Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Alena Antalová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5CoE/180/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715205346
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715205346.2
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a
členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36432105, zast. JUDr.
Veronika Kubriková, PhD., advokát, Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, korešpondenčná adresa:
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, proti povinnému: U. E., nar. XX. X. XXXX, zomrel dňa XX. K. XXXX,
naposledy bytom E. B. XX, XXX XX E. B. o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.496,62 Eur
s prísl., vedenej pod sp. zn. EX 2558/15 súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad
so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu
Zvolen č. k. 3Er/174/2015-30 zo dňa 04. januára 2016, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 3Er/174/2015-30 zo dňa 04. januára 2016 z r u š u j e a
vec v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č. k. 3Er/174/2015-30 zo dňa
04. januára 2016 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2014-1070 zo dňa 04. júna
2014, vydaný na základe Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky (ďalej aj „Zmluva o úvere“ alebo „Zmluva“),
uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 23. novembra 2007, ktorej
neoddeliteľnousúčasťousúVšeobecnéobchodnépodmienky(ďalejlenVOP)VÚBa.s.,naposkytovanie
spotrebných úverov fyzickým osobám. V čl. IX bod 3 VOP je obsiahnutá Rozhodcovská doložka, v
ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré v budúcnosti medzi nimi vzniknú zo zmluvy,
budú rozhodované v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk Slovenskej
republiky. Exekučný súd mal z predloženej Zmluvy o úvere za preukázané, že ide o spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže oprávnený, ktorého predmetom podnikania
je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, ju uzatváral v postavení dodávateľa a povinný v postavení
spotrebiteľa, ktorý nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Konštatoval, že rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný
titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Spotrebiteľ si ju
osobitnenevyjednalanemalnavýbervzhľadomnajejsplynutiesostatnýmištandardnýmipodmienkami.
Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam, a teda aj
rozhodcovskému konaniu. Vzhľadom na vyššie uvedené prijal exekučný súd záver o neprijateľnosti
predmetnej rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože
nebolaspotrebiteľomosobitnevyjednanáanútispotrebiteľaneodvolateľnesapodrobiťrozhodcovskému
konaniu.Exekučnýsúduzavrel,ženakoľkoneprijateľnározhodcovskádoložkasapriečidobrýmmravom
a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, v predmetnom prípade boli
splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanieexekúcie podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“).
2. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal
odvolacie dôvody podľa § 205 odsek 2 písm. a), d), e), a f) a podľa § 221 ods. 1 písm. d), f) a h) zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“). Súd prvej inštancie vychádzal podľa
názoru odvolateľa pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., účastník dôkazy bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, súd odňal účastníkovi konania
- oprávnenému možnosť konať pred súdom, nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a rozhodoval v tej istej veci, v ktorej
sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie. Uvedeného sa podľa
názoru odvolateľa exekučný súd dopustil prekročením zákonných limitov pre skúmanie žiadosti súdneho
exekútora o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie zákona v §
44 ods. 2 Exekučného poriadku. V zmysle uvedeného ustanovenia exekučný súd nemá oprávnenie
skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. Zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku, môže skúmať
len žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný
titul. Ďalej má za to, že rozhodnutie nie je dostatočne zdôvodnené v tom zmysle, ako súd dospel k
záverom v ňom uvedeným. V predmetnom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako
súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako
exekučný súd. Skúmaním rozhodcovskej doložky exekučný súd nerešpektoval prekážku rozsúdenej
veci. Exekučnému súdu nie je možné priznať väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti než
akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické
dôvody, ale aj premenné historického výkladu. Odvolateľ ďalej uviedol, že exekučný súd prekročil
aj zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“). Exekučný súd je oprávnený
skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti
rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby
bola opätovne posúdená. Banka ako právny predchodca oprávneného uzavrela s povinným v súlade
so ZRK platnú rozhodcovskú doložku. Poukázal na to, že je tu prekážka „res iudicata“ a uvedeným
konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej poukázal
na to, že ako právny nástupca Všeobecnej úverovej banky, a.s., bol povinný postupovať v súlade s
ustanoveniami rozhodcovského zákona. Všeobecná úverová banka, a.s, ako jeho právny predchodca
postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh
rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom
stanovenú ponuku. Uviedol tiež, že exekučný súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka a porušil § 153 ods. 1 O.s.p. Absentujú akékoľvek dôkazy pre právne závery uvedené v
rozhodnutí.Exekučnýsúdsanijakonevysporiadalsodlišnýmprávnynázorom,ktorý majúinésúdytohto
istého stupňa, dokonca samotný exekučný súd. Nijako nezdôvodnil tento odlišný postup. V prípade, ak
by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou oboch strán, a
konanie by prebehlo na „štátnom súde“, súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj
osud v závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležite naplánovať. Poukázal
ďalej na to, že v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom rozhoduje vždy trojčlenný
senát, pričom jedného člena senátu si priamo vyberá každá strana sporu a takto sa podieľa i na výbere
predsedajúceho člena senátu (rozhodcu). Rozhodcami sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné
fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky,
čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, dlžníka ako spotrebiteľa
nevynímajúc. Ani Občiansky súdny poriadok, ani Exekučný poriadok a ani ZRK neposkytuje žiadnu
oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako
súd konajúci vo veci samej, a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie alebo napríklad
rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok. Uviedol, že ak by exekučný súd zvažoval rozhodcovskú doložku
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť
o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou úniového
práva, je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národnéhozákona je výlučne indikatívny a v žiadnom prípade nie interpretačný. Taktiež nie je možné brať do úvahy
judikatúru Európskeho súdneho dvora, nakoľko judikatúra vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky
všeobecne alebo na rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je voči jednotlivcom -
a teda ani voči účastníkom tohto konania - bezprostredne záväzná. Ďalej ešte odvolateľ uviedol, že
teóriu o eurokonformnom výklade právnych noriem národného práva je možné uplatniť len v medziach
vnútroštátneho právneho poriadku, ak pre to dáva národná judikatúra interpretačný priestor, a to
spôsobom, ktorý je zlučiteľný s ústavnými požiadavkami právneho poriadku, ústavnými predpismi.
