Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. január 2013

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 8Cb/81/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812208352
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2013:8812208352.2

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci navrhovateľa:
B. Š., K.. XX.XX.XXXX, D. XXX/XX, XXX XX B. K. I., zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom,
ul. Sovietskych hrdinov č. 163/66, Svidník proti odporcovi: GE Money, a.s., so sídlom Bottova 7, 811 09
Bratislava, IČO 17 324 220, o obnovu konania vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod
sp. zn. 9Cb/45/2006 t a k t o

r o z h o d o l :

Súd povoľuje obnovu konania vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn.
9Cb/45/2006.

Odporca je p o v i n n ýzaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 281,22 eur na účet právneho
zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduVranovnadTopľouč.k.9Cb/45/2006-69zodňa11.09.2006bolaodporkyňa
- B. Š. zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi sumu 16.977,10 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške
0,1 % denne zo sumy 16.977,10 Sk od 06. 02. 2005 do zaplatenia, úrok vo výške 1,89 % p. m.
promile, t.j. mesačne zo sumy 16.977,10 Sk od 6.2.2005 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške
3.395,42 Sk a náhradu trov konania a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 09. 10. 2006 a vykonateľnosť dňa 13.10.2006. Predmetný rozsudok obsahuje

len odôvodnenie v zmysle § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“ ) vzhľadom na
skutočnosť, že sa účastníci konania vzdali odvolania.

Navrhovateľka v danej právnej veci podala dňa 15.8.2012 na tunajšom súde návrh na obnovu konania,
ktoré bolo vedené na tunajšom súdu pod sp.zn. 9Cb/45/2006, v ktorej navrhovateľom bola spoločnosť
GE Money, a.s. Bottova 7, 811 09 Bratislava, IČO: 17 324 220 a odporcom B. Š.. Podanie návrhu

odôvodnila ust. § 228 ods. 1 písm. a) e) OSP. Navrhovateľka poukázala, že v tomto konaní nebolo
uplatnené spotrebiteľské právo a je presvedčená o tom, že už len tieto okolnosti o ktorých sa dozvedela
len teraz, sú samé o sebe dostatočným dôvodom na povolenie obnovy konania , ktoré bolo vedené pod
sp. zn. 9Cb/45/2006. Poukázala na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov a v tom smere uviedla,
že zmluvu o úvere uzatvárala ako fyzická osoba od právnickej osoby, ktorá poskytovala spotrebiteľský
úver v rámci svojho podnikania. Zmluva o úvere však jasne vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy,

navyše išlo o revolvingový úver, no ani okresný súd sa nezaoberal možnosťou posúdenia zmluvy o
úvere ako zmluvy uzatvorenej podľa ustanovení právnej úpravy zameranej na ochranu spotrebiteľa. Toto
nesprávne posúdenie sa najviac prejavilo v rozhodovaní súdu v priznaní úrokov z omeškania vo výške
0,1 % denne, úroku vo výške 1,89 % p.m. promile, t.j. mesačne, zmluvnej pokuty vo výške 3 395,42
Sk. Najmenej v uvedenom rozsahu je rozsudok nezákonný a preto je zjavné, že jej môže povolenie
obnovy konania privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Uvedený postup je v rozpore aj s § 54 ods.

1 Občianskeho zákonníka.Ďalej navrhovateľka uviedla, že nevie, či si súd pri rozhodovaní všimol a zohľadnil judikatúru súdneho
dvora. Poukázala na rozsudok súdneho dvora Oceano Grupo Editoriale, v ktorom sa píše, že je
nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalé podmienky a preto

v štátoch, kde nie je povinný advokát, musí súd zneplatniť nekalú podmienku. To sa nestalo a preto
navrhovateľka verí, že teraz v rámci obnovy konania sa judikatúra zohľadní. Ako ďalší dôkaz uviedla
Rozsudok SD C-240/98 až C-244/98.

