Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. december 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 11P/164/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116214332
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Sitárová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4116214332.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v konaní pred sudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté

deti B.: F., nar. XX.XX.XXXX a V., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u otca, zastúpené Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88 ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: V. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E., M. R. V. XXX/XX a F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., L. XXX, zastúpeného
JUDr. Kamilom Bereseckým, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Nitre, Farská 33 o návrhu
matky na zníženie výživného na maloleté deti, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh matky na zníženie výživného zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletých detí sa svojím písomným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.05.2016
domáhala zníženia vyživovacej povinnosti na maloleté deti B.: F., nar. XX.XX.XXXX a V., nar.
XX.XX.XXXX. Svoj návrh odôvodnila svojou zhoršenou finančnou situáciou, keď od 02.03.2016 je
evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny E. ako nezamestnaná. Matka vo svojom návrhu
poukázala ďalej na skutočnosť, že dňa 29.02.2016 ukončila živnosť a nemá nárok na žiadne sociálne
dávky. (1)

Matka vypočutá ako účastníčka konania uviedla, že predmetný návrh podávala z toho dôvodu, že sa
rok po rozvode presťahovala do E. ku svojmu priateľovi s tým, že byt, o ktorom vtedy uviedla, že ho
kupujú na polovicu, kúpil nakoniec iba on sám, pretože sa úver nedal vybaviť tak, že by bola aj ona
spoludlžníkom, keďže mala nízky príjem. Takže byt v ktorom bývajú, je vo vlastníctve jej priateľa. Keďže
potrebuje mať tiež nejakú istotu, aby mala kam ísť keby sa rozišli, kúpila si tento rok dvojgarsónku.
Táto stála 27.000,- eur, peniaze mala z toho, čo ju vyplatil exmanžel vo výške 55.000,- eur. Žije spolu
so svojím priateľom, dvojgarsónku pomaly rekonštruuje, treba tam urobiť nejaké úpravy. Neplánuje ju

prenajímať, chce si ju nechať pre seba. Chcela aby išla dcéra bývať ku nej, no je manipulovaná zo strany
svojho otca, takže to nakoniec odmietla. Čo sa týka jej podnikania, tak toto nešlo tak ako zo začiatku
predpokladala, posledné dva mesiace bola v mínuse. Tiež sa rozhodla, že skončí podnikať aj z dôvodu,
že si myslela, že dcéra príde ku nim, aby sa jej mohla venovať. Jej priateľ je zamestnaný s príjmom
cca. 550,- eur mesačne. Čo sa týka stánku, mali na ňom tabuľu "na predaj" aj s telefónnym číslom,
preto ho tam ešte nechávali, no muselo sa platiť 60,- eur za nájom pozemku, takže teraz na zimu ho
chcú dať do záhrady. Ona nemá žiadne úvery, priateľ platí úver po 220,- eur mesačne a po 90,- eur

mesačne za druhý úver. Náklady na bývanie sú spolu aj s energiami 220,- eur za byt v ktorom bývajú
a 110,- eur predstavujú výdavky na jej garsónku. Jej príjem je teraz cca 50,- až 55,- eur mesačne. Na
úrade práce už nie je evidovaná, pretože zamestnávateľ za ňu odvádza odvody. Čo sa týka práce do
budúcnosti, prácu na tri zmeny si nehľadá, to by nerada, do iného zamestnania zas treba jazyky. Má dobudúcnosti taký prísľub od súčasného zamestnávateľa, že pokiaľ niekto odíde alebo pôjde na materskú,
že by ju zamestnal aj riadne. Ešte chce uviesť, že deťom okrem výživného prispieva aj iným spôsobom,
kupovala im školské potreby, oblečenie, obuv, cez prázdniny s nimi chodila na kúpalisko a podobne, aby

to tak nepociťovali, že na to nemá. Čo sa týka zvyšku peňazí z vyporiadania BSM, tak 15.000,- eur dala
akontáciu na byt, kde teraz bývajú, jej priateľ dal 5.000,- eur. Po rozvode mala dlh 10.000,- eur, takže
to si musela vyrovnať. Všetky výdavky, ktoré majú hradí priateľ a finančne im pomáhajú jeho rodičia.
Všetky peniaze majú spoločne, všetky výdavky sa platia spoločne. Byt, v ktorom bývajú stál 54.000,-
eur, svoj stánok predáva za 6.000,- eur. Svoju dvojgarsónku kúpila za 27.000,- eur, 5.000,- eur do nej

