Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. máj 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/21/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713208957
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1713208957.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa R. P., V.. XX.XX.XXXX, X. XX, Y., práv. zast. JUDr.
Hanou Kováčikovou, PhD., advokátkou, Odborárske námestie 3, Bratislava, proti odporcovi REAL 2
s.r.o., Sad SNP 8, Žilina, IČO: 36 778 222, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Pavlovič
s.r.o.,Štefánikova5,Bratislava,IČO:47238526,ourčenieneplatnostiuzneseniavalnéhozhromaždenia
a o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/131/2013-99 zo dňa 2. júla

2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/131/2013-99 zo dňa 2. júla 2014
zrušuje a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňarozhodol,žeuzneseniespoločníkovspoločnostiPDPREAL,
spol. s r.o. (v súčasnosti REAL 2 s.r.o.), prijaté mimo valného zhromaždenia, o odvolaní R. P., V..

XX.XX.XXXX, B. P. X. XX, XXX XX Y. z funkcie konateľa spoločnosti PDP REAL, spol. s r.o. s účinnosťou
od 22.05.2013, je neplatné. Navrhovateľovi voči odporcovi priznal náhradu trov súdneho konania vo
výške 100 %. V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ žalobou žiadal, aby súd určil,
že uznesenie spoločníkov odporcu, prijaté mimo valného zhromaždenia o odvolaní navrhovateľa z
funkcie konateľa odporcu s účinnosťou od 22.05.2013 je neplatné a priznal mu náhradu trov súdneho
konania. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že vo veci vykonal potrebné

dokazovanie predovšetkým oboznámením sa s obsahom listín. Z výpisu z obchodného registra mal
preukázaný zápis navrhovateľovho zániku funkcie konateľa odporcu a rozhodnutie spoločníkov prijaté
mimo valného zhromaždenia dňa 13.05.2013. Oboznámil sa s obsahom spoločenskej zmluvy ako aj
s ostatnými listinami týkajúcimi sa hlasovania o odvolaní navrhovateľa funkcie konateľa, z ktorých mal
preukázaný celý, účastníkmi konania tvrdený priebeh predmetného hlasovania ako i vyhlásenia jeho
výsledkov.

Na základe všetkých skutočností zistených v priebehu konania súd prvého stupňa dospel k záveru, že
navrhovateľ sa môže domáhať určenia neplatnosti rozhodnutia mimo valného zhromaždenia spoločnosti
s ručením obmedzeným, a teda aj rozhodnutia mimo valného zhromaždenia vtedy, ak je toto
rozhodnutie v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Obmedzenie
spoločníka ku dňu vyhlásenia hlasovania per rollam, ktorého výsledkom bolo prijatie napadnutého

rozhodnutia, ako aj k poslednému dňu, kedy bolo možné hlasovať, bolo upravené v § 127 ods. 5
písm. a/ a b/ Obchodného zákonníka, pričom taxatívny výpočet obmedzoval výkon hlasovacieho práva
spoločníka výlučne pri rozhodovaní o jeho nepeňažnom vklade a o jeho vylúčení alebo podaní návrhu
na jeho vylúčenie zo spoločnosti. Súd prvého stupňa uviedol, že ustanovenie § 127 ods. 5 písm. c/
Obchodného zákonníka vylučujúce hlasovanie spoločníka pri hlasovaní o právach a povinnostiach vo
vzťahu k spoločnosti okrem rozhodovania o povinnosti prispieť na úhradu strát spoločnosti nad výšku

vkladov spoločníkov bolo od 01.01.2002 zrušené. Ustanovenie § 127 ods. 5 Obchodného zákonníka je
kogentné ustanovenie, keď z jeho povahy vyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť z dôvodu, že jehoúčelom je presne vymedziť obmedzenie hlasovacieho práva spoločníka s ručením obmedzeným, ktoré
je inak neobmedzené a limitované len zásadami Obchodného zákonníka, a to zákazom zneužitia práva
a výkonom práva v súlade s poctivým obchodným stykom. Navyše ani zo samotného tohto ustanovenia

nevyplýva možnosť upraviť si obmedzenie výkonu hlasovacieho práva spoločníka odlišne od zákona.
Súd prvého stupňa teda dospel k záveru, že navrhovateľ mal hlasovacie právo a na jeho hlasy sa
malo prihliadať. Pokiaľ navrhovateľ nehlasoval alebo hlasoval proti prijatiu rozhodnutia mimo valného
zhromaždenia, pričom tento mal 50 % hlasov, nebola dosiahnutá väčšina za prijatie tohto rozhodnutia.
Pokiaľ išlo teda o argumentáciu, že zaslaním hlasovacieho lístka navrhovateľovi bolo priznané

hlasovacie právo, toto tvrdenie nevychádza z platného právneho stavu, keď zákon jednoznačne uvádza,
kedy je obmedzené hlasovacie právo a kedy a za akých podmienok ho spoločník vykonáva, pričom
so zaslaním hlasovacieho lístka na hlasovanie per rollam zákon nespája právne následky
spočívajúce vo vzniku hlasovacieho práva. Navrhovateľ mal teda hlasovacie právo bez ďalšieho, a to
priamo zo zákona.

