Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoPr/9/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414214416
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4414214416.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a sudkýň

JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobcu: E. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. č. XX, zastúpený JUDr. Jaroslavom Bódišom, advokátom so sídlom Košice, Humenská
18, proti žalovanému: Z. R., bytom F. nad P. č. XXX, A.: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Evou
Csontosovou, advokátkou so sídlom Nové Zámky, M. R. Štefánika 14/4, o náhradu mzdy vo výške
1.947,96 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.
k. 17Cpr/3/2014-138 zo dňa 8. júla 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.947,96 eura s úrokmi z
omeškania a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa
13.06.2013 bol zamestnancom žalovaného, u ktorého pracoval v období od 14.06.2013 do 26.07.2013
ako stavebný robotník s miestom výkonu práce v Rakúsku. Napriek tomu, že odpracoval v mesiaci jún
88 hodín a patrila mu čistá mzda vo výške 769,04 eura, žalobca mu zaplatil len zálohu vo výške 300
eur a zvyšok mzdy 469,04 eura mu neuhradil. V mesiaci júl 2013 odpracoval 152 hodín za čo mu patrí
čistá mzda vo výške 1.478,92 eura, žalovaný mu nezaplatil nič. Pred podaním žaloby vyzval žalovaného

na zaplatenie splatnej mzdy, ale žalovaný odmietol, preto sa domáha zaplatenia dlžnej mzdy súdnou
cestou.

2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi mzdu vo
výške 1.947,96 eur s 5,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 469,04 eur od 1.8.2013 do zaplatenia
a s 5,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.478,92 eur od 1.9.2013 do zaplatenia, a to do 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia. Súd konanie v časti o zaplatenie 5,5% úroku z omeškania zo sumy 469,04

eur za deň 31.7.2013 a v časti 5,5% úroku z omeškania ročne zo sumy 1.478,92 eur za deň 31.8.2013
zastavil po späťvzatí žaloby v tejto časti žalobcom. Zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi titulom náhrady trov konania sumu 2.465,18 eura k rukám právneho zástupcu žalobcu, ktoré
pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 2.348,68 eura a zaplateného súdneho poplatku za
návrh vo výške 116,50 eura a na účet súdu titulom náhrady trov štátu sumu 16 eur, a to všetko do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 118 ods.1, § 130 ods.
2, § 129 ods. 1, 3 Zákonníka práce , § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR

č. 87/1995 Z.z. , ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho dospel k záveru o dôvodnosti
podanej žaloby. Za preukázané považoval , že dňa 13.6.2013 bola uzatvorená pracovná zmluva medzi
žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom , podľa ktorej zamestnanec mal
nastúpiť do zamestnania dňa 14.6.2013, s miestom výkonu práce Viedeň, Rakúsko, ako kvalifikovanýstavebný pracovník. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 3 mesiace,
pričom bola dohodnutá hrubá mzda 11,50 eura na hodinu, ktorá bola podľa pracovnej zmluvy splatná
30. dňa nasledujúceho mesiaca, spôsob vyplatenia bol dohodnutý v hotovosti, pričom dohodnutá dĺžka

pracovného času zamestnanca bola 40 hodín týždenne. V zmysle dohody o skončení pracovného
pomeru zo dňa 26.7.2013 mal pracovný pomer žalobcu skončiť dohodou v zmysle § 60 Zákonníka
práce ku dňu 26.7.2013. Z potvrdenia o zamestnaní z 26.7.2013 mal súd preukázané, že žalobca bol u
žalovaného zamestnaný od 14.6.2013 do 26.7.2013, pričom ako dôvod skončenia pracovného pomeru
bolo v potvrdení uvedené rozviazanie pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Z výplatnej pásky za

mesiac jún 2013 mal súd preukázané, že žalobca odpracoval u žalovaného za mesiac jún 2013 - 88
hodín za obdobie od 14.6.2013 do 28.6.2013, t.j. 11 dní, pri hodinovej mzde 2.- eur/hod, pričom čistá
mzda bola vo výške 152,42 eura a z výplatnej pásky za mesiac júl 2013 mal preukázané, že žalobca
odpracoval u žalovaného 152 hodín za obdobie od 1.7.2013 do 26.7.2013 t.j. 19 dní pri hodinovej mzde
2.- eur /hod, pričom čistá mzda bola vo výške 277,12 eura. Medzi stranami sporu nebolo sporné, v
čom spočívali dohodnuté pracovné a mzdové podmienky, kedy došlo k uzatvoreniu ako aj skončeniu