investovala. Teraz sú ceny iné. Skúšajú ju predať za 45.000,- eur. Priateľov 4 izbový byt ponúkli tiež,
pretože naň majú znalecký posudok na 127.000,- eur. Keďže do bytu investovali, ponúkli ho za 115.000,-
eur. Ak by sa to podarilo a predali by sa oba, možno by to riešili spoločne nejakým rodinným domom s
tým, že by sa mohol vyplatiť aj priateľov úver. Ten sa bral vo výške 65.000,- eur a 5.000,- eur. Z toho
sa okrem kúpnej ceny platila aj rekonštrukcia bytu. Na otázku či akontácia už bola zarátaná v kúpnej
cene a čo potom robili so zvyškom úveru v sume cca 16.000,- eur matka uviedla, že sa z nej spravila

rekonštrukcia. Tá stála dokonca okolo 30.000,- eur, na čo im prispeli partnerovi rodičia, nakoľko byt bol
úplne v pôvodnom stave. (2)

Právny zástupca otca na pojednávaní uviedol, že návrh navrhuje zamietnuť. Matka predajný stánok
predáva za 6.000,- eur, predáva a prenajíma aj dvojgarsónku, aj štvorizbový byt v ktorom bývajú a

tak isto predáva motocykel. Ďalej chce poukázať na to, že matka investovala minimálne 15.000,- eur
do nehnuteľnosti, ktorú vlastní jej priateľ, z toho dedukuje, že musí mať peniaze aj na to, aby platila
minimálne to výživné na deti, ktoré platí doteraz. Čo sa týka pomerov otca, otec má tri maloleté deti,
nežiada o zvýšenie výživného na deti napriek zvýšeným výdavkom. (3)

Otec vypočutý ako účastník konania na pojednávaní uviedol, že čo sa týka zmeny pomerov na jeho
strane, deti vyrástli, zvýšili sa ich výdavky, chcú ísť napr. do kina, divadla, ale treba platiť aj za školské
potreby a pomôcky, oblečenie, obuv a podobne. Napriek tomu nežiadal o zvýšenie výživného, aj keď
mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k dcére E., nar. XX.X.XXXX. S matkou tohto dieťaťa žijú
v spoločnej domácnosti, táto je v súčasnej dobe na rodičovskej dovolenke. Poberá iba rodičovský

príspevok. Je pravdou, že teraz bývajú v priestoroch firmy v 2-izbovom byte, pretože po narodení dieťaťa
prerábajú ten starý dom, na ktorý aj naďalej spláca úver po 100,- eur a platí sa tam elektrina po 30,- eur
a plyn po 40,- eur. Keď sa dom prerobí, pôjdu tam bývať. Tiež im pomáhajú aj jeho rodičia, aj rodičia jeho
priateľky. Čo sa týka straty, spoločnosť je v strate z dôvodov, že sa investovalo do dokončenia budovy,
robila sa fasáda, dlažba a podobne. Keďže je spoločnosť v strate, jeho príjem je iba vo forme mzdy.

Čo sa týka detí, tak F. už navštevuje 9. ročník základnej školy, tento dospieva, každý piatok a sobotu
chce ísť s kamarátmi von, potrebuje nový počítač, dennodenne sa niečo vyskytne, chce si urobiť vodičák
na motorku. V škole chodieva na obedy, ktoré sú okolo 22,- eur mesačne. Dcéra navštevuje 6. ročník
základnej školy, dosť vyrástla, takže aj na tú sa zvýšili výdavky. Obe deti chodia na anglický jazyk do
jazykovej školy, tam platí spolu na oboch 40,- eur týždenne. (4)

Matka v konečnom návrhu uviedla, že predložila všetky príjmy a výdavky, aj keď nerozumie, čo má jej
priateľspoločnésjejdeťmi,keďaniichspoločnýpríjemneumožňujeplatiťvýživnépo150,-eurmesačne.
Žiada, aby súd určil výživné, ktoré jej vychádza platiť z ich preukázateľných príjmov. (5)

