Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Antónia Kandravá
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmenené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/15/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814208805
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8814208805.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Antónie Kandravej a sudcov JUDr.
Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých, mal. Q. A., nar. XX.
XX. XXXX a mal. X. A., nar. XX. XX. XXXX, obe bytom pri matke, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately
Vranov nad Topľou, odd. sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov
nad Topľou, na návrh matky: W. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. XXX, prechodne XX X., O., T.,
E XLP, A. S., zastúpenej advokátom: JUDr. Daniela Knežová, Letná 40, Košice, za účasti otca: Ing. B.
A., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXX, o zvýšenie výživného a zmenu úpravy styku otca s maloletými
deťmi,oprotinávrhuotcanazmenuúpravyrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletýmdeťomauloženie
povinnosti matke pravidelne otca informovať, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Vranov
nad Topľou č. k. 8P 173/2014-234 zo dňa 12.3.2015 jednohlasne takto
r o z h o d o l :
I. M e n í sa rozsudok vo výroku o styku otca s mal. deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s
maloletými deťmi každý rok od 2. 8. do 18. 8.
Matka je povinná mal. deti odovzdať otcovi mal. deti dňa 2. 8. toho ktorého roka do 20.00 hod. v mieste
trvalého bydliska otca a otec je povinný po ukončení styku dňa 18. 8. toho ktorého roka odovzdať mal.
deti matke v mieste jej trvalého bydliska na území Slovenskej republiky do 20.00 hod.
II. Z r u š u j sa rozsudok vo výroku o výživnom, dlžnom výživnom, vo výroku o trovách konania a v
rozsahu zrušenia sa vec v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„M e n í sa výrok rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 3C/53/2010 zo dňa 28. 07.
2010 a to tak, že sa z v y š u j e výživné na mal. Q. A., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 50 eur na sumu
70 eur a na mal. X. A., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 50 eur na sumu 60 eur, ktoré výživné je otec p o v
i n n ý platiť vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 01. 10. 2014.
Dlžné výživné za obdobie od 01. 10. 2014 do 28. 02. 2015 na mal. Q. A. v sume 100 eur a na mal. X.
A. v sume 50 eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach
po 10 eur, pod následkom straty výhody splátok.
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi každý rok od 01. 08. do 21. 08. a to tak, že
matka je p o v i n n á maloleté deti odovzdať otcovi dňa 01. 08. toho ktorého roka do 20.00 hod. vmieste trvalého bydliska otca a otec je p o v i n n ý po ukončení styku dňa 21. 08. toho ktorého roka
odovzdať maloleté deti matke pred jej bytom do 20.00 hod.
Otec je o p r á v n e n ý komunikovať s maloletými deťmi prostredníctvom Skype-
u vždy druhú a štvrtú nedeľu v mesiaci o 20.00 hod. stredoeurópskeho času (SEČ) prostredníctvom
skypeových adries maloletých detí: Q._K., X. O..
Matka je p o v i n n á informovať otca vždy k 30. dňu toho ktorého mesiaca o zdravotnom stave
maloletých detí a o ich školských výsledkoch na emailovú adresu B. .
V prevyšujúcej časti návrhy matky a otca z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.“
Rozhodnutie o výživnom odôvodnil cit.: „Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že návrhy
oboch rodičov sú čiastočne dôvodné. Maloleté deti žijú už šiesty rok v spoločnej domácnosti s matkou
vo A. S.. Ich odôvodnené potreby sú zo strany matky riadne uspokojované. Deti majú zabezpečené
vhodné bytové podmienky, zvykli si na školský systém v zahraničí a podľa predložených správ v škole
dosahujú veľmi dobré výsledky. V konaní sa obe maloleté písomne vyjadrili a neprejavili záujem o zmenu
výchovného prostredia. Súd preto nepovažoval návrh otca na zmenu osobnej starostlivosti u detí za
dôvodný a v záujme maloletých.
