Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/130/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212208955
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4212208955.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci žalobcu: C. O. nar. XX.X.XXXX (právny
nástupca pôvodnej žalobkyne E. O., zomrelej XX.XX.XXXX) bytom P., D. XX/X, zastúpený JUDr.
Ondrejom Tóthom, advokátom so sídlom Komárno, Dunajské nábrežie 14, proti žalovanej: E. B., rod.
O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P., D. ul. XX, adresa na doručovanie písomnosti: R., I. K. o vydanie
daru, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 29. októbra 2015, č.k.
6C/125/2012-334, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Komárno (ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 OSP zákona č. 99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“ a od 1.7.2016 v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“ ako súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 29. októbra 2015, č.k.
6C/125/2012-334 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol, že žalovaná je povinná žalobcovi vydať
polovicu daru, a to podiel 1/2 k celku nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. Komárno 1/ vedené
v katastri nehnuteľnosti u Správy katastra Komárno na LV č. XXXX pre k. ú. P.: a) byt č. X v celosti
na I. poschodí obytného domu na ul. D. XX so súp. číslom XX postavený na pozemku parcely reg.
"C" parcela číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 250 m2 a spoluvlastnícky podiel na

spoločných zariadeniach domu a pozemku o veľkosti XXXX/XXXXX, b) nebytový priestor nachádzajúci
sa na prízemí obytného domu so súp. číslom XX v podiele žalovanej XXXX/XXXXXX a spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach zariadenia domu a pozemku v podiele XXXX/XXXXX, 2/ vedené v katastri
nehnuteľností u Správy katastra P. na LV č. XXXX pre k. ú. P. ako pozemok parcela reg. "C" parc. číslo
XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 464 m2 a pozemok parc. reg. "C" parcela číslo XXX/
XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 18 m2 v podiele žalovanej XXXX/XXXXXX, 3/ vedené
v katastri nehnuteľností u Správy katastra P. na LV č. XXXXX pre k. ú. P. ako pozemok parc. reg. "C"

parcela číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 27 m2 garáž so súp. číslom XXXX na
parc. číslo XXX/X.

1.2. Vo výroku rozsudku uviedol, že o trovách konania súd rozhodne právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

2.1. V odôvodnení rozhodnutia, ktoré právne odôvodnil podľa ustanovení § 37 ods.1, §

39 a § 630 Občianskeho zákonníka, poukázal na to, že dňa 10.5.2012 žalobkyňa E. O. (matka
účastníkov konania) súdu doručila žalobu, ktorou sa domáhala, aby súd žalovanej uložil povinnosť vydať
nehnuteľnosti presne špecifikované v žalobe na tom skutkovom základe, že dňa 18.7.2005 na základe
darovacej zmluvy darovala žalovanej trojizbový byt č. X na prvom poschodí obytného domu so súp. č.XX nachádzajúci sa na D. ulici č. XX, ktorý je vedený na LV č. XXXX u Správy P. P. pre k.ú. P.. Okrem tejto
darovacej zmluvy dňa 13.6.2006 uzatvorila so žalovanou ďalšiu darovaciu zmluvu, ktorou jej darovala
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. P. u Správy katastra P. na LV č. XXXXX.

2.2. V žalobe ďalej uviedla, že pri uzatváraní darovacej zmluvy zo dňa 18.7.2007 nekonala dobrovoľne,
jej prejav vôle nebol slobodný a znenie čl. VI nie je v súlade s prejavom jej vôle. Skutočnosť je
taká, že túto darovaciu zmluvu podpísala pod psychickým nátlakom zo strany žalovanej, ktorá ju po
nepretržitom dennom kriku a neustálom dohováraní nakoniec donútila podpísať predmetnú darovaciu

zmluvu. Poukázala na dôležité pochybenie a to na okolnosť, že sporná darovacia zmluva neobsahuje
dohodu jej účastníkov o práve doživotného užívania darkyne k darovanej nehnuteľnosti.

3. Konajúci súd rozsudkom zo dňa 15.10.2015 č.k. 6C 125/2012-221 žalobe vyhovel , keď mal za to, že
správanie sa žalovanej (ktorá pri hádke s bratom matku opľula ) sa prieči dobrým mravom a je prejavom
maximálneho nevďaku. V dôsledku odvolania žalovanej, odvolací súd tento rozsudok konajúceho súdu

zrušil a vec vrátil na nové konanie.

4.1. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd vo svojom uznesení zo dňa 12.11.2014 č.k. 5Co 150/2014-276
konštatoval, že odôvodnenie prvostupňového rozsudku je nepreskúmateľné a nevyhovujúce kritériám
uvedeným v ustanovení §-u 157 ods. 2 OSP. Odvolací súd v tomto svojom uznesení uviedol (okrem

iného aj to) že: Súd prvého stupňa sa napriek tomu, že žalobkyňa v žalobe ale aj v priebehu konania
namietala, že na právnom úkone darovania sa so žalovanou nedohodla dobrovoľne, že jej prejav nebol
slobodný a ani znenie zmluvy nebolo v súlade s prejavom jej vôle, z čoho vyplýva, že spochybňovala
platnosť darovacích zmlúv, vôbec nezaoberal platnosťou darovacej zmluvy ako prejudiciálnou otázkou,
a to napriek tomu, že žalobkyňa už v žalobe namietala, že darovaciu zmluvu neuzatvorila so žalovanou

slobodne, ale ju uzatvorila pod psychickým nátlakom. Ak by súd konaním zistil, že darovacia zmluva
nebola platne uzavretá, má to význam aj pre samotné súdne rozhodnutie, pretože v takom prípade by
sa súd nemusel zaoberať tým, či v dôsledku jednostranného právneho úkonu došlo k zrušeniu.

