Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. december 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/183/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714212927
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8714212927.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov
senátu JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobkyne : R.. Q. K., nar.:
XX.XX.XXXX, bytom T. č. XXXX/XX, XXX XX X., právne zast.: JUDr. Františkom Svatuškom, advokát,
so sídlom Námestie Slobody č. 25, 066 01 Humenné, proti žalovanej : R. X., nar.: XX.XX.XXXX, bytom P.
č. XXXX/X, XXX XX Y., právne zast.: Mgr. Petrom Piatnikom, Advokátska kancelária so sídlom Nám. Sv.

Egídia č. 29/69, 058 01 Poprad, v konaní o zaplatenie sumy 2.218,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 20C 62/2015-78 zo dňa 31.05.2016 jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudok rozhodol tak, že žalovaná
je povinná zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 2.000,- Eur za obdobie
od 18.06.2013 do 26.11.2015, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu
zamietol. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 321,54 Eur, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že podaným návrhom sa žalobkyňa domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým bude žalovaná zaviazaná povinnosťou zaplatiť žalobkyni sumu 2.218,20 eur s
príslušenstvom. Sumu 2.000,- eur žalovaná previedla na účet žalobkyne dňa 26.11.2015, podaním
doručenýmdňa30.12.2015navrhlažalobkyňavtejtočastikonaniezastaviťazotrvalananávrhuvčastio
zaplatenie sumy 218,20 eur a úroku z omeškania. Uvedenú sumu si žalobkyňa uplatňovala ako náhradu
škody, ktorá by nevznikla, pokiaľ by žalovaná poskytla potrebnú súčinnosť. Z vykonaného dokazovania

mal súd za to, že žalobkyňa má nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške 5,50 % ročne za obdobie
od 18.6.2013 do 26.11.2015 a v časti o náhradu škody mal súd za to, že žalobkyňa neuniesla žalobné
bremeno. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 153 ods. 1 O.s.p. rozhodoval
podľaskutkovéhostavuzistenéhozvykonanýchdôkazov,pričomdospelkzáveru,žedôkazypredložené
žalobkyňou k nároku na náhradu škody nie sú postačujúce na to, aby preukázali jej tvrdenia uvedené v
žalobe. Súd preto návrh v časti o náhradu škody 218,20 eur s príslušenstvom zamietol.

3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa zásady úspechu v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p..
Žalobkyňa bola v konaní neúspešná len v časti o zaplatenie sumy 218,20 eur, avšak vo zvyšku nároku
bola v konaní úspešná, preto jej súd priznal právo na náhradu trov konania v plnej výške za pomernú
časť zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 23,20 eur (po čiastočnom späťvzatí a zastavení
konania) a trovy právneho zastúpenie za 3 úkony poskytnutej právnej služby á 91,29,- eur a 2 x režijný

paušál á 8,04 eur a 1 x režijný paušál v hodnote 8,39 eur.4. Proti tomuto rozsudku v časti jeho výroku o povinnosti žalovanej nahradiť trovy konania podala
v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Poukázala na jeho nesprávnosť z dôvodov
obsiahnutých v ustanovení § 205 ods. 2 písm. c), d), f) O.s.p.. Namietala, že súd prvej inštancie v

rozhodnutí o trovách konania vôbec nezohľadnil skutočnosť, že žalovaná nezavinila začatie konania
a vznik trov konania, nakoľko mala záujem žalobkyni vrátiť sumu 2.000,- Eur mimosúdnou cestou.
Žalovaná neuznávala len nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 218,20 Eur z titulu náhrady škody (z
titulu zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia), ktorý považovala za nedôvodný, čo v
konečnom dôsledku potvrdil aj vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie. Žalovaná ma jednoznačne za

to, že žalovaná nezavinila začatie konania, mala ochotu predmetnú záležitosť riešiť tak, aby nevznikali
stranám zbytočne trov konania, čoho dôkazom je aj to, že pred prvým pojednávaním uhradila nespornú
sumu 2.000,- Eur na účet žalobkyne. S poukazom na uvedené ma za to, že vzhľadom na okolnosti
prípadu je daný dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by súd žalobkyni nemal priznať náhradu
trov konania. Pokiaľ by právny zástupca žalobkyne pokračoval v komunikácií so žalovanou, žalovaná
by sumu 2000,- Eur zaplatila bez toho, aby bolo nutné podávať proti nej žalobu. Z uvedeného dôvodu

namietala nárok žalobcu na náhradu trov vzniknutých trov konania. Pokiaľ by odvolací súd mal napriek
vyššie uvedenému za to, že nie sú dané podmienky pred aplikáciu ust. § 150 O.s.p., žalovaná namietala,
že súd prvej inštancie priznal žalobkyni náhradu trov konania v nesprávnej výške. Je síce pravdou, že
žalobkyňa bola v konaní úspešná, avšak len v rozsahu 89,09 %, t.j. by jej mala prislúchať len pomerná
náhrada trov konania a to max. vo výške 80 % a nie vo výške 100 %, v akej jej bola náhrada trov

právneho zastupovania nakoniec priznaná.

