Rozhodnutie – Neplatnosť právnych úkonov ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. august 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/169/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311204781
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1311204781.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu
JUDr.JankyRichterovejaJUDr.MilanaChalupku,vprávnejvecižalobcu:LEMIKONLIMITED,sosídlom
Georgiou A, č. 83, Potamos Germasogeias, 4048 Limassol, Cyprus, reg. č.: HE 215643, zastúpeného
JUDr. Peter Kubík, advokát, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Staré Grunty č. 162, proti žalovanému:
Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,

Štefanovičova č. 5, o neúčinnosť právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava III zo dňa 7. marca 2012 č.k. 44C/72/2011-215 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1/Súdprvejinštanciezamietolžalobu,ktorousažalobcaakoveriteľzáložcudomáhalurčenianeúčinnosti
zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 06.10.2010 (spolu s jej dodatkami), uzavretej medzi jeho
dlžníkom TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a.s. a žalovaným (jeho jediným akcionárom).
2/Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že včas podanej odporovacej žalobe veriteľa,
disponujúceho vymáhateľnou pohľadávkou voči dlžníkovi, smerujúcej proti osobe, ktorá mala z
namietaného úkonu prospech, nemožno vyhovieť, keď žalobca v konaní nepreukázal, že zmluvou o

zriadení záložného práva (aj keď na takmer celý majetok) došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku
dlžníka. Dospel tiež k záveru, že žalobca nepreukázal, že k uzavretiu záložnej zmluvy došlo s úmyslom
ukrátiť záložcovho veriteľa, keďže dlžník uzatvoril zmluvu na základe zákona (§ 37 ods. 20 zák. č.
161/2005 Z.z. v znení jeho novely zák.č. 374/2010 Z.z.). Možnosť splácať časť mimoriadneho odvodu
v splátkach bola zo zákona podmienená zriadením záložného práva k svojmu majetku; pokiaľ by túto
možnosť nevyužil, dostal by sa do úpadku. Záložnú zmluvu preto súd nepovažoval za úkon ukracujúci

žalobcu, naopak, pri pravidelnom chode hospodárenia dlžníka má žalobca reálnu možnosť postupne
vymôcť svoju pohľadávku /cca 74 mil. eur/.
3/Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia žalobe,
resp. zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie predovšetkým
vytýkal nesprávny výklad pojmu zmenšenie majetku dlžníka žalobcu. Mal za to, že v akejkoľvek
predstaviteľnej právnej situácii je zrejmé, že zriadenie záložného práva uprednostňuje žalovaného a

súčasne ukracuje žalobcu v uspokojovaní jeho pohľadávky. Poukazujúc na rozsah jeho pohľadávky i
účtovnú závierku dlžníka považoval záver súdu prvej inštancie o tom, že jeho dlžník nie je v úpadku, za
nesprávny. Rovnako považoval za nesprávny záver, že namietanou zmluvou sa predišlo úpadku jeho
dlžníka, v dôsledku čoho bude mať možnosť vymôcť svoju pohľadávku.
4/Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že argumentácia
žalobcu o uprednostnení jedného veriteľa na úkor ostatných veriteľov je neopodstatnená. Poukázal

na skutočnosť, že uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva nebolo na vôli a rozhodnutí dlžníka
žalobcu, ale išlo o právny úkon, ktorý bol povinný uzatvoriť priamo zo zákona. Domnieval sa preto, žeide o zákonné záložné právo sui generis, ktorého zriadenie nemožno odporovať. Uviedol tiež, že vo
veci sa nejedná o vymáhateľnú pohľadávku žalobcu, keď Najvyšší súd SR (po zrušení jeho rozhodnutia
Ústavným súdom SR) rozhodol o odklade vykonateľnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa

7.8.2008 č. k. 29Cb1/00-1117.
5/Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov ním vymedzených (§379, § 380 ods.
1 CSP) bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
6/Z dokazovania náležite vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že v čase jeho rozhodovania boli
splnené základné predpoklady pre odporovateľnosť právneho úkonu, t.j. podanie žaloby veriteľom v

zákonom stanovenej lehote od uzavretia namietaného právneho úkonu, žaloba smerujúca voči osobe,
v prospech ktorej mal byť úkon uzatvorený. Žalobca disponoval tiež vymáhateľnou pohľadávkou na
základe vyššie uvedeného rozhodnutia súdu; dlh žalobcovho dlžníka - záložcu z namietanej záložnej
zmluvy - predstavoval viac než 70 mil. Eur.
7/Súd prvej inštancie dospel teda k správnym záverom o tom, že uvedené predpoklady pre uplatnenie
odporovateľnosti právneho úkonu boli v zmysle § 42a a § 42b OZ naplnené.

