov, ktoré sa využívajú na poľnohospodársku činnosť, sa pohybuje
vo výške cca 0,01 eur/m2 za rok. Ďalej vytýkal súdu, že ustálenie výmery 12 m2 z parc. č. XXX/
X užívanej navrhovateľmi na uskladnenie dreva, pričom drevo sa nachádzalo na ploche cca 75 m2,
a preto tento záver súdu prvého stupňa považoval za nesprávny. Ďalej vytýkal súdu prvého stupňa,

že jeho rozhodnutie je neurčité a nepresvedčivé, neodpovedá logicky na všetky skutkové a právne
eventuality a je v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p. a preto ho považoval za nepreskúmateľné. Nesúhlasil so
závermi znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 11.04.2011, vypracovanom Ing. C. a ňou stanovenou
výškou nájmu v rozhodnom období vo výške 2,688 eur/m2 ročne a vo výške 2,628 eur/m2 ročne od
01.01.2009. Podľa jeho názoru, výška nájmu v k.ú. O. O. nikdy nedosahovala výšku stanovenú týmto

znaleckým posudkom, neodráža obvyklú cenu nájmu a tento znalecký posudok namieta. Namieta tiež
metódu polohovej diferenciácie, ktorú znalkyňa zvolila, pričom nevysvetlila, z akých dôvodov nepoužila
porovnávaciu metódu, ktorá je najobjektívnejšou a najspravodlivejšou metódou pre získanie poznatkov
o hodnote pozemku. Stanovisko znalkyne považoval za vyhováranie sa, ktoré je neprípustné, keďznalec je sám povinný zabezpečiť si materiály k vypracovanému znaleckému posudku vlastným úsilím
a z dostupných zdrojov. Tvrdil, že znalecký posudok je iba jedným z možných právnym poriadkom
predpokladaných dôkazov a nemôže byť dôkazom výlučným, na základe ktorého by mal súd rozhodnúť,

keď súd mal hodnotiť dôkazy v zmysle § 132 O.s.p..

Navrhovateliavosvojompísomnomvyjadreníkpodanémuodvolaniunavrhli,abyodvolacísúdodvolanie
zamietol ako nedôvodné a napadnutý rozsudok potvrdil. Uviedli, že sú podielovými spoluvlastníkmi
parcely č. XXX/X o výmere 344 m2 a 237 m2, parcely č. XXX/X o výmere 610 m2 a 331 m2 a

parcely č. XXX/X o výmere 1.160 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. O. O., pričom celý
pozemok vo výmere 2.682 m2 je ohradený plotom , je postavený bez ich súhlasu a odporca ho využíva
pre svoje potreby na podnikanie. Uviedli, že od odporcu nežiadali nájom za celý ohradený pozemok,
ale žiadali len nájom za užívanie tej časti pozemku, na ktorom sa nachádza časť haly, ktorú odporca
prenajíma ako stolársku dielňu a strojársku výrobu a ako betónovú spevnenú časť pozemku, teda len tú
časť pozemku, ktorú odporca využíva na podnikanie. Uviedli, že pravidelne chodia do uvedenej lokality,

kde sa sporné nehnuteľnosti nachádzajú a nikdy nezistili ani náznak o tom, že by ju odporca využíval na
poľnohospodársku činnosť, konkrétne chov oviec, ošípaných a sliepok. Odporca v k.ú. O. O. nevlastní
žiaden pozemok, na ktorom by sa ovce pásť mohli, alebo kde by mohol dopestovať krmivo pre ovce,
ošípané či sliepky, nikdy v hale žiadne zvieratá nechoval. Pokiaľ dňa 20.03.2009, kedy súd uskutočnil
ohliadku pozemkov užívaných odporcom na podnikanie a zistil, že sa tu nachádza 10 oviec, 2 ošípané a

niekoľko sliepok a pred halou dve silá, je potrebné uviesť, že silá užívalo naposledy poľnohospodárske
družstvo, ktoré pôvodne v uvedených halách ošípané chovalo, avšak odporca ich ešte nikdy nepoužil,
lebo žiadne zvieratá v hale nechoval a ani nechová. Pokiaľ sa zvieratá v časti haly nachádzali, bolo to len
v čase ohliadky, keď nikdy predtým, ani potom sa tu zvieratá odporcom nechovali. V žalovanom období
odporca pozemok navrhovateľov, ktorý je vedený ako zastavané plochy a nádvoria a aj v skutočnosti

je na ňom postavená hala, alebo je betónom spevnený, neužíval na poľnohospodárske účely, ale tieto
prenajímal ako stolársku dielňu, resp. na strojársku výrobu. Poukázali na skutočnosť, že pozemky, ktoré
sú predmetom tohto konania sú blízko areálu stavebnín P. a.s., k.ú. O. O. a poukázali na viaceré súdne
konania, ktoré sa týkali vydania bezdôvodného obohatenia medzi vlastníkmi pozemkov a uvedenou
obchodnou spoločnosťou, kde výška nájmu bola za 1 m2 ročne v rozhodnom období stanovovaná od

sumy 2,688 eur/m2 ročne až do sumy 3,035 eur/m2 ročne, resp. 3,175 eur/m2 ročne.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho
dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p..