5. S poukazom na vyššie uvedené navrhla žalovaná, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v rozsahu jeho III. výroku zmenil tak, že v súlade s ust. § 150 O.s.p. žalobkyni neprizná náhradu
trov konania a ani jednej zo strán konania.

6. K podanému odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá vo svojom vyjadrení zo dňa 12.07.2016
uviedla, že na základe uvedených skutočnosti o komunikácií so žalovanou neexistuje žiadny dôvod
hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by žalovaná nemala žalobkyni nahradiť trovy tohto konania, práve
naopak, bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby žalobkyňa nemala nárok na náhradu trov konania,

ktoré sama nezavinila a bola nútená ho iniciovať, keďže jej nárok čo do istiny bol žalobkyňou uhradený
až po podaní žaloby a je z konania žalovanej nepochybné, že dobrovoľne túto povinnosť nebola ochotná
splniť. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok čo do výroku trov konania v prospech žalobkyne
potvrdil a zaviazal žalovanú na náhradu trov konania žalobkyne, ktoré jej vznikli v prvoinštančnom aj
odvolacom konaní v celom rozsahu.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len „C.s.p.“) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2
C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v jeho napadnutej časti vo výroku o trovách konania, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle

zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385
C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné a rozhodnutie v napadnutom
výroku je potrebné zrušiť.

8. Podľa § 470 ods. 1 a 2 prvá veta C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd o odvolaní žalovanej voči rozsudku v jeho napadnutej časti
rozhoduje po 01.07.2016, pri rozhodovaní postupuje s ohľadom na § 470 ods. 1, § 473, § 474 C.s.p.

už v režime C.s.p.. S ohľadom na potrebu rešpektovania zásady právnej istoty v zmysle § 470 ods. 2
C.s.p. teda zostávajú zachované právne účinky úkonov, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti
C.s.p. (t.j. pred 01.07.2016).

10. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.11. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania alebo strane, ktorej
to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela

alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred
všeobecným súdom.

12. Zákon upravuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za
zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to v podobe ust. § 257 C.s.p.. Civilný sporový

poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o
výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Vo vzťahu k predmetnej veci považuje odvolací za potrebné uviesť nasledovné. V sporovom konaní
sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 ods. 1 C.
s. p.). Aplikácia citovaného ustanovenia § 257 C. s. p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza

do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak
súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo
sčastineprizná.Musíísťocelkomvýnimočnýprípad,ktorýmusíbyťvrozhodnutíajnáležiteodôvodnený.
Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Pri
posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové

a iné pomery strán sporu, prihliada sa na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a možno
dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom,
a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. Prípadné
nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a
jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči

subjektom konania a aby neodporovalo dobrým mravom.
14. Ustanovenie § 257 C.s.p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť
aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v
prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri
stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto

nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania.
15. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami žalovanej poznamenáva, že z obsahu rozhodnutia
súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania vyplýva, že tento sa nezaoberal aplikáciou
výnimočného a vtedy účinného ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., ktorého úpravu podľa jeho prvej

vety preberá v súčasnosti ustanovenie § 257 C.s.p. účinného od 01.07.2016. V rozhodnutí absentuje
odôvodnenie, pre ktorý by prichádzala, resp. neprichádzala do úvahy možnosť aplikácie § 150 O.s.p. vo
vzťahu k trovám konania. Vzhľadom na charakter veci, majúc na zreteli aj úspech vo veci, bude úlohou
súdu prvej inštancie zaoberať sa prípadnou aplikáciou § 257 C.s.p..

16.Vďalšomkonanísabudesúdprvejinštanciezaoberaťajaplikáciouustanovenia§255ods.2C.s.p.o
priznanínáhradytrovkonaniapodľapomeruúspechuvkonanívzmyslenámietkyžalovanejonesprávne
priznanej výške náhrady trov konania žalobkyni.

17. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným

petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má
nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak
strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj
žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Vzhľadom na priebeh a výsledok konania

má odvolací súd za to, že neúspech žalobkyne v časti o zaplatenie sumy 218,20 Eur z celkovej sumy
2.218,20 Eur, ktorý predstavuje neúspech takmer 10% z celkového nároku žalobkyne nie je možné
považovať za neúspech v pomerne nepatrnej časti a súd prvej inštancie, by mal pri práve na náhradu
trov konania rozhodnúť v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p. a riadiť sa zásadou úspechu v konaní
a to aj v tom prípade, ak sa preukáže nemožnosť aplikácie ustanovenia § 257 C.s.p..

18. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutej časti vo výroku o trovách
konania zrušil v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a v spojení s ust. § 391 ods. 2 vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.19. Úlohou súdu prvej inštancie bude vyrovnať sa s aplikáciou ust. § 257 C.s.p. a opätovne rozhodnúť
o náhrade trov konania podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p. v zmysle vo vyššie naznačených intenciách,

pričom sa musí vyporiadať so všetkými argumentmi strán konania tak, aby jeho rozhodnutie pôsobilo
presvedčivo. Zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).