8/Spornou zostala otázka, či záložnou zmluvou došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky žalobcu.
Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie, že záložnou zmluvou,
uzatvorenou v súvislosti s poskytnutím splátky na mimoriadny odvod záložcu podľa zákona č. 171/2005
Z.z. o hazardných hrách, nedošlo k ukráteniu uspokojenia žalobcu ako veriteľa záložcu.
9/Občiansky zákonník bližšie neuvádza, ktorým právnym úkonom môže veriteľ žalobou podľa § 42a

OZ odporovať. Odpoveď na otázku, či za úkon, ktorým dôjde k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej
pohľadávky veriteľa (ako jedného z predpokladov úspešnosti odporovacej žaloby), možno považovať
i zmluvu o zriadení záložného práva, treba podľa názoru odvolacieho súdu hľadať v samotnom účele
inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov.
10/Účelom odporovacej žaloby je získať podklad k tomu, aby sa veriteľ mohol v rámci exekučného

konania domáhať uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky i z majetku, ktorý odporovateľným, teda
preň právne neúčinným, ale inak platným právnym úkonom, ušiel z majetku dlžníka. Ide teda o
právny prostriedok, slúžiaci na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní
postihnutím vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovateľným právnym úkonom ušli
z dlžníkovho majetku (porovnaj rozsudok NS ČR sp. zn. 2Cdon 173/1996 zo dňa 27.05.1999); inak

vyjadrené inštitútom odporovateľnosti (relatívnej neúčinnosti právneho úkonu) sa sleduje uspokojenie
oprávneného z majetku, ktorý nie je vo vlastníctve povinného z dôvodu preň neúčinného právneho
úkonu.
11/Právna neúčinnosť záložnej zmluvy nepredstavuje podklad pre exekučné konanie, ktorý by
umožňoval žalobcovi domôcť sa v exekučnom konaní uspokojenia svojej pohľadávky z majetku, ktorý by

ušiel dlžníkovi ako povinnému v dôsledku jeho odporovateľného úkonu, teda záložnej zmluvy. Nie je to
možné práve z dôvodu, že na základe uvedenej záložnej zmluvy žalovaný nezískal od dlžníka žalobcu
žiadny majetok, ktorý by mohol byť postihnutý v rámci exekúcie proti dlžníkovi žalobcu. Nemohlo preto
dôjsť ani ku skráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky (obdobne porovnaj rozsudok NS ČR zo dňa
21.12.2009 sp. zn. 30Cdo/366/2008).

12/Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 30.11.2009 sp.zn. 1Obdo
V14/2007, v prejednávanej veci naň nemožno prihliadnuť, keďže sa týka iného skutkového i právneho
stavu. Neúčinnosť záložnej zmluvy sa posudzovala podľa § 15 zákona č. 328/1991 Zb., pričom na
majetok žalobcovho dlžníka nebol vyhlásený konkurz.
13/Argumentácia žalobcu o následkoch uzavretia napadnutej zmluvy, spočívajúcich v tvrdenom

uspokojení žalovaného na úkor žalobcu, svedčí skôr o neplatnosti zmluvy podľa § 39 OZ, čo však
vylučuje úspešnosť odporovacej žaloby. Neplatnému úkonu nemožno odporovať (porovnaj rozsudok NS
ČR z 26.4.2001 sp. zn. 21 Cdo 2088/2000).
14/Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP.

15/Vzhľadom na uvedené závery odvolací súd ako nedôvodný zamietol žalobcov návrh na prerušenie
konania do právoplatného skončenia veci, vedenej na Krajskom súde pod sp. zn. 7Cbs/1/2011 (pôvodne
sp. zn. 29Cb/1/2000).
16/Odvolací súd žalovanému, ktorý v konaní dosiahol plný úspech, priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).

17/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

V Bratislave, dňa 30. august 2016