pracovného pomeru, ktoré mal súd preukázané z predloženej pracovnej zmluvy zo dňa 13.6.2013 a z
dohody o skončení pracovného pomeru z 26.7.2013. V konaní bolo sporné, či žalobca v uplatňovanom
rozhodnom období jún a júl 2013 vykonával pre žalovaného prácu v zmysle pracovnej zmluvy a v akom
časovom rozsahu. Žalobca v konaní predloženými listinnými dôkazmi a to výplatnými páskami z júna
a júla 2013 ak aj potvrdením o zamestnaní z 26.7.2013 a potvrdením o príjme z 26.7.2013 ( doklady

vyhotovené zamestnávateľom) preukázal, že u žalovaného pracoval od 14.6.2013 do 26.7.2013, pričom
z predložených výplatných pások vyplýva, že za mesiac jún 2013 odpracoval pre odporcu 88 hodín
a za mesiac júl 2013 152 hodín. Skutočnosť, že žalobca pre žalovaného vykonával prácu v mesiaci
jún 2013 potvrdzovali svedkovia K. O., F. O., svedok E. F. a K. I., pričom z predloženej evidencie
dochádzky za mesiac jún 2013 vyplýva, že navrhovateľ mal u odporcu odpracovať až 132,5 hodiny,

ktorú skutočnosť potvrdzoval aj svedok K. O., čo je potom v rozpore s predloženou výplatnou páskou
za mesiac jún 2013, kde je uvedený žalovaným počet odpracovaných hodín 88. Žalobca si napriek
tejto skutočnosti uplatňoval nárok na vyplatenie mzdy len za 88 odpracovaných hodín. Žalovaný
a ani ním poverený zamestnanec - v konaní svedok K. O. nijakým dôkazom nepreukázali tvrdenie,
že žalobcovi bola dňa 28.6.2013 vyplatená zvyšná časť mzdy za jún 2013 vo výške 810.- eur ( po

započítaní zálohy 300 eur, ktorej prevzatie žalobca nepoprel). Skutočnosť, že žalobca si neprevzal
doplatok mzdy potvrdzovali aj svedkovia F. O. a E. F., ktorí uviedli, že dňa 28.6.2013 v Nových Zámkoch
im bola K. O. vyplatená len ich osobná mzda, keď pri výplate tejto mzdy žalobca prítomný nebol. Súd
mal ďalej za preukázané , že žalobca vykonával prácu pre žalovaného aj v mesiaci júl 2013 a to z
výplatnej pásky za júl 2013, podľa ktorej mal žalobca odpracovať za mesiac júl 2013 152 hodín. Túto

skutočnosť potvrdili aj svedkovia F. O. a E. F., ktorí vo svojich svedeckých výpovediach uviedli, že v
júli 2013 sa v Rakúsku pracovalo pre žalovaného a prácu vykonával aj žalobca . Ďalej svedok E. F.
potvrdil, že evidencia dochádzky bola spisovaná aj za mesiac júl 2013, ktorú odsúhlasoval predák z
Rakúska a následne bola evidencia odovzdaná K. O. za účelom výplaty mzdy za mesiac júl 2013 a
svedok E. F. zároveň potvrdil, že pri odovzdávaní mzdy zamestnancom za mesiac júl 2013 žalobca

prítomný nebol. Skutočnosť, že žalobca pre žalovaného pracoval od 14.6.2013 do 26.7.2013 potvrdil
aj svedok K. I., pričom z jeho výpovede vyplynulo, že mzdovú agendu vypracovával bez predloženia
evidencie dochádzky, len na základe telefonického oznámenia K. O.. Na základe uvedených skutočností
súd ustálil, že žalobca aj v mesiaci júl 2013 pre žalovaného prácu vykonával. Ak by aj hypoteticky bolo
pravdou, že žalobca prácu pre žalovaného nevykonával z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa

(nedostatku práce od objednávateľov z Rakúska) ako tvrdí žalovaný, v zmysle § 142 odsek 1 Zákonníka
práce, mal žalobca právo na zaplatenie náhrady mzdy v sume jeho priemerného zárobku z dôvodu, že
tento prestoj nezavinil. Súd túto skutočnosť, že by žalovaný žalobcovi zaplatil náhradu mzdy v sume jeho
priemerného zárobku do skončenia pracovného pomeru v konaní preukázanú nemal . S poukazom
na uvedené súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti o zaplatenie

