Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. február 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/238/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112216052
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8112216052.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členiek
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu LAMEX výrobno -
obchodné družstvo, so sídlom v Prešove, Švábska 74, IČO: 36 468 681, právne zastúpeného JUDr.
Vladimírom Milasom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova 13, proti žalovaným 1/ X.. O. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom v N., K. XX, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav

Janči, s.r.o., so sídlom v Ružomberku, Dončova 1451/21, IČO: 36 862 304, za ktorú koná konateľ a
advokát JUDr. Ladislav Janči a 2/ X.. A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom v N., K. XX, právne zastúpenej
JUDr. Miriam Jančiovou, advokátkou so sídlom v Ružomberku, Dončova 21, o zaplatenie 132 775,68
eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 9C 29/2013 -
404 zo dňa 24.08.2015 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku, ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a

vo výroku o trovách konania a v tejto časti v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovaným
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 63 068,45 eura, spolu s úrokom 6% ročne
zo sumy 66 387,83 eura za obdobie od 01.01.2009 do 30.05.2009 vyčíslenom vo výške 1 555,11

eura, úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 66 387,83 eura od 31.05.2009 do 25.03.2013,
zo sumy 66 180,37 eura od 26.03.2013 do 27.06.2013, zo sumy 65 972,91 eura od 28.06.2013 do
26.09.2013, zo sumy 65 765 eura od 27.09.2013 do 20.12.2013, zo sumy 65 557,99 eura od 21.12.2013
do 31.03.2014, zo sumy 63 068,45 eura od 01.04.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 03.05.2006 bola medzi
žalobcom a spoločnosťou T., s.r.o. uzavretá zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol
spoločnosti T., s.r.o. finančnú sumu 4 000 000 Sk, ktorá pozostáva z dvoch pôžičiek takto: 1. tranža = 2
000 000 Sk bola poukázaná a poskytovaná na obdobie 01.05. - 31.12.2006, 2. tranža = 2 000 000 Sk
bola poukázaná a poskytovaná na obdobie 01.05. - 31.07.2006. 1 tranža sa úročila zmluvným úrokom

12% p. a. (ročná úroková miera), počítaným odo dňa pripísania finančných prostriedkov na účet dlžníka
a 2. tranža zmluvným úrokom 10% p. a., počítaným odo dňa pripísania finančných prostriedkov na účet
dlžníka. Súčasťou zmluvy o pôžičke bola v článku V. Dohoda o ručení, v ktorej žalovaní ako ručitelia
vyhlásili, že sú spôsobilými ručiteľmi a touto zmluvou berú na seba voči veriteľovi LAMEX výrobno -
obchodné družstvo záväzok, že jeho pohľadávku založenú zmluvou o pôžičke špecifikovanou v článku
I. tejto zmluvy uspokoja na základe výzvy veriteľa, ak ju neuspokojí dlžník - firma T., s.r.o.. Ručitelia

zároveň vyhlásili, že sú im známe všetky dojednané podmienky, okolnosti vzniku, trvania, splatnosti
i zabezpečenia finančnej pohľadávky veriteľa podľa uzavretej zmluvy o pôžičke zo dňa 03.05.2006.Zmluva bola podpísaná žalobcom, za dlžníka T., s.r.o., konateľom X.. O. A. a ručiteľmi - žalovanými.
Podľa dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke sa 2. tranža pôžičky (v zmysle čl. II. pôvodnej zmluvy) celá vo
výške 2 000 000 Sk naďalej prepožičiava dlžníkovi na ďalšie obdobie a bude splatná dňa 30.11.2006.

Podľa dodatku č. 2 k zmluve o pôžičke sa 2. tranža pôžičky (v zmysle čl. II. pôvodnej zmluvy) celá vo
výške 2 000 000 Sk naďalej prepožičiava dlžníkovi (odo dňa 01.12.2006) na ďalšie obdobie a bude
splatná dňa 30.06.2007. 1. tranža pôžičky celá vo výške 2 000 000 Sk sa podľa tohto dodatku naďalej
prepožičiava dlžníkovi (odo dňa 01.01.2007) na ďalšie obdobie a bude splatná dňa 30.9.2007. Z dodatku
č. 3 k zmluve o pôžičke vyplýva, že 2. tranža pôžičky vo výške 2 000 000 Sk bola splatená na účet

veriteľa riadne a včas k termínu 30.06.2007. Veriteľ a dlžník sa dohodli, že 1. tranžu pôžičky prolongujú
ako pokračujúcu pôžičku odo dňa 01.10.2007 do dňa 31.12.2007. Podľa dodatku č. 4 k zmluve o
pôžičke sa žalobca a spoločnosť T., s.r.o. dohodli, že obnovia pôvodnú 2. tranžu pôžičky podľa zmluvy
o pôžičke vo výške 2 000 000 Sk. Predmetná 2. tranža pôžičky sa v novom období od 15.10.2007 do
31.12.2007 naďalej úročí pôvodným zmluvným úrokom 10% p.a. Z dodatku č. 5 k zmluve o pôžičke
vyplýva, že pôvodná 2. tranža pôžičky (v zmysle čl. II. pôvodnej zmluvy) celá vo výške 2 000 000 Sk

