Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoP/64/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615204789
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5615204789.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci starostlivosti o
maloleté deti Z.: K., nar. XX. X. XXXX a V., nar. XX. X. XXXX, obidvaja bytom pri matke, zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, deti rodičov: matky
Bc. Q. Z., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom V. N., B. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Bronislavou Pavelkovou,
PhD., advokátkou, so sídlom v E., Z. X a otca JUDr. Ing. K. Z., PhD., nar. XX. X. XXXX, bytom Y., I. Z.
XXX/XX, o návrhu otca na zníženie výživného a o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti,
o odvolaní matky maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 28.6.2016

č.k. 9P/50/2015-546, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Účastníkom konania n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš ako súd prvej inštancie rozhodol o návrhu otca maloletých detí na
zníženie výživného na deti a o návrhu matky maloletých detí na zvýšenie výživného na deti rozsudkom
tak, že meni rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 9. 2. 2012, č. k. 7C/200/2010-250,
v časti o bežnom výživnom tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého K. Z., nar. XX. X..

XXXX, zníženým výživným v sume 150,- eur mesačne od 29. 5. 2015 do 30. 6. 2015 a v sume 135,- eur
mesačne od 1. 7. 2015 a na výživu maloletého V. Z., nar. XX. X. XXXX, zníženým výživným v sume 130,-
eur mesačne od 29. 5. 2015 do 30. 6. 2015 a v sume 115,- eur mesačne od 1. 7. 2015, vždy do 15. dňa
príslušného kalendárneho mesiaca vopred, k rukám matky detí. Návrh matky na zvýšenie výživného sa
zamieta. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Okresný súd konštatoval, že v predmetnom konaní sa domáhal otec maloletých detí zníženia výživného,
a to na mal. K. na sumu 90,- eur mesačne a na mal. V. na sumu 70,- eur mesačne. Naopak, matka

maloletých detí žiadala zvýšiť výživné, a to na mal. K. na sumu 260,- eur mesačne a na mal. V. na
sumu 260,- eur mesačne od 1.7.2016. V ďalšej časti odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku
súd prvej inštancie podrobne popísal obsah návrhov a prednesov oboch rodičov, ich argumentáciu na
zmenu pôvodnej výšky výživného na maloleté deti, veľmi podrobne popísal zistený skutkový stav, obsah
jednotlivých dôkazov, z ktorých vychádzal pri právnom posúdení veci.
Následne súd prvého stupňa citoval ustanovenia Zákona o rodine, z ktorých vychádzal pri právnom
posúdení veci a ďalej uviedol:

„V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a na základe vykonaného dokazovania súd návrhu
otca na zníženie výživného na maloleté deti čiastočne vyhovel, nakoľko mal preukázanú jeho čiastočnú
dôvodnosť. Podľa zákonného ustanovenia § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v spojení
s ustanovením § 78 ods. 1 Zákona o rodine, je možné zmeniť právoplatný rozsudok o výživnom namaloleté dieťa, ak sa zmenia pomery. Uvedené zákonné ustanovenia síce nevyžadujú, aby zmena
pomerov vykazovala znaky podstatnej zmeny pomerov, avšak nie každá zmena pomerov, či už na strane
osoby na výživu oprávnenej alebo osoby výživou povinnej, má za následok zmenu predchádzajúceho

súdneho rozhodnutia. Zmena pomerov musí predstavovať zmenu závažnejšieho charakteru, spravidla
trvajúcu dlhšie časové obdobie. Pri rozhodovaní o zmene rozhodnutia o výške výživného na maloleté
dieťa je preto súd povinný skúmať, či v čase od posledného rozhodnutia o výživnom došlo ku takej
kvalifikovanej zmene pomerov, z ktorých súd vychádzal pri predchádzajúcom rozhodovaní o výživnom,
ktorá sa závažnejším a trvalejším spôsobom prejavila na pomeroch osôb oprávnených resp. povinných

na výživu. Zmenu rozhodnutia o výške výživného môže odôvodňovať tak zmena pomerov na strane
výživou povinného rodiča, vyvolaná najmä zmenou jeho schopností a možností zabezpečovať si príjem,
slúžiaci na plnenie si vyživovacej povinnosti, zmenou jeho majetkových pomerov, ale aj odôvodnených
výdavkov, ako aj zmena pomerov na strane osoby oprávnenej na výživu, vyvolaná najmä pribúdajúcim
vekom, fyzickým vzrastom, zmenou školského zariadenia, zdravotným stavom, výkonom záujmovej
činnosti.Vtejtosúvislostijetiežpotrebnéuviesť,žesúdvkonaníozmenerozhodnutiaovýživnomskúma

len zmenu pomerov, ku ktorej došlo v čase od predchádzajúceho (posledného) rozhodnutia o výživnom
a neprislúcha mu opätovne hodnotiť skutočnosti, z ktorých vychádzal súd už pri predchádzajúcom
rozhodovaní.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázanú zmenu pomerov tak na strane osôb povinných na
výživu, a to otca aj matky maloletých detí, ako aj na strane osôb oprávnených na výživu - maloletých detí.

Súd posudzoval zmenu pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, ku ktorému došlo v konaní o
rozvod manželstva rodičov rozsudkom zo dňa 9. 2. 2012, č. k. 7C/200/2010-250, ktorým bola schválená
rodičovská dohoda o výške výživného. Pokiaľ aj otec navrhoval, aby súd prihliadal k výške výživného
určenej v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu
manželstva (rozsudok zo dňa 24. 2. 2011, č. k. 3P/60/2010-138), neexistoval na takýto postup zákonný

dôvod, nakoľko súd posudzuje zmenu pomerov od posledného rozhodnutia, ktorým v tomto prípade bol
rozsudok zo dňa 9. 2. 2012, č. k. 7C/200/2010-250. V tejto súvislosti (bez vplyvu na právne posúdenie
veci) súd už len okrajom uvádza, že aj v konaní vedenom pod sp. zn. 3P/60/2010 bola výška výživného
určená dohodou rodičov, čo vyplynulo zo zápisnice o súdnom pojednávaní, na ktorom došlo k vyhláseniu
rozsudku.

Súd mal preukázané, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k výraznému poklesu príjmov
otca, spôsobenému zhoršením jeho zdravotného stavu, a tým aj k zníženiu jeho schopností plniť si
vyživovaciu povinnosť voči deťom v doposiaľ určenej výške. Podľa súdnej praxe, pri určovaní výšky
výživného k dieťaťu súd posudzuje reálne zárobkové schopnosti a možnosti povinného rodiča, ktoré
sú podmienené jeho subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, zdravotným stavom, vzdelaním,

pracovnými skúsenosťami) a okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných
príležitostí primeraných schopnostiam povinného rodiča. Priemerný čistý mesačný príjem otca za
obdobie od 1. 1. 2015 do 30. 4. 2016, zistený z úhrnu všetkých, za uvedené obdobie vyplatených,
príjmov, činil 571,73 eur, čo je o 533,90 eur menej ako v čase posledného rozhodovania (kedy
predstavoval priemerný čistý mesačný príjem zisťovaný za obdobie od 1. 1. 2011 do 31. 1. 2012

1105,63 eura). Zníženie príjmov v uvedenom rozsahu nepochybne predstavuje výrazné a zásadné
zníženie príjmov. V období od podania návrhu na zníženie výživného (29. 5. 2015) do 30. 6. 2015
poberal otec nemocenské vo výške 655,10 eur mesačne (jún 2015), čo je o 450,53 eur menej
ako v čase posledného rozhodovania o výživnom. Od 1. 7. 2015 je otec poberateľom čiastočného
invalidného dôchodku vo výške 379,50 eur (do 31. 12. 2015) resp. 380,50 eur (od 1. 1. 2016) mesačne

a príjmu z pracovného pomeru vo výške 165,- eur mesačne, čo činí spolu 544,50 eur, resp. 545,50
eur mesačne, čo je o 561,13 eur, resp. o 560,13 eur mesačne menej ako pri poslednom rozhodovaní
o výživnom. Právna zástupkyňa matky argumentovala v konaní tým, že u otca nebolo preukázané
zníženie jeho schopností vykonávať doterajšiu prácu z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu, a tým
ani existencia dôvodu na zníženie výživného, keďže samotné uznanie invalidity nepreukazuje zmenu

schopností dosahovať doterajšie príjmy. Uvedená právna argumentácia bola vyvrátená listinnými
dôkazmi, najmä lekárskymi správami, ktoré nielen od času ustálenia dátumu invalidity otca, ale aj
v čase pred uvedeným dátumom preukazovali, že otec má zhoršený zdravotný stav, opakovane bol
dlhodobo práceneschopný, pričom zhoršenie zdravotného stavu mu neumožňuje v plnom rozsahu (na
plnýúväzok)vykonávaťprácu.Uvedenáskutočnosťvyplynulanielenzrozhodnutiaopriznaníinvalidity,v

ktorom bola miera poklesu schopnosti otca pracovať určená na 60 %, ale aj z potvrdenia zamestnávateľa
otca, z ktorého vyplýva, že otcovi, vzhľadom na jeho zhoršený zdravotný stav, môže prideľovať prácu
len v rozsahu skráteného pracovného času 4 hodiny denne, čo aj reálne činí. Z lekárskych správ
mal súd preukázané, že u otca sa prejavuje únavový syndróm, s prejavmi najmä v popoludňajšíchhodinách, poruchy koncentrácie, tinnitus, hypersomnia, v dôsledku čoho jeho pracovná výkonnosť
v popoludňajších hodinách klesá, nie je mu doporučené v uvedenom čase viesť motorové vozidlo.
Pokiaľ aj bol otec uznaný invalidným pre rozhodujúce zdravotné postihnutie degeneratívne zmeny na

chrbtici a medzistavcových platničkách, aj v odbornom posudku o invalidite a lekárskej správe z ústneho
pojednávaniajekonštatovanýúnavovýsyndróm,poruchykoncentrácie,hypersomnia,ktorénepochybne
majú vplyv na schopnosti otca vykonávať prácu. Právna zástupkyňa matky poukazovala na to, že z
odborného posudku o invalidite vyplynulo, že otec môže naďalej vykonávať prácu v administratíve.
V odbornom posudku je však súčasne konštatované, že otec môže vykonávať prácu len v prostredí

bez statického zaťaženia. Je nepochybné, že sedavé zamestnanie predstavuje výraznú statickú záťaž,
pričom právnické povolanie (aj práca vysokoškolského pedagóga) je spojené s uvedenou statickou
záťažou (práca za počítačom, štúdium listinných materiálov, právnych predpisov, právnickej literatúry,
ale aj vedenie motorového vozidla). Uvedená skutočnosť, v spojení s ďalšími zdravotnými problémami
otca, ktoré boli opakovane konštatované v lekárskych správach (únavový syndróm, poruchy spánku,
strata koncentrácie, hypersomnia) a uznaná invalidita, s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť o 60 %, preukazujú, že u otca v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu došlo k zásadnej
zmene (zníženiu) jeho schopností zabezpečovať si príjem výkonom zárobkovej činnosti. Skutočnosť,
že otec trpel súčasnými ochoreniami už v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom (ako na
to poukazovala právna zástupkyňa matky), bola bez vplyvu na právne posúdenie veci (posúdenie
zmeny pomerov na strane otca od posledného rozhodnutia), nakoľko aj keď otec bol v liečbe chrbtice

od roku 2004, nedosahovali príznaky ochorenia takú intenzitu, ktorá by mala vplyv na schopnosti
otca pracovať, pričom aj podľa odborného posudku o invalidite k vystupňovaniu ťažkostí došlo v
roku 2014. Poberanie iných príjmov otcom, najmä z Centra Slniečko, n. o., súd v konaní preukázané
nemal. Centrum Slniečko, n. o. súdu oznámilo, že otec pre nich žiadnu prácu nevykonával. Pokiaľ aj
otec je uvedený ako dobrovoľník vo výročnej správe, vykonával právne poradenstvo v rámci plnenia

svojich pracovných úloh u svojho zamestnávateľa JUDr. J.. Rovnako tak si plnil pracovné povinnosti v
súvislosti s poskytovaním právnych služieb Mestu Nitra. Súd nemal preukázané ani aktuálne poberanie
príjmov z obchodnej spoločnosti Inveon, s. r. o. (naposledy príjem vyplatený za apríl 2012), a to tak
správouuvedenejobchodnejspoločnostiakoajlustráciouvdatabázeSociálnejpoisťovne.Pokiaľprávna
zástupkyňa matky argumentovala skutočnosťou, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal možnosti

svojich príjmov predajom obchodného podielu v obchodnej spoločnosti Inveon, s. r. o., súd dôvodnosť
uvedenej argumentácie preukázanú nemal. Prioritne je potrebné uviesť, že k predaju obchodného
podielu došlo pred posledným rozhodnutím o výživnom, uvedená skutočnosť už preto bola hodnotená
pri určovaní výšky výživného a nejedná sa o skutočnosť, ku ktorej došlo v čase od predchádzajúceho
rozhodnutia. Navyše, v čase predaja obchodného podielu spoločnosť Inveon, s. r. o. hospodárila so

stratou (roky 2009, 2010 a prvé tri štvrťroky roku 2011) a aj následne, s výnimkou roku 2012, vykázala
stratu za roky 2013, 2014, v roku 2015 vykázala len pomerne nízky zisk.
Súd mal z vykonaného dokazovania preukázanú aj podstatnú zmenu príjmových pomerov na strane
matky, ktorá v čase posledného rozhodovania poberala rodičovský príspevok vo výške 190,10 eur
mesačne. Dňa 20. 4. 2015 sa matka zamestnala v pracovnom pomere. Priemerný čistý mesačný

príjem matky v období od 1. 1. 2015 do 30. 4. 2015, vrátane rodičovského príspevku, činil 641,82 eur
(rodičovský príspevok vo výške 3048 eur + príjmy od Güde, s. r. o. vo výške 1984,40 eur + príjmy od
Tesla Liptovský Hrádok, a. s. vo výške 1688,23 eur + príjmy od TPC, s. r. o. vo výške 3314,23 eura +
ošetrovné vo výške 234,31 eur/16 mesiacov), čo je o 451,72 eura mesačne viac ako v čase posledného
rozhodnutia. Aktuálne matka poberá príjem z pracovného pomeru vo výške priemerne mesačne v čistom

560,65 eur. Pokiaľ ide o podieľanie sa matky na plnení si vyživovacej povinnosti, tu sa súd v plnom
rozsahu stotožňuje s právnou argumentáciou právnej zástupkyne matky, že matka ako rodič, ktorý
má deti v osobnej starostlivosti, vyvažuje plnenie si vyživovacej povinnosti voči deťom vo finančnom
vyjadrení práve každodennou osobnou starostlivosťou. Otec namietal, že matka sa bez dôležitého
dôvodu vzdala príjmu v obchodnej spoločnosti Inveon, s. r. o.. Uvedenú skutočnosť súd preukázanú

nemal. Dôvody, ktoré matka uviedla ako dôvody ukončenia pracovného pomeru v uvedenej obchodnej
spoločnosti,súdpovažovalzadôležitédôvody.Odmatky,vzhľadomnazmenubydliskaaúroveňvzťahov
s otcom detí, nebolo možné spravodlivo vyžadovať, aby v spoločnosti naďalej pracovala. Matka taktiež
primeraným a dostatočným spôsobom odôvodnila pozastavenie vykonávania živnosti, prihliadajúc k
predmetu podnikania, ktorý reálne vykonávala a trvaniu rodičovskej dovolenky.

Pokiaľ ide o výdavky rodičov na bývanie, vrátane výdavkov na energie, tieto sa od posledného
rozhodnutia výraznejším spôsobom nezmenili. Matka v konaní tvrdila aj preukázala totožnú výšku
zálohových platieb na plyn a elektrinu ako v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom,
výška platby za vodu sa znížila z 8,33 eur mesačne na 7,- eur mesačne (preukázaná úhrada 63,- eurza obdobie od 20. 10. 2014 do 22. 7. 2015, t. j. za 9 mesiacov). Vzhľadom na uvedenú skutočnosť
(t. j. nepreukázanú závažnejšiu zmenu pomerov v časti výdavkov na bývanie oproti stavu, z ktorého
súd vychádzal pri poslednom rozhodovaní), súd nepovažoval za potrebné vykonávať v tomto smere

otcom navrhované dokazovanie predložením vyúčtovacích faktúr. Výdavky na energie u otca oproti
naposledy posudzovanému stavu mierne vzrástli (plyn o 9,91 eur mesačne, elektrina o 1,58 eur
mesačne, voda o 41,08 eur mesačne, pričom súd vychádzal z vyúčtovanej ceny za spotrebu energií
za posledné zúčtovacie obdobie, zistenej z faktúr predložených otcom), avšak za súčasného poklesu
výdavku na splátku hypotekárneho úveru o 15,04 eur mesačne (z 237,44 eur na 222,40 eur). V čase

posledného rozhodovania o výživnom sa na úhrade nákladov spojených s užívaním domu podieľali
rodičia otca sumou 400,- eur mesačne, čo pokračovalo aj po začatí konania. Uvedenú skutočnosť mal
súd preukázanú z listinného dôkazu - zrušenia trvalého príkazu na úhradu, z ktorého vyplynulo, že otec
otca detí prispieval na náklady na užívanie domu sumou 400,- eur mesačne v období od júna 2012
do marca 2016. Až priebehu konania rodičia otca prestali prispievať na úhradu nákladov spojených s
užívaním domu. Je však potrebné uviesť, že od posledného rozhodnutia došlo aj ku zmene osôb rodinný

dom užívajúcich, keďže v dome býva aj manželka otca so svojou dcérou, ktorá je z uvedeného dôvodu
povinná podieľať sa pomerne na úhrade nákladov spojených s užívaním domu.
Súd nemal preukázanú zmenu majetkových pomerov na strane rodičov od posledného rozhodnutia o
výživnom. Rodičom od uvedeného času nepribudol žiaden majetok, ktorého vlastníctvo by malo vplyv
na výšku výživného. Otec je, spolu so svojimi rodičmi, spoluvlastníkom rodinného domu, tak ako v

čase posledného rozhodovania. Ku skutočnosti prevodu spoluvlastníckych podielov na rodičov otca
však došlo už pred posledným rozhodnutím o výživnom, kedy súd z tejto skutočnosti pri rozhodovaní
vychádzal, nejedná sa teda o zmenu pomerov na strane otca. Napriek tomu, že rodinný dom, užívaný
otcom, predstavuje nadštandardné bývanie, uspokojuje rodinný dom potrebu bývania otca a jeho
rodiny, preto nemožno od otca spravodlivo vyžadovať, aby sa uvedeného majetku zbavil. Otec je aj

spoluvlastníkom pozemkov v katastrálnom území Z., ktoré však nadobudol v čase pred posledným
rozhodnutím o výživnom (rok 2007), k zmene pomerov teda v tomto smere na jeho strane nedošlo.
Prípadný prevod vlastníckeho práva k uvedeným pozemkom je podmienený súčinnosťou ostatných
spoluvlastníkov. Navyše, jedná sa o pozemky, ktoré majú doposiaľ charakter ornej pôdy, sú bez
prístupovej cesty a z uvedeného dôvodu, podľa vyjadrení dvoch realitných kancelárií, v súčasnom

stave nepredajné. Spoluvlastníkmi chaty vo Vyšných Ružbachoch sú obaja rodičia, pričom tomu tak
bolo už v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom. Bez vzájomnej súčinnosti oboch
rodičov nie je možné chatu scudziť, pričom otec preukázal, že matku ohľadne vysporiadania podielového
spoluvlastníctva k uvedenej nehnuteľnosti oslovil listom. Aktuálne je preto spoluvlastníctvo otca k
pozemkom v Dražovciach a k chate vo Vyšných Ružbachoch bez vplyvu na posúdenie jeho reálnych

schopností a možností vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti.
Súd mal preukázanú zmenu pomerov aj na strane maloletých detí, ktoré sú od posledného rozhodnutia
o výživnom nielen vekovo staršie, čo samo o sebe má za následok zvýšenie výdavkov na uspokojovanie
ich potrieb, ale nastúpili aj do školského resp. predškolského zariadenia. Aktuálne navštevuje maloletý
V. materskú školu, od 1. 9. 2016 nastupuje do 1. ročníka základnej školy. Maloletý K. je aktuálne žiakom

1. ročníka základnej školy. Z listinných dôkazov, predložených matkou, mal súd preukázanú výšku
výdavkov na maloletého V., súvisiacich s návštevou materskej školy, v sume 45,72 eura priemerne
mesačne (školné 12,- eur mesačne, stravné 25,80 eur mesačne, poplatok na hygienické potreby 4,-
eur mesačne, poistné 1,- eur ročne, poplatok schválený rodičmi 15,- eur ročne, poplatok na zošity 3,-
eur ročne a poplatky za akcie 28,- eur ročne podľa potvrdení materskej školy o skutočne vynaložených

výdavkoch zo dňa 16. 6. 2016 a 7. 12. 2015), v súvislosti so záujmovou činnosťou vo výške 24,33
eur mesačne (16,- eur cvičenie a 8,33 eur pomerná časť poplatku za základnú umeleckú školu), na
pravidelne užívané lieky vo výške 1,10 eur mesačne (podľa výpovede matky 0,60 eur Zyrtec a 0,50 eur
Ecobec), spolu 71,15 eur. Na maloletého K. v súvislosti so školskou dochádzkou vznikajú výdavky vo
výške priemerne 42,98 eur mesačne (školská družina 4,50 eur mesačne, stravné 23,50 eur mesačne,

zošity, písanky s predtlačou, blok prípravných cvikov, pracovné zošity, časopis, poistné, triedny fond,
príspevok ZRŠ, podľa potvrdenia školy z 14. 9. 2015, priemerne mesačne 6,38 eur a školské akcie,
podľa súpisu vyhotoveného matkou, priemerne mesačne 8,60 eur), v súvislosti so záujmovou činnosťou
10,33 eur mesačne (pomerná časť poplatku za základnú umeleckú školu 8,33 eur a krúžok atletiky
2,- eur), na pravidelne užívané lieky vo výške 1,10 eur mesačne (podľa výpovede matky 0,60 eur na

Levocetirizín a 0,50 eur Ecobec), spolu 54,41 eur. Okrem uvedených pravidelných výdavkov na deti,
ktoré boli preukázané matkou predloženými listinnými dôkazmi, vznikajú na deti aj ďalšie výdavky, a to
najmä na stravu mimo školských zariadení, ošatenie a obutie, akútnu zdravotnú starostlivosť, bývanie.
Je však potrebné uviesť, že na deti vznikajú len bežné výdavky, porovnateľné výdavkami na výživu ichrovesníkov. Hoci obe deti navštevujú odbornú ambulanciu alergológa, nevznikajú v súvislosti s tým
nadpriemerné výdavky, nakoľko výdavok na pravidelne užívané lieky je u každého z detí vo výške 1,10
eura mesačne a odborné vyšetrenia absolvujú jeden krát za 2-3 mesiace, čo, vzhľadom na vzdialenosť

bydliska detí a ambulancie lekára, taktiež nespôsobuje výrazne zvýšené výdavky. Rovnako tak výdavky
na deti v súvislosti s výkonom záujmovej činnosti nie sú nadpriemerné, ale bežné, deti sa nevenujú
záujmovejčinnosti,ktorábyvyžadovalamimoriadnevysokévýdavky(V.24,33eurmesačne,K.10,33eur
mesačne). V konaní neboli tvrdené, ani preukázané, prípadné ďalšie výdavky na maloleté deti, ktoré by
sa vymykali bežným výdavkom na deti v porovnateľnom veku (napr. v súvislosti so zdravotným stavom,

špeciálnymi nárokmi na stravovanie, dochádzaním do školského zariadenia mimo miesta bydliska resp.
pobytom na internáte, finančne náročnou záujmovou činnosťou).
Súd prihliadol pri rozhodovaní aj k zásade práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. V
tejto súvislosti súd uvádza, že celkový disponibilný príjem na jedného člena domácnosti, po odpočítaní
nevyhnutých výdavkov na bývanie, je tak v domácnosti matky ako aj v domácnosti otca približne rovnaký
(v domácnosti otca zistený z úhrnu príjmov do domácnosti v sume aktuálneho príjmu otca 545,50 eur

a príjmu jeho manželky 821,05 eur, po odpočítaní výdavkov na bývanie v sume 68,08 eur, 91,18 eur,
115,91 eur a splátky úveru 222,40 eur a výživného na obe deti od 1. 7. 2015 v sume 250,- eur, t. j. 618,98
eur/3 osoby v domácnosti, čo činí 206,33 eur na osobu a v domácnosti matky zistený z úhrnu príjmov
do domácnosti v sume aktuálneho príjmu matky 560,65 eur a výživného v sume od 1. 7. 2015 spolu
250,- eur, po odpočítaní výdavkov na bývanie v sume 150,- eur, 35,- eur a 7,- eur, t. j. 618,65 eur/3

osoby v domácnosti, čo činí 206,22 eur na osobu).
Prihliadajúc ku všetkým uvedeným skutočnostiam, súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu
maloletého K. v období od podania návrhu na začatie konania, t. j. od 29. 5. 2015, do 30. 6. 2015
zníženým výživným v sume 150,- eur mesačne a na maloletého V. v sume 130,- eur mesačne a od 1.
7. 2015 na maloletého K. zníženým výživným v sume 135,- eur mesačne a na maloletého V. zníženým

výživným v sume 115,- eur mesačne, zohľadniac rozdielnu výšku príjmov otca v období od podania
návrhu,t.j.od29.5.2015,do30.6.2015aod 1.7.2015doposiaľ.Vzhľadomnaskutočnosť,žeaktuálne
na maloletého K., najmä prihliadajúc k veku a k tomu, že už navštevuje základnú školu, vznikajú vyššie
výdavky ako na maloletého V., súd určil na maloletého K. vyššie výživné ako na maloletého V., pričom
vo vzťahu ku každému z detí znížil výživné rovnako.

Súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol, nakoľko aj napriek tomu, že v konaní bolo preukázané
zvýšenie výdavkov na výživu maloletých detí, z vyššie uvedených dôvodov nebolo preukázané, že
aktuálne by bolo v schopnostiach a možnostiach otca, aby prispieval na výživu maloletých detí vyššou
ako súdom určenou sumou zníženého výživného.
Súd rozhodol, že ďalšie rodičmi navrhované listinné dôkazy, a to správou Centra Slniečko, n. o.

navrhovanou otcom a listinnými dôkazmi preukazujúcimi výšku dôchodkov rodičov otca, potvrdením
Lions Klubu o výške členského a aktivitách otca, preukazujúce hodnotu pozemku v Dražovciach,
fotodokumentáciou maloletého V. preukazujúcou zúčastnenie sa lyžiarskeho výcviku, potvrdením školy
ohľadne výdavkov na maloletého K., preukazujúcich mzdu matky pred júnom 2008 poberanú v
obchodnej spoločnosti Inveon, s. r. o., znaleckým posudkom MUDr. Štefáka a rozhodnutím krajského

súdu, nevykoná, nakoľko zistený skutkový stav bol postačujúci pre rozhodnutie vo veci a vykonávanie
ďalších dôkazov by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.
O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

2. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie matka dieťaťa, ktorá žiadala, aby

odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a návrh otca maloletých detí na zníženie výživného
zamietol v celom rozsahu a naopak, aby vyhovel jej návrhu na zvýšenie výživného na maloleté deti tak,
ako požadovala v návrhu na zvýšenie výživného. Svoje odvolanie podrobne odôvodnila.

3. Otec maloletých detí odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie nepodal, v písomnom vyjadrení

reagujúcomnaodvolaniematkymaloletýchdetítaktiežpodrobnepopísalsvojedôvody,svojezárobkové,
majetkové, ako i ďalšie pomery, výdavky a žiadal, aby odvolací súd odvolanie matky detí zamietol.

4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky maloletých detí uviedol, že zníženie
výživného nie je na prospech maloletých detí, ale u oboch rodičoch nastala zmena pomerov od času,

kedy bolo rozhodované o výživnom. V dobe rozhodovania o poslednom výživnom otec pracoval a mal
vyšší príjem a matka bola na materskej dovolenke, t.č. sa otcom príjem znížil a matke zvýšil, nakoľko
už pracuje. Preto kolízny opatrovník považoval rozsudok okresného súdu za vecne správny a navrhoval
ho potvrdiť.5. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu
Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie

rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a
doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných
procesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zák. č.
161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Odvolací súd bol potom povinný pri
svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP)

s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej

správnosti.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220
ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo
k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolateľ v podanom odvolaní
neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak

vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu
je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.

11. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné.

12. Okresný súd pri rozhodovaní správne vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí a zo
schopnosti a možnosti povinného rodiča, pričom dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného je
len čiastočne dôvodný. Zohľadnil skutočnosť, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému
dieťaťu plní aj výkonom osobnej starostlivosti a uspokojovaním jeho bytovej potreby.

13. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča (v prejednávanej veci otca) musí súd
postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Snaha
povinného rodiča znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru, je zo zákona eliminovaná
tým, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) súd neprihliada len na jeho skutočné
príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potencionálnych príjmov,

teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností
(vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na
trhu práce a pod.). Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy,
ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového
prospechu. Okrem toho v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými

výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd
neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.14. V prejednávanej veci súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym
právnym záverom, keď pri rozhodovaní zohľadnil jednak príjmy obidvoch rodičov maloletých detí, ich
osobné, majetkové a bytové pomery, mieru osobnej starostlivosti rodičov o deti a predovšetkým potreby

maloletých detí v aktuálnom čase. S poukazom na všetky vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal
opodstatnenosť argumentácií odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto rozsudok
okresného súdu v odvolaním napadnutej časti potvrdil ako vecne správny.

15. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 CSP v spojení

s § 52 CMP s tým, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)