Otec v písomnom protinávrhu tvrdil, že sa s matkou nedohodol na podstatných veciach súvisiacich s
dcéramiatonajmänaichvysťahovanísadocudziny,ozmeneškoly.Uviedol,ženatakétokonaniematke
nedal súhlas. Súd s prihliadnutím na vykonané dokazovanie, po oboznámení sa s pripojeným spisom
tunajšieho súdu sp. zn. 3C/53/2010 konštatuje, že už v čase rozvodového konania žila matka spolu s
maloletými dcérami v zahraničí o čom mal otec vedomosť. Uzavretím rodičovskej dohody v rozvodovom
konaní otec súhlasil so zverením maloletých do osobnej starostlivosti matky a vzhľadom na vtedajšie
pomery v ich rodine vlastne súhlasil aj s vycestovaním maloletých a so zmenou školy. Naviac od času
kedy matka s maloletými deťmi odišla zo Slovenska ubehlo už 6 rokov a otec sa doposiaľ nedomáhal
svojich práv, netvrdil, že dcéry sa odsťahovali neoprávnene bez jeho súhlasu, že sa rodičia nedohodli
na podstatných veciach týkajúcich sa ich detí.
Od poslednej úpravy výšky vyživovacej povinnosti otca v rozvodovom konaní rodičov v júli 2010
uplynula doba viac ako štyroch rokov. Maloleté deti vyrástli, riadne si plnia školské povinnosti a ich
odôvodnené potreby sa zvýšili. Na ich strane nastala taká podstatná zmena pomerov, ktorá odôvodňuje
zvýšenie výživného. Súd pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného zisťoval ako sa zmenila
zárobková a majetková situácia otca ako povinného rodiča. Porovnaním týchto pomerov bolo zistené,
že otec v roku 2010 dosahoval v zamestnaní priemerný mesačný čistý príjem vo výške 552,32 eur. V
súčasnosti za obdobie roku 2014 a januára 2015 otcov priemerný mesačný čistý zárobok činí 583,13
eur, teda jeho príjem sa zvýšil len minimálne. Majetkové pomery otca sa od roku 2010 nezmenili.
Otec v konaní potvrdil záujem podieľať sa na zabezpečení výživy maloletých dcér, doložil listinné
doklady, ktoré preukazujú, že si hľadá lepšie platenú prácu, snaží sa zvyšovať si vzdelanie. Taktiež
má snahu minimalizovať svoje mesačné výdavky. Je potrebné prisvedčiť tvrdeniam matky, že náklady
na odôvodnené potreby oboch maloletých dcér sa od poslednej úpravy výživného zvýšili. Zároveň je
však nutné konštatovať, že uspokojovanie potrieb detí je vždy ohraničené zárobkovými možnosťami
rodičov. V danom prípade po zohľadnení veku maloletých, ich odôvodnených potrieb, zárobkových a
majetkových pomerov rodičov, schopností a možností otca, súd zvýšil výživné u maloletej Q. zo sumy
50 eur na čiastku 70 eur a u maloletej X. zo sumy 50 eur na sumu 60 eur, počnúc mesiacom október,
kedy matka podala návrh na súd.
Dlžné výživné za obdobie od 01. 10. 2014 do 28. 02. 2015, pozostávajúce z neuhradeného zvýšeného
výživného, na maloletú Q. v sume 100 eur (5 mesiacov x 20 eur) a na maloletú X. v sume 50 eur (5
mesiacov x 10 eur) súd uložil otcovi zaplatiť spolu s bežných výživným v mesačných splátkach po 10
eur, pod následkom straty výhody splátok.“
Pokiaľ ide o rozhodnutie prvostupňového súdu vo vzťahu k styku otca s maloletými dcérami, odôvodnil
ho cit.: „Návrh matky na zmenu úpravy styku otca s dcérami súd nepovažoval za odôvodnený a v záujmemaloletých detí. Matka tento návrh na neobmedzenú úpravu styku odôvodňovala tým, že takáto úprava
bude flexibilnejšia, bude viac vyhovovať dcéram aj rodičom a že vlastne umožní otcovi byť s deťmi
častejšie. Po oboznámení sa so stanoviskami rodičov, maloletých detí, zistení priebehu doterajšieho
stretávaniasaotcasdeťmimožnokonštatovať,ženeobmedzenáúpravastretávaniabyvdanomprípade
mohla byť zdrojom ďalších konfliktov medzi rodičmi. Neprispela by k prehlbovaniu vzťahu otca a detí,
ale práve naopak. Rodičia vo vyjadreniach popísali priebeh stretávania od roku 2010 až do roku 2014.
