Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Fedor Benka

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/97/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114228754
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114228754.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie
Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., IČO:
35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so
sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanej: E. U., nar. XX.XX.XXXX, Y. XXXX/X, M., o zaplatenie
466,51 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 7.

októbra 2015, č.k. 19C/195/2015-28, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti lehoty plnenia m e n í tak,
že prisúdenú istinu a úroky z omeškania povoľuje žalovanej zaplatiť v splátkach po 50,- eur mesačne,
vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku tak, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 307
eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 307 eur od 13.12.2011 do zaplatenia do troch
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh zamietol. Súčasne uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť splnomocnenému zástupcovi žalobcu náhradu trov konania vo výške 8,70 eur za súdny poplatok
za návrh a trovy právneho zastúpenia vo výške 31,29 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 1 ods. 2, § 9 ods. 2 písm. f), j) a k), § 11
ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a §
3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., keď z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovanej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na základe zmluvy o pôžičke č. 7088400 zo dňa 02.03.2011, a to vo
výške 350 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v mesačných splátkach po 21,50 eur. V zmluve bol
dohodnutý počet splátok 24, celkové náklady 166 eur, celková suma pôžičky 516,- eur, ročná úroková

sadzba 48,85 %, priemerná hodnota RPMN 44,86 %, RPMN 48,85 % a konečná splatnosť 03/2013.
Súd prvej inštancie z dokazovania uzavrel, že z predmetnej úverovej zmluvy nie je zrejmá výška, počet
a termíny splátok istiny, úrokov, prípadne iných poplatkov, nie je zrejmý ani dátum konečnej splatnosti
úveru, keď údaj 03/2013 je nepostačujúci, pričom uvedené skutočnosti boli podstatnými náležitosťami
zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.. Predmetná zmluva o úvere má charakter spotrebiteľského
úveru, a preto povinnosťou súdu bolo posudzovať platnosť zmluvy a jej obsahové náležitosti v súlade

s týmto zákonom v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. V zmysle § 11 ods. 1 písm. a)
cit. zákona je pre absenciu vyššie uvedených náležitostí poskytnutý úver považovaný za bezúročný a
bez poplatkov. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu307,- eur, keďže žalovaná z poskytnutého úveru 350,- eur doposiaľ zaplatila 43,- eur a vo zvyšku
návrh zamietol. Nakoľko žalovaná nezaplatila pohľadávku v lehote splatnosti jednotlivých splátok ani
dodatočne v lehote poskytnutej právnym predchodcom žalobcu vo výzve zo dňa 04.12.2011, t.j. do troch

dní od doručenia výzvy, dostala sa žalovaná do omeškania, čím žalobcovi vzniklo právo na zákonný
úrok z omeškania dňom nasledujúcom po uplynutí lehoty na plnenie, t.j. od 13.12.2011, a to vo výške
9,25 % ročne z výšky priznanej istiny. Súčasne súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods.
2 O.s.p. a prevažne úspešnému žalobcovi priznal náhradu uplatnených trov konania a trov právneho
zastúpenia v pomernej výške zodpovedajúcej jeho úspechu v spore 31,62 %.

3. Proti tomuto rozsudku podala len čo do lehoty plnenia vo veci samej (povinnosť na zaplatenie do troch
dní od právoplatnosti sumy 307,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 307,- eur
od 13.12.2011 do zaplatenia) včas odvolanie žalovaná a navrhla ho zmeniť tak, že jej budú povolené
mesačné splátky po 10,- alebo 15,- eur mesačne vždy do konca kalendárneho mesiaca. Odvolanie
odôvodnila tým, že pôžičku nemohla splácať z dôvodu zníženia príjmu len na starobný dôchodok v sume

263,- eur, z ktorého platí ešte tri ďalšie pôžičky v sume 110,- eur. K odvolaniu priložila potvrdenie o
výplate dôchodku v označenej výške.

4. Žalobca považoval odvolanie žalovanej za nedôvodné, keď žalovaná neuviedla žiadne skutočnosti,
ktoré by vyvracali oprávnenosť žalobcom uplatnenej pohľadávky a navrhol napadnuté rozhodnutie

potvrdiť ako vecne správne v celom rozsahu a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,
že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania ( pretože odvolanie sa týkalo len zročnosti pohľadávky) preskúmal napadnutý
rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379, 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

6. Predmetom odvolania je povolenie splátok na zaplatenie žalobcovi priznanej istiny s príslušenstvom

(otázka lehoty plnenia alebo inak zročnosti pohľadávky). Súd prvej inštancie postupoval pri rozhodovaní
v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. vtedy účinného, podľa ktorého ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je
potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že
peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.