S námietkou navrhovateľa o neprimerane krátkej lehote na vyjadrenie sa k hlasovaniu sa súd
prvého stupňa nestotožnil, pretože predmetnú lehotu považoval vzhľadom na zistené okolnosti za
dostatočnú, pričom samotný predmet hlasovania si s prihliadnutím na mieru náročnosti podľa názoru
súdu nevyžadoval dlhšiu dobu na zváženie, prípadne zisťovanie iných skutočností ako sú účtovné
výpočty a podobne. Taktiež súd uviedol, že bližšie nevykonával dokazovanie za účelom zistenia osoby,

ktorá za navrhovateľa prevzala vyhlásenie hlasovania a ani k tvrdeniu o oneskorenom hlasovaní E..
N., nakoľko na preukázanie týchto námietok navrhovateľ nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Podľa súdu
prvého stupňa aj navrhovateľom tvrdené porušenie ustanovenia § 59a Obchodného zákonníka bolo
všeobecné, nekonkrétne, nebolo uvedené, ktorej zmluvy sa prípadné zneužitie práva týkalo a nebolo
tiež zrejmé, ako by porušenie tohto ustanovenia, prípadne zneužitie práva malo súvis s podmienkami

platnosti rozhodovania mimo valného zhromaždenia. K tvrdeniu navrhovateľa o potrebe dostatočného
kvóra spoločníkov na prijatie uznesenia sa súd prvého stupňa vyjadril tak, že na prijatie väčšiny bolo
potrebných viac 50 % hlasov, toto nebolo dosiahnuté a napadnuté rozhodnutie preto nebolo platne
prijaté. Navrhovateľ tvrdil ako ďalší dôvod neplatnosti rozhodnutia, že jeho odvolaním z funkcie konateľa
došlo fakticky k zmene spoločenskej zmluvy, keďže sa zmenšil počet konateľov. Tvrdenie odporcu,

že spoločenská zmluva neustanovuje počet konateľov, nebolo podľa súdu prvého stupňa v súlade
so zisteným skutkovým stavom. Dôsledkom napadnutého rozhodnutia o odvolaní navrhovateľa z
funkcie konateľa odporcu mala byť zmena spoločenskej zmluvy, napadnuté rozhodnutie sa potom malo
považovať za rozhodnutie o zmene spoločenskej zmluvy. Preto súd skonštatoval, že nakoľko na zmenu
spoločenskej zmluvy bol potrebný súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov spoločníkov a

táto nebola dosiahnutá, uvedené bolo samostatným dôvodom neplatnosti napadnutého rozhodnutia. O
náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p. tak, že
plne úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vyjadrenú percentom.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca, nakoľko mal za to, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym zistením súdu podľa odporcu bola
skutočnosť, že nebola dosiahnutá potrebná väčšina na prijatie napadnutého uznesenia o odvolaní
navrhovateľa z funkcie konateľa odporcu. Nesprávnosť právneho posúdenia založil odporca na tvrdení
o nesprávnom posúdení ustanovenia § 127 ods. 5 ObZ ako kogentného ustanovenia, nakoľko podľa

jeho názoru ide o ustanovenie dispozitívne. Podľa odporcu neexistuje zákonný dôvod, prečo by otázka
rozsahu hlasovacích práv nemohla byť predmetom dojednania v spoločenskej zmluve odchylne od
zákonnej úpravy, pričom z dikcie predmetného ustanovenia jeho kogentný charakter expresis verbis
nevyplýva. Ako ďalší odvolací dôvod odporca uviedol odňatie jeho možnosti konať pred súdom, čo
odôvodnil tým, že v dostatočnom časovom predstihu, t.j. podaním datovaným a podaným na pošte dňa

