Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. december 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/356/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114238650
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114238650.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: I. K.,
nar. XX.X.XXXX, bytom H. N. XX/XX, J. O., právne zastúpený: JUDr. Tatiana Polková, advokátka, so
sídlom J. K. XXX/XX, L., proti žalovaným: v rade 1/ K. X., nar. XX.X.XXXX, bytom O. K. č. XXX, právne
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Chlapík s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, Žilina, v rade 2/ Z.

E., rod. K., nar. XX.X.XXXX, bytom O. K. č. XXX, právne zastúpená: JUDr. Ing. Martin Chlapík s.r.o., so
sídlom Sládkovičova13, Žilina, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č.k. 2C/384/2014-93 zo dňa 01.02.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 2C/384/2014-93 zo dňa 01.02.2016 zamietol návrh navrhovateľa

o nahradenie prejavu vôle. Zároveň navrhovateľa zaviazal k povinnosti uhradiť právnemu zástupcovi
odporcu v rade 1/ Advokátskej kancelárii JUDr. Chlapík, s.r.o., Sládkovičova 13, Žilina, trovy právneho
zastúpenia v sume 363,26 Eur a právnemu zástupcovi v rade 2/ Advokátskej kancelárii JUDr. Ing. Martin
Chlapík, s.r.o., trovy právneho zastúpenia vo výške 264,07 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ podaným návrhom sa domáhal nahradenia prejavu
vôle.Žiadal,abysúdrozsudkomnahradilprejavvôlespornýchstránkuzavretiudarovacejzmluvy,ktorou
darca daruje svoj podiel 2/5-iny a obdarovaný ho prijíma v nehnuteľnostiach v kat. úz. O. K. na LV
č. XXXX, dom súp. č. XXX na parcele č. 829 a na LV č. XXXX parcela č. 829 o výmere 287 m2 -
zastavané plochy a nádvoria, parcela č. 830 o výmere 320 m2 - záhrady, na tom skutkovom a právnom
základe, že na základe dedičstva, ktoré bolo potvrdené osvedčením o dedičstve vo veci 30D/495/2010

a 37D/253/2011, nadobudol vecné právo v podiele 1/5-iny k nehnuteľnostiam v kat. úz. O. K., obec Dlhé
Pole, ktoré tvoria už spomínaný dom č. súp. XXX a parcely č. 829 a 830. Odporca je spoluvlastníkom
označených nehnuteľností v podiele 4/5-ny, pričom právo k nehnuteľnostiam nadobudol titulom daru
na podklade darovacej zmluvy č. V 6602/13 z 03.10.2013. Darkyňami boli pôvodné spoluvlastníčky
označených nehnuteľností, a to Z. E., rod. K. a M. O., rod. K.. Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka,
ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo. Ak sa predkupné právo

porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu
zostane predkupné právo zachované. Pôvodná povinná spoluvlastníčka Z. E. nerešpektovala zákonné
predkupné právo a svoj podiel previedla na inú než blízku osobu bez toho, aby ho predtým ponúkla
navrhovateľovi, a preto je jej právny úkon, na základe ktorého došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu
pôvodnej spoluvlastníčky na žalovaného odporcu, neplatný. Z opatrnosti navrhovateľ požiadal, aby na
strane odporcu v rade 1/ vystupoval aj odporca v rade 2/ Z. E., rod. K., čo súd uznesením na pojednávaní

09.11.2015 pripustil.3. Odporca v rade 1/ žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť. Spočiatku, ako dôvody zamietnutia uvádzal
skutočnosť, že darkyňa Z. E. je sestra M. S. a tetou odporcu. Ide teda o osobu v nepriamom rade, teda
blízkej osoby. Z toho dôvodu nemohlo dôjsť k porušeniu predkupného práva navrhovateľa. Zo žiadneho

ustanovenia Občianskeho zákonníka nevyplýva, že ak došlo k porušeniu predkupného práva prevodom
nehnuteľnosti darovacou zmluvou, má aj oprávnený, ktorého predkupné právo bolo porušené, právo na
nadobudnutie nehnuteľnosti darovacou zmluvou od nadobúdateľa.

4. Odporca v rade 2/ uviedol, že po tom, ako zistil, že na súde prebieha konanie o nahradenie prejavu

vôle navrhovateľa I. K. a odporcu K. X., rozhodol sa na prosbu odporcu K. X., že vráti podiely, ktoré
tvoria aj predmet tohto sporu. Keďže sa opätovne stala spoluvlastníčkou nehnuteľností, nie je dôvod na
podanie takéhoto návrhu o nahradenie jej prejavu vôle.

5. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním mal preukázané, že podaným návrhom sa navrhovateľ
domáhal nahradenia prejavu vôle sporných strán k uzavretiu zmluvy. V priebehu konania na strane

odporcu pripustil vstup ďalšieho účastníka, a to Z. E.. Navrhovateľ sa domáhal nahradenia prejavu vôle
z toho dôvodu, že keď sa prevádza spoluvlastnícky podiel, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže
ide o prevod blízkej osobe. V konkrétnom prípade sa predkupné právo porušilo, a preto sa nadobúdateľ
domáhal, aby mu vec ponúkol na predaj alebo mu ostalo zachované predkupné právo. Keďže pôvodná
spoluvlastníčka Z. E., rod. K., nerešpektovala zákonné predkupné právo žalobcu a svoj podiel previedla

nainúnežblízkuosobu,jejejúkonneplatný.Vpriebehukonania,akotovyplynulozvyjadreniaodporcov,
ale najmä z pripojenej darovacej zmluvy, K. X. obdarovanej Z. E. daroval nehnuteľnosti, ktoré tvoria
predmet terajšieho sporu, a to nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a XXXX, teda právny stav sa
vrátil do pôvodného stavu, kedy sa Z. E. na základe darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 02.02.2015
stala opätovne vlastníčkou nehnuteľností, ktoré pôvodne darovala K. X.. Teda v súčasnej dobe je

platná podielová spoluvlastníčka v podiele 2/5-iny. Preto súd prvého stupňa, vychádzajúc z uvedeného,
konštatoval, že nezistil naliehavosť právneho záujmu na strane navrhovateľa podľa § 80 písm. c/
O.s.p., pretože za súčasnej situácie nemožno nútiť odporkyňu v rade 2/ na uzavretie darovacej zmluvy.
Vzhľadom na zmenu skutkového stavu, keď všetky darované nehnuteľnosti, ktoré získal odporca v rade
1/, a tento ich opätovne darovacou zmluvou previedol na odporcu v rade 2/, je návrh navrhovateľa

neopodstatnený, a preto zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Zdôraznil, že s
rozsudkom nesúhlasí a poukázal na to, že na podklade riadnej darovacej zmluvy po splnení všetkých
formálnych a materiálnych podmienok sa žalovaný K. X. v roku 2013 stal spoluvlastníkom sporných
nehnuteľnosti v podiele 4/5-iny, pričom podiel 2/5-iny mu darovala Z. E. pri porušení predkupného

práva žalobcu. Z dôkazov je zrejmé, že žalovaný K. X. podiel 2/5-iny v sporných nehnuteľnostiach
v roku 2015 riadnou darovacou zmluvou po splnení všetkých zákonom vyžadovaných formálnych a
materiálnych podmienok previedol na žalovanú Z. E. znovu pri porušení predkupného práva žalobcu.
Skutočnosť, že k poslednému prevodu spoluvlastníckeho prevodu 2/5-ín k sporným nehnuteľnostiam
došlo na podklade darovacej zmluvy, teda dvojstranného právneho aktu, nerozporujú žalované strany

a túto skutočnosť potvrdzuje aj existencia darovacej zmluvy. Skutkový stav zistený súdom vyplývajúci
z vykonaných dôkazov je v rozpore s tvrdením žalovaných, ktoré si osvojil súd, že posledným
prevodom spoluvlastníckych podielov 2/5-ín došlo k vráteniu daru, pretože zo skutkových okolností
veci jednoznačne vyplýva, že žalovaný previedol časť svojho podielu k sporným nehnuteľnostiam, ktorý
predstavuje podiel 2/5-ín na inú osobu, o čom svedčí aj existencia darovacej zmluvy. Vrátenie daru

upravuje Občiansky zákonník. V zmysle § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno vlastníctvo veci
nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo
na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Čo je to „dar“ možno jednoznačne vymedziť
ako predmet darovacej zmluvy, pričom predmetom môže byť všetko, čo môže byť spôsobilé byť
predmetom iných občiansko-právnych vzťahov. Darovať je teda možné hnuteľné veci aj nehnuteľnosti,

práva, majetkové hodnoty, spoluvlastnícke podiely a podobne. Najčastejšie ide o hmotnú vec, ktorú
prenecháva darca obdarovanému bez nároku na protihodnotu. Typickým znakom darovacej zmluvy je
jej bezodplatnosť a dobrovoľnosť. Darovaciu zmluvu definuje § 628 až § 630 Občianskeho zákonníka.
Paragrafy 629 až 630 Občianskeho zákonníka uvádzajú 2 prípady, kedy je možné vrátiť dar: 1. vrátenie
daru zo strany obdarovaného a 2. požiadavka vrátenia daru od obdarovaného zo strany darcu. Odborná

verejnosť považuje inštitút vrátenia daru v podstate za odstúpenie od zmluvy, čo môžeme považovať za
logické, nakoľko odstúpenie od zmluvy je jednostranným právnym úkonom, a teda nevyžaduje súhlas
druhej strany na jeho uskutočnenie. Rovnako ani pri vrátení daru nie je potrebný súhlas druhej strany. §
629 Občianskeho zákonníka hovorí, že darca je povinný pri ponuke daru upozorniť na vady, o ktorýchvie. Ak má vec vady, na ktoré darca neupozornil, je obdarovaný oprávnený vec vrátiť. Obdarovaný
môže darcovi vrátiť dar do troch rokov od momentu, kedy sa dozvedel o tom, že vec má vadu a mohol
reálne vec vrátiť darcovi. Podľa § 630 darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa

k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Toto ustanovenie rieši
situáciu, ak darca požaduje dar späť od obdarovaného. Právnym dôvodom, na základe ktorého sa môže
darca domáhať vrátenia daru, je správanie sa obdarovaného voči darcovi a členom jeho rodiny, ktoré
porušuje dobré mravy. Na základe vyššie uvedeného môžeme vyvodiť záver, že vrátenie daru, či už
zo strany darcu alebo obdarovaného, je jednostranným právnym úkonom, ktorý je možné považovať

v podstate za akoby odstúpenie od zmluvy, konkrétne od darovacej zmluvy. Zákon nevyžaduje súhlas
druhej strany. Právny vzťah, ktorý vznikol z darovania, zanikne pri splnení dvoch podmienok. 1. Musia
byť splnené zákonné dôvody, ktoré oprávňujú zmluvnú stranu požadovať vrátiť dar a 2. je nutné, aby
sa s prejavom vôle (so žiadosťou o vrátenie daru) mohla oboznámiť druhá strana. Inak povedané,
momentom doručenia tohto právneho úkonu zaniká právny vzťah z darovania. Zo skutkových okolností
veci je nesporné, že medzi žalovanými došlo k dvojstrannému právnemu aktu, ktorým žalovaný K. X.

daroval svoj podiel v 2/5 v sporných nehnuteľnostiach inej osobe, o čom svedčí obsah darovacej zmluvy
z roku 2013, súčasťou ktorej je aj vyhlásenie darovanej, že dar prijíma. Pre posúdenie tohto právneho
úkonu je bez významu, či obdarovanou je pôvodná vlastníčka podielu 2/5 v sporných nehnuteľnostiach,
alebo tretia osoba. Faktom zostáva, že žalovaný K. X. previedol darovacou zmluvou svoj podiel
2/5 v sporných nehnuteľnostiach na inú osobu pri porušení predkupného práva žalobcu. Žalobca

poznamenáva s poukazom na petit svojej žaloby, že je bezpredmetné skúmať v okolnostiach prípadu
existenciu naliehavého právneho záujmu, pretože žalobca sa v petite žaloby nedomáha žiadneho
určovacieho výroku. Žalobca preto navrhuje, aby odvolací súd na podklade odvolania zmenil napadnutý
rozsudok tak, že vyhovie žalobe v plnom rozsahu a prizná žalobcovi trovy konania pred súdom prvého
stupňa a trovy odvolacieho konania, alternatívne navrhuje, aby odvolací súd odvolaním napadnutý

rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

7. Žalovaní v 1/ a 2/ rade sa písomne k odvolaniu nevyjadrili.

8. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu

krajskému súdu ako súdu druhej inštancie. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej
inštancie rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratil účinnosť ku dňu
30.06.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nového civilného procesného kódexu, a to zákona č.
160/2015 Z. z. - Civilného sporového poriadku, bol potom odvolací súd povinný pri svojom procesnom
postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu podľa § 470 ods. 1 CSP s tým, že účinky

procesných úkonov súdu prvej inštancie podľa § 470 ods. 2 CSP ostali zachované.

9. Krajský súd, ako súd odvolací - súd druhej inštancie, po preskúmaní napadnutého rozsudku,
prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ, preskúmal napadnutý
rozsudok v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1

CSP a contrario a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP
zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

10. Predovšetkým žaloba o nahradenie prejavu vôle nie je žalobou, ktorou sa má rozhodnúť o určení, či
tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem podľa § 137 CSP (predtým § 80 písm. c/

O.s.p.), ale ide o žalobu o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu podľa ust. § 137 písm. b/ CSP.

11. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že bol odstránený dôvod žalobného nároku, pretože
došlo k spätnému prevodu podielu 2/5-ín na žalovanú v 2/ rade Z. E.. Podanou žalobou ako vyplýva z jej

petitu, sa žalobca domáha nahradenia prejavu vôle sporných strán k uzatvoreniu darovacej zmluvy, a to
z dôvodu, že keď sa prevádza spoluvlastnícky podiel, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o
prevod blízkej osobe. V konkrétnom prípade sa predkupné právo porušilo, a preto sa žalobca domáhal
nahradenia prejavu vôle sporných strán k uzatvoreniu darovacej zmluvy. V konaní bolo preukázané, že
žalovaný v 1/ rade K. X. sa stal spoluvlastníkom sporných nehnuteľností v podiele 4/5-iny, keď právo k

týmtonehnuteľnostiamnadobudoltitulomdarunapodkladedarovacejzmluvyč.V6602/13z03.10.2013.
Darkyňami boli pôvodné spoluvlastníčky označených nehnuteľností, a to Z. E., rod. K. a M. O., rod. K.. V
priebehu konania o nahradenie prejavu vôle žalovaný v 1/ rade previedol svoje vlastníctvo na žalovanú
v 2/ rade, opäť na podklade darovacej zmluvy.12. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol
predčasne, keď nerozhodol o petite žaloby a nevysporiadal sa s tvrdeniami žalobcu, pretože odvolací

súd musel jeho rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)