4.2. Domáhanie sa vrátenia daru (odvolanie daru) je jednostranným právnym úkonom darcu, ktorý

smeruje k tomu, aby obdarovaný vrátil dar. Forma tohto úkonu nie je stanovená, a to ani v prípade, že
predmetom daru je nehnuteľnosť. Z výzvy na vrátenie daru však musí byť zrejmá vôľa darcu smerujúca
k tomu, aby obdarovaný vec vrátil. Ak sa vrátenie daru týka nehnuteľnosti, musí byť tento úkon urobený
písomne. Súd prvého stupňa sa mal zaoberať najprv otázkou platnosti darovacej zmluvy a ak by dospel
k záveru o platnosti darovacej zmluvy, potom sa mal zaoberať dôvodmi na vrátenie polovice darovaných

nehnuteľností uvedenými vo výzve zo dňa 14. 03. 2012 a následne aj dôvodmi na vrátenie darovaných
nehnuteľností v celosti uvedenými v žalobe, prihliadnuť aj na dôvody uvádzané žalobkyňou v priebehu
konania, dôkazy vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 132 OSP. Úlohou súdu prvého stupňa bude
odstrániť uvedené nedostatky, riadne zistiť skutkový stav a ten správne právne posúdiť a až potom vo
veci rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 OSP, vrátane výroku o

náhrade trov konania, ktorý taktiež nebol správny.

5.1. Dňa 24.10.2013 pôvodná žalobkyňa zomrela, preto súd v ďalšom konaní ako žalobcom koná s C.
O. , dedičom pôvodnej žalobkyne.

5.2. Žalobca ako účastník konania uviedol, že žalovaná nanútila ich matke, aby tá podpísala darovacie
zmluvy. Následne sa vyjadrila tak, že matka pôjde do starobinca a jeho pošle preč z tohto bytu, pretože
byt bude na jej mene. To, že ich matka bola nútená žalovanou tieto zmluvy podpísať, vyjadrila (matka)
na jej byte právnemu zástupcovi, ktorý mal tú pripomienku, že v tej zmluve vôbec nie je uvedené, že ich
matka bude mať právo v tomto byte doživotne bývať. To, že podpis darovacej zmluvy žalovaná nanútila

na podpis matke opakovane, na pojednávaniach uviedla aj ich matka a je to uvedené aj v zápisniciach.
Koľko peňazí nechala žalovaná matke na kúpu bytu nevedel uviesť (podľa jeho vedomostí ich matka
mestu zaplatila okolo 28 000,- Sk). Žalovaná potom zakázala ich matke jemu povedať, že dala peniaze
matke na kúpu bytu. Ak by on o tom vedel, aj on by sa podieľal na uhradení kúpnej ceny, teda aj on
by dal 50 % kúpnej ceny ich matke.

6.1. Žalovaná ako účastníčka konania (v konaní pred rozhodnutím odvolacieho súdu) žiadala žalobu
zamietnuť v celom rozsahu, pretože na žalobkyňu nevyvíjala žiaden nátlak , aby došlo k uzavretiu
predmetných darovacích zmlúv. Prvýkrát práve žalobkyňa začala túto tému v roku 2005, keď jejpovedala, že sporné nehnuteľnosti jej chce darovať a to preto, lebo dúfa, že keď pôjde do dôchodku
(žalovaná), vráti sa na Slovensko a budú spolu bývať v spornom byte.

6.2. K uzavretiu darovacích zmlúv došlo po tom, keď sa dozvedela, že jej brat (C. O.) má exekúciu
a už 1/6 zo záhrady mu aj exekútor zobral, ako aj to, že byt jej matky nie je zaťažený. Žalobkyňa jej
povedala,abyvšetkovybavilavzáujmetoho,abybytprešielnajejmeno,pretosobčianskympreukazom
žalobkynevyhľadalaadvokátkuD..P.anajprvchcela,abybolavyhotovenákúpnazmluva,aleadvokátka
povedala, že ešte len tri roky prešli od kúpy bytu, a preto z tejto situácie by pripadala do úvahy jedine

darovacia zmluva. Advokátka aj vyhotovila darovaciu zmluvu bez prítomnosti žalobkyne, následne túto
ona zobrala k žalobkyni, tá si ju prečítala a povedala, že dobre, aj keď tomu veľa nerozumie a povedala
aj to, že žiadnu protislužbu nechce od nej za to, že byt bude prepísaný na jej meno.

6.3. Z Q. na Slovensko sa vrátila v roku XXXX, keď išla do dôchodku , a to preto, lebo žalobkyňa jej
povedala, že C. O. sa ide ženiť, že zo sporného bytu sa odsťahuje a ona nechce sama zostať v tom

byte. Brat sa ku nej začal veľmi negatívne správať po tom, keď sa dozvedel, že byt je už prepísaný na
ňu, vyvolával hádky a slovne ju napádal a takáto atmosféra naďalej sa negatívne stupňovala aj v ďalšom
období. Podľa jej názoru v súčasnosti nie žalobkyňa chce, aby ten byt prešiel na jej meno, ale C. O..
Uviedla, že zo sporného bytu bola nútená odísť práve pre agresívne správanie sa jej brata. To, že medzi
ňou a C. O. vznikali hádky kvôli bytu to uznala, ale zásadne popierala, že by pri hádke v apríli 2012

opľula žalobkyňu. Opakovane poukázala na to, že žiaden dôvod na vrátenie daru nie je a celý spor je
iniciovaný jej bratom C. O..