25.06.2014, požiadal o odročenie termínu pojednávania a o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní
vytýčeného na termín 02.07.2014. Ako dôvod uviedol čerpanie dovolenky konateľa odporcu, E..
N., ktorý trval na svojej osobnej účasti, a preto o ospravedlnenie požiadal aj jeho právny zástupca
a zároveň žiadali o vytýčenie nového termínu pojednávania a o oznámenie výsledku posúdenia tejto
žiadosti. Odporca však uviedol, že napriek včas podanej žiadosti súd prvého stupňa nielenže uskutočnil

pojednávanie, ale na ňom aj rozhodol a rozsudok priamo na predmetnom pojednávaní vyhlásil.
Odporca poukázal na to, že dôsledkom tohto postupu súdu nemal možnosť priamo konfrontovať
navrhovateľa, klásť mu otázky, vyjadriť sa k jeho tvrdeniam, či navrhnúť v nadväznosti na jeho prednesy
ďalšie dôkazy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporca navrhol, aby odvolací súd napadnutýrozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Pre prípad zmeny napadnutého
rozsudku a zamietnutia návrhu na začatie konania odporca navrhol, aby súd navrhovateľovi uložil
povinnosť nahradiť mu trovy konania a na záver pre prípad potvrdenia napadnutého rozsudku odporca

navrhol, aby odvolací súd zároveň vyslovil, že dovolanie bude prípustné, nakoľko by išlo o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu.
Kodvolaniusavyjadrilnavrhovateľ,pričomuviedol,žepovažujenapadnutýrozsudokzavecnesprávnya
názory odporcu za neprávne a v plnom rozsahu odkázal na svoju argumentáciu v doterajších podaniach
a prednesoch. Podľa navrhovateľa je názor odporcu o dispozitívnej povahe ustanovenia § 127 ods.

5 ObZ v rozpore so zákonom a taktiež nesúhlasil ani s tvrdením o odňatí možnosti odporcu konať
pred súdom. Uviedol, že odporca sa spolu s predchádzajúcou žiadosťou o odročenie pojednávania
obsiahlovyjadrilkuvšetkýmdôkazomaskutočnostiamajehodovolenkuakodôvododročeniapovažoval
za jeden z častých spôsobov obštrukcií v konaní. Uviedol, že na pojednávaní dňa 02.07.2014 neboli
prednesené žiadne nové skutočnosti a dôkazy, ku ktorým by sa mohol odporca vyjadriť, nakoľko mal
možnosť sa niekoľkokrát zúčastniť na pojednávaní v predmetnej veci, avšak nedostavil sa ani raz, a

preto jeho tvrdenie o odňatí možnosti konať pred súdom považoval navrhovateľ za účelové. Vzhľadom
na uvedené navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v plnom rozsahu potvrdil ako
vecne správny a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a

dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani
nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka;

prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Odvolací súd konštatuje, že postupom súdu prvého stupňa došlo k odňatiu možnosti odporcu konať pred
súdom, keď odporcovi nebol oznámený výsledok posúdenia jeho žiadosti o odročenie pojednávania
a o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie

postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu O.s.p.
dáva, najmä právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a podobne. Uvedený
nesprávny postup súdu prvého stupňa mal v tomto prípade za následok porušenie základného práva
účastníka vyplývajúceho z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a to práva na verejné prejednanie
veci v jeho prítomnosti. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že súd prvého stupňa

vytýčil termín pojednávania na deň 02.07.2014 a odporca svoju žiadosť doručil súdu prvého stupňa v
dostatočnom časovom predstihu, a to dňa 26.06.2014 elektronickou formou a následne dňa 27.06.2014
aj poštou. Svoju neprítomnosť odôvodnil a zároveň výslovne požiadal o oznámenie výsledku posúdenia
tejto žiadosti. Z obsahu predmetnej žiadosti tiež vyplýva, že nakoľko odporca trval na svojej osobnej
účasti na pojednávaní, o ospravedlnenie požiadal aj jeho právny zástupca. V zápisnici z pojednávania

pred súdom prvého stupňa zo dňa 02.07.2014 sa však uvádza, že právny zástupca odporcu svoju
neúčasť síce oznámil, no neospravedlnil. Napriek výslovnej žiadosti o oznámenie o odročení, resp.
neodročení pojednávania, súd prvého stupňa odporcu nijakým spôsobom neinformoval, vo veci vykonal
pojednávanie, na ktorom zároveň aj vyhlásil napadnutý rozsudok. V odôvodnení napadnutého rozsudku
ani v zápisnici však súd neuviedol, z akých dôvodov postupoval uvedeným spôsobom, napriek tomu, že

oddoručeniažiadostidokonaniapojednávaniamaldostatočnýčasovýpriestornavyrozumenieodporcu.
Odvolací súd dospel k záveru, že týmto postupom súd prvého stupňa ukrátil odporcu o možnosť vyjadriť
sa k tvrdeniam navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a preukázať odporcom tvrdené skutočnosti,
prípadne zabezpečiť svoju prítomnosť na predmetnom pojednávaní.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 205 ods. 2
písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa
§ 221 ods. 2 O.s.p., v ktorom bude povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne vec prejednať a vo veci
rozhodnúť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.