Za uvedené obdobia matka pricestovala s deťmi na Slovensko vždy počas letných prázdnin, nikdy nie
častejšie počas roka. Otec nemá možnosti, ktoré by mu umožňovali za dcérami vycestovať viackrát v
roku, naopak je preňho finančných problémom zabezpečiť cestu dcéram aj raz v roku. Maloleté deti majú
radi oboch svojich rodičov. Vykonaným dokazovaním bolo potvrdené, že posledné roky trávili s otcom
len minimálny čas, ktorý nie je postačujúci na prehlbovanie ich vzájomného vzťahu. S prihliadnutím na
stanoviská detí, ich školské povinnosti, na trvanie letných prázdnin, súd ponechal úpravu stretávania
otca s deťmi dátumovo od 01. 08. do 21. 08. Zmenil úpravu v tom, že matke uložil povinnosť dňa
01.08. odovzdať deti otcovi v mieste jeho trvalého bydliska a otcovi uložil povinnosť po ukončení styku
dňa 21.08. deti vrátiť matke. Prihliadol pritom na dohodu rodičov podpísanú dňa 28. 07. 2010, v deň
vyhlásenia rozsudku o rozvode, v zmysle ktorej sa rodičia dohodli, že sa budú podieľať na preprave detí
v jednej polovici. Matka sa zaviazala v dohode zabezpečiť finančne cestu aj doprovod detí k domu otca a
otec sa zaviazal zabezpečiť finančne cestu a doprovod po ukončení styku. Takúto úpravu styku považuje
súd toho času za optimálnu, zodpovedajúcu záujmu maloletých detí a spravodlivú pre oboch rodičov.
Keďže maloleté deti majú právo na zachovanie svojho vzťahu k obom rodičom a vzhľadom na
vzdialenosť bydliska otca od bydliska detí v zahraničí, majú deti umožnený osobný kontakt s otcom len
raz v roku, súd považoval za vhodné a v súlade s prehlbovaním vzťahu otca a dcér upraviť ich kontakt
aj prostredníctvom Skype-u a to 2. a 4. nedeľu v mesiaci podľa výroku tohto rozsudku.
Vzhľadom na konfliktné vzťahy medzi rodičmi, pobyt detí v zahraničí, bol súd toho názoru, že otec má
právo byť informovaný o podstatných veciach týkajúcich sa jeho maloletých detí. S prihliadnutím na
zistený skutkový stav súd uložil matke povinnosť otca písomne informovať vždy k 30. dňu v mesiaci o
školských výsledkoch detí a ich zdravotnom stave.“
O trovách konania rozhodol prvostupňový súd v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. c) zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“)
Proti rozsudku podala odvolanie matka namietajúc, že prvostupňový súd nedostatočne vyhodnotil
životné podmienky účastníkov konania a maloletých detí pri rozhodovaní o výške výživného a úprave
styku otca s maloletými deťmi pri rozvode. Od poslednej úpravy uplynuli štyri roky a zmenili sa tiež
školské podmienky u mal. detí a výška nákladov na ich výchovu a výživu. Rovnako prvostupňový súd
neakceptoval, že úprava styku je nevyhovujúca, nakoľko mal. deti sú obe stredoškoláčky, majú iné
záujmy a časové potreby, a to aj v čase letných prázdnin. Prvostupňový súd neupravil styk s otcom
flexibilnejšie, čo by bolo v záujme mal. detí. Rozsudok považovala za nepreskúmateľný, keďže nie je
zrejmé, kde má otec mal. deti matke odovzdať, či v jej bydlisku S. alebo vo A. S.. Rozsudok je tendenčný
a poskytuje otcovi neprimeranú výhodu. Poukázala na to, že mal. deti majú právo stýkať sa aj s jej
rodinou, keď sú na O., pár domov od bydliska otca. Úprava styku nezohľadňuje režim mal. detí. Mal.