6.4. V konaní po rozhodnutí odvolacieho súdu uviedla, že jej matka v r. 2005 (keď ona bola doma na
dovolenke ) jej povedala, že chce na ňu prepísať byt. Doslovne povedala, že preto, lebo jej na to dala

peniaze ona . V ktorom roku matka kúpila byt to uviesť nevedela, ale dala jej celú kúpnu cenu, a to
49 000 Sk . Bolo to tak, že zamenila líry a tak dala celú kúpnu cenu matke, aby zaplatila celú kúpnu
cenu. Po tomto výroku matky potom išla k advokátke, ktorá jej povedala, že treba spraviť
darovaciu zmluvu, lebo že ešte nejaké roky neprešli. Z toho dôvodu potom aj spísala darovaciu zmluvu,
ktorú následne zobrala domov matke, tá si ju prečítala a potom išli k notárovi na overenie podpisov.

6.5. Matka nebola prítomná u advokáta, keď sa predmetné zmluvy vyhotovovali, advokát nepovedal,
že by to bolo potrebné , aby sa zmluvy vyhotovili za prítomnosti jej matky . Garáž sa rozhodla matka
jej darovať preto, lebo tam ku každému bytu patrí aj garáž a v podstate (s matkou) mali taký plán, že
keď pôjde do dôchodku tak príde na Slovensko a budú spolu žiť. Jej matka si prečítala vyhotovené

darovacie zmluvy, pred notárom ich riadne podpísala. Podľa jej názoru by to malo byť v poriadku.

7.1. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vypočutím účastníkov konania, výsluchom svedkov
P. T., Q. G., C. O., A. B., oboznámením obsahu, darovacej zmluvy zo dňa 18.7.2005 a zo dňa 13.6.2006
opakovaným výsluchom žalovanej a žalobcu z hľadiska skutkového stavu zistil, že dňa 13.6.2006 a

18.7.2005 žalovaná a matka účastníkov konania uzatvorili darovacie zmluvy, na základe ktorých matka
účastníkov ( ako darkyňa ) previedla na žalovanú nehnuteľnosti uvedené vo výroku tohto rozsudku.

7.2. Listom zo dňa 14.3.2012 darkyňa vyzvala žalovanú na vrátenie daru, ktorú výzvu žalovaná
neakceptovala a listom zo dňa 29.3.2012 túto skutočnosť aj oznámila právnemu zástupcovi darkyne.

Po smrti matky účastníkov konania do jej procesného postavenia vstúpil C. O. ako dedič pôvodnej
dedičky, ktorý na pojednávaní dňa 15.10.2015 žiadal pripustiť zmenu petitu žaloby a to tak, že v tomto
konaní sa domáha od žalovanej vydania 1 k celku nehnuteľností uvedených vo výroku tohto rozsudku.
Súd procesným uznesením na pojednávaní dňa 15.10.2015 ( na ktorom boli prítomní všetci účastníci )
pripustil zmenu petitu žaloby po ktorej zmene predmetom tohto konania je uplatnený nárok žalobcu na

vydanie podielu 1 k celku nehnuteľností, nachádzajúcich sa v k. ú. P. 1/ vedené v katastri nehnuteľnosti
u Správy katastra P. na LV č. XXXX pre k. ú. P.: a) byt č. X v celosti na I. poschodí obytného
domu na ul. D. XX so súp. číslom XX, postavený na pozemku parcely reg. "C" parcela číslo XXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 250 m2 a spoluvlastnícky podiel na spoločných zariadeniach
domu a pozemku o veľkosti XXXX/XXXXX, b) nebytový priestor nachádzajúci sa na prízemí obytného

domu so súp. číslom XX v podiele žalovanej XXXX/XXXXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach zariadenia domu a pozemku v podiele XXXX/XXXXX, 2) vedené v katastri nehnuteľností u
Správy katastra P. na LV č. XXXX pre k. ú. P. ako pozemok parcela reg. "C" parc. číslo XXX/X - zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 464 m2 a pozemok parc. reg. "C" parcela číslo XXX/XX - zastavané plochya nádvoria vo výmere 18 m2 v podiele žalovanej XXXX/XXXXXX, 3) vedené v katastri nehnuteľností
u Správy katastra P. na LV č. XXXXX pre k. ú. P. ako pozemok parc. reg. "C" parcela číslo XXX/X -
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 27 m2

garáž so súp. číslom XXXX na parc. číslo XXX/X.V tomto konaní sa žalobca sa domáha vydania daru.

8.1. Ďalej prvoinštančný súd uviedol, že toto konanie bolo začaté na základe žaloby matky účastníkov
konania ako darkyne, ktorá si uplatnila právo na vrátenie daru. Právo žiadať vrátenie daru bolo jej
osobným právom ako darkyne , ktoré právo však zaniklo jej smrťou. Vzhľadom na túto skutočnosť

iné osoby sa vrátenia daru domáhať nemôžu. V prejednávanej veci žalobkyňa, teda darkyňa zomrela
počas súdneho konania o vrátenie daru (pričom úkon smerujúci k vráteniu daru vykonala ešte pred
podaním žaloby na súd), preto sa žalobca môže domáhať vydania daru v tomto konaní . Konajúci súd
v novom konaní v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu sa mal zaoberať predovšetkým s tým,
či darovacie zmluvy na základe ktorých sa žalovaná stala vlastníčkou predmetných nehnuteľností, boli
uzavreté platne.