5,5% úroku z omeškania zo sumy 469,04 eur za deň 31.7.2013 a v časti 5,5% úroku z omeškania
ročne zo sumy 1.478,92 eur za deň 31.8.2013 konanie zastavil podľa § 96 odsek 1 OSP. Pokiaľ išlo o
návrh žalovaného na doplnenie dokazovanie a to výsluchom svedkov ( A. E., J. J. a K. O.) a prehranie
zvukového záznamu na USB kľúči, súd tieto návrhy z dôvodu hospodárnosti konania zamietol, pretože
v konaní bolo dostatočne preukázané výpoveďami svedkov E. F. a F. O., predloženými listinnými

dôkazmi, že v mesiaci jún a júl 2013 žalobca vykonával prácu pre žalovaného, ako aj z dôvodu,
že svedok O. už v konaní bol vypočutý, jeho výpoveď bola zmätočná, keď sa jednoznačne nevedel
vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré boli predmetom konania. Čo sa týka ďalších navrhnutých svedkov,
súd má pochybnosti o vierohodnosti výpovede navrhnutých svedkov a prehraní zvukového záznamuna USB kľúči, keď v konaní mal preukázané, že pred jednotlivými pojednávaniami došlo k stretnutiu
jednotlivých svedkov v advokátskej kancelárii právnej zástupkyne žalovaného, kde boli spisované
vyhláseniatýkajúcesaprejednávanejveci,ktoráskutočnosťvyplynulazvýpovedesvedkaF.O..Zároveň

súd podľa § 517 odsek 2 OZ v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. priznal žalobcovi aj úrok
z omeškania, pretože v konaní mal preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou dlhu
( mzdy, ktorú žalobcovi nevyplatil) splatnou podľa pracovnej zmluvy do 30. dňa nasledujúceho mesiaca.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal
plnú náhradu trov konania vo výške 2.465,18 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku

za návrh vo výške 116,50 eura a z trov právneho zastúpenia vo výške 2.348,68 eura . Trovy právneho
zastúpenia súd určil podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnej služby a pozostávali z tarifnej odmeny vo výške 626,99 eura ( za 7 úkonov právnej služby , 1
úkon v hodnote 81,33 eura podľa § 10 ods. 1 a režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhl. za 3 úkony v
roku 2014 po 8,04 eura 2014 a za 4 úkony v roku 2015 po 8,39 eura, spolu režijný paušál 57,68 eura.
Súd ďalej priznal náhradu cestovných výdavkov (§ 15 písm. a, § 16 ods. 4 vyhl.) vo výške 715,13 eura

za použitie motorového vozidla na cestu Košice Nové Zámky a späť a náhradu za stratu času (§ 17
vyhl.) vo výške 1.006,56 eura. Zároveň súd zaviazal žalovaného podľa § 151 odsek 6 OSP v spojení
s ust. § 148 odsek 1 OSP na náhradu trov štátu, ktoré vznikli zaplatením svedočného.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný , ktorý žiadal napadnutý rozsudok

zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní súd vypočuje
nestranných svedkov, ktorí so žalobcom pracovali v jednej skupine v Rakúsku a ktorých výpoveď
nebola súdom pripustená a to ani pokiaľ išlo o prehratie USB kľúča. Uviedol, že odmena za prácu bola
dohodnutá podľa odpracovaných hodín, ktoré viedol pán O. a o ktorom predložil evidenciu vlastnoručne
podpísanú O. za mesiac máj a jún 2013, za júl 2013 nie, lebo v júli 2013 už nepracovali, rakúska firma

im prácu nedala. Mal za to, že posun odpracovaných mesiacov z mája a júna na mesiac jún a júl
2013 zo strany žalobcu, je obyčajným chytráčením žalobcu , využiť zmluvu o ukončení pracovného
pomeru, v zmysle ktorého bolo ukončenie pracovného pomeru koncom júla 2013 kvôli tomu, že sa
čakalo, že rakúska firma poskytne prácu a kvôli odvodom bola určená najnižšia mzda ale nie podľa
odpracovanýchhodín,leboodpracovanéhodinynemal.Vovecinavrholvypočuť svedkov,akovykonanie

dôkazu prehratím USB kľúča ohľadom odpracovaných mesiacov žalobcu. V podstate išlo o dve výplaty,
prvá na benzínovej stanici vo Viedni , kde peniaze dal pán O. pánovi O. a O. ich rozdelil v šatni, kde
O. už ani prítomný nebol. Je preto potrebné vo veci doplniť dokazovanie a prihliadnuť aj na tie dôkazy,
ktoré v rozhodnutí ostali bez povšimnutia a boli zohľadnené len tie vety z výpovedí, ktoré svedčia v
prospech žaloby a svedkovia O. a F., ktorí boli stále prítomní pri preberaní peňazí od pána O. a ktorý

ich rozdelil zamestnancom .