Q. bola prijatá na J.. Už 20.8.2015 musí byť na J., kde si vyzdvihne výsledky záverečných skúšok a
nastúpi na vstupný pohovor. Mal. X. bude naďalej chodiť na doterajšiu strednú školu. Ona sa sama bude
môcť u nového zamestnávateľa čerpať dovolenku až 1.8.2015. Navrhla neobmedzený styk, ktorý by
obmedzilčasovýstres.Uviedla,ženikdynebránilaaninebudebrániťotcovistyksmal.dcérami.Rovnako
namietala, že pri určení výšky výživného súd nezohľadnil potencionalitu príjmu otca a neprihliadol na
vývoj životných nákladov detí. Prvostupňový súd nezohľadnil celkové majetkové pomery otca - rodinný
dom, pozemky, les, auto atď. Neskúmal, či otec detí nemôže mať zo svojho majetku ďalšie príjmy, napr.
predaj dreva z lesa, využívanie dreva pre vlastnú potrebu. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací
súd zmenil rozsudok vo výroku o styku tak, že upraví styk ako neobmedzený s uložením povinnosti
otcovi oznámiť matke dobu styku minimálne 24 hodín vopred matke a v časti o výživnom tak, že otec
je povinný odo dňa podania návrhu platiť výživné na mal. Q. výživné vo výške 100 Eur a na mal. Anetu
výživné vo výške 90 Eur s tým, že omeškané výživné je otec povinný platiť v mesačných splátkach vo
výške 20 Eur spolu s bežným výživným.Otec sa k podanému odvolaniu vyjadril poukazujúc na to, že sa jeho majetkové pomery od posledného
rozhodnutia súdu výrazne nezmenili. Naopak matka nezdokladovala výšku príjmu zo zamestnania,
taktiež výšku jej benefitov, ktoré sú jej vyplácané, a na ktoré má nárok pri zníženom príjme. Výživné platí
pravidelne a skromne im sporí. Zakupuje im vianočné darčeky, posiela peniaze k narodeninám, počas
letných prázdnin, kupuje oblečenie a veci, ktoré potrebujú, taktiež im kúpil notebook. Matka naopak
zdokladovala životne dôležité potreby parfumy, lyžovačku, na ktorej deti neboli, stravné v škole, pritom
sa deti stravujú doma. Matka podľa názoru otca nemá záujem, aby riešila styk najjednoduchšie v záujme
maloletých detí. Mal za to, že neobmedzený styk nezlepší citový vzťah medzi deťmi a ním. Náklady
na cestu do A. S. je nákladné. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý
rozsudok v plnom rozsahu.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods.
1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len
„O.s.p.“) preskúmal rozsudok v napadnutom výroku, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcichzust.§212O.s.p.azistil,žeodvolaniematkyječiastočnedôvodné.Odvolacísúdrozhodol
o odvolaní postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p., pričom miesto a čas
vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu.
Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZoR“) ak sa zmenia pomery, súd môže
aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone
rodičovských práv a povinností.
Podľa § 25 ods. 2 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku
1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu
styku žiadajú neupraviť.
Matka si musí uvedomiť dôležitosť otca v živote ich maloletých dcér. Spoločné trávené chvíle s otcom
sú pre maloleté deti tak prínosné po stránke emočnej, ako aj po stránke intelektuálnej (porov. uznesenie
Ústavného súdu Českej republiky vo veci II. ÚS 295/06). Rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije, má
právo na čo možno najširší kontakt s mal. dieťaťom, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého
je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosti či príkladom,
ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Je nutné mať na zreteli,
že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe iba ťažko
napraviteľná.