Právny zástupca otca v konečnom návrhu uviedol, že navrhuje návrh ako nedôvodný zamietnuť. Výživné
vo výške 80,- eur na F. a 70,- eur na V., teda na deti, ktoré budú mať 15 a 12 rokov je primerané
možnostiam matky, nie jej príjmu, ale jej možnostiam. Z hľadiska detí je to nízke výživné. Poukazuje na
to, že matka dostala titulom vyporiadania BSM 55.000,- eur, z toho 27.000,- eur investovala do garsónky,
15.000,- eur dala ako akontáciu bytu, zhruba 12.000,- eur jej zostalo. V priebehu konania uviedla, že

ona aj s priateľom dávajú svoje príjmy do spoločných peňazí, takže z tohto je v jej možnostiach platiť
doteraz stanovené výživné. (6)

Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že na základe vykonaného dokazovania navrhuje návrh
matky zamietnuť. (7)

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, správu zo Sociálnej
poisťovne o vyplatených dávkach v nezamestnanosti, potvrdenie o nepoberaní dávky v hmotnej
núdzi, rozpis mesačných príjmov a výdavkov matky a informáciu k týmto výdavkom, potvrdenie opríjme, výzvu na vrátenie finančného príspevku, výpisy z účtu matky, kúpnu zmluvu, potvrdenie VšZP,
doklady k výdavkom matky, oznámenie poistenca, rodné listy detí, kúpnu zmluvu na stánok, doklady k
plateniu nájomného za pozemok, úradné záznamy z OÚ E., pracovnú zmluvu priateľa matky, zmluvu

o poskytnutí spotrebiteľského úveru, úver na kúpu bytu v ktorom v súčasnej dobe matka býva s
priateľom, kúpnu zmluvu na tento byt, výpisy z účtu matky, doklady k výdavkom, výplatné pásky, výpisy
z účtov, oznámenie, pracovnú zmluvu, zmluvu o nájme, peňažný denník matky, potvrdenie, výpisy z
internetových stránok, rozpis mesačných výdavkov otca na deti, potvrdenie o príjme otca, potvrdenie o
poberaní prídavkov na dieťa priateľkou otca, potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku, potvrdenie

o poberaní prídavkov otcom, potvrdenie o návšteve školy, rodný list maloletej E., výpis z Kataster portálu,
pripojený spis Okresného súdu Nitra sp. zn. 11P/307/2013, z neho č. l. 199 a nasledovné, rozhodnutie
na č. l. 204 a nasledovné, spis Okresného súdu Nitra sp. zn.: 24P/336/2015, z neho rozhodnutie na č.
l. 21 a nasledovné a zistil tento skutkový stav: (8)

Vyživovacia povinnosť na maloleté deti B. bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Nitra

č. k.: 11P/307/2013 - 204 zo dňa 28.01.2015, ktorým súd zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č.k.:
13P/81/2013 - 51 zo dňa 25.04.2013, a ktorým zveril obe maloleté deti B. do osobnej starostlivosti
otca a matku maloletých detí zaviazal prispievať na výživu maloletého F. sumou vo výške 80,- eur
mesačneanavýživumaloletejV.sumouvovýške70,-eurmesačne,pričomsúdpredmetnýmrozsudkom
upravil aj styk matky s maloletými deťmi. Na vyššie uvedenej výške vyživovacej povinnosti matky

voči maloletým deťom sa rodičia maloletých detí v predmetnom konaní vzájomne dohodli. Matka
maloletých detí prevádzkovala v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti predajný stánok a to na
základe živnostenského oprávnenia, v rámci ktorej činnosti podľa jej slov dosahovala v tom čase stratu.
Bývala v prenajatom trojizbovom byte vo V., kde nájomné s úhradami preddavkov za služby spojené s
užívaním bytu uhrádzala vo výške 300,- eur. Denne dochádzala kvôli výkonu práce do mesta E., kde

prevádzkovala predajný stánok. Finančne jej podľa jej slov pomáhal jej priateľ. Otec maloletých detí bol
v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie
na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, nebol poberateľom dávok v hmotnej núdzi ani
štátnych sociálnych dávok či iných príspevkov. (9)