7. Podľa § 232 ods. 2, 3, 4 CSP, účinného od 01.07.2016, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť,
rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na
plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu
lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť
týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak, súd môže rozhodnúť,

že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

8. Citované ustanovenie upravuje všeobecnú lehotu na plnenie (3 dni), ktorá začína plynúť od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže tiež povoliť plnenie v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti
určí, pričom hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanému, ktorého platobnú povinnosť určil, priznať

výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, aj v konaní
prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v
prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadne zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti
nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš
ťaživé.

9. Odvolací súd bol toho názoru, že o uvedený prípad išlo aj v prejednávanej veci. Z finančnej situácie
žalovanej vyplýva, že priznaná suma 307,- eur spolu so zákonným úrokom 9,25% ročne z tejto sumy od
13.12.2011dozaplatenia,presahujejejmožnosti,keďžežalovanápoberáibastarobnýdôchodokvsume
263,- eur ( ktorého výšku preukázala listinným dôkazom), pričom súčasne spláca aj iné dlhy. Rozsudkom

priznaná suma tak značne presahuje celý mesačný príjem žalovanej a uložením povinnosti zaplatiť
dlh jednorazovo by mohla byť vystavená existenčným problémom, ktoré by ohrozili uspokojovanie jej
základných potrieb.S prihliadnutím na hroziace nepriaznivé následky v prípade trvania na jednorazovom
splnení dlhu odvolací súd dospel k záveru, že je dôvodné povoliť žalovanej mesačné splátky, nie však vnavrhovanej výške 10,- eur resp. 15,- eur, pretože takáto výška by žalovanú neprimerane zvýhodňovala
oproti žalobcovi. Jedným z ustálených pravidiel rozhodovacej praxe súdov je pravidlo, podľa ktorého
by k zaplateniu celého dlhu vo forme splátok malo prísť najneskôr do 36 mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa takáto výhoda poskytla. V danom prípade však odvolací súd nevidel dôvody
na poskytnutie takého dlhého obdobia na úhradu dlhu žalovanej a to jednak s ohľadom na výšku dlhu
ako aj na skutočnosť, že žalobca márne čaká na úhradu svojej pohľadávky už od decembra 2011 ( kedy
zaslal žalovanej predžalobnú upomienku) a nemožno preto od neho spravodlivo žiadať, aby čakal na
jej úhradu ďalšie tri roky. V neposlednom rade odvolací súd vzal do úvahy laxný prístup žalovanej k

plneniu svojich záväzkov, keď tejto nič nebránilo splácať doteraz svoj záväzok v takých splátkach, aké jej
finančnásituáciadovoľovalaatýmdlhpostupneznižovať,čovšakneurobilaavosvetletakéhotoprístupu
sa návrh na určenie veľmi nízkych splátok javí ako účelové konanie v snahe o oddialenie splnenia dlhu.

10. Práve takýmito úvahami preto odvolací súd dospel k záveru, že princípu vyváženej ochrany práv
oboch strán sporu i so zreteľom k okolnostiam vlastným tejto konkrétnej veci zodpovedá lehota na

plnenie a povolenie splátok tak ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia a preto podľa § 388 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti lehoty plnenia zmenil spôsobom uvedeným vo výroku
tohto rozhodnutia.

11. V odvolacom konaní tak síce mala formálne úspech žalobkyňa, avšak iba čiastočný, keď v tomto

prípade žalovanej na jednej strane bolo vyhovené v otázke povolenia splátok namiesto jednorazovej
zročnosti do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, avšak zároveň nebola úspešná pokiaľ ide o navrhovanú
výšku splátok. Odvolací súd preto, vychádzajúc z pomeru úspechu strán v odvolacom konaní v zmysle
§ 255 ods. 1 CSP, rozhodol o trovách odvolacieho konania za použitia ustanovenia § 255 ods. 2 CSP v
spojenísustanovením§396ods.1CSPavyslovil,žežiadnazostránnemánanáhradutrovodvolacieho

konania právo.

12. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.