Nepochybne treba brať na zreteľ schopnosť rodičov vzájomne komunikovať. Obaja rodičia sú povinní
viesť dieťa k pozitívnemu vzťahu k druhému rodičovi a pôsobiť na dieťa v záujme pozitívneho vzťahu k
druhému rodičovi. Mal by vyvinúť snahu nielen umožniť styk s druhým rodičom, ale i vytvoriť zmysluplný,
láskyplný a pravidelný vzájomný vzťah, nakoľko jeho výchovný postoj môže viesť k nezvratným
negatívnym následkom vo vzťahu k emocionálnemu a psychosociálnemu vývoju maloletého dieťaťa.
Vo veciach úpravy styku musí brať súd do úvahy špecifiká každého jedného prípadu a z týchto
skutočností vyabstrahovať, čo je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa a za týmto účelom zisťovať
tiež názor maloletého dieťaťa. Neexistuje šablóna, v rámci ktorej by mohlo byť skonštatované, že
úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom podľa určitého vzorca (rozsah a forma) je optimálna a v jeho
najlepšom záujme. Majúc na zreteli uvedené je možné tvrdiť, že umožnenie styku rodiča s maloletým
dieťaťom v primeranej miere je závislé od hodnotenia konkrétnej situácie súdom na základe posúdenia
dôkazov a zistených skutočností.
Je potrebné zdôrazniť, že záujem dieťaťa je dlhodobo všeobecne prijímané kritérium vyplývajúce z
celkového kontextu právnej úpravy vzťahov medzi rodičmi a deťmi, ako i z Dohovoru. Európsky súd
pre ľudské práva v tejto súvislosti pripomína, že medzi záujmom maloletého dieťaťa a jeho rodiča sa
musí nájsť spravodlivá rovnováha (viď rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Olsson vs. Švédsko
č. 10465/83). Prisúdil sa zvláštny význam zvrchovanému záujmu dieťaťa, ktoré podľa svojej povahy a
závažnosti môže prevážiť nad záujmom rodiča.
Uvedené konštatovania majú na mysli potrebu nájdenia určitého a konkrétneho spôsobu zosúladenia
toho, čo je v záujme maloletého dieťaťa, a čo je v záujme jeho rodičov. Keď ich vzájomná korelácia zobjektívnych alebo subjektívnych dôvodov možná nie je, prednosť má vždy záujem maloletého dieťaťa.
Záujem maloletého dieťaťa musí byť teda vždy postavený na piedestál, a preto nie je umožnené rodičovi
vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie alebo rozvoj dieťaťa (viď rozsudky Európskeho
súdu pre ľudské práva Elsholz vs. Nemecko č. 25735/94, Ignaccolo-Zenide vs. Rumunsko č. 31679/96,
Nuutinen vs. Fínsko č. 32842/96).
Za podmienky, že druhý rodič má záujem sa s maloletým dieťaťom stýkať, jeho povahové vlastnosti
neodôvodňujú predpoklad, že bude na maloleté dieťa negatívne vplývať a ďalej, že je schopný sa o
maloleté dieťa počas doby styku postarať, je v záujme maloleté dieťa bez najmenších pochybností styk
náležite upraviť. Záujem maloletého dieťaťa sa hodnotí v spojitosti s ostatnými v konaní vykonanými
dôkazmi a zistenými skutočnosťami.
Na rozhodnutie o forme a rozsahu styku má vplyv mnoho faktorov, tak na strane maloletého dieťaťa
(napr. vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorému nie je zverené do jeho osobnej
starostlivosti,obvyklýrežimmaloletéhodieťaťa),akoajnastranerodiča(napr.rodinnépomery,vzájomný
vzťah rodičov, vzdialenosť medzi miestom bydliska maloletého dieťaťa a rodiča, ktorému nie je dieťa
zverené so jeho osobnej starostlivosti).
Matka mal. detí pracuje v zahraničí (A. S.), kde s ňou i mal. Q. a mal. X. žijú, navštevujú strednú školu.