V tejto súvislosti navrhovateľka súdu dala do pozornosti viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky,

ktoré potvrdili, že úrok z omeškania vo výške 0,10 / 0,25 % denne, t. j. 36,5 % ú 91,25 % ročne,
je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje tak aj neprimeranú sankciu, ktorá je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou Smernice Rady 93/13 EHS. Osobitne poukázala na nasledujúce
rozhodnutia súdov, pokiaľ ide o posúdenie výšky úrokov z omeškania a to Rozsudok Okresného súdu
Žilina č.k. 17C 134/2008-31 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline v konaní sp. zn. 5Co 46/2009,
kde pri posudzovaní zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % denne (súd pri tom uviedol, že nie je významné,

či ide o úrok z omeškania alebo zmluvnú pokutu, lebo oba sú sankčné inštitúty ) súd uviedol nasledovné:
„Zmluvná povinnosť zaplatiť riadne a včas je esenciálnou povinnosťou dlžníka, na druhej strane výška
zabezpečenia je v tomto prípade zjavne neprimeraná a podľa názoru súdu v prejednávanom prípade
pre rozpor s dobrými mravmi (§39 OZ) ako aj pre neprijateľnosť (§53 ods. 4 písm. k) OZ) absolútne
neplatná.Niejezlučiteľnésdobrýmimravmi,žepreporušenieprávnejpovinnosti(hoctakejtovýznamnej

v právnom vzťahu) je dojednané sankčné zabezpečenie predstavujúce v ročnom vyjadrení takmer 100%
istiny.“ V rozsudku Okresného súdu Galanta v konaní sp. zn. 23C/154/2008 - v ktorom sa súd zaoberal
aj výškou úrokov z omeškania, uviedol (str. 17): „Za odporujúce dobrým mravom súd považoval aj
jednotlivé základné dojednania zmluvných strán zapracované žalovaným do spornej úverovej zmluvy,
ktorú žalobca ako sám uviedol na pojednávaní súdu, považoval za typovú zmluvu a to najmä ... dohodu

zmluvných strán o veľmi neprimeraných sankčných úrokoch vo výške 0,27 % za každý deň omeškania,
t. j. 98,55 % p.a., nakoľko ide o viac ako 10-násobné prekročenie prípustnej výšky úrokov z omeškania,
ktoré v decembri 2007 predstavovali 8,5 % p.a. (2-násobok 4,25 % p.a. diskontnej sadzby K. v roku
2007, § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.), preto súd považoval dohodnuté úroky
z omeškania nad 8,5 % p.a. za neplatné pre rozpor so zákonom.“

Pre porovnanie navrhovateľka uviedla, že v čase, keď sa po prvýkrát omeškala so splátkou, pre
spotrebiteľa prípustné občianskoprávne úroky z omeškania predstavovali zlomok súdom priznaných
sankčných úrokov (§ 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR č. 871995 Z.z.). Ak by súdy správne
aplikovali občianskoprávne predpisy nemohol by ani jeden súd veriteľovi priznať vyššie úroky ako tie,

ktoré ustanovuje nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. Právnym posúdením okresného súdu navrhovateľka
ako spotrebiteľ utrpela značnú ujmu a zároveň došlo k bezdôvodnému obohateniu veriteľa.

Na stránke Ministerstva spravodlivosti SR si navrhovateľka prečítala aj viaceré súdne rozhodnutia v
exekučných konaniach, ktoré jednomyseľne potvrdzujú, že takýto úrok je v rozpore s dobrými mravmi.

Dala do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. konania 7CoE/34/2009, v ktorom súd
uviedol nasledovné: „Čo sa týka úrokov z omeškania ich výšku zákon č. 258/2001 Z.z. neupravoval.
Takáto úprava bola obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch a to v ust. § 369 Obchodného zákonníka
a v ust. § 517 Obč. zákonníka. Kým Obchodný zákonník v čase uzatvorenia zmluvy výšku úrokov pri jej
dojednaní zmluvnými stranami neobmedzoval, Občiansky zákonník neumožňoval priznať vyššiu výšku

úrokov z omeškania, než ako to vyplývalo z ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., teda maximálne
len do výšky dvojnásobku diskontnej sadzby určenej K. platnej k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Úprava obsiahnutá v Obč. zákonníku bola v tomto smere pre spotrebiteľa výhodnejšia
a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol. V tejto súvislosti je právne významné ust. § 54
Obč. zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu

odchýliť od tohto zákona vneprospechspotrebiteľa.Spotrebiteľsanajmänemôževopredvzdaťsvojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ak rozhodcovský
súd priznal oprávnenému zmluvne dojednaný úrok z omeškania vo výške 91,25 % ročne, t. j. vo
výške niekoľko násobne vyššej v porovnaní s úrokom na aký by oprávnenému vznikol nárok pri aplikácií

výhodnejšej právnej úpravy obsiahnutej v Obč. zákonníku, svojím rozhodnutím zaviazal povinného na
plnenie právom nedovolené.“ Týmto rozhodnutím Krajský súd v Prešove potvrdil uznesenie Okresného
súdu Svidník, ktorý v exekučnom konaní vymáhanie sankčného úroku 91,25 % p.a. kvalifikoval ako
sankciu v rozpore s ochranou spotrebiteľa a výslovne uviedol, že rozhodcovský súd mal aplikovaťpriaznivejšie ustanovenia § 517 Obč. zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády 87/1995
Z.z.

