Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. január 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/128/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815206700
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7815206700.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a
sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.,
Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom v Bratislave,
Karadžičova 8, P.O.BOX 205 proti žalovanému U. S., nar. X.XX.XXXX, C., V. XXXX/XX, o zaplatenie
2 588,16 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti 6C/520/2015-48 zo 17.12.2015 Okresného súdu

Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok vo výroku o trovách konania.
M e n í rozhodnutie o splatnosti pohľadávky s príslušenstvom a trovách konania tak, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi 1914,-eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 14.7.2012 do
zaplateniaatrovykonaniavovýške65,14eurztituluzaplatenéhosúdnehopoplatkuavsume126,03eur
z titulu trov právneho zastúpenia žalobcu, a to v pravidelných mesačných splátkach po 50,-eur mesačne,

splatných k 15.dňu v mesiaci až do úplného vyrovnania dlhu, počnúc mesiacom február 2017 tak, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Žalovanému nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1914,- eur s
úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 14.7.2012 do zaplatenia a trovy konania v sume 65,14

eur z titulu zaplateného súdneho poplatku a v sume 126,03 eur z titulu trov právneho zastúpenia žalobcu,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a konanie v časti o zaplatenie
316,69 eur zastavil. Slovenskej pošte, a. s., CVFT, OSA, Thurzova 1, Košice prevádzkovateľovi
platobného systému uložil vrátiť žalobcovi súdny poplatok vo výške 12,30 eur, v lehote do 30 dní od
doručenia právoplatného rozsudku.
2.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný v časti výroku týkajúcej sa splatnosti a vo

výroku o trovách konania.
3.Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z § 142 ods.1, § 146 ods.2 O. s. p. (ich znenie
citoval). V danom prípade došlo k čiastočnému zastaveniu konania z dôvodu, že žalobca vzal svoju
žalobu späť, najmä v časti ohľadom zmluvných pokút pre omeškanie s platením úverových splátok,
preto žalovaný nezavinil, že konanie sa muselo v tejto časti zastaviť a nemohol zastavenie konania v
časti o zaplatenie 316,69 eur zarátať ako úspech žalobcu. Uviedol, že výrok o náhrade trov konania

sa opiera o § 142 ods.2 O. s. p. a konštatoval, že žalobca bol v konaní čiastočne úspešný, preto má
právo na pomernú náhradu trov konania, že na strane žalobcu vznikli trovy konania pozostávajúce zo
zaplateného súdneho poplatku v sume 142,70 eur a z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej
pomoci kde hodnota úkonu podľa § 10 ods.1 uvedenej vyhlášky predstavovala sumu 101,24 eur, za
dva úkony 202,48 eur. Ku každému úkonu bol pripočítaný podľa § 16 ods.3 uvedenej vyhlášky režijný
paušál platný pre rok 2015 vo výške 8,39 eur, spolu k dvom úkonom 16,78 eur + 20 % DPH, v celkovej

výške 263,11 eur. Žalobca bol v konaní úspešný na 73,95 % v pomere k celku a žalovaný na 26,05 %
v pomere k celku, z čoho vyplýva, že po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu, žalobcamá právo na pomernú náhradu trov konania vo výške 47,90 % celkových trov konania. Celkové trovy
konania činia 136,00 eur za súdny poplatok, z ktorých 47,90 % predstavuje 65,14 eur a trovy právneho
zastúpenia žalobcu vo výške 263,11 eur, z ktorých 47,90 % predstavuje 126,03 eur k náhrade, ktorej

sumy bol žalovaný zaviazaný z titulu pomernej náhrady trov konania žalobcovi.
4.Žalovaný odôvodnil odvolanie nasledovne: podal ho z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 písm. d) a f)
O. s. p. lebo je toho právneho názoru, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania
k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Nesúhlasí s tým, aby
bol zaviazaný zaplatiť tak vysokú sumu istiny a trov konania jednorázovo. Nemá finančnú hotovosť v

stanovenej výške, je nezamestnaný a momentálne si hľadá prácu. Žije z dotácií rodičov. Nachádza sa
vo veľmi nepriaznivej hospodárskej situácii a nie je schopný uhradiť spolu 2 102,17 eur do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Žiada o splatenie trov konania v mesačných splátkach vo výške 50,- eur
mesačne. Vzťah medzi žalobcom a ním má spotrebiteľský charakter. Spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Na neho sa musí prihliadať ako na spotrebiteľa,
ktorý má v tomto vzťahu nevýhodné postavenie. Občiansky zákonník chráni spotrebiteľa, ktorý uzatvoril

taký typ zmluvy, pri ktorom sa zmluvné podmienky pripravujú vopred a spotrebiteľ nemá možnosť
ovplyvniť ich obsah. Ochrana spotrebiteľa sa potom uskutočňuje pri takých neprijateľných podmienkach,
ktoré neboli individuálne dojednané a sú obsiahnuté vo formulárovej zmluve. Na špecifické postavenie
spotrebiteľa ako slabšej strany v spore je potrebné aplikovať výhodnejšie ustanovenia v prospech
spotrebiteľa. Citoval znenie § 150 ods.1 O. s. p. a uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry sa v sporovom

konanípovinnosťnahradiťtrovykonaniaspravujepredovšetkýmzásadouúspechuvkonaní(§142ods.1
O. s. p.). Aplikácia citovaného § 150 O. s. p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy
v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k
záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.
Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležíte odôvodnený. Výnimočnosť

môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri
posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové
a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu
práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym
okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie

nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom. § 150
O. s. p. nieje možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle
svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú
zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť
trovy konania výnimočne prihliadnuť. § 150 O. s. p. preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné

prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania, (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 28.1.2010, č. k. 2 M Cdo 17/2009). Jeho osobné, zárobkové a majetkové pomery
sú v súčasnosti veľmi nepriaznivé i preto je toho názoru že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
ktoré odôvodňujú potrebu zmierniť uloženú náhradu trov konania. Je schopný zaplatiť trovy konania
len v splátkach vo výške 50,- eur mesačne. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby

odvolací súd po preskúmaní napadnutý zmenil rozsudok tak, že ho zaviaže nahradiť žalobcovi istinu
dlhu vo výške 1914,- eur spolu s 8,75 % s úrokom z omeškania ročne od 14.7.2012 do zaplatenia v
mesačných splátkach po 50,- eur a trovy konania spolu vo výške 191,17 eur v mesačných splátkach
vo výške 50,- eur, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca na účet právneho „nástupcu“ žalobcu, počnúc
od právoplatnosti tohto rozsudku.

5.Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
6.Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
Rozsudok, okrem výroku o trovách konania a výroku o zročnosti nebol odvolaním napadnutý a ostatné
výroky nadobudli právoplatnosť (§367ods.1,3 CSP), preto neboli v uvedenom rozsahu v odvolacom
konaní preskúmavané.

7.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a zistil, že nie
sú splnené podmienky na potvrdenie rozhodnutia o splatnosti (§ 387 ods.1 CSP), ani na zrušenie (§ 389ods.1 CSP) rozsudku, preto ho, podľa § 388 CSP, zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
1914,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 14.7.2012 do zaplatenia a trovy konania
v sume 65,14 eur z titulu zaplateného súdneho poplatku a v sume 126,03 eur z titulu trov právneho

zastúpenia žalobcu, a to v pravidelných splátkach po 50,- eur mesačne, splatných k 15. dňu v mesiaci
až do úplného zaplatenia, počnúc mesiacom február 2017 tak, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok zročnosť celého plnenia. Výrok o trovách konania ako vecne správny potvrdil podľa §
387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič
nemení ani podané odvolanie.

8.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. zodpovedá odvolací dôvod
podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie
spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne,
t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je
nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového
zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych

(v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého
zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP
(Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na

to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov

účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
9.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu

skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.

10.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. f) O. s. p. zodpovedá odvolací dôvod
podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a
povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci
[§365 ods.1 písm. h)] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom

o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť
alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne
aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach
a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i
jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej

stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo
pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na
základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti
a ako bola preto vec rozhodnutá.
11.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne

aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach stranách sporu.
12.Žiaden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
13.Podľa § 232 ods.3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

14.Podľa § 232 ods.4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a
splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.15.Odvolací súd posúdil zlú finančnú situáciu žalovaného a umožnil mu povinnosť plniť v opakujúcich
sa v budúcnosti splatných splátkach, ktorých výšku určil podľa možností žalovaného. Rovnako určil
konkrétny deň (15.) každého mesiaca, ktorým je každá splátka splatná - vykonateľná a určil, že pri

omeškaní s plnením čo i len jednej splátky, ktorú nezaplatí žalovaný v určenej výške alebo včas sa stáva
splatným celé plnenie naraz.
16.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17.Podľa § 257 CSP Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

18.Žalovaný navrhoval o trovách konania rozhodnúť aplikáciou § 150 O. s. p. teraz 257 CSP. K
uvedenému odvolací súd uvádza, že na použitie cit. ust. neexistuje zákonný predpoklad a síce,
aby prejednávaná vec bola hodná osobitného zreteľa, ktorú žalovaný síce tvrdí, ale nepreukázal
jej dôvodnosť. Súd pri rozhodovaní správne prihliadal na to, že ide o spotrebiteľský spor. Ochrana
spotrebiteľa a teda žalovaného nemôže byť bezbrehá a spočívať v tom, že by žalobcovi bolo odopreté
zákonné právo na náhradu trov konania, ktoré súd správne priznal podľa výsledku konania. Žalobca

poskytol žalovanému finančné prostriedky, ktoré mu doteraz nevrátil. Treba zdôrazniť, že žalovanému
ako spotrebiteľovi bola poskytnutá súdom dostatočná ochrana, keď poskytnutý úver považoval za
bezúročný a bez poplatkov. Bolo by v rozpore s čl. 6 základných princípov CSP (strany sporu majú
v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú

ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.), ak
žalovaný, ktorý neplnil svoje povinnosti a poskytnutý úver vo výške 2 000 .- eur vrátil len v časti 86,- eur,
bol oslobodený od trov konania v časti žaloby, ktorá bola podaná dôvodne. Okrem uvedeného žalovaný
tvrdí, nemá finančné prostriedky lebo je nezamestnaný, avšak túto skutočnosť nijako nepreukázal,
nezdokladoval, že nezamestnaný nie je vlastným pričinením, že si aktívne hľadá prácu.

19.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
20.Podľa § 396 ods.2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.
21.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
22.Žalovanému v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli, preto nemá právo na ich
náhradu.
23.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.