Matka tak v konaní pred prvostupňovým súdom, ako aj v podanom odvolaní namieta, že optimálnym
riešením je neobmedzený styk otca s mal. dcérami. Prvostupňový súd správne konštatoval, že
neobmedzená úprava stretávania by v danom prípade mohla byť zdrojom ďalších konfliktov medzi
rodičmi. Neprispela by k prehlbovaniu vzťahu otca a detí, ale práve naopak. V podanom odvolaní
matka sama najprv prezentovala, že doterajšie skúsenosti signalizovali problémy pri realizácii styku.
Tiež vytkla súdu, že neupravil styk s otcom flexibilnejšie a navrhla neobmedzený styk otec s mal. deťmi
po vzájomnej dohode.
V rámci uvedeného, keďže samotná matka popiera výkon bezproblémového styku, keďže sama
pripustila problémy a jednak napáda nevykonateľnosť rozsudku, nakoľko nie je zrejmé, kde má otec
mal. deti matke odovzdať. Nepochybne z uvedeného preto vyplýva nedostatočné kooperácia rodičov,
ktorá je nevyhnutným predpokladom neobmedzeného styku, keďže sa rodičia nevedia dohodnúť ani na
mieste prevzatia a odovzdania mal. detí. Otec uvádza, že je v jeho možnostiach a chce sa stretávať s
mal. dcéra mi počas letných prázdnin, keďže inak majú možnosť spolu komunikovať iba nepriamo (napr.
mobilný telefón, skype). Úprava styku preto zodpovedá podmienkam rodičov a mal. detí. Odvolací súd
však prisvedčuje matke, že bolo dôvodné vziať na zreteľ i špecifické podmienky školstva vo A. S.. Ak
má mal. Q. dňa 20.8.2015 realizovať vstupný pohovor a vyzdvihnúť si výsledky záverečných skúšok,
je potrebné uvedené rešpektovať, nakoľko je to plne v súlade s jej najlepším záujmom. Rovnako je
potrebné rešpektovať i pracovný režim matky, ktorá čerpá dovolenku až od 1.8.
Záujem mal. detí na stretávaní sa s otcom odvolací súd vidí v potrebe udržiavania vzťahu medzi rodičom
a maloletým dieťaťom v zmysle chápania ho ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa
nadobúda širšie rozmery (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II. ÚS 363/03). Rovnako
sijepotrebnéuvedomiťpotrebuspolupôsobeniarodiča-otcana maloletédieťa,pretožeajmužskýprvok
je schopný vhodným spôsobom napomáhať aj v rámci školských prác (porov. uznesenie Ústavného
súdu Českej republiky vo veci II. ÚS 554/04).
Matka mal. detí v odvolaní poukazuje na neprimeranú výhodu, ktorá je poskytnutá otcovi mal. detí
rozsudkom prvostupňového súdu, pričom ako vyplýva z obsahu spisu, sú to práve letné prázdniny, počas
ktorých môžu mal. dcéry stráviť s otcom spoločné chvíle tak, aby mohol byť pre ne vzorom, autoritou
a aby mohol pôsobiť pri ich výchove, preto odvolací súd zastáva názor, že by tomu tak malo byť v čo
možno najvyššej miere.
Malo by byť i v záujme matky i otca, aby sa vzťah dcéra - otec rozvíjal a malo by byť aj ich spoločným
úsilím,predovšetkýmcestoukooperácieavzájomnejkomunikácie,tentovzťahpodporovaťanapomáhať
jeho rozvoju svojim postojom. Rola oboch rodičov, a to nielen matky je v živote maloletého dieťaťa
nezastupiteľná.Pokiaľ ide o miesto odovzdania a prevzatia mal. detí, odvolací súd zohľadnil okolnosti prípadu a tvrdenia
matky, že nie je zrejmé, kde má k odovzdaniu a prevzatiu mal. detí dôjsť a dospel k záveru, že je v záujme
maloletých detí, aby ich matka dňa 2.8. odovzdala v mieste bydliska otca a dňa 18.8. ich otec odovzdal
matkevmiestejejtrvaléhobydliskanaúzemíSlovenskejrepubliky,čímsadázadosťipožiadavkematky,
aby maloleté deti trávili určitý čas i s jej rodinou. Je totiž plne na zodpovednosti otca, ako a kde strávi
čas s mal. deťmi, ktoré nemá zverená do osobnej starostlivosti.
Na základe uvedeného odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o styku otca s mal. deťmi tak, že otec
je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý rok od 2. 8. do 18. 8.
Matka je povinná mal. deti odovzdať otcovi mal. deti dňa 2. 8. toho ktorého roka do 20.00 hod. v mieste
trvalého bydliska otca a otec je povinný po ukončení styku dňa 18. 8. toho ktorého roka odovzdať mal.
deti matke v mieste jej trvalého bydliska na území Slovenskej republiky do 20.00 hod.
Čo sa týka výroku o výživnom odvolací súd konštatuje jeho predčasnosť, a preto nepreskúmateľnosť.
Pri rozhodovaní o výživnom musí súd komplexne posúdiť schopnosti, možnosti a celkové pomery
účastníkov konania, rovnako tak je potrebné dôsledne skúmať odôvodnené potreby dieťaťa.
Odôvodnenými potrebami pri určovaní výšky výživného sú nielen základné a najnutnejšie hmotné
potreby pre život človeka ako jedlo, ošatenie, obuv, ale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný
rozvoj osobnosti, rovnako sem patria aj náhodné výdavky spojené napr. so zdravotným stavom alebo
s koníčkami dieťaťa. Miera odôvodnených potrieb je rôzna a je závislá od veku, fyzickej a duševnej
vyspelosti, zdravotného stavu, a podobne.
Pri posudzovaní schopnosti a možností povinného rodiča nie sú rozhodné jeho skutočné zárobkové
(majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom,
nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami. Rovnako je potrebné zohľadniť
i celkové majetkové pomery povinného rodiča dané nielen jeho príjmom, ale i napr. vlastníctvom
nehnuteľností a príjmov z ich užívania.
V rozhodnutí prvostupňového súdu absentuje komplexné posúdenie schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča (otca) a odôvodnených potrieb maloletých detí. Ako otec sám v
podanom vyjadrení k odvolaniu konštatuje, mal. dcéram skromne sporí. Odvolací súd uvedené hodnotí
ako zodpovedné správanie sa rodiča, no zdôrazňuje, že priorita je zabezpečenie výživy v zmysle
odôvodnených potrieb toho času, keďže mal. dcéry nemajú možnosť sa zabezpečiť samé. Uvedené je
tiež iba dôkazom nedostatočne zistených pomerov na strane otca. Z rozhodnutia prvostupňového súdu
nie súd zrejmé ani v akej výške sú odôvodnené výdavky maloletých detí.
Vzniknutú procesnú situáciu možno preto uzavrieť konštatovaním, že súd prvého stupňa odňal
účastníkom možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., a to vydaním
nepreskúmateľného rozhodnutia vo výroku o výživnom.
Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom
procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesný rámec predstavuje predovšetkým princípy
riadneho a spravodlivého procesu tak, ako vyplývajú z článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s ustanovením § 1 a nasl. O.s.p.
Jedným z týchto princípov, predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a zároveň vylučujúci
ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdov svoje rozhodnutia podľa § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť
a to tam ustanoveným spôsobom. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutia je odrazom práva
účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu. Porušením tohto práva
účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania odníma možnosť
náležite argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych a mimoriadnych opravných
prostriedkov. Len takéto rozhodnutie možno označiť za preskúmateľné.
Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu.
Za tohto stavu odvolací súd rozsudok vo výroku o výživnom, dlžnom výživnom, vo výroku o trovách
konania zrušil v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na
ďalšie konanie.Úlohou prvostupňového súdu bude komplexne porovnať pomery na strane povinného rodiča, otca, ale
i matky a odôvodnených potrieb na strane mal. detí v dobe posledného rozhodovania a toho času a vo
veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť tak, aby pôsobilo presvedčivo (§ 157 ods. 2 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.