Jednou z charakteristických čŕt spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprimeranú
podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa. Za neprijateľnú podmienku je potrebné považovať aj podmienku, uvádzanú
vo Všeobecných podmienkach poskytovania verejnej mobilnej siete o uplatnení Obch. zákonníka
aj vo vzťahu k premlčaniu, keďže spotrebiteľ ju nemá možnosť ovplyvniť a spôsobuje jeho menej

priaznivejšie postavenie. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré boli uzavreté pred účinnosťou
zákona č. 150/2004 Z.z. a ktoré neboli do troch mesiacov odo dňa jeho účinnosti dané do súladu s
ustanoveniami § 53 a 54 OZ, sú neplatné. Ako dôkaz navrhovateľka uviedla Rozhodnutie NS SR, sp.
zn. 5 M Cdo 20/2009.

Ak by sa teda súd mal opätovne zaoberať so zohľadnením záverov podľa vyššie uvedeného, je

navrhovateľka ako spotrebiteľ presvedčená, že by v rámci predbežnej otázky musel posúdiť viaceré
zmluvné podmienky a to so zreteľom na ich nesúlad so zákonom, európskymi pravidlami na ochranu
spotrebiteľa a dobrými mravmi. Posúdenie zmluvných podmienok nechala na úvahu súdu ( § 153 ods.
3 OSP). Podľa názoru navrhovateľky viaceré zmluvné podmienky spôsobili a založili nerovnováhu v
právach a povinnostiach v prospech veriteľa.

Osobitne cítila potrebu súdu zdôrazniť, že v neprospech jej ako spotrebiteľa došlo k dojednaniu
neprimeraných sankcií, a to zmluvných pokút a úroku z omeškania, k dojednaniu nejasných a pre
spotrebiteľa nezrozumiteľných podmienok zmluvy, na ktoré nadväzovala hrozba uloženia sankcie. Tak
ako uviedla, vyššie podmienky zmluvy spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

nemôžu obstáť už len so zreteľom na ustanovenia Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola platná už v čase rozhodovania okresného súdu.

Navrhovateľka poukázala aj na to, že rozhodnutie okresného súdu je v rozpore s rozhodnutiami ESD a
to Rozsudkom Súdu z 27.06.2000 Spojené prípady C-240/98 až C-244/98 Oceáno Grupo Editorial SA

a Rozsudkom Súdu z 21.11.2002 - prípad C-473/00 Cofidis SA.

V prípade konania vo veci Oceáno Gruppo Editorial, Európsky súdny dvor rozhodol, že:

1. „Ochrana poskytnutá spotrebiteľom Smernicou Rady 93/13/EEC z 5.4.1993 o neprimeraných,

nečestných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách má za následok, že národný súd môže svojim
vlastným návrhom určiť, či je zmluvná podmienka nečestná, počas svojho predbežného zhodnotenia
pokiaľ ide o fakt, či sa môže k nároku prikročiť pred národnými súdmi.
2. Národný súd je povinný počas použitia ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo
neskoršieho dátumu než uvedená Smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné v svetle presného

znenia a účelu Smernice. Požiadavka o výklad v zhode so Smernicou žiada národný súd zvlášť podporiť
výklad, ktorý by na jeho vlastný návrh nepovolil jurisdikciu naň delegovanú na základe neprimeranej,
nečestnej podmienky.“

V prípade Cofidis SA, Európsky súdny dvor rozhodol, že súd je povinný neaplikovať vnútroštátne

procesné pravidlo týkajúce sa možnosti namietať neprimeranosť zmluvnej podmienky, možnosť súdu
skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na zabránenie
tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a na prispenie k splneniu cieľa
stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k
ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov

alebo dodávateľov.