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní odporcov
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa.
Odvolacie námietky odporcu vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvého
stupňa a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli

preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného
titulu odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219
ods. 2 O.s.p. odkazuje. Na doplnenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd
dodáva nasledovné:

Odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len
okolnosťami uvedenými v citovanom zákonnom ustanovení pod písmenom a) až f). V prejednávanej veci
odporca v podanom odvolaní cituje ust. § 205 ods. 2 písm. a), c), d), f) O.s.p., z obsahu jeho odvolania je
však zrejmé, že súdu prvého stupňa vyčíta predovšetkým neúplne zistenie skutkového stavu (odvolací
dôvod podľa § 205 ods. písm. c/ O.s.p.) a nesprávne hodnotenie dôkazov (odvolací dôvod podľa § 205

ods. 2 písm. d/ O.s.p.).

Z obsahu spisu vyplýva, že medzi účastníkmi nebolo sporné vlastnícke právo navrhovateľov k
pozemkom, vedeným na LV č. XXXX. v k.ú. O. O. a to parciel č. XXX/X zastavané plochy o výmere
2101 m2 a č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 581 m2, ktoré užíval odporca o celkovej

výmere 2682 m2, keď pozemky sú ohradené plotom s tým, že navrhovatelia sa domáhali vydania
bezdôvodného obohatenia za užívanie výmery 1191 m2, ktorá je sčasti zastavaná halou a sčasti sa
jedná o betónovú plochu pred halou. Spornou nebola skutočnosť, že odporca uvedené pozemky užíval
bez dohody s vlastníkmi pozemku na podnikateľskú činnosť bez toho, aby im za užívanie platil akúkoľveknáhradu, užíval ich teda bez právneho dôvodu, pričom časť výrobných hál, postavených na pozemkoch
navrhovateľov prenajímal na podnikateľskú činnosť, stolársku výrobu, resp. v minulosti na strojárenskú
výrobu. Spornouotázkoubolkonkrétnyúčel,naktorýodporcapozemkyužívalvrozhodnomobdobí,keď

navrhovatelia tvrdili, že odporca užíval pozemky, za ktoré žiadajú vydanie bezdôvodného obohatenia
výlučne na svoju podnikateľskú činnosť, resp. ich prenajímal ďalším podnikateľom a odporca tvrdil, že
časť nehnuteľností využíval výlučne na poľnohospodársky účel. Nebolo v tomto konaní spochybnené,
že daná vec sa posudzuje podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ten, kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, musí bezdôvodné obohatenie vydať. Podľa doterajšej súdnej praxe sa na

bezdôvodné obohatenie ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu v zmysle §
451 ods. 2 Občianskeho zákonníka považuje plnenie, ktoré vzniklo užívaním veci bez uzavretia zmluvy
o nájme alebo iného právneho vzťahu, čo je prípad danej veci.

V preskúmavanej veci odporca v podanom odvolaní vytýka súdu prvého stupňa, že dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), keď tvrdí, že

časť parcely č. XXX/X o výmere 610 m2 a časť parcely XXX/X o výmere 237 m2 užíval v rozhodnom
období výlučne na poľnohospodársku činnosť (chov oviec a uskladnenie potravy pre ovce, resp. iné
zvieratá) s výlukou užívania 70 m2 Ing. V. do 31.12.2006. Z tohto dôvodu tvrdil, že výška nájmu
pre užívanie pozemkov na poľnohospodársky účel predstavuje v rozhodnom období 0,01 eur/m2 ročne.

Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne že
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom

na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú
oporu vo vykonanom dokazovaní je treba považovať taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý
nezodpovedápostupupodľa§132O.s.p.Podľacitovanéhozákonnéhoustanovenia hodnotísúddôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie

dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo,
prípadne,žebysinepovšimolrozhodnéskutočnosti,ktorébolivykonávanýmidôkazmipreukázanéalebo
ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 130 až 135 O.s.p..

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na
pokyny súdu.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne na základe
skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi
účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153 ods.
1 O.s.p.).

V sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak
povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe
vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi
povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vzájomná väzba. Pokiaľ

účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia
dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva
v zodpovednosti účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku
ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia účastníka, tento dôkazné bremeno
neuniesol , čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného

bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané
určité skutočnosti, významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti
účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a
v § 120 ods. 1 prvej vety O.s.p. alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov

konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia
byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

V danej veci sa navrhovatelia svojho nároku domáhali titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa
§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tvrdili, že odporca užíval nehnuteľnosti, ktoré sú v ich vlastníctve

bez právneho dôvodu na podnikateľskú činnosť s tým, že žiadnu náhradu za ich užívanie im neplatil,
čím na jeho strane vznikol majetkový prospech, ktorý je bezdôvodným obohatením. Svoje tvrdenia
o vlastníckom práve, ktoré im prináleží, o užívaní sporných nehnuteľností odporcom v rozhodnom
období, ako i neexistencii akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi nimi a následne o výške bezdôvodného
obohatenia v konaní preukázali a uniesli tak nielen bremeno tvrdenia, ale aj bremeno dôkazu. Odporca
nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali, a preto

pokiaľ sa chcel v konaní úspešne brániť, musel tvrdiť, že nehnuteľnosti užíval v rozhodnom období na
iný účel, ako tvrdili navrhovatelia a na toto svoje tvrdenie musel označiť dôkazy. Teória práva v tejto
súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie dôkazného bremena medzi
účastníkov konania v závislosti na aktívnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma
vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.

Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy, musí súd vždy
riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovatelia jednoznačne preukázali vznik a existenciu bezdôvodného

obohatenia na strane odporcu, ktorú odporca ako takú nespochybňoval. Spochybňoval výšku
bezdôvodného obohatenia, nenavrhol však žiadne dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, t.j. že
vzniknutávýškabezdôvodnéhoobohateniabymalabyťobmedzenázdôvodu,žespornénehnuteľnostiv
častivyužíval lennapoľnohospodárskyúčel. Listinnýmidôkazmiavýsluchmisvedkovbolopreukázané,
že odporca časť sporných nehnuteľností poskytoval tretím osobám na vykonávanie podnikateľskej

činnosti - stolárskej a strojárenskej výroby. Pokiaľ odporca tvrdil, že časť nehnuteľností užíval výlučne
poľnohospodársky účel, odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa, že v prípade, že skutočne
odporca ako samostatne hospodáriaci roľník vykonával v rozhodnom období poľnohospodársku činnosť
na časti uvedených nehnuteľností, musel by mať k dispozícii množstvo listinných a iných dôkazov,
ktorými mohol preukázať existenciu poľnohospodárskej výroby v danej lokalite alebo poľnohospodársky

účel, na ktorý sporné nehnuteľnosti využíval, čo však v konaní neurobil. Z tohto dôvodu odporca
nepreukázal, že časť sporných nehnuteľností užíval na poľnohospodársky účel, keď neuniesol dôkazné
bremeno, týkajúce sa jeho tvrdenia, nesplnil si teda svoju procesnú povinnosť označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, následkom čoho je neunesenie dôkazného bremena a jeho neúspech v
tomto súdnom konaní.

Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že za pozemok využívaný na poľnohospodársky účel sa zásadne
považuje pozemok, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, čo nie je prípad danej veci,
alebo iný pozemok, prenechaný na poľnohospodárske účely, resp. s týmto účelom súvisiaci. V prípade
vzniku súdneho sporu o zaplatenie nájomného, prípadne vydania bezdôvodného obohatenia súd pri

stanovení výšky nájmu, resp. bezdôvodného obohatenia v takejto veci síce rešpektuje minimálnu výšku
nájomného, ale vychádza zásadne z hodnoty pozemkov, určených podľa znaleckého posudku, ktorý
vychádza z vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku s tým, že pokiaľ
sa jedná o čiastočné využitie nehnuteľnosti na poľnohospodársky účel, musí sa vždy jednať o časť
prevažujúcu, čo v danej veci preukázané nebolo.

Vzhľadom na uvedené odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. uplatnený odporcom nebol
daný.