sa podľa tohto dodatku č. 5 k zmluve o pôžičke naďalej prepožičiava dlžníkovi (odo dňa 01.01.2009) na
ďalšie obdobie a bude splatná dňa 30.06.2009. Predmetná 2. tranža pôžičky sa v prolongačnom období
úročí zmluvným úrokom 5 % p. a.. Pôvodná 1. tranža pôžičky celá vo výške 2 000000 Sk sa podľa
tohto dodatku č. 5 k zmluve o pôžičke naďalej prepožičiava dlžníkovi (odo dňa 01.01.2009) na ďalšie
obdobie a bude splatná dňa 30.05.2009. 1. tranža sa v prologačnom období naďalej úročí úrokom 6%

p.a.. Z pripojeného spisu sp. zn. 1R/6/2010 vyplýva, že spoločnosť T. s.r.o. vstúpila dňa 24.08.2010 do
reštrukturalizačného konania. Žalobca si prihlásil do reštrukturalizácie dve pohľadávky, jednu v sume
101 609,76 eura, ktorá pozostávala z istiny vo výšky 66 387,84 eura, úrokov vo výške 27 839,23 eura
a úrokov z omeškania vo výške 7 382,69 eura a druhú v sume 86 786,17 eura, ktorá pozostávala z
istiny vo výšky 66 387,84 eura, úrokov vo výške 13 523,10 eura a úrokov z omeškania vo výške 6

875,23 eura. Podľa reštrukturalizačného plánu bola spoločnosť T., s.r.o. povinná zaplatiť žalobcovi 5%
sumy zistených pohľadávok, t.j. 9 419,80 eura. Záväzok mal byť hradený v štvrťročných splátkach vo
výške splátky 470,99 eura, splatných vždy k poslednému dňu v mesiacoch marec, jún, september a
december kalendárneho roka, počnúc mesiacom marec 2013 do decembra 2017. Podľa výpisov z účtov
spoločnosť T. s.r.o. uhradila žalobcovi dňa 25.03.2013 sumu 470,99 eura, dňa 27.06.2013 sumu 470,99

eura, dňa 26.09.2013 sumu 470,99 eura, dňa 20.12.2013 sumu 470,99 eura a dňa 31.03.2014 sumu
7 535,84 eura.

3. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 657, § 658 ods. 1, § 559 ods. 1, § 546, §
548, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.

z., § 154 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná iba
čiastočne. Súd sa v prvom rade zaoberal namietanou pasívnou vecnou legitimáciou žalovanej v 2.
rade, nakoľko na zmluve o pôžičke pri jej podpise je odtlačok obchodného mena a sídla spoločnosti T.
s.r.o. a teda, že zmluvu o pôžičke síce podpísala, ale podpísala ju ako konateľka T. s.r.o.. Zo zmluvy o

pôžičke ako aj z ďalších dodatkov k zmluve o pôžičke nepochybne vyplýva, že ako žalovaný v 1. rade
aj žalovaná v 2. rade túto zmluvu podpísali ako ručitelia. V zmluve o pôžičke sú podpisy strán rozdelené
na veriteľ, dlžník a ručitelia, pričom podpis žalovanej sa nachádza v časti ručitelia. V danom prípade
je daná pasívna vecná legitimácia žalovanej v 2. rade. Nakoniec ručenie žalovaní nespochybnili ani vo
svojom odpore voči platobnému rozkazu, kde uviedli, že po vzniku pohľadávky nastali okolnosti, ktoré

spôsobili zmenu pohľadávky, ktorej sú ručiteľmi. Súd prvej inštancie sa následne zaoberal námietkou
premlčania, pričom ju vyhodnotil ako nedôvodnú, lebo ako vyplýva z jednotlivých dodatkov k zmluve o
pôžičke, medzi žalobcom a spoločnosťou T. s.r.o. dochádzalo k posunu splatnosti jednotlivých pôžičiek,
pričom podľa dodatku č. 5 bola splatnosť pôžičky z prvej tranže dňa 30.05.2009 a z druhej tranže
dňa 30.06.2009. Žaloba bola podaná dňa 29.05.2012, teda vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe,