8.2. V ustanovení § 37 ods.1 Občiansky zákonník upravuje jednak náležitosti vôle a jednak náležitosti
prejavu vôle. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle, pričom právny úkon sa musí urobiť
zrozumiteľne a vážne (ako náležitosť prejavu). Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát
je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu, prípadne aj

pomocou prekladu. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď
prípadný rozpor možno odstrániť výkladom. Zrozumiteľnosť prejavu však sama o sebe neznamená aj
určitosť právneho úkonu. Neplatnosť právneho úkonu vyjadrená v § 37 OZ je neplatnosťou absolútnou.
Vôľa, ako základná zložka právneho úkonu musí byť vážna a slobodná. Vôľa nie je vážna pri prejave,
v ktorom konajúci nechcel vôbec vyvolať právne účinky, ktoré zákon takýmto prejavom inak spája. Pod

slobodou vôle je potrebné rozumieť slobodu jej vytvorenia, t. j. slobodu vzniku vôľového rozhodnutia a
slobodu jej prejavu. Pod slobodou prejavu vôle je potrebné rozumieť neexistenciu pôsobenia vonkajších
rušivých vplyvov, ktoré konajúceho človeka inak zbavujú voľnosti rozhodnutia sa, či určitý prejav vôle
učiní, alebo neučiní, prípadne túto jeho voľnosť neprimerane obmedzujú.

9. V novom konaní účastníci konania žiaden nový dôkaz nepredložili ani neoznačili , preto súd pri
posudzovanítejtoskutočnostimoholvychádzaťzdôkazov,ktorébolidoterazvkonanívykonané,vrátane
opakovaného výsluchu účastníkov. Od samého začiatku konania (samotnou darkyňou a v
súčasnosti žalobcom) je v konaní spochybnená existencia slobodnej, vážnej vôle darkyne pri podpísaní
predmetných darovacích zmlúv. Súd teda v novom konaní posudzoval to, či z vykonaných dôkazov je

možné vyvodiť, že matka účastníkov konania pri podpise týchto zmlúv mala vážnu a slobodnú vôľu
k uzavretiu týchto zmlúv. Existencia vážnej a slobodnej vôle je totiž základným predpokladom vzniku
platného právneho úkonu.

10.1. Samotná skutočnosť, že matka účastníkov predmetné darovacie zmluvy podpísala, sama osebe

ešte zároveň nepreukazuje aj existenciu jej vážnej a slobodnej vôle tieto právne úkony a s takýmto
obsahom uzatvoriť , preto súd z tohto pohľadu preskúmal všetky svedecké výpovede a aj výpovede
samotnýchúčastníkovakonštatoval,žeokremtvrdeniažalovanej,žiadenvykonanýdôkaznepotvrdzuje,
že matka účastníkov mala slobodnú a vážnu vôľu k uzavretiu týchto právnych úkonov.

10.2. Zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplýva, že by matka účastníkov chcela previesť sporné
nehnuteľnosti na žalovanú formou darovacej zmluvy, bez dojedania jej doživotného práva užívania
týchto nehnuteľností (hlavne bytu). Žalovaná pri svojom výsluchu dňa 15.10.2015 uviedla, že matka
jej povedala (v roku 2005), že chce na ňu prepísať byt , pretože ona (teda žalovaná) jej dala peniaze
na kúpu tohto bytu a garáž chcela prepísať na ňu preto, lebo ku každému bytu tam patrí aj garáž.

Toto tvrdenie žalovanej sa však rozchádza s jej tvrdeniami prednesenými v priebehu konania pred
rozhodnutím odvolacieho súdu, pretože dovtedy tvrdila, že matka chcela byt prepísať na ňu preto, aby
v rámci exekúcii vedenej proti jej bratovi (terajší žalobca) byt zachránila . Takéto rozporné tvrdenia
žalovanej robia jej prednesy nevierohodné.

10.3. Vykonaným dôkazom nebolo preukázané, že by matka účastníkov niekomu pred podpísaním
predmetných darovacích zmlúv vyjadrila svoju vôľu predmetné nehnuteľnosti previesť na žalovanú
darovacími zmluvami. Žalovaná vyhotovenie týchto zmlúv sama bez prítomnosti svojej matky
vybavovala, takže matka účastníkov nebola prítomná pri ich vyhotovovaní, preto nemohla svoju vôľuprejaviť ani pred advokátom, ktorý tieto zmluvy vyhotovil, pričom nebola žiadna dôležitá skutočnosť,
ktorá by vylučovala prítomnosť darkyne pri vyhotovovaní týchto zmlúv (dôkazom toho je aj to, že na
podpísanie týchto zmlúv k notárovi sa vedela dostaviť). Argument žalovanej , že mali s matkou taký

plán, že po odchode žalovanej do dôchodku chceli spolu bývať v predmetnom byte , a že aj to mal byť
dôvodom, prečo ich matka tieto darovacie zmluvy podpísala , podľa názoru súdu neobstojí a takisto
nepreukazuje to, že matka účastníkov chcela darovacou zmluvou previesť na žalovanú byt a
garáž , pretože prevod vlastníckeho práva týchto nehnuteľnosti nebol potrebný k tomu, aby ich spolu
užívali.

10.4. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že darovacie zmluvy, na základe ktorých bolo
vlastnícke právo žalovanej vyznačené v katastri nehnuteľnosti, sú absolútne neplatné podľa §-u 37 OZ
pre absenciu vážnej a slobodnej vôle darkyne, čo znamená, že na základe neplatných zmlúv matka
účastníkov svoje vlastnícke právo na žalovanú nepreviedla , a keďže na základe neplatných zmlúv
takýto prevod bol vyznačený v katastri nehnuteľnosti, žalobca sa preto dôvodne domáha vydania 1

nehnuteľností , ktoré boli predmetom darovacích zmlúv. Súd vzhľadom na vyše uvedené žalobe vyhovel
v celom rozsahu.

10.5. V závere odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že o trovách konania rozhodol podľa
§-u 151 ods. 3 OSP.

11. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie dôvodiac tým, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, neskúmal ich vo
vzájomnej súvislosti, nehodnotil ich vierohodnosť, pravdivosť a význam pre posúdení veci z právneho
hľadiska a nehodnotil správanie sa žalobkyne a jej syna v príčinnej súvislosti; neskúmal dôsledne

skutočnosti v čase vzniku darovacích zmlúv a v období od roku 2005 do roku 2007 a tiež neskúmal
psychický stav žalobkyne a jej schopnosť pochopiť obsah písomnosti, darovacích zmlúv.

12. Vytýkala súdu prvej inštancie, že svojím rozhodnutím definitívne neodstránil spornosť vzťahu
účastníkov konania a pripustením zmenu petitu žaloby na vydanie 1 k celku nehnuteľností, ktoré tvoria

predmet sporu a vydaním rozsudku v tomto znení len deklaroval delenie nehnuteľností, ktoré by nastalo
podľa dedičského práva pri dedení po pôvodnej žalobkyni a nemuselo by sa to riešiť súdnou cestou.
Podľa jej názoru súd neskúmal, či je tu naliehavý právny záujem o súdne konanie, keď žaloba smeruje
k právu, ktoré deklaruje zákon v prípade dedičov po nebohej žalobkyni.

13. Okresný súd Komárno sa podľa jej názoru dôkladne nezaoberal skutočnosťami z času podpisovania
darovacích zmlúv, napriek tomu, že rozhodujúci je prejav vôle v čase, kedy bola darovacia zmluva
uzavretá. Darkyňa v čase, keď darovala a podpisovala darovacie zmluvy konala slobodne, bez nátlaku a
napriektomu,žedôkaznébremenobolonajejstrane,opakvpriebehusúdnehokonanianeboldokázaný.
Predmetdarovacíchzmlúv jevylúčenýzexekúcie,ktoréhotitulombybolidlhyjejsyna,apretoodvolávky

žalobkyne na túto skutočnosť sú neopodstatnené. Ak by konania s úmyslom obchádzať zákon, aby jej
syn, univerzálny dedič nemusel z majetku, ktorý by mal dediť podľa zákona po nej, uspokojiť svojich
dlžníkov, nemá jej konanie právnu ochranu.

14. Syn žalobkyne mal záujem na tom, aby žalobkyňu presvedčil podať návrh o vrátenie daru a

nie žalovaná na tom, aby žalobkyňa previedla na ňu predmet sporu. Okresný súd Komárno pri
rozhodovaní nebral do úvahy , že žalobkyňa neuviedla dôkazy, ktoré by preukázali jednoznačne
neplatnosť darovacích zmlúv a tiež neriešil podstatnú otázku, prečo žalobkyňa nevyužila svoje právo
podať návrh o neplatnosť darovacích zmlúv hneď po podpísaní, v čase, keď ju v tom žalovaná nemohla
obmedziť, nakoľko sa dlhodobo zdržiavala v zahraničí, a ani to, prečo sa neobrátila na syna, s ktorým

bola v dennom kontakte, ale až po tom ako sa jej syn náhodou dozvedel o darovacích zmluvách. Súd
neskúmal, či žalobkyňa nepodala návrh na začatie konania na nátlak svojho syna, ktorý keď sa dozvedel
o darovacích zmluvách, vyvolával konfliktné situácie so žalovanou a vyvíjal na ňu a na žalobkyňu
psychický nátlak.

15. Prvostupňový súd sa nezaoberal návrhom žalovanej, ktorý úzko súvisí s vecou a odkázal ju na
samostatné konanie vo veci vysporiadania dlhu žalobkyne, ktorá sa týka predmetu sporu a nebral do
úvahy skutočnosť, že žalobca dobrovoľne, vzhľadom na jeho majetkové pomery by nevyrovnal časť
dlhov, ktoré súviseli s predmetom sporu. Žalovaná vzhľadom na rodinné vzťahy prejavila svoju dobrúvôľu usporiadať majetkové pomery, ktoré sú predmetom sporu, napriek tomu, že vlastnícke práva, ktoré
nadobudla podľa darovacích zmlúv, vždy považovala za práva nadobudnuté v súlade s právom aj pred
začatím súdneho sporu ako aj pred podaním odvolania. Bezúspešne. Pred začatím súdneho sporu

písomne ponúkla žalobkyni 1 k celku nehnuteľnosti a tá vyhlásila, že nedisponuje financiami na vrátenie,
zaplatenie dlhu, ktorý uznala písomne a z toho dôvodu žalovaná potom nepristúpila k dohode vo veci
delenia nehnuteľností. Vyrovnanie dlhu neponúkol ani jej syn, ktorý bol ako svedok pri písomnom uznaní
dlhu. Pred podaním odvolania sa žalovaná pokúsila o zmier, ponúkla žalobcovi alternatív: po predaji
nehnuteľností mu kúpi byt, aby mal kde bývať, kúpnu cenu, sumu získanú z predaja nehnuteľností,

zníženú o dlhy svojej matky, o financie, ktoré poskytla na kúpu bytu a na usporiadanie projektovej
dokumentácie garáže, o investičné náklady, ktoré jej vznikli v dôsledku rekonštrukcie bytu, o advokátske
trovy, ktoré jej vznikli vyvolaním súdneho sporu, ktorý nakoniec navrhuje ukončiť v takom zmysle, v akom
žalovaná navrhla písomne žalobkyni ešte pred začatím súdneho sporu, by rozdelila so žalobcom.

16. Na základe týchto skutočností už žalovaná nie je ochotná k žiadnym kompromisom a navrhla

rozsudok Okresného súdu Komárno v celom rozsahu zrušiť a potvrdiť platnosť darovacej zmluvy a jej
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.