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Uviedol, že tvrdenia žalovaného v odvolaní sú účelové. Svedok vypočutý v konaní N. nevedel
rozumným spôsobom uviesť, prečo bola na výplatnej páske žalobcu uvedená hodinová mzda vo výške

2 eurá, keď v pracovnej zmluve mal žalobca dohodnutú hodinovú mzdu 11,50 eura . Táto disproporcia
je zrejmá , platiť čo najnižšie odvody SR a v prípade kontroly rakúskymi orgánmi predložiť doklady
svedčiace o tom, že zamestnanec má dohodnutú mzdu tak, že tá je v súlade s rakúskymi právnymi
predpismi ohľadne minimálnych mzdových nárokov zamestnancov. Pochybným sa rovnako javí celý
proces vyplácanie miezd cez pána O. , ktorý vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že nikdy neprevzal

mzdu pre žalobcu, ktorú by mu mal následne odovzdať. Poukázal na to, že neexistuje žiadny listinný
dôkaz zo strany žalovaného, že mzdy boli vyplácané tak, že pán O. prebral peniaze od pána O. pre
všetkých zamestnancov. Navyše nebolo preukázané, že by niekto bol potvrdzoval prevzatie finančných
prostriedkov. Z výpovede svedkov O. a F. nevyplynula skutočnosť, že by sa v júli 2013 nemalo pracovať
v Rakúsku a taktiež, že by žalobca v mesiaci júl 2013 nepracoval. Pokiaľ išlo o návrh žalovaného na

doplnenie dokazovania žalobca tento považoval za účelový. Záverom dodal, že všetky listinné dôkazy,
o ktoré operia svoj nárok na vyplatenie mzdy a ktoré predložil súdu sú vypracované žalovaným a teda
sa nejedná o manipuláciu zo strany žalobcu. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 89,72 eura.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že trvá na tom, že súd sa nevysporiadal
so všetkými dôkazmi . Namietal, že nebolo prihliadnuté na dôkazy svedčiace v jeho prospech, a to že
žalobca pracoval v mesiaci máj a jún a nie jún a júl 2013, čo vyplývalo aj z evidencie odpracovanýchhodín. Opätovne žiadal o doplnenie dokazovania, pretože súd vo veci rozhodol na základe nedostatočne
a nesprávne zisteného skutkového stavu.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s
verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po
prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Preto odvolací

súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol
dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
rozhodol dňa 08.07.2015, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol
Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového

poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalovaného dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie . Keďže odvolací súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie je správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade
s ustanovením § 387 ods. 2 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom
rozhodnutí. Súd prvej inštancie sa podľa názoru odvolacieho súdu správne zistil skutkový stav, a tento
po právnej stránske správne posúdil. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na konštatovanie správnosti
napadnutého rozsudku, vrátane výroku o trovách konania.

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia vo veci samej odvolací súd dodáva, že dňom
13.06.2013 bola uzavretá pracovná zmluva (č.l. 6 spisu) medzi žalobcom ako zamestnancom a
žalovaným ako zamestnávateľom, na základe ktorej bol dojednaný pracovný pomer na dobu neurčitú
so skúšobnou dobou 3 mesiace a bola dojednaná mzda 11,50 eura v hrubom na hodinu s tým, že mzda

je splatná do 30. dňa nasledujúceho mesiaca. Z potvrdenia o zamestnaní zo dňa 26.07.2013 (č.l. 8
spisu) vyplýva, že pracovný pomer trval od 14.06.2013 do 26.07.2013, pričom ku skončeniu pracovného
pomeru došlo v skúšobnej dobe. Z výplatnej pásky (č.l. 9 spisu) je zrejmé, že za mesiac jún 2013 žalobca
odpracoval 88 hodín , t.j. od 14.06.2013 do 28.06.2013, pri hodinovej mzde 2 eurá , pričom čistá mzda
bola vyčíslená v sume 152,42 eura . Z výplatnej pásky za mesiac júl 2013 (č.l. 10 spisu) vyplýva, že