preto nárok žalobcu nie je premlčaný. Súd prvej inštancie na právne vzťahy medzi účastníkmi konania
aplikoval Občiansky zákonník, lebo zmluva o pôžičke je upravená v Občianskom zákonníku, pričom
vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou T. s.r.o. sa netýkal ich podnikateľskej činnosti, pretože žalobca
podľa výpisu z obchodného registra nemá v predmete činnosti poskytovanie pôžičiek. Preto neprichádza
do úvahy aplikácia § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v konaní bolo preukázané, že medzi žalobcom a spoločnosťou T.
s.r.o. boli uzavreté dve pôžičky, každá vo výške 2 000 000 Sk, pričom prvá bola splatná dňa 31.12.2006
a úročená 12% úrokom ročne a druhá bola splatná dňa 31.07.2006 a úročená 10% úrokom ročne.Súčasťou zmluvy o pôžičke bola v článku V. dohoda o ručení, v ktorej žalovaní ako ručitelia vyhlásili,
že sú spôsobilými ručiteľmi a touto zmluvou berú na seba voči veriteľovi LAMEX výrobno - obchodné
družstvo záväzok, že jeho pohľadávku založenú zmluvou o pôžičke špecifikovanou v článku I. tejto

zmluvy uspokoja na základe výzvy veriteľa, ak ju neuspokojí dlžník - firma T., s.r.o.. Súd sa nestotožnil
s tým, že uvedená dohoda je neplatná z dôvodu neurčitosti, keďže v ručiteľskom prehlásení sa udáva
pojem „pohľadávka“ v jednotnom čísle, napriek tomu, že zmluvou mali byť poskytnuté dve pôžičky.
Zo zmluvy o pôžičke jednoznačne vyplýva, že žalovaní ručia za pôžičky z oboch tranží. V zmluve
v článku III. je vymedzená pohľadávka a to tak, že pozostáva z dvoch tranží po 2 000 000 Sk a

taktiež je presne špecifikované príslušenstvo. Tieto skutočnosti neboli ani predmetom pochybností
pri ručiteľskom vyhlásení. Podľa názoru súdu prvej inštancie bola dohoda o ručení uzavretá platne.
Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že dlžník spoločnosť T. s.r.o. vstúpila dňa 24.08.2010
do reštrukturalizačného konania a bol schválený reštrukturalizačný plán, podľa ktorého mala zaplatiť
žalobcovi 5% zistených pohľadávok, celkovo vo výške 9 419,80 eura. Reštrukturalizačným plánom
zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči ručiteľom

dlžníka. Pokiaľ ide o pôžičku z prvej tranže, tak medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca poskytol
spoločnosti T. s.r.o. sumu 2 000 000 Sk a túto pôžičku dlžník v celom rozsahu nesplatil. Žalovaní
preukázateľne ručili za splnenie peňažného záväzku dlžníka spoločnosti T. s.r.o., pričom záväzok
doposiaľ bol splnený iba v časti 5% z prihlásenej pohľadávky, t.j. zo sumy 101 609,76 eura. Splatená
časť predstavuje na istine sumu 3 319,39 eura (5% zo sumy 66 387,84 eura) a na úrokoch od 01.01.2009

do 30.05.2009 sumu 81,85 eura (vyčíslený úrok od 01.01.2009 do 30.05.2009 vo výške 1 636,96 eura
a 5% z tejto sumy). Keďže ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, súd zaviazal žalovaných
na zaplatenie sumy 63 068,45 eura (66 387,84 eura - 3 319,39 eura) a žalobcom uplatneného úroku
vo výške 6% od 01.01.2009 do 30.05.2009 vo výške 1 555,11 eura a v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol. Pokiaľ ide o námietku žalovaných, že v čase podpísania zmluvy o pôžičke žalobca nebol

veriteľom dlžníka, nakoľko dňa 03.05.2006 nebola dlžníkovi poskytnutá pôžička, a teda nedisponoval
voči dlžníkovi žiadnou pohľadávkou, súd prvej inštancie uviedol, že podmienkou ručenia je písomné
vyhlásenie uspokojenia pohľadávky veriteľovi, ak dlžník nesplní určitý záväzok. K platnosti ručiteľského
vyhlásenia po splnení zákonných podmienok upravujúcich ručiteľské vyhlásenie nebolo potrebné, aby
došlo k odovzdaniu peňažných prostriedkov dlžníkovi. V zmluve o pôžičke a následnými dodatkami

bola dohodnutá splatnosť pôžičky prvej tranže do 30.05.2009, preto súd zaviazal žalovaných v súlade
s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti
na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 66 387,83 eura od 31.05.2009
do 25.03.2013, zo sumy 66 180,37 eura od 26.03.2013 do 27.06.2013, zo sumy 65 972,91 eura od
28.06.2013 do 26.09.2013, zo sumy 65 765 eura od 27.09.2013 do 20.12.2013, zo sumy 65 557,99

eura od 21.12.2013 do 31.03.2014, zo sumy 63 068,45 eura od 01.04.2014 do zaplatenia. Súd prihliadol
na jednotlivé splátky uskutočnené spoločnosťou T. s.r.o., pričom splátka na istinu predstavovala sumu
207,46 eura. (5% zo sumy 66 387,84 eura je 3 319,39 eura, pričom podľa rešktrukturalizačného plánu
mala byť suma splatená v 16 splátkach - 3 319,39 eura/16 - 1 splátka predstavuje 207,46 eura).
Spoločnosť T. s.r.o. uhradila jednotlivé splátky dňa 25.03.2013, dňa 27.06.2013, dňa 26.09.2013, dňa

20.12.2013 a dňa 31.03.2014 celú zvyšnú sumu.