17. Žalobca sa písomne vyjadril k odvolaniu a konštatoval, že prvostupňový Okresný súd Komárno vec
správne právne posúdil, vykonaným dokazovaním dostatočne zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie

je správne a spravodlivé. Súd prvého stupňa, viazaný právnym názorom odvolacieho Krajského
súdu v Nitre vyjadreného v Uznesení zo dňa 12.11.2014 pod sp. zn. 5Co/150/2014-276, ktorým bol
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 15.10.2013 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie
konanie, v novom konaní, vychádzajúc z doteraz vykonaného dokazovania a opakovaného výsluchu
účastníkov, sa dôsledne zaoberal platnosťou darovacích zmlúv. V odôvodnení rozsudku prijíma súd

prvého stupňa jednoznačný záver, že okrem tvrdenia žalovanej žiaden vykonaný dôkaz nepotvrdzuje,
že matka účastníkov konania mala slobodnú a vážnu vôľu k uzavretiu týchto právnych úkonov.

18. Zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplýva, že by matka účastníkov chcela previesť predmetné
nehnuteľnosti na žalovanú formou darovacích zmlúv a bez zakotvenia práva doživotného užívania

týchto nehnuteľností, najmä bytu. Vykonanými dôkazmi bolo vierohodne preukázané, že obe darovacie
zmluvy boli pripravené a vyhotovené bez vedomia matky účastníkov, ktorá ako budúca darkyňa pred
podpísaním zmlúv nebola žiadnym spôsobom oboznámená s ich obsahom a zmluvnými podmienkami
týchto sporných právnych úkonov. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že predmetné darovacie zmluvy,
na základe ktorých bolo vlastnícke právo žalovanej vyznačené v katastri nehnuteľností, sú absolútne

neplatné podľa ust. § 37 Občianskeho zákonníka pre absenciu vážnej a slobodne vôle darkyne. Na
základe neplatných zmlúv matka účastníkov svoje vlastnícke právo na žalovanú nepreviedla, aj keď na
základe neplatných zmlúv takýto prevod bol vyznačený v katastri nehnuteľností.

19. Žalobca má za to, že odvolanie žalovanej je zmätočné a zjavne protirečivé. Súd prvého stupňa

venoval náležitú pozornosť aj otázke aktuálneho duševného stavu žalobkyne a vysporiadal sa s ňou v
priebehu troch podrobných výsluchov žalobkyne na pojednávaniach v dňoch 18.09.2012, 06.11.2012
a 18.01.2013, čo je jednoznačne preukázateľné aj z obsahu zápisníc z týchto pojednávaní. Žalobca
rozhodne odmieta ničím nepodložené a nekorektné tvrdenia žalovanej o údajných znakoch stareckej
demencie u žalobkyni. S určitosťou sa dá konštatovať, že žalobkyňa bola v čase súdneho konania a

počasjejvýsluchovnapojednávaniachpoduševnejstránkevoveľmidobromduševnomstave.Žalovaná
o zdravotnom stave svojej matky v obdobiach medzi pojednávaniami nemala žiadne informácie, pretože
sa so svojou matkou stretávala výlučne iba na pojednávaniach.

20. Žalobca navrhol, aby Krajský súd v Nitre rozsudok súdu prvého stupňa postupom podľa § 219

ods.1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny a žalobcovi priznal náhradu
trov odvolacieho konania v sume 279,12 € , pozostávajúce z trov právneho zastúpenia- vyjadrenie k
odvolaniu vo výške 270,54 € a režijný paušál 8,58 €.

21. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej

len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 OSP) oprávnenou osobou - účastníkom
konania (§ 201 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 OSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania , postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario a § 219 ods.3 za použitia § 378ods.1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods.1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.

22. Súd prvej inštancie rozhodol vyniesol napadnutý rozsudok v tejto veci za účinnosti zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, (ďalej len „OSP“, ktorý bol účinný do 30.06.2016, keďže bol
zrušený v ustanovení § 473 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“). Civilný
sporový poriadok nadobudol účinnosť 1. júla 2016 (§ 474 CSP).

23. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods.2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.

Podľa § 378 ods.1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred
súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 219 ods.3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

24.PodľaČl.1,§1ods.1zákonač.125/2015z18.novembra2015,oniektorých opatreniachsúvisiacich
s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho
poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise
používa pojem „návrh“, „navrhovateľ“, „odporca“, „účastník“, rozumie sa tým podľa povahy veci aj
„žaloba“, „žalobca“ , „žalovaný“, „strana“.

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „súd prvého stupňa“ alebo
„súd druhého stupňa“, rozumie sa tým podľa povahy veci „súd prvej inštancie“ alebo „súd druhej
inštancie“ (ods.2 citovaného ustanovenia).

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianske súdne konanie“, rozumie
sa tým podľa povahy veci „civilný proces“ alebo „správny súdny proces“ (ods.3 citovaného
ustanovenia).

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianskoprávne konanie“, rozumie

sa tým „civilný proces“ ( ods.4 citovaného ustanovenia).

25. Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods.2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
26. Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 387 ods.2 CSP vychádza
zo situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol,

ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením,
v takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 CSP , ale
obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň
môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia.