Maloletý F. je v súčasnosti žiakom 9. ročníka základnej školy a maloletá V. žiačkou 6. ročníka
základnej školy. Výdavky na maloleté deti majú bežný charakter a pozostávajú najmä z výdavkov na
ich stravovanie, ošatenie, školské potreby a školské pomôcky. Cestovné do školy predstavuje pre obe
deti celkovo sumu 24,- eur mesačne, za školské stravovanie uhrádza otec sumu cca 41,- eur. Otcovi
dňa XX.XX.XXXX pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a to voči k maloletej E. B.. S matkou tohto

maloletého dieťaťa žije otec v spoločnej domácnosti. Táto je s maloletou E. na rodičovskej dovolenke,
poberá rodičovský príspevok a prídavky na jedno maloleté dieťa v celkovej sume 226,72 eura mesačne.
Rodina obýva dvojizbový byt v priestoroch otcovej firmy, nakoľko rodinný dom, ktorý otec vlastní, otec
práve rekonštruuje. V súvislosti s touto nehnuteľnosťou spláca otec úver po 99,25 eura mesačne,
uhrádza preddavky za spotrebu plynu vo výške 32,97 eura, preddavky za spotrebu elektrickej energie

vo výške 39,00 eura mesačne, poplatok za rozhlas a TV predstavuje sumu vo výške 4,64 eura mesačne,
poplatok za telekomunikačné služby 29,69 eura mesačne. Otec uhrádza pre všetky maloleté deti poistky
asporenia,vcelkovejsumevovýške175,54euramesačne.Otecjekonateľomaod17.4.2015ajjediným
spoločníkom spoločnosti M&G Classics Chrome and Cars, s.r.o., kde dosahuje priemerný čistý mesačný
príjem vo výške 562,86 eura, okrem toho poberá prídavky na obe maloleté deti vo výške 47,04 eura

mesačne. Predmetná spoločnosť dosiahla za rok 2015 hospodársky výsledok v podobe straty a to vo
výške 10.397,- eura. (10)

Matka maloletých detí býva v súčasnosti v spoločnej domácnosti so svojím priateľom v trojizbovom byte,
ktorý je v jeho osobnom vlastníctve. Výdavky spojené s bývaním pozostávajú z nájomného vo výške

110,- eur mesačne, z úhrady preddavkov za spotrebu plynu vo výške 60,- eur mesačne a z preddavkov
za spotrebu elektrickej energie vo výške 30,- eur mesačne. Matkin priateľ uhrádza ďalej v súvislosti
s predmetným bytom splátky úveru po 219,57 eura mesačne a po 89,10 eura mesačne, poplatok
za telekomunikačné služby predstavuje sumu vo výške 24,- eur mesačne. Na kúpu predmetného
bytu prispela matka podľa svojho vyjadrenia sumou 15.000,- eur. Matkin priateľ je riadne zamestnaný

s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške cca 550,- eur mesačne. Matka je vlastníčkou
dvojgarzónky, ktorú nadobudla za kúpnu cenu 27.000,- eur. Kúpu predmetného bytu financovala z
finančných prostriedkov, ktoré obdržala v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov
vo výške 55.000,- eur. Výdavky na prevádzku bytu pozostávajú z nájomného vo výške 87,15 eura,z preddavkov za spotrebu elektrickej energie vo výške 15,- eur mesačne, poplatok za rozhlas a TV
predstavuje sumu 4,64 eura mesačne, za telekomunikačné služby uhrádza matka sumu 30,- eur
mesačne.Ďalšievýdavkyvyčíslilamatkavsúvislostispoistenímvozidiel,ktorésúvosobnomvlastníctve

jej priateľa a ďalších poplatkov súvisiacich s ich prevádzkou a to vo výške 320,- eur ročne, a poplatok
za komunálny odpad a drobný stavebný odpad vo výške 50,14 eura ročne. Podľa údajov z daňového
priznania dosiahla matka za rok 2015 zo živnosti priemerný čistý mesačný príjem vo výške 316,82
eura. Dňom 01.03.2016 prevádzkovanie predmetnej živnosti pozastavila, pričom za prvé dva mesiace
prevádzkovania živnosti prevýšili výdavky jej príjmy o 864,- eur. Od 02.03.2016 bola matka evidovaná

ako uchádzačka o zamestnanie na príslušnom úrade práce, pričom vyššie spomenuté podnikanie
ukončila ku dňu 30.09.2016. Od 01.06.2016 je matka zamestnaná v spoločnosti AB - JOTO, s.r.o. na
skrátený pracovný úväzok v rozsahu 5 hodín týždenne, kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem
vo výške 53,26 eura. Podľa svojho vyjadrenia si prácu na tri zmeny nehľadá, má však prísľub od svojho
zamestnávateľa, že v prípade uvoľnenia pracovného miesta ju zamestná riadne. Okrem tohto príjmu
matka iný príjem nemá, v súčasnosti táto neprenajíma ani byt, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Podľa

jej vyjadrenia jej hradí všetky jej výdavky jej priateľ. (11)

Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z., Zákon o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (12)

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(13)

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. (14)

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (15)

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (16)

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu. (17)

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (18)

Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušene výživného možné len na návrh.
(19)

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na zníženie vyživovacej

povinnosti nebol podaný dôvodne, pretože od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti rozsudkom
Okresného súdu Nitra č. k.: 11P/307/2013 - 204 zo dňa 28.0.12015, neprišlo na jej strane k takej
zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie jej vyživovacej povinnosti. Matka totiž v čase poslednej
úpravy vyživovacej povinnosti prevádzkovala na základe živnostenského oprávnenia predajný stánok,
pričom podľa svojich vyjadrení vykazovala v podnikaní stratu, čo potvrdzuje aj účtovná uzávierka k

31.12.2014 založená v spise Okresného súdu Nitra sp. zn.: 11P/307/2013, podľa ktorej jej výdavky za
rok 2014 súvisiace s prevádzkovaním živnosti prevýšili jej príjmy zo živnosti a to 1.635,- eura. K určeniu
vyživovacej povinnosti vo výške 80,- eur na maloletého F. a vo výške 70,- eur na maloletú V. dospeli
pritom rodičia na základe vzájomnej dohody a teda matka napriek svojej deklarovanej finančnej situáciibolaochotnáaschopnátakétovýživnéplatiť.Počasprebiehajúcehokonaniaozníženievýživnéhomatka
prevádzkovanie svojej živnosti ukončila, evidovala sa na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie a
od 01.06.2016 je zamestnaná, avšak len na skrátený pracovný úväzok v rozsahu 5 hodín týždenne, kde

dosahuje len veľmi nízky príjem v priemernej výške cca 53,- eur mesačne. Naproti tomu došlo k zmene
pomerov na strane oboch maloletých detí, ktoré sú takmer o dva roky staršie, pričom je nepochybné, že
so zvyšujúcim sa vekom maloletých detí preukázateľne priamo úmerne súvisia aj zvyšujúce sa výdavky
na zabezpečovanie všetkých ich odôvodnených potrieb. Nesporne došlo k zmene pomerov aj na strane
otca maloletých detí, ktorý bol v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti bez príjmu, pričom v

súčasnosti je tento riadne zamestnaný a dosahuje pravidelný priemerný čistý mesačný príjem vo výške
562,86 eura, okrem toho poberá aj prídavky na obe maloleté deti v celkovej výške 47,04 eura mesačne.
Zmena pomerov na strane otca spočíva aj v skutočnosti, že dňa XX.XX.XXXX mu pribudla ďalšia
vyživovacia povinnosť a to voči k maloletej E. B.. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru,
že schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky sa od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti
zásadne nezmenili a možno teda konštatovať, že sú obdobné ako tomu bolo v čase poslednej úpravy

vyživovacej povinnosti, a preto je podľa názoru súdu aj naďalej v jej schopnostiach a možnostiach
prispievať na výživu svojich maloletých detí v rovnakej výške. Matka si musí uvedomiť, že zvyšujúci
sa vek maloletých detí podmieňuje zvyšujúce sa výdavky na deti a bude preto potrebné, aby aj ona
sama vyvinula maximálne úsilie za účelom zamestnania sa na plný pracovný úväzok, aby sa mohla
priamo úmernou mierou podieľať na narastajúcich výdavkoch maloletých detí a na uspokojovaní ich

odôvodnených potrieb a to o to viac, že matke v práci na plný úväzok nebránia žiadne objektívne
ani subjektívne dôvody (iba jej neochota zamestnať sa takouto formou). Keďže aj samotnú výšku
vyživovacej povinnosti vo výške 70,- a 80,- eur považuje súd stále za primeranú nielen schopnostiam,
možnostiam a majetkovým pomerom matky, ale aj veku a odôvodneným potrebám oboch maloletých
detí, rozhodol súd tak ako uvádza výroková časť tohto rozhodnutia a návrh matky ako nedôvodný

zamietol. (20)

O trovách konania súd rozhodol tak, že nárok na ich náhradu v zmysle ustanovenia § 52 Zákona č.
161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok) žiadnemu z účastníkov nepriznal. (21)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365
ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.