Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. február 2017

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 2P/246/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916208599
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Csank

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2017:6916208599.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdRimavskáSobotasudcomJUDr.PetromCsankomvprávnejvecimaloletého-H.X.,B..XX.

XX. XXXX, bytom t. č. J. J. Y., zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota,
dieťa rodičov: matky - B. X., B.. XX. XX. XXXX, X. D. L. X a otca - neurčený, o nariadenie ústavnej
starostlivosti bez návrhu, za účasti Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota takto

r o z h o d o l :

I.Súd ústavnú starostlivosť nad maloletým H. X., B.. XX. XX. XXXX nenariaďuje.

II.Súd nariaďuje maloletému H. X., B.. XX. XX. XXXX výchovné opatrenie na účely zabezpečenia
odbornej pomoci maloletému dieťaťu a zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych pomerov

maloletého dieťaťa a to pobyt v Detskom domove, ulica Mieru 155, Jesenské, PSČ: 980 02 počnúc dňom
právoplatnosti tohoto rozsudku a to najdlhšie na dobu 6 mesiacov od právoplatnosti tohoto rozsudku.

III.Matka maloletého dieťaťa B. X., B.. XX. XX. XXXX je povinná počnúc dňom právoplatnosti tohoto
rozsudku prispievať na výživu maloletého H. X., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, určeného podľa osobitného zákona a to mesačne
vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Detského domova, ulica Mieru 155, Jesenské,

PSČ 980 02 a to na dobu najdlhšie 6 mesiacov od právoplatnosti tohoto rozsudku.

IV.Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd bez návrhu začal konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým z dôvodu, že život,
zdravie a priaznivý vývoj maloletého boli v rodinnom prostredí ohrozené.

2.Na pojednávanie sa nedostavila matka maloletého, doručenie predvolania má vykázané, svoju
neúčasť neospravedlnila a nepožiadala o odročenie pojednávania, súd preto vec prejednal a rozhodol

v jej neprítomnosti.

3.Kolízny opatrovník navrhol nad maloletým nenariaďovať ústavnú starostlivosť. Navrhol dieťaťu uložiť
výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 Zákona o rodine. Uviedol, že matka nie je schopná zabezpečovať
osobnú starostlivosť o maloletého vzhľadom k jeho zdravotnému stavu a naviac nemá vytvorené
vhodné bytové podmienky. Matka maloletého v súčasnej dobe porodila ďalšie dieťa a je poberateľkou
rodičovského príspevku v sume 203,20 €.

4.Zástupca Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota sa pripojil k návrhu kolízneho opatrovníka.

5.Podľa § 37 Zákona o rodine(1) Nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských
práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí,

obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia
nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností.

(2) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných
opatrení:

a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím
správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,
b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa
umiestnené,
c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie

škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého
obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,
d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému
odbornému poradenstvu.

(3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak výchovné opatrenia uvedené v odseku 2
neviedli k náprave, súd dočasne odníme maloleté dieťa z osobnej starostlivosti rodičov aj proti ich vôli,
osôb, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcich
osvojiteľov,ktorýmbolomaloletédieťazverenédostarostlivostipodľa§103,osvojiteľovaleboporučníka,
ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, a nariadi maloletému dieťaťu na účely

a) zabezpečenia odbornej diagnostiky pobyt v zariadení, ktoré vykonáva odbornú diagnostiku, najdlhšie
na šesť mesiacov,
b) zabezpečenia odbornej pomoci maloletému dieťaťu alebo zabezpečenia úpravy rodinných a
sociálnych pomerov maloletého dieťaťa pobyt v zariadení najdlhšie na šesť mesiacov,
c) zabezpečenia resocializácie drogových a iných závislostí pobyt v zariadení, ktoré vykonáva

resocializačné programy pre drogovo a inak závislých.

(4) Na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych
pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného opatrenia podľa odseku 2 alebo podľa odseku
3 súd môže rodičom dieťaťa, osobám, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti

podľa § 45 alebo § 48, budúcim osvojiteľom, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa
§ 103, osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, uložiť
a) povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3, s orgánom
sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom,
b) inú povinnosť.

(5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže výchovné opatrenie podľa odseku 3 uložiť
aj vtedy, ak jeho uloženiu nepredchádzalo výchovné opatrenie podľa odseku 2.

(6) Ak súd rozhodne o uložení výchovných opatrení podľa odseku 3, môže ich vhodne a účelne spájať

s výchovnými opatreniami uvedenými v odseku 2.

(7) Súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej
ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.

(8) Súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré
uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné
opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom
uloženívýchovnéhoopatreniaaleboouloženíinéhovhodnéhovýchovnéhoopatrenia.Aksúdnazáklade
zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia rozhoduje o opakovanom uložení výchovného opatrenia

podľa odseku 3 alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení
ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti
rozhodnutia.Podľa § 62 Zákona o rodine

(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým

deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 75 Zákona o rodine

1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba

berie.

(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné
pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 Zákona o rodine

(1) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania,
ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.

6.Maloleté dieťa pochádza z neusporiadaných rodinných pomerov. Otcovstvo k dieťaťu nie je určené.

Matka maloletého je nezodpovedná a nedokáže zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého.
Maloletý bol opakovane hospitalizovaný v dôsledku zanedbávania starostlivosti zo strany matky. Dieťa
má intoleranciu na bielkoviny kravského mlieka a vyžaduje špeciálnu stravu. Vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že matka je nezodpovedná a ľahostajná k starostlivosti o dieťa, ktoré vyžaduje
hypoalergénnu stravu. Maloletý bol v rodinnom prostredí ohrozený na živote a zdraví. V súčasnej dobe

dieťa prosperuje. Súd maloletému uložil výchovné opatrenie a to pobyt v zariadení za účelom odbornej
pomoci dieťaťu ako aj vyriešenie jeho sociálnej situácie na dobu šiestich mesiacov.
Vyživovaciu povinnosť matky súd stanovil v súlade s ustanovením § 62 ods. 3 Zákona o rodine, pričom
zohľadnil jej sociálnu situácie a starostlivosť o štyri maloleté deti.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku v zmysle ktorého
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inakPoučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom
súde ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa

poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len
tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú

vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci., (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v
odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. a v § 62 a § 63
Civilného mimosporového poriadku..

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov podľa § 127 Civilného sporového poriadku.

Podľa § 220 Civilného sporového poriadku v prípade, že povinná strana neplní rozsudok je možné voči
nemu podať návrh na začatie exekúcie.

Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.