27.1. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, správne aplikoval
právne predpisy a vo veci aj správne a v súlade so zákonom rozhodol, preto sa odvolací súd stotožňuje
s presvedčivými a správnymi závermi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie uvedenými vodôvodnení výroku o vydaní polovice daru, na ktoré v celom rozsahu odkazuje a
zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné:

27.2. V rámci súdnej praxe je nepochybné, že odôvodnenou písomnou požiadavkou darcu na vrátenie
daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka, ktorá bola obdarovanému preukázateľne doručená, zaniká
medzi nimi právny vzťah vytvorený zmluvou o darovaní. Na druhej strane je však potrebné konštatovať,
že vlastnícke právo obdarovaného aj naďalej trvá, a to do času, kedy sám uzná odôvodnenosť
požiadavky darcu a predmet darovacej zmluvy mu dobrovoľne na základe dvojstranného právneho

úkonu vydá, prípadne do právoplatnosti rozhodnutia vecne a miestne príslušného súdu Slovenskej
republiky, ktorý na základe žaloby o vrátenie daru, rozhodne v prospech darcu, a to fakticky bez ohľadu
na skutočnosť, či predmetom darovacej zmluvy boli hnuteľné alebo nehnuteľné veci. Darca, rovnako ako
obdarovaný, prípadne ktorýkoľvek štátny orgán, samozrejme s výnimkou príslušného súdu Slovenskej
republiky, totiž nie je spôsobilý posúdiť naplnenie zákonnej požiadavky § 630 Občianskeho zákonníka,
ktorá oprávňuje darcu žiadať vrátenie daru za predpokladu, že obdarovaný sa k nemu alebo členom jeho

rodiny správa spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy. Kvalitu a kvantitu tohto porušenia je pritom
oprávnený podľa § 2 a § 7 ods. 1 O.s.p. posúdiť výlučne súd. Vlastníckeho práva nie je možné vlastníka
zbaviť bez preukázania naplnenia zákonných znakov § 630 Občianskeho zákonníka.

28.1. Právnym následkom nedostatku slobody či vážnosti vôle je neplatnosť právneho úkonu. Ak sa v

súdnom konaní žalobou uplatní vrátenie daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka, v rámci konania
o vrátenie daru sa súd musí ako prejudiciálnou otázkou zaoberať samotnou otázkou platnosti darovacej
zmluvy, pretože ustanovenie § 630 OZ nemožno aplikovať na prípady, keď je darovacia zmluva z
akéhokoľvek dôvodu neplatná a keď nastupuje reštitučná povinnosť obdarovaného z dôvodu vzniku
bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 2 OZ.

28.2. Podľa § 451 ods.2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
28.3. Podľa § 456 veta prvá OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho

sa získal.

28.4. Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

28.5. Aktívne legitimovaným na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, na
úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané; povinnosťou žalobu je preukázať, že je účastníkom
hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenie
(rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

28.6. V konaní o určenie neplatnosti zmluvy súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré
Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl.
Občianskeho zákonníka). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a
hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a
nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny

úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné
rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody,
vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej
povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a

pod. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.júla 2012, sp. zn. 5 Cdo 208/2010).

29. Ak právny úkon trpí trpí vadmi vôle (nebol urobený slobodne a vážne) alebo trpí vadami prejavu
vôle (nebol urobený určite a zrozumiteľne, je absolútne neplatný. Právne úkony postihnuté absolútnou
neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť

právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege), a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému.
Toto právo sa nepremlčuje ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú, a to ani
dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle ( konvalidáciou). Súd musína túto absolútnu neplatnosť prihliadať, resp. z nej musí vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej
povinnosti (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19.10.2010, sp. zn. 5 M Cdo 11/2009).

30. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol stručne rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská sporových procesných strán k prejednávanej
veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 12.11.2014,
č. k. 5Co/150/2014-276, závermi ktorého bol viazaný a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery.

31. V tomto smere nie je pravdivé tvrdenie žalovanej v odvolaní, že odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančného súdu vychádza z nesprávnych skutkových zistení a postráda nedostatok dôkazov
preukazujúcich neplatnosť darovacích zmlúv, pretože súd prvej inštancie uviedol konkrétne dôvody, pre
ktoré považoval darovacie zmluvy za neplatné a uviedol aj konkrétne zákonné ustanovenia, ktoré na
danú vec aplikoval. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie je nepochybné, že

danú vec právne posudzoval podľa ustanovení § 37 ods. 1, § 39 a 630 ods. l Občianskeho zákonníka,
ktorých znenie aj odcitoval.

32. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva aj dôvod, pre ktorý súd prvej
inštancie považoval darovaciu zmluvu za neplatnú a vysvetlil skutkové a právne závery, ktoré sa

stali podkladom jeho rozhodnutia. Odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu v
celom rozsahu spĺňa parametre zákonného odôvodnenia v zmysle § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku platného a účinného v čase vydania napadnutého rozsudku.; neodôvodnenie rozhodnutia
podľa predstáv žalovanej nemožno v žiadnom prípade považovať za vadu napadnutého rozsudku.

33. Ak z obsahu odvolania žalovanej vyplýva tvrdenie, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci , odvolací súd k tomu poznamenáva, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil

správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

34. Podľa § 628 ods. l Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

35.1. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že darovacou zmluvou darca prenecháva alebo
sľubuje bezplatne prenechať obdarovanému určitý majetkový prospech bez toho, že by mal na to právnu
povinnosť, a obdarovaný tento dar alebo sľub prijíma. Základnými znakmi darovacej zmluvy sú teda
predmet daru, bezplatnosť a dobrovoľnosť. Predmetom darovacej zmluvy nemusí byť len vec, ktorú

obdarovaný prijíma do vlastníctva, ale môže ním byť aj poskytnutie iného majetkového prospechu, napr.
odpustenie dlhu, vykonanie nejakej činnosti v prospech obdarovaného a pod. Pojmový znak darovacej
zmluvy - bezplatnosť je splnený vtedy, ak obdarovanému nevzniká nijaká právna povinnosť poskytnúť
za dar majetkovú hodnotu, t.j. hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch.