Vzhľadom na uvedené, napádané rozhodnutie je v priamom rozpore s vyššie uvedenými rozhodnutiami
ESD, čo iba potvrdzuje, že vnútroštátny súd porušil komunitárne právo zamerané na ochranu
spotrebiteľa. Tieto podmienky boli aj aplikované a súd ich premietol do rozsudku. Súd mal pritom zbaviť

navrhovateľku týchto podmienok podľa rozsudku Oceanu, Mostaza Claro, Pannon, uznesenia Súdneho
dvora Pohotovosť C 76/10, ASTURCOM a iných.Až v súčasnej dobe sa navrhovateľka dozvedela o judikatúre súdneho dvora. Dňa 24.7.2012 sa s ňou od
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS oboznámila a preto podáva návrh na obnovu konania,
pretože jej môže privodiť priaznivejšie rozhodnutie, čo sa týka úrokov, úrokov z omeškania a zmluvnej

pokuty.

Odporca sa pojednávania vo veci o obnove konania nezúčastnil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, ani
sa vo veci nevyjadril.

Podľa § 228 ods. 1 písm. a) OSP právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu
konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v
pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

V zmysle § 230 ods. 1,2 písm. e/ OSP návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov
od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho

mohol uplatniť. Po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného
v § 228 ods.1 písm. e ( právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak
je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych
spoločenstiev.

Súd mal za to, že v danom prípade bolo možné podať návrh na obnovu konania.

V zmysle § 234 ods. 1 OSP návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne, alebo obnovu
konania povolí.

Navrhovateľ ako hlavný dôvod požadovanej obnovy konania uviedol skutočnosť, že súd sa v pôvodnom
konaní nevysporiadal s ust. 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľ si nemôže
privodiť horšie postavenie ako mu udáva tento zákon, čo sa aj stalo, keďže rozsudok súdu bol celý
založený smerom na ustanovenie Obchodného zákonníka, tým pádom nepodrobil zmluvu skúmaniu, čo
sa týka neprijateľných zmluvných podmienok a zaviazal odporkyňu, v tomto prípade navrhovateľku, na

neprimerane vysoké úroky aj úroky z omeškania, ktoré odporujú právnemu predpisu platnému v čase
vydania rozsudku.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že návrh na povolenie obnovy konania je dôvodný.
Navrhovateľ svoj návrh na povolenie obnovy konania opiera o ustanovenie § 228 ods. 1 písm. a), b),

e) OSP. Súd má zato, že po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol zaviazaný zaplatiť 16.977,10 Sk s
príslušenstvom, sa navrhovateľ dozvedel nové skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktoré bez svojej viny
nemohol použiť v pôvodnom konaní a môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie. Právoplatný
rozsudok je aj v rozpore s rozhodnutiami Súdneho dvora Európskych spoločenstiev.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľ bol v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania úspešný v plnom rozsahu, preto mu

súd priznal trovy právneho zastúpenia tak ako boli vyčíslené v podaní právneho zástupcu zo dňa
25. 01. 2013 v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb.

V rámci náhrady trov právneho zastúpenia súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa nárok na

náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 281,22 eur podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,vyhláška“), ktoré
sú vyčíslené takto :

Tarifná odmena v sume 118,76 eur podľa § 11 ods.1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky a

to za nasledovné úkony :
- prevzatie a príprava zastupovania ......................................................................... 58,69 eur
- účasť na pojednávaní dňa 24.01.2013 ................................................................. 60,07 eurNáhrada hotových výdavkov v sume 15,44 eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál) rok 2012
- 1 x 7,63 eur bez DPH a rok 2013 - 1 x 7,61 eur bez DPH.

Náhrada hotových výdavkov v sume 100,15 eur podľa § 15 vyhlášky a to náhrada cestovného za
cestu na pojednávanie dňa 24.1.2012 na trase Svidník - Vranov nad Topľou a späť, 142 km, osobným
motorovým vozidlom Škoda Fabia, EČ: V. XXX O., ktorá pozostáva z náhrady za amortizáciu 0,183 eur
á 1km a náhrady ceny pohonných hmôt pri spotrebe 5,2l na 100km a cene PHM 1,435 eur/1l. Súd taktiež
priznal právnemu zástupcovi náhradu za stratu času za 5 polhodín á 13,01 eur strávených na ceste na

pojednávanie.

Podľa §18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
právneho predpisu.

Spolu priznané trovy právneho zastúpenia sú vo výške 281,22 eur (234,35 eur + 20%DPH 46,27 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.