Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. január 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 23C/343/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314226882
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2314226882.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, sudkyňou JUDr. Erikou Tischlerovou, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so

sídlomPribinova25,Bratislava,IČO:35807598,vkonaníprávnezastúpenéhoadvokátskoukanceláriou
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Gr?sslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská
republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Dunajská Streda dňa 27.09.2012 sa žalobca domáhal, aby
súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá
vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Dunajská Streda, pretože tento
nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom pre
pohľadávku žalobcu voči povinnému W.. Ďalej žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy
3.778,69 eura z titulu majetkovej škody a sumy 755,74 eura z titulu nemajetkovej ujmy. Súčasne žiadal,
aby nadriadený súd rozhodol o prikázaní veci inému súdu, nakoľko Okresný súd Dunajská Streda

rozhodoval v predmetnom exekučnom konaní a pridelenie veci niektorému zo sudcov Okresného súdu
Dunajská Streda by porušilo právo žalobcu na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom,
nakoľko sudcovia tohto súdu sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer
k veci a k účastníkom konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že ako oprávnený subjekt navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z
dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka, povinného

W.. Súdny exekútor predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom
vecne a miestne príslušnému okresnému súdu exekučnému súdu (Okresný súd Dunajská Streda)
a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd rozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 25.07.2011 (konanie začalo dňa 24.04.2009),
a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie
poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 822 dní). K dôkaznému
bremenu uviedol, že nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného titulu. Žalobca nedisponuje ani

rovnopisom príslušného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum doručenia
súdu. Žalobca použil rovnopis exekučného titulu ako nutnú prílohu k návrhu na vykonanie exekúcie
a zveril ho zvolenému súdnemu exekútorovi. Žalobca ako dôkaz označil príslušný spis exekučného
súdu, ktorý obsahuje všetky podstatné listiny vysvetľujúce právne významné skutočnosti. Nesprávnyúradný postup exekučného súdu je teda charakterizovaný jednak nevydaním rozhodnutia v zákonom
stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a jednak vykonaním úradného
postupu bez splnenia zákonných podmienok. Exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu,

ktorý je rovnocenným exekučným titulom s rozsudkom vydaným všeobecným súdom v občianskom
súdnom konaní. Exekučný súd tým, že vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu
v časti istiny, a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vykonal stav, ktorý
založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným a dlžníkom ako
povinným. Tento postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne

ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V danej veci neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Majetková škoda
v celkovej výške 3.778,69 eura predstavovala náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť
priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdom konaní vedenom proti
dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere. Žalobca sa zároveň domáhal

nemajetkovej ujmy, keď márnym uplynutím času došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu na
vymoženie pohľadávky. Žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote
včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho
zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel, že jeho žiadosť o
udelenie poverenia bola zamietnutá. Nemajetkovú ujmu, ktorá má predstavovať satisfakciu za konkrétne

porušenie zákona, si uplatnil vo výške 755,74 eura, t.j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom,
a to za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania,
porušenie jeho práv a stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný
zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky
cestou exekúcie. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé

usporiadanie vzťahov a dosiahnutie primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení namietala zmätočnosť žalobných návrhov, nesplnenie podmienok
nevyhnutných pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, nepreukázanie nesprávneho úradného postupu,

nepreukázanie vzniku a výšky škody, nesplnenie podmienok pre možnosť priznania náhrady v
peniazoch, ako aj neexistenciu príčinnej súvislosti.

4. Na pojednávanie sa nedostavili právny zástupca žalobcu a žalovaná, ktorí boli riadne a včas
predvolaní, pričom svoju neúčasť ospravedlnili a nepožiadali o odročenie pojednávania. Z týchto

dôvodov súd v zmysle § 180 CSP rozhodol, že pojednávanie sa bude konať v neprítomnosti právneho
zástupcu žalobcu a žalovanej.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to žalobou, vyjadreniami žalobcu
a žalovanej, spisom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11Er/380/2009 a dospel k tomuto

skutkovému a právnemu záveru:

6. Zo spisu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11Er/380/2009 súd zistil, že v danom prípade
sa exekučné konanie začalo dňa 24.04.2009, t.j. dňom spísania návrhu na vykonanie exekúcie pred
zvoleným súdnym exekútorom. Žiadosť o udelenie poverenia podal súdny exekútor na príslušnom

exekučnom súde dňa 22.05.2009. Exekučný súd uznesením zo dňa č.k. 11Er/380/2009-13 zo dňa
03.11.2009 povolil odklad exekúcie do právoplatnosti rozhodnutia o prípadnom alebo celkovom
vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o prípadnom alebo čiastkovom zastavení exekúcie, a to najmä
z dôvodu, že oprávnený nepredložil súdu na posúdenie spotrebiteľskú zmluvu o úvere, ktorá bola
podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku. Na základe odvolania oprávneného bolo predmetné

uznesenie odvolacím súdom zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Následne exekučný súd
uznesením č.k. 11Er/380/2009-37 zo dňa 04.07.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol. K tomuto záveru exekučný súd dospel po preskúmaní žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekučného titulu a zmluvy o úvere. Konštatoval, že
zmluva o úvere má charakter spotrebiteľskej zmluvy, zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré

vyvolávajú hrubý nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa. Takou podmienkou je
rozhodcovská doložka zakotvená vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru,
ktorá nebola osobitne dojednaná, ale vyplýva zo štandardnej formulárovej zmluvy, znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom a bol dodávateľom vopred pripravený.Ďalšou neprijateľnou podmienkou sú dojednania o sankciách, zmluvných pokutách, ktoré neboli
individuálne dojednané a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, neprimeraný zmenkový úrok (v sadzbe 0,25% denne, čo predstavuje 91,25%

ročne). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.08.2011.

7. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej zákona č. 514/2013 Z.z.),
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi

verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b)
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o
ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

8. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

9. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda
vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

11. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

12. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia

nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

13. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

14. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

15. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2
sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

16. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

17. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.

18. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu,
ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.19. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania
(do 31.05.2011), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

20. Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

21. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.05.2010, súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné

odvolanie.

22. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z.
z. koncipovaná ako zodpovednosť objektívna čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu
(poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale stačí

preukázať, že škoda (ak vznikla) je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu (tzv. zodpovednosť za
výsledok). Základnými predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti sú: 1/ nezákonné rozhodnutie orgánu
verejnej moci, ktoré svojom obsahom odporuje zákonu, resp. nesprávny úradný postup, ak sa konaním
orgánu verejnej moci porušenia pravidlá stanovené právnymi predpismi alebo poriadok, ktorý vyplýva z
povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, alebo aj nekonanie/nečinnosť, t.j. porušenie povinnosti urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, 2/ vznik a existencia škody, 3/ príčinná
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a škodou. Na vznik
zodpovednosti musia byť splnené všetky predpoklady kumulatívne, pričom dôkazné bremeno spočíva
na poškodenom, v danej veci na žalobcovi.

23. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a
následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich
do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za
škodu. Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona

č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo priamo a
nesprostredkovane spôsobené práve (iba) týmto postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku
žalobcu rozhodujúcim, t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa
nezmenšil.

24. Nárok na náhradu škody si žalobca uplatňoval podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., keď podľa
neho príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. Ohľadne
prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sťažnosť na prieťahy v konaní,
nerozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle § 9 ods. 2

zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 01.01.2013 by len takéto podklady by boli relevantné pre priznanie
náhrady škody. Návrh bol podaný v roku 2012 súd však mal za to, že predmetné ustanovenie možno
brať do úvahy ako výklad pôvodného ustanovenia pri skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z.z. účinného v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie a začatia tohto konania. Súd
pritom poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 07.05.2013 sp. zn. IV. ÚS

471/2012, podľa ktorého je možné žalobu o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. podať až po
konštatovaní porušenia základných práv čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, pričom podľa konštantnej judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky platí, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty sa
nepovažujeautomatickyzaporušeniezákladnéhoprávaúčastníkakonania,keďžejepotrebnézohľadniť
všetky okolnosti prípadu.

25. Žalobca sa domáhal náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu, nakoľko k rozhodnutiu
o žiadosti o udelenie poverenia vykonanie exekúcie nedošlo v zákonnej 15 dňovej lehote. Súd v tomto
prípade neskúmal či prišlo k prieťahom v konaní, ale posudzoval existenciu predpokladov zodpovednostižalovaného za škodu uplatňovanú žalobcom, ku ktorej malo dôjsť v exekučnom konaní nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu - nerozhodnutím o žiadosti o udelenie poverenia v zákonnej
lehote. V prvom rade súd zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty. V predmetnej exekučnej veci

začalo exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozsudku za účinnosti zákona, ktorý určoval
zákonnú lehotu na udelenie poverenia. Tieto exekučné tituly boli v čase začatia exekučného konania
označené ako vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených podľa ust.
§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul bol uvedený do §
41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku novelou účinnou od 01.06.2011. Skutočnosť, že rozhodcovský

rozsudok sa za exekučný titul považoval podľa písmena d) svedčí aj komentár k § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, podľa ktorého k novele účinnej od 01.06.2010 o zániku 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia
na základe rozhodcovského rozsudku došlo z dôvodu potreby preskúmavania písomností pre prípad
neprípustnostiexekúcie.Novelač.144/2010Z.z.savzťahujeajnakonaniazačatépredúčinnosťoutohto
zákona. Bez ohľadu na vyššie uvedené, zákonná lehota 15 dní platila iba vtedy, ak súd udelí poverenie
exekútorovi na vykonanie exekúcie, na rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora zákon

žiadnu zákonnú lehotu neustanovoval ani nestanovuje. Navyše je potrebné poznamenať, že exekučný
súd v danej veci konal priebežne a ak k vydaniu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
došlo s istým časovým odstupom, bolo to spôsobené výhradne tým, že oprávnený odmietol predložiť
zmluvu o úvere, ktorú bol exekučný súd povinný preskúmať pred vydaním poverenia. S poukazom k
uvedenému je zrejmé, že nebol splnený ani základný predpoklad pre vznik zodpovednosti za škodu,

teda nesprávny úradný postup.

26. Z vyššie uvedených dôvodov má súd žalobu zamietol. Bolo preukázané, že nedošlo k žiadnemu
takému postupu exekučného súdu, ktorý by bolo možné charakterizovať ako nesprávny úradný postup,
a teda nemohlo dôjsť ani k naplneniu ostatných predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovanej za

škodu,apretoježalobavcelomrozsahunedôvodná.Vzhľadomktomuužsúdďalejneskúmalexistenciu
škody, nemajetkovej ujmy, ich rozsah a taktiež sa nezaoberal ani ďalšími námietkami strán, nakoľko by
to bolo nielen nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania, ale vo vzťahu k
prejednávanej veci aj bez právneho významu.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá mala vo veci úspech,
nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikovala a žiadne jej ani nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia Okresný súd Galanta.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný
poriadok).