5. Pokiaľ ide o zvyšnú časť žaloby, t.j. o pôžičku z druhej tranže, z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že spoločnosť T., s.r.o. pôžičku z druhej tranže riadne a včas splatila. Táto skutočnosť nebola medzi
účastníkmi sporná. Podľa dodatku č. 4 k zmluve o pôžičke sa žalobca a spoločnosť T., s.r.o. dohodli,

že obnovia pôvodnú 2. tranžu pôžičky podľa zmluvy o pôžičke vo výške 2 000 000 Sk. Ručenie vzniká
písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí,
ak ju neuspokojí dlžník. Ručenie má akcesorickú povahu, čo znamená, že trvanie ručenia je závislé na
trvaní záväzku, ktoré zabezpečuje. Dlh zaniká splnením, preto, ak zo strany spoločnosti T. s.r.o. došlo k
splateniu pôžičky z druhej tranže riadne a včas, zaniklo aj ručenie žalovaných za pôžičku z druhej tranže

vzhľadom na akcesorickú povahu ručenia. V prípade, ak žalobca po splatení dlhu poskytol spoločnosti
T. s.r.o. opätovne pôžičku, jedná sa o novú pôžičku a pre ručenie sa opätovne vyžadovalo písomné
vyhlásenie ručiteľov, nestačilo teda, aby žalovaní túto zmluvu ako ručitelia podpísali. Podľa názoru súdu
prvej inštancie preto nedošlo k platnému vzniku ručenia, a preto žalobu v tejto časti ako nedôvodnú
zamietol.

6. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p.7. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku - výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej
časti zamietnutá a proti výroku o trovách konania, odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne
posúdenie veci. Uviedol, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s poukazovaním žalobcu na inštitút

kumulatívnejnovácievzmysleust.§516Občianskehozákonníka,podľaktoréhovzniklapevnákauzálna
spojitosť, kauzálny nexus medzi zmluvou o pôžičke zo dňa 03.05.2006 a všetkými jej dodatkami.
Súd nevzal na zreteľ fakt, že všetky dodatky č. 1-5 k zmluve o pôžičke sa v ich článku I. v texte
hneď za označenými účastníkmi, majúcom význam preambuly, uvádzajú právnu situáciu účastníkov
- odkazujú na právny rámec a ustanovenia zmluvy o pôžičke zo dňa 03.05.2006. Je nepochybné,

že neoddeliteľnou súčasťou týchto ustanovení zmluvy sú aj ustanovenia o zabezpečení pohľadávky z
pôžičky ručením ručiteľov, a to v jej článku II. bod 3 a článku V. zmluvy. Takto bol zmluvne zavedený a
ustanovený kontinuálny a konzistentný automatizmus ručenia aj vo vývojovej genéze dodatkov, dodatok
č. 4 nevynímajúc. Pritom je nepochybné, že dodatok č. 4 chápali účastníci zmluvy zhodne v konkrétnosti
a komplexnosti ako rozšírenie jestvujúceho stavu (kauzálneho komplexu) ako rozšírenie jestvujúceho
stavu právneho vzťahu jedného štruktúrovaného záväzkového vzťahu, kedy popri dodatku č. 3, ktorý

spravoval jestvovanie a prolongáciu 1. tranže pôžičky, vznikol ďalší dodatok k základnej (materskej)
zmluve ako dodatok č. 4, ktorý spravuje obnovenie (znovuposkytnutie, opätovné jestvovanie) 2. tranže
pôžičky. Názor súdu prvej inštancie, že sa jedná o novú pôžičku sa rozchádza a nedovolene vzdiaľuje
od ukotveného presného záujmu a vôle zmluvných strán dňa 15.10.2007 nevytvárať nový právny vzťah,
ale naopak kontinuálne prihlásiť sa k jestvujúcemu právnemu vzťahu založenému zmluvou o pôžičke

dňa 03.05.2006. Prihlásením sa prostredníctvom úvodného ustanovenia čl. I. dodatku č. 4 k zmluve
o pôžičke, vstúpili a ukotvili sa týmto aktom všetci účastníci dodatku č. 4 výslovne a výhradne do
právneho prostredia a právnych pomerov existujúcej zmluvy o pôžičke. Tým je vylúčené, že dodatok č.
4 je alebo mal byť úplne nový, autonómny právny úkon s potrebou novej zmluvy a nového ručiteľského
vyhlásenia nemajúci spojitosť so zmluvou o pôžičke. Žalobca ďalej poukázal na to, že pri strete alebo