Zákonodarstvo de lege lata žiadny takýto interpretačný priestor nedáva. Poukázal ďalej na to, že
ide o porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právne
obdobných veciach poverenie vydajú alebo zamietajú. Exekučný súd svojím postupom neprimerane
zvýhodnil povinného na základe jeho postavenia a znemožnil uplatniť právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Poukázal ešte na
súvisiace rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, na rozhodnutia iných všeobecných súdov
a na aplikáciu sekundárneho práva Európskej únie a judikatúry Európskeho súdneho dvora a na
základe uvedenej argumentácie odvolateľ žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje alebo aby napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
4. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP,
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal odvolanie v rozsahu
danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil
pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1
CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné, preto v zmysle ust. § 389 ods. 1
písm. a) CSP zrušil a vec mu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie.
6. Podľa § 7 ods. 1 a ods. 2 veta prvá zákona č. 40/1964 Z. z. (ďalej len OZ), spôsobilosť fyzickej
osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.
Smrťou táto spôsobilosť zanikne.
7. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.
8. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
9. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.
10. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
11. Podľa § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,
že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania
prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
12. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený
ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno
vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu
podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a
povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu
písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcouprevodaleboprechodprávalebopovinností.Návrhnapripusteniezmenyúčastníkovkonaniajeexekútor
povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do
60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému,
ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
13. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súdny exekútor požiadal o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej
asociácie so sídlom v Bratislave, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému
1.496,62 Eur s príslušenstvom. Rozsudok bol vydaný pod sp. zn. II/2014-1070 dňa 04. júna 2014, pričom
mal vyznačenú právoplatnosť 23. júna 2014 a vykonateľnosť 26. júna 2014. Rozhodcovský rozsudok bol
vydaný na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX, ktorú právny predchodca oprávneného ako veriteľ a
povinný ako dlžník uzavreli dňa 23. novembra 2007. V uvedenej zmluve, v čl. IX bod 3 VOP je obsiahnutá
Rozhodcovská doložka, v ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré v budúcnosti medzi
nimi vzniknú zo zmluvy, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom
Asociácie bánk Slovenskej republiky.
14. Odvolací súd ďalej zo spisu zistil, že povinný dňa 30. novembra 2015 zomrel. V dedičskej veci vydal
Okresný súd Zvolen Uznesenie č. k. 18D/125/2015-54 zo dňa 07. apríla 2016, ktorým bolo dedičské
konanie zastavené, pretože bolo preukázané, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok, len pasíva,
pričom prejednanie výlučne pasív nie je v dedičskom konaní možné. Z uvedeného vyplýva, že exekučný
súd pri prejednávaní a rozhodovaní predmetnej exekučnej veci konal s osobou, ktorá nemala procesnú
subjektivitu. To, že povinný zomrel pred vydaním odvolaním napadnutého uznesenia je podstatným
nedostatkom podmienok konania a odvolací súd naň musí prihliadnuť ex offo.
15. Medzi základné procesné podmienky konania, ktoré má súd povinnosť skúmať kedykoľvek počas
konania a to aj bez návrhu (ex offo), patrí existencia procesnej subjektivity strán. Procesnú subjektivitu
má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinností. Predpokladom procesnej subjektivity fyzickej osoby,
ktorá je stranou v konaní, je existencia jej hmotnoprávnej subjektivity, t. j. spôsobilosť fyzickej osoby mať
práva a povinností, ktorá vzniká narodením a zaniká smrťou. V tomto prípade povinný, ktorý je fyzická
osoba, v priebehu konania, ešte pred vydaním odvolaním napadnutého rozhodnutia zomrel, v dôsledku
čoho jeho spôsobilosť mať práva a povinností zanikla. Ak po začatí konania pred súdom stratí strana
procesnúsubjektivitu,súdpostupujevďalšomkonanípodľa§63CSP.Vzmysleuvedenéhoustanovenia
ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy
sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní pokračuje najmä vtedy,
ak ide o majetkový spor. Exekučné konanie, ktorého predmetom je vymoženie dlžnej sumy priznanej
právoplatným exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom, má majetkovú povahu. V tomto prípade
máexekučnýsúdpovinnosťpostupovaťpodľa§63ods.2CSParozhodnúť,čibudevkonanípokračovať
s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo
povinnosť,oktorúvkonaníideatolenčosaskončíkonanieodedičstve.Exekučnýsúdvyššieuvedeným
spôsobom nepostupoval a neskúmal, či v čase vydania rozhodnutia, ktoré je predmetom odvolacieho
konania, boli splnené procesné podmienky.
16. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1
písm. a/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 CSP na ďalšie
konanie.
17.Vďalšomkonanísúdprvejinštancieopätovnepreskúmaprocesnépodmienkykonaniaavintenciách
ust. § 63 CSP posúdi, či sú splnené podmienky na zastavenie konania, alebo či v konaní môže
pokračovať a rozhodnúť.
18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP)
18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP)
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.