35.2. Darovacia zmluva je z majetkového hľadiska pre darcu jednostranne nevýhodná, lebo majetková
výhoda poskytnutá obdarovanému nesie so sebou stratu v majetkových pomeroch darcu. Pri posúdení,
či ide o zmluvu bezplatnú alebo nie, je rozhodujúci prejav vôle zmluvných strán v čase, kedy bola
darovacia zmluva uzavretá. Nie je však vylúčené a neodporuje požiadavke bezplatnosti darovania,
aby s darovaním bol spojený záväzok obdarovaného k protislužbe, ktorá sama o sebe majetkovú

povahu nemá. Nie je ani vylúčené, aby zmluva označená ako darovacia zmluva obsahovala aj inú
nepomenovanú zmluvu podľa § 51 Občianskeho zákonníka, napr. zmluvu o práve darcu doživotne
darované nehnuteľnosti užívať.

36.1. Žalovaná v odpovedi na výzvu právneho zástupcu pôvodnej žalobkyne (darkyne) vo svojom

vyjadrení z 29.03.2012 uviedla, že pri spísaní darovacej zmluvy by darkyňa mohla požiadať advokáta
aj o zapracovanie vecného bremena, doživotného užívania predmetu daru a že ona darkyňu žiadnym
spôsobom neovplyvňovala, avšak z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, a to z výsluchu
darkyne E. O. na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 18.9.2012 vyplynulo, že pred tým, akodarkyňa podpísala spornú darovaciu zmluvu, žalovaná na ňu naliehala, aby byt prepísala na ňu, pretože
syn darkyne C. O. mal dlžoby a že kvôli jeho dlžobám jej zoberú byt, ale sama o dlžobách syna vedomosť
nemala. Žalovaná ju poprosila, aby synovi nehovorila o tom, že chce byt prepísať na ňu prepísať.

36.2. Samotnú darovaciu zmluvu a jej vyhotovenie vybavovala žalovaná a jej (darkyni)
zmluvu na podpísanie dala osoba z úradu a darkyňa ani nevedela, či jej táto osoba povedala, čo je na
tom papieri napísané. Žalovaná vo svoje výpovedi na pojednávaní dňa 6.11.2012 uvádzala, že jej matka
nejednala s D.. P., ktorá vyhotovila spornú darovaciu zmluvu, vyhotovenú darovaciu zmluvu zobrala k

matke , prečítala jej ju a ona povedala, že tomu veľa nerozumie a žiadnu protislužbu od nej za to, že
byt bude prepísaný na jej meno, nechce. Podpísať darovaciu zmluvu bola matka na notárskom úrade
E... Žalovaná ďalej vo svojej výpovedi uvádzala, že jej matka nejednala s D.. P. ani pri darovacej zmluve
ohľadne garáže. Matka nežiadala v darovacej zmluve zakotviť právo doživotného bývania bytu a ju to
ani nenapadlo.

36.3. Žalovaná v priebehu konania , napr. v písomnom vyjadrení zo dňa 2.4.2015 uviedla, že žalobkyňa
(darkyňa) previedla byt aj garáž do vlastníctva žalovanej dobrovoľne, okrem iného, aj z dôvodu, že
žalovaná dala žalobkyni peniaze na odkúpenie bytu s príslušenstvom a že žalovaná z vlastných
finančných prostriedkov zrekonštruovala celý byt, zakúpila zariadenie a dohodli na tom, že budú spolu
žiť a žalovaná ju doopatruje. V darovacej zmluve sa však darkyni nezakotvilo bezplatné a doživotné

užívanie predmetných nehnuteľností a v predmetnej veci ani nemohlo ísť o platné darovanie, keďže aj z
uvedeného vyjadrenia žalovanej ako aj zo zaslaného čestného prehlásenia U. P., na ktoré sa žalovaná
odvolávala , vyplýva, že darkyňa E. O. darovala svoj byt pani E. B. za to, že ona tento byt odkúpila od
mesta P. a dcéra jej na to dala peniaze, vykonala rekonštrukciu celého bytu a aj jej posielala pravidelne
mesačne peniaze.

36.4. Keďže darovacia zmluva je taká jednostranne zaväzujúca zmluva, na základe ktorej jedna strana
(darca) odovzdáva na úkor svojho majetku druhej strane (obdarovaný) bezodplatne a bez právnej
povinnosti majetkové hodnoty s úmyslom rozmnožiť jej majetok a druhá strana prijíma takéto plnenie
ako bezodplatné, aj z uvedeného dôvodu je podľa názoru odvolacieho súdu treba považovať predmetnú

spornú darovaciu zmluvu za absolútne neplatnú, keďže nebola uzavretá za účelom bezodplatného
rozmnoženia majetku obdarovanej žalovanej na úkor majetku darkyne, ale skôr ako za účelom
zabezpečenia uspokojenia pohľadávky obdarovanej žalovanej voči darkyni (pozri tiež R 20/2006),
pričom to aj bolo zrejme motívom ( pohnútkou) na uzavretie darovacej zmluvy , na čo darkyňu zrejme
aj toho dôvodu „naviedla“ žalovaná.

37. Vzhľadom aj k týmto nesporne v konaní preukázaným skutočnostiam považoval odvolací súd
posúdenie vyššie uvedených otázok prvoinštančným súdom a z toho vyvodené závery o neslobodnom
uzavretí darovacej zmluvy za správne, zodpovedajúce zistenému skutkovému stavu, preto odvolací súd
napadnutý rozsudok podľa § 387 ods.1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.

38.Onáhradetrovodvolaciehokonaniaodvolacísúdnerozhodoval,pretožesúdprvejinštancievzmysle
ust. § 151 ods3 OSP si vymienil rozhodnúť o trovách konania po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej, a preto prvoinštančný súd rozhodne v zmysle § 262 ods.2 a § 255 CSP o nároku na náhradu
trov konania, vrátane nároku na trovy odvolacieho konania.

39. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP
a § 3 ods.9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).