možnej variabilite právnych názorov na konkrétne prípady prejavu vôle v právnych úkonoch je potrebné
rešpektovať legislatívne kodifikované výkladové pravidlá podľa ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Súd nemôže meniť a nahradzovať v prostrední zmluvnej voľnosti originálnu vôľu účastníkov, a to navyše
za situácie, ak aj následným výsluchom žalovaných nebola ich autentická vôľa ručiť, a to podľa zmluvy
o pôžičke, legitímne spochybnená. Napriek tomu, že z celého obsahu dodatku č. 4 podľa zásady

zmluvnej voľnosti, zásad jazykovej formy, logického zmyslu a systematického prepojenia (väzieb) a tiež
zásady právnej istoty a zásady prihliadania na už zavedenú prax zmluvných vzťahov medzi účastníkmi,
je dostatočne zrejmé a logické, že účastníci nijako nechceli a nepotrebovali novú zmluvu o pôžičke, súd
prvej inštancie toto všetko opomenul a nahradil to voľnou všeobecnou úvahou o potrebe aplikácie novej
zmluvy a nového ručiteľského vyhlásenia. Podľa názoru žalobcu zmluvná voľnosť nebola pri uzatváraní

dodatku č. 4 nijako obmedzená a účastníci sa mohli a mali právo prihlásiť k právnemu režimu existujúcej
zmluvyopôžičkeanebolipovinníuzatváraťďalšiuzmluvuopôžičke.Ktejtootázkesažalobcavyjadroval
počas trvania súdneho sporu. Zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 33Odo 399/2005 zo dňa 13.12.2006. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť v celom
rozsahu. Súčasne žiadal zaviazať žalovaných spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania.

8. Žalovaní sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrili.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §
34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“)

preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich
z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

10. Podľa § 470 ods. 1, 2 prvá veta CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Podľa čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 1 CSP, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít;
ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že

jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v
súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento
zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.
Vo vzťahu k veci samej napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd poukazuje na

to, že vzhľadom na zmenu právnej úpravy zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 01.07.2016, odvolací súd posudzoval rozsah a dôvody podaného odvolania podľa CSP,
lebo v zmysle citovaného ust. § 470 ods. 1 CSP právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostali zachované, avšak CSP platí aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pokiaľ nie je ustanovené inak.

11. Premetom odvolacieho konania tak ako ho vymedzil žalobca v podanom odvolaní bol zamietavý
výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie sumy 66 387,83 eura s
príslušenstvom titulom pôžičky z druhej tranže (pôžička poskytnutá dňa 15.10.2007) a zároveň výrok,
ktorým bola zamietnutá žaloba nad sumu 63 068,45 eura s príslušenstvom titulom pôžičky z prvej tranže.

12. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.
Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 559 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 546 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že
pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
Podľa § 548 Občianskeho zákonníka, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to
veriteľ písomne vyzval.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 03.05.2006 bola medzi žalobcom ako veriteľom a spoločnosťou T.,
s.r.o. ako dlžníkom uzatvorená zmluva o pôžičke, pričom veriteľ zmluvou o pôžičke požičiava dlžníkovi
finančnú hotovosť vo výške 4 000 000 Sk, ktorá bude pozostávať z dvoch finančných tranží takto:
1. tranža vo výške 2 000 000 Sk bude poukázaná a poskytovaná na obdobie 01.05. - 31.12.2006,

2. tranža vo výške 2 000 000 Sk bude poukázaná a poskytovaná na obdobie 01.05. - 31.07.2006, s
tým, že koniec označeného obdobia je lehotou (termínom) splatnosti pôžičky. Tranža bola v zmluve
definovaná ako finančný transfér sumy bezhotovostným bankovým prevodom. 1. tranža pôžičky sa úročí
zmluvným úrokom 12 % ročne a 2. tranža pôžičky sa úročí zmluvným úrokom 10 % ročne počítané
odo dňa pripísania finančných prostriedkov na účet dlžníka. Článok V. - Dohoda o ručení obsahuje

vyhlásenie ručiteľov (žalovaní v tomto konaní), ktorí prehlásili, že sú spôsobilými ručiteľmi a touto
zmluvou berú na seba voči veriteľovi LAMEX výrobno - obchodné družstvo záväzok, že jeho pohľadávku
založenú zmluvou o pôžičke špecifikovanou v článku 1 tejto zmluvy uspokoja na základe výzvy veriteľa,
ak ju neuspokojí dlžník - firma T., s.r.o.. Ručitelia zároveň vyhlásili, že sú im známe všetky dojednané
podmienky a okolnosti vzniku, trvania, splatnosti i zabezpečenia finančnej pohľadávky veriteľa podľa

uzavretej zmluvy o pôžičke zo dňa 03.05.2006. Zmluva bola podpísaná veriteľom, dlžníkom (T., s.r.o.
- X.. O. A. - konateľ) a ručiteľmi (X.. O. A. a X.. A. A.). Dňa 17.08.2006 bol uzatvorený dodatok č. 1
k zmluve o pôžičke, ktorým došlo k prolongácii splatnosti 2. tranže vo výške 2 000 000 Sk, ktorá sa
naďalej prepožičiava dlžníkovi a bude splatná dňa 30.11.2006 s tým, že sa naďalej úročí zmluvným
úrokom 10 % ročne. Dňa 28.12.2006 došlo k uzatvoreniu dodatku č. 2 k zmluve o pôžičke, ktorým

sa 2. tranža naďalej prepožičiava dlžníkovi a bude splatná dňa 30.06.2007 s tým, že sa úročí naďalej
zmluvným úrokom 10 % ročne. Zároveň 1. tranža pôžičky sa naďalej prepožičiava dlžníkovi na ďalšie
obdobie a bude splatná dňa 30.09.2007 a naďalej sa úročí zmluvným úrokom 12 % ročne. V dodatku
č. 3 zo dňa 02.10.2007 je uvedené, že 2. tranža pôžičky vo výške 2 000 000 Sk bola reálne splatená
na bankový účet veriteľa riadne a včas k termínu 30.06.2007. 1. tranža pôžičky vo výške 2 000 000 Sk

sa naďalej prepožičiava dlžníkovi na ďalšie obdobie od 01.10.2007 do 31.12.2007 s tým, že sa naďalej
úročí v prolongačnom období zmluvným úrokom 12 % ročne. Dňa 15.10.2007 došlo medzi veriteľom,
dlžníkom a ručiteľmi k uzatvoreniu dodatku č. 4, z ktorého vyplýva, že vyššie pomenované zmluvné
strany sa dohodli na tomto dodatku č. 4 k zmluve o pôžičke uzavretej pôvodne dňa 03.05.2006 medzi
tými istými účastníkmi. O čom nepojednáva tento dodatok (ako o zmene alebo doplnení), zostáva v

platnosti podľa ustanovení pôvodného zmluvného rámca v znení jeho zmien a doplnkov (dodatkov č.
1-3). Z článku II - predmet a účel dodatku vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že obnovia pôvodnú
2. tranžu pôžičky podľa zmluvy o pôžičke vo výške 2 000 000 Sk. Predmetná 2. tranža pôžičky sa v
novom období od 15.10.2007 do 31.12.2007 naďalej úročí pôvodným zmluvným úrokom 10 % ročne.Nový záväzok sa nahrádza jednou novou vlastnou zmenkou podpísanou prvým ručiteľom, kde vystaviteľ
zmenky vypíše údaj o výške zmenkového dlhu 2 000 000 Sk a novom termíne splatnosti zmenky ku
dňu 31.12.2007 kryjúci pôžičkové obdobie podľa tohto dodatku č. 4. Podpis vystaviteľa zmenky sa ďalej

neoveruje s ohľadom na to, že bol overený pri uzavretí zmluvy o pôžičke zo dňa 03.05.2006 a tiež pri
dohode o zabezpečení budúceho ručiteľského záväzku zmenkami zo dňa 03.05.20006. Druhý ručiteľ
(X.. A. A.) vlastnú zmenku nevystavuje, je si však plne vedomý svojho solidárneho ručiteľského záväzku
popri prvom ručiteľovi. Dodatok č. 4 bol podpísaný veriteľom, dlžníkom a ručiteľmi (žalovaní v tomto
konaní) s tým, že v spoločných a záverečných ustanoveniach je uvedené okrem iného, že tento dodatok

obdrží veriteľ, dlžník a po jednom ručitelia.Dodatkom č. 5 zo dňa 28.03.2009 sa pôvodná 2. tranža
pôžičky (v zmysle čl. II. pôvodnej zmluvy celá vo výške 2 000 000 Sk naďalej prepožičiava dlžníkovi
(od 01.01.2009) na ďalšie obdobie a bude splatná dňa 30.06.2009. Predmetná 2. tranža pôžičky sa v
prolongačnom období úročí zmluvným úrokom 5% ročne (v zmysle čl. III. pôvodnej zmluvy). Zároveň
pôžička -1.tranžacelávovýške2000000Sksanaďalejprepožičiavadlžníkovi(ododňa01.01.2009)na
ďalšie obdobie a bude splatná dňa 30.05.2009 Predmetná 1. tranža pôžičky sa v prolongačnom období

naďalej úročí zmluvným úrokom 6 % ročne. Veriteľ si prihláškou zo dňa 30.09.2010 prihlásil v rámci
reštrukturalizačného konania sp. zn. 1R 6/2010 voči dlžníkovi T., s.r.o. titulom zmluvy o pôžičke zo dňa
03.05.20006 istinu 66 387,84 eura, úroky 27 839,23 eura a úroky z omeškania 7 382,69 eura a zároveň
titulom dodatku č. 4 k zmluve o pôžičke istinu 66 387,84 eura, úroky 13 523,10 eura a úroky z omeškania
6 875,23 eura. V rámci reštrukturalizačného plánu sa spoločnosť T. s.r.o. zaviazala uspokojiť 5 %

zistených pohľadávok, t.j. sumu 9 419,80 eura. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že spoločnosť
T., s.r.o. po podaní žaloby v rámci reštrukturalizačného plánu uhradila žalobcovi dňa 25.03.2013 sumu
470,99 eura, dňa 27.06.2013 sumu 470,99 eura, dňa 26.09.2013 sumu 470,99 eura, dňa 20.12.2013
sumu 470,99 eura a dňa 31.03.2014 sumu 7 535,84 eura (čl. 382 - 386).

14. V prvom rade bolo pre rozhodnutie v tejto právnej veci potrebné správnym spôsobom zadefinovať
predmet primárneho právneho úkonu medzi žalobcom a spoločnosťou T., s.r.o.. Z obsahu a účelu
zmluvy o pôžičke zo dňa 03.05.2006 vyplýva, že účastníci právneho vzťahu mali v úmysle uzatvoriť
zmluvu o pôžičke s tým, že finančné prostriedky celkovo vo výške 4 000 000 Sk boli poskytované
dlžníkovi vo forme dvoch tranží (zmluvou o pôžičke bola tranža definovaná ako finančný transfer sumy

bezhotovostným bankovým prevodom), každá vo výške 2 000 000 Sk. Rozdiel medzi týmito tranžami
spočíval v rozdielnych lehotách splatnosti (ktoré boli neskôr aj rozličným spôsobom prolongované) a
zároveň boli úročené rôznymi úrokovými sadzbami. Uvedený spôsob vyplatenia finančných prostriedkov
vo forme dvoch tranží s osobitne nastavenými parametrami zodpovedal vôli zmluvných strán a ich
potrebám. Z uvedeného vyplýva, že napriek tomu, že finančné prostriedky boli vyplácané vo forme

dvoch tranží, stále išlo len o jeden právny úkon - zmluvu o pôžičke. V každom prípade je potrebné
vyhodnotiť tento právny úkon ako platný, keďže bol odrazom zmluvnej voľnosti strán a zároveň
nedochádzalo k obchádzaniu, či dokonca porušovaniu kogentných ustanovení právnych predpisov.
Odvolací súd poukazuje na to, že princípu zmluvnej (kontraktačnej) slobody v celom rozsahu zodpovedá
možnosť účastníkov súkromnoprávnych vzťahov zmeniť si prostredníctvom vzájomného dojednania

obsah pôvodného záväzku a nahradiť ho, resp. modifikovať novo dojednanými právami a povinnosťami
príslušných zmluvných strán. Kumulatívna novácia v zmysle ust. § 516 Občianskeho zákonníka mení
pôvodnú obligáciu v dohodnutom rozsahu, pričom ju nezrušuje a právny dôvod vzniku pôvodného
záväzku trvá, pričom k nemu kumulatívne pristupuje ďalší právny dôvod majúci základ v zmluve
o kumulatívnej novácii. Z povahy kumulatívnej novácie vyplýva, že nemá vplyv na už existujúce

zabezpečenie pôvodného záväzku.

15. V článku V. zmluvy o pôžičke označenom ako dohoda o ručení ručitelia (žalovaní) jednoznačne
prejavili svoju vôľu stať sa ručiteľmi a vyhlásili, že v prípade, ak dlžník neuspokojí pohľadávku veriteľa,
uspokoja ju na základe výzvy veriteľa oni. Následne uzatváranými dodatkami dochádzalo k prolongácii

(predlženiu splatnosti jednotlivých tranží), pričom všetky dodatky sú podpísané veriteľom, dlžníkom a
oboma ručiteľmi. Z dodatku č. 4 vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na obnove 2. tranže v období
od 15.10.2007 do 31.12.2007, ktorá pôžička sa naďalej úročí zmluvným úrokom 10 % ročne. Z
obsahu tohto dodatku v kontexte doterajšej praxe medzi veriteľom, dlžníkom a ručiteľmi nemožno mať
pochybnosť o tom, že aj poskytnutie tejto tranže - v období od 15.10.2007 do 31.12.2007 bolo súčasťou

poskytnutej zmluvy o pôžičke zo dňa 03.05.2006. Vyplýva to z toho, že v samotnom úvode dodatku
č. 4 je uvedené, cit: „O čom nepojednáva tento dodatok (ako o zmene alebo doplnení), zostáva v
platnosti podľa ustanovení pôvodného zmluvného rámca v znení jeho zmien a doplnkov (dodatkov č.
1-3)“. Rovnako v celom texte dodatku č. 4 sa odkazuje na pôvodnú zmluvu o pôžičke a dokonca článokII. bod 3 obsahuje povinnosť prvého ručiteľa (X.. O. A.) vystaviť zmenku, pričom je tam uvedené, že jeho
podpis sa ďalej neoveruje, keďže bol overený pri uzavretí zmluvy o pôžičke a pri dohode o zabezpečení
budúceho ručiteľského záväzku zmenkami. Druhý ručiteľ (X.. A. A.) podľa dodatku č. 4 nemala povinnosť

vystaviť vlastnú zmenku, ale v dodatku je uvedené, že si je plne vedomá svojho solidárneho ručiteľského
záväzku popri prvom ručiteľovi. V dodatku č. 4 boli zmluvné strany definované ako veriteľ, dlžník a
ručitelia, pričom v závere pri označení ručitelia sa nachádza podpis X.. O. A. a X.. A. A..

16. Právny názor súdu prvej inštancie v tom smere, že vzhľadom k splateniu pôžičky - 2. tranže

došlo k zániku dlhu a tým aj k zániku ručiteľského záväzku zo strany žalovaných, nemôže obstáť v
kontexte vyššie uvedeného skutkového stavu, ktorý súd prvej inštancie síce správne zistil, ale vyvodil
z neho nesprávne právne závery ohľadom neexistencie dohody o ručení vo vzťahu k 2. tranži. Ako
bolo už vyššie uvedené, medzi žalobcom a spoločnosťou T. s.r.o. bola uzatvorená zmluva o pôžičke a
spôsob jej vyplatenia dlžníkovi bol stanovený vo forme dvoch relatívne samostatných tranží (iná lehota
splatnosti,inávýškadohodnutýchúrokov),ktorébolivšaksúčasťoutohoistéhoprávnehoúkonu-zmluvy

o pôžičke zo dňa 03.05.2006 a následne všetkých jej dodatkov. To, že pôžička bola poskytnutá vo
forme dvoch tranží, neznamenalo uzatvorenie dvoch samostatných zmlúv o pôžičke, ale iba jednej
zmluvy s dvoma deliteľnými plneniami s odlišnou splatnosťou a odlišnou výškou odmeny za poskytnutie
úveru (zmluvne dohodnuté úroky). Nemožno stotožňovať pojem tranža (= spôsob poskytnutia peňazí
bezhotovostným spôsobom) so samotnou pôžičkou. V danom prípade bolo právo dlžníka čerpať pôžičku

(a jej zodpovedajúca povinnosť veriteľa poskytnúť pôžičku) rozdelená do dvoch tranží, ale vždy išlo o
časť tej istej transakcie. Preto aj keď dlžník splatil 2. tranžu pôžičky ku dňu 30.06.2007 (tak ako to
vyplýva z dodatku č. 3), uvedené automaticky neznamená, že došlo k zániku celej zmluvy o pôžičke, ani
k zániku ručiteľského záväzku žalovaných. Okrem toho, ani z obsahu dodatku č. 4 nemožno vyvodiť, že
došlo k zániku ručiteľského záväzku, práve naopak, z celého textu dodatku č. 4 vyplýva, že žalovaní

preberajú záväzok ručiť za záväzky dlžníka aj naďalej. Prvý ručiteľ (X.. O. A.) mal vystaviť vlastnú
zmenku a druhý ručiteľ (X.. A. A.) vyhlásila, že si je vedomá svojho solidárneho ručiteľského záväzku
popri prvom ručiteľovi. Uvedené vyššie skutočnosti nie je možné posúdiť inak ako platný ručiteľský
záväzok žalovaných, ktorý sa vzťahuje na celú zmluvu o pôžičke bez ohľadu na to, o akú tranžu z nej
vyplývajúcu ide. Ak by zmluvné strany mali v úmysle uzatvoriť novú zmluvu o pôžičke, iste by tak urobili

uzatvorením samostatného právneho úkonu. V danom prípade s ohľadom na všetky okolnosti prípadu,
zohľadňujúc formu a obsah uzatvoreného dodatku č. 4 ako aj predchádzajúcu prax medzi zmluvnými
stranami, možno konštatovať, že vôľou zmluvných strán nebolo uzatvorenie novej zmluvy o pôžičke,
ale poskytnutie obnovenej tranže s rovnakými podmienkami poskytnutia pôžičky, vrátane zabezpečenia
záväzku ručením.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd považoval odvolanie žalobcu voči zamietavému výroku ohľadom
ručiteľského záväzku vyplývajúceho z 2. tranže zmluvy o pôžičke za dôvodné, preto postupom podľa §
389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil napadnutý výrok, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá ako
aj súvisiaci výrok o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). Úlohou súdu prvej inštancie bude tak posúdiť dôvodnosť žaloby
v zmysle vyššie uvedenej argumentácie.

18. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o
náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).