Z obsahu odvolania je zrejmé, že odporca spochybňuje znalecký posudok vypracovaný Ing. E. C.,

predovšetkým použitie metódy znalkyňou na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku ako podkladu
pre výšku nájmu, ako aj záver znaleckého posudku, ktorý vyústil do vyčíslenia výšky všeobecnej hodnoty
pozemkov a následne ceny nájmu.Zo znaleckého posudku znalkyne Ing. E. C. vyplýva, že znalkyňa odpovedala na otázku stanovenú
súdom, podľa ktorej mala určiť všeobecnú cenu označených nehnuteľností za obdobie od 19.05.2006
doposiaľ. V znaleckom posudku znalkyňa podrobne uviedla, z akých podkladov pri svojich záveroch

čerpala, odôvodnila aj použitú metódu, jednak pri výpočte všeobecnej hodnoty nehnuteľností, ako aj pri
vyčíslení výšky ročného nájmu za 1 m2 v predmetnom období. Závery znalkyne, ako aj odôvodnenie
znaleckého posudku dôvodne považoval súd prvého stupňa za opodstatnené, a to aj v spojitosti s
výsledkami konania v obdobných veciach prejednávaných na Okresnom súde Považská Bystrica a na
Krajskom súde v Trenčíne. Nezistil dôvod na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania. V danej

veci vypočul i znalkyňu na pojednávaní dňa 28.04.2011.

Aj znalecký dôkaz v danej veci, znalecký posudok Ing. E. C. podlieha sudcovskému hodnoteniu podľa
§ 132 O.s.p. Oproti iným dôkazom je tu však pri hodnotení podstatný rozdiel. Pri hodnotení všetkých
ostatných dôkazov môže súd hodnotiť ich obsah z pohľadu, či je pre súd daný jeho všeobecnou
skúsenosťou a znalosťou logického myslenia. Pri znaleckom posudku súd hodnotí len vierohodnosť

osoby znalca a logičnosť správ, ktoré podáva. Znalecký posudok môže hodnotiť len nepriamo tým,
keď skúma, či odôvodnenie posudku je v súlade so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami, či
je odôvodnenie logické a či znalec prihliadol ku všetkému, čo mu bolo predložené. Súd nemôže
teda hodnotiť obsah znaleckého posudku po stránke jeho správnosti z hľadiska oboru, pre ktorý bol
znalec ustanovený, pretože pre takéto hodnotenie nemá potrebné a náležité odborné znalosti. Voľné

hodnotenie znaleckého dôkazu súdom môže teda spočívať len v tom, či sa znalec javí v konkrétnom
prípade ako vierohodný, či jeho odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického
myslenia a či znalec vychádzal zo skutkových okolností danej veci. Ak má súd v tomto smere nejaké
pochybnosti, odstráni ich tým, že znalcovi uloží, aby vec riadne vysvetlil v doplnku znaleckého posudku,
a to v ústnom, prípadne písomnom alebo ustanovením nového znalca. Ustanovenie ďalšieho znalca

prichádza do úvahy, pokiaľ v záveroch znalca sú rozpory, ktoré sa mu nepodarilo odstrániť alebo pri
hodnotení znaleckého posudku sa zistí, že znalec neprihliadol ani v doplnení znaleckého posudku na
predložené skutočnosti.

Odvolací súd nezistil v súvislosti s hodnotením dôkazov, a to najmä znaleckého posudku znalkyne Ing.

E. C. súdom prvého stupňa také nedostatky, ktoré by boli dôvodom pre záver o nesprávnom hodnotení
dôkazov súdom prvého stupňa a tým aj opodstatnením odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm.
d) O.s.p., a preto dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nebol daný.

Pokiaľ odporca poukazoval na vykonanie ohliadky na mieste samom dňa 20.03.2009, v ktorom čase

sa v uvedenom objekte nachádzalo niekoľko kusov hospodárskych zvierat, odvolací súd môže len
konštatovať, že uvedená skutočnosť nemôže byť jediným dôkazom, o ktoré by súd mohol oprieť
záver, že sa jedná v rozhodnom období (od 19.05.2006 do 19.05.2008) o využívanie nehnuteľností na
poľnohospodársky účel, keď ohliadka bola vykonaná 10 mesiacov po uplynutí rozhodného obdobia v
danej veci a žiadne iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení odporca nepredložil.

Pokiaľ odporca namietal, že navrhovatelia majú na sporných pozemkoch uložené drevo na ploche cca
70 m2 a súd konštatoval, že sa jedná o 12 m2, odvolací súd môže len konštatovať, že na svoje tvrdenia
odporca žiaden dôkaz nepredložil ale ani neoznačil, obmedzil sa len na svoje tvrdenie a v súčasnosti
nie je možné bez akýchkoľvek pochybností zistiť a ani preukázať, v akom rozsahu navrhovatelia svoje

drevo na spornej nehnuteľnosti v rozhodnom období uskladňovali.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil v napadnutej časti
(s výnimkou časti, v ktorej bolo konanie zastavené).

O trovách celého konania rozhodne súd prvého stupňa s poukazom na § 224 ods. 4 O.s.p. samostatným
uznesením.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .