Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. február 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6Pc/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616208177
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616208177.2

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci navrhovateľky Y. H., V.. XX. XX. XXXX, P. P. XXX, o
neúplnom podaní, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, doručeným
súdu dňa 24. 11. 2016, takto

r o z h o d o l :

Súd odmieta podanienavrhovateľkyoznačenéako:„Žiadosťouznaniedohodyoplnenívyživovacej
povinnosti na dospelé dieťa,“ ktoré bolo súdu doručené dňa 24. 11. 2016.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 24. 11. 2016 bolo Okresnému súdu Liptovský Mikuláš doručené (osobným podaním), podanie
navrhovateľky, označené ako „Žiadosť o uznanie dohody o plnení vyživovacej povinnosti na dospelé
dieťa.“ Navrhovateľka v podaní uviedla, že žiada o uznanie dohody o plnení vyživovacej povinnosti na
dospelé dieťa, ktorá bola spísaná mediátorom JUDr. Jaroslavom Magurom. Dohoda bola uzatvorená
medzi ňou a jej matkou. Potrebu uznania mediačnej dohody odôvodnila navrhovateľka tým, že:

„potrebuje potvrdenie aj od súdu (pečiatku).“

2. Uznesením č. k. 6Pc/13/2016-6 zo dňa 09. 12. 2016 súd vyzval navrhovateľku, aby odstránila vady
svojho neúplného a nezrozumiteľného podania, pričom v uznesení súd uviedol v čom je podanie neúplné
a nezrozumiteľné a aj to ako ho treba doplniť. Zároveň súd v uznesení poučil navrhovateľku o tom, že v
prípade ak v súdom určenej lehote svoje podanie nedoplní v súlade s výzvou, súd jej podanie odmietne.

3. Podľa článku 8 základných princípov Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany sporu sú
povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,
a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

4. Podľa článku 10 ods. 1 základných princípov CSP, strany sporu postupujú v konaní v súlade so

zákonom a podľa pokynov súdu.

5. Podľa článku 11 ods. 1 základných princípov CSP, úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím
na ich obsah.

6. Podľa § 123 ods. 1 CSP, podanie je úkon určený súdu.

7. Podľa § 124 ods. 1 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

8. Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje ae) podpis.

9. Podľa § 129 ods. 1, 2, 3 CSP,

(1) Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo
zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o
podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo
opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
(2) V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho

treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
(3) Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí,
ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

10. Podľa § 2 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku, (ďalej len „CMP“),
(1) Na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon

neustanovuje inak.
(2) Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania,
účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

11. Podľa § 25 CMP, v návrhu na začatie konania sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie

označenie účastníkov, ich zástupcov, ak ich majú, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností,
označenie dôkazov na ich preukázanie a musí byť zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa § 32 ods. 1, 2 CMP,
(1) Účastníci sú povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na rozhodnutie.

(2) Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení.

13. Na základe citovaných ustanovení a s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd odmietol
podanie navrhovateľky, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konanie. V podaní
absentovali všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 CSP) a to: ktorej sa veci sa podanie týka a čo

sa ním sleduje. Taktiež navrhovateľka vo svojom podaní neuviedla ani osobitné náležitosti podania v
zmysle § 25 CMP, keď podanie neobsahovalo označenie účastníkov konania (prípadne ich zástupcov),
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie, a súd
vzhľadom na obsah podania, nemal jednoznačne za preukázané, čoho sa navrhovateľka mienila svojím
podaním domáhať.

14. V uznesení, ktorým súd navrhovateľku vyzval na odstránenie vád podania boli uvedené jeho
nedostatky a zároveň aj to ako treba podanie doplniť. Navrhovateľka prevzala uznesenie spolu s
poučením o procesných právach a povinnostiach účastníka konania (§ 160 CSP), dňa 16. 12. 2016,
pričom do dnešného dňa svoje podanie v súdom určenej 10-dňovej lehote nedoplnila ani neopravila.

Vzhľadom na zistené závažné nedostatky v náležitostiach podania navrhovateľky súd konštatuje, že
o tomto podaní nie je možné ďalej pokračovať v konaní. Neúplnosť podania spočívajúca v absencii
vymedzenia okruhu účastníkov konania ako aj v tom čoho sa navrhovateľka zrejme chcela svojím
podaním domáhať, súd nemôže odstrániť sám z vlastnej iniciatívy. V dispozičnej sfére jednotlivca
je jeho slobodné a dobrovoľné rozhodnutie obrátiť sa so svojou právnou vecou na súd ako orgán

ochrany práva, aby mu bola poskytnutá právna ochrana jeho ohrozených alebo porušených práv a
právom chránených záujmov. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka ani po výzve súdu presne, jasne a
zrozumiteľne neuviedla čo svojím podaním sleduje, súd nemôže ďalej konať o tomto podaní. Domnienky
súduopravdepodobnomobsahupodanianavrhovateľkymôžubyťodstránenélentým,ženavrhovateľka
doplní svoje podanie o všeobecné a osobitné náležitosti podania tak, aby boli odstránené akékoľvek

pochybnosti o tom, čoho sa chcela domáha. Z doterajšieho právneho posúdenia obsahu podania
navrhovateľky vyplýva, že svojím podaním sa pravdepodobne domáhala schválenia mediačnej dohody
vo forme súdneho zmieru (§ 15 ods. 2 písm. b/ zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii v znení neskorších
predpisov). Vo vzťahu k tejto predpokladanej právnej interpretácii podania súd uvádza, že navrhovateľka
v podaní pravdivo a úplne neopísala rozhodujúce skutočnosti dotýkajúce sa začatia mediácie tým, že by

označila a k návrhu na začatie konania pripojila dohodu o začatí mediácie, ktorá by obsahovala zákonom
obligatórne vyžadované náležitosti (§ 14 ods. 1 Zákona o mediácii), pričom dohoda o začatí mediácie
musí byť uzatvorená v písomnej podobe. Zároveň súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že uvedená
dohoda je zákonným predpokladom (§ 14 ods. 2 Zákona o mediácii) k tomu, aby vôbec mediáciazačala. Ďalej Zákon o mediácii ukladá poučovaciu povinnosť mediátorovi vo vzťahu k stranám mediácie.
Nesplnením povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti navrhovateľkou (§ 32 ods. 1, 2 CMP), súd nemal
za preukázané, že predložená mediačná dohoda, uzatvorená dňa 28. 09. 2016 medzi navrhovateľkou a

jej matkou, bola dosiahnutá ako výsledok na základe zákonom predpokladaného postupu mediačného
konania. V prípade ak sa navrhovateľka domáhala schválenia mediačnej dohody vo forme súdneho
zmieru, bolo potrebné, aby návrh na jej schválenie bol podaný dotknutými účastníkmi mediačnej dohody.
Navrhovateľka v podaní neuviedla okruh účastníkov konania, preto súd nevie ustáliť, či tu je záujem na
schválení súdneho zmieru, ktorý by sa dotýkal relevantných účastníkov konania. Alternatívou právneho

posúdenia obsahu podania navrhovateľky môže byť to, že ide o neúplný a nezrozumiteľný návrh na
začatie konania vo veciach výživného plnoletých osôb (§ 155 CMP). Uvedené konanie možno začať
len na návrh, pričom návrhovú iniciatívu oprávneného z vyživovacej povinnosti nemôže súd nahrádzať.
Citované procesnoprávne ustanovenie CMP v tejto úprave nadväzuje na hmotnoprávne ustanovenie §
65 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v 3 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník, v
ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP).

Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou súdu podľa § 129 ods. 1 CSP,
najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní
proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal. (§ 129 ods. 4 CSP).