Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5916201279
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5916201279.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej
a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: E. N., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom N. M. XX, v konaní o zaplatenie 1.976,91 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 5C/26/2016-41 zo dňa 17.05.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým v ostatnej časti súd návrh zamietol a vo výroku o trovách
konania m e n í tak, že žalovanému u k l a d á povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z úveru 17,90
% ročne z istiny vo výške 1.976,91 eur od 06.10.2015 do zaplatenia, v lehote tri dni od právoplatnosti
rozsudku.

Žalobcovi priznáva nárok voči žalovanému na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v
celom rozsahu.

Rozsudku okresného súdu sa vo zvyšku n e d o t ý k a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
1.976,91 eur, nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 2,50 eur, úrok 122,87 eur a úroky z omeškania
1,33 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 1.976,91
eur a nezaplatených úrokov 122,87 eur od 06.10.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní

od právoplatnosti výroku tohto rozsudku na účet navrhovateľa IBAN: SK33 XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX vedený v S. banke K., a. s. V ostatnej časti súd návrh zamietol. Navrhovateľovi priznal náhradu
trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 118,50 eur, ktoré mu je
odporca povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti výroku rozsudku.

2. Rozhodnutie okresného súdu sa opiera o ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, § 261
ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,

§ 497 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 1, 2, § 559 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Na základe
vykonaného dokazovania súd návrhu v časti uvedenej vo výrokovej časti tohto rozsudku vyhovel, majúc
za preukázanú jej dôvodnosť v uvedenej časti. Súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania
bola dňa 05.05.2015 uzavretá Úverová zmluva č. 208178, ktorá bola uzavretá za účinnosti zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
v znení neskorších predpisov, vzťahujú sa na ňu normy spotrebiteľského práva, keďže ju uzatvoril

odporca ako spotrebiteľ, ktorý nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Uvedená zmluva je typickou spotrebiteľskou zmluvou, vzhľadom na právnu povahu účastníkov konania.
Poskytnutie úveru, jeho výška, dojednaný spôsob