žalobca odpracoval 152 hodín od 01.07.2013 do 26.07.2013, tj. 19 dní pri hodinovej mzde 2 eurá . V
danom prípade žalobca v konaní žiadal vyplatenie mzdy za mesiace jún a júl 2013. Dôkazné bremeno ,
že prácu žalobca vykonával pre žalovaného v spornom období , zaťažovalo žalobcu, ktorý najmä
listinnými dôkazmi preukázal dôvodnosť podanej žaloby. Aj svedecké výpovede E. potvrdili , že práce
v Rakúsku boli realizované aj v mesiaci júl 2013 , pričom aj žalobca bol medzi pracovníkmi pracujúcimi

v Rakúsku v mesiaci júl 2013 (č.l. 82, 103 spisu). S ohľadom na uvedené odvolací súd zhodne ako súd
prvej inštancie má za to, že žalobca v žalovanom období , t.j. mesiac jún a júl 2013 pre žalovaného
prácu vykonával a preto mu patrí vyplatenie mzdy, resp. doplatenie mzdy za mesiac jún 2013 v sume
496,04 eura a za mesiac júl 2013 v sume 1.478,92 eura. Žalovaný tvrdil, že zamestnanci nepracovali
v mesiaci júl 2013 z dôvodu, že nemal objednávky na prácu od rakúskych objednávateľov. Odvolací súd

zhodne ako súd prvej inštancie dodáva, že ak by aj bolo pravdou, že žalobca prácu pre žalovaného
nevykonával z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa( nezabezpečenie práce), žalobcovi podľa
§ 142 odsek 1 Zákonníka práce patrí právo na zaplatenie náhrady mzdy v sume jeho priemerného
zárobku z dôvodu, že tento prestoj nezavinil. Odvolací súd teda prijal záver, že žalobca dostatočne
preukázal, že v žalovanom období - jún a júl 2013 pracoval a za vykonanú prácu mu patrí mzda. Žalobca

popieral, že by žalovanému patrila mzda za mesiac júl 2013 a preto mu ju nezaplatil. Pokiaľ ide o mzdu
za mesiac jún 2013, žalovaný nijakým dôkazom nepreukázal svoje tvrdenie, že žalobcovi bola dňa
28.6.2013 vyplatená zvyšná časť mzdy vo výške 810.- eur . Práve naopak ,skutočnosť, že žalobca si
neprevzal doplatok mzdy potvrdili v konaní vypočutí svedkovia F. O. a E. F. .V tejto súvislosti odvolací
súd dodáva, že žalovaný sa svojim konaním ( vyplácaním mzdy na benzínovej stanici prostredníctvom

iných zamestnancov, bez proti podpisu o prevzatí mzdy zamestnancami) dostal do dôkaznej núdze, čo
má za následok neunesenie dôkazného bremena, v tomto prípade tvrdenia, že mzdu žalobcovi zaplatil.
Súd prvej inštancie preto správne posúdil dôvodnosť podanej žaloby a aj výšku nárokov žalobcu na
vyplatenie mzdy za mesiac jún a júl 2013, s ktorou výškou sa odvolací súd stotožňuje.10. K žalovaným namietanému nedostatočnému zisteniu skutkového stavu , ako aj nevykonanie
navrhnutého dôkazu vypočutím ďalších svedkov ako aj prehraním zvukového záznamu na USB kľúči,

odvolacísúddodáva,žedokazovanieječasťcivilnéhosporovéhokonania,vrámciktoréhosisúdvytvára
poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje
právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa
zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd ani v občianskom súdnom konaní nebol a ani
v civilnom sporovom konaní nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný

vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré
z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie sporových strán. Nevykonanie
určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu
nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu. Zo samej skutočnosti, že súd v priebehu konania
nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemožno
preto vyvodiť, že nevykonaním žalovaným navrhovaného dokazovania došlo k odňatiu mu možnosti

konať pred súdom, čo by zakladalo dôvod pre zrušenie napadnuté rozsudku a vrátenie veci súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu skutkové a právne závery súdu prvej inštancie vyplývajú z
dostatočne vykonaného dokazovania v danej veci, najmä z obsahu pracovnej zmluvy , ako aj z

potvrdenia o zamestnaní, výplatnej pásky za jún 2013 a júl 2013. Súd preto v ďalšom poukazuje na
dostatočné dôvody, ktoré uviedol súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku a s ktorými sa v plnom
rozsahu stotožnil, pričom dôvody uvádzané žalovaným v podanom odvolaní nemôžu nijako zmeniť inak
správne skutkové zistenia a právne závery súdu prvej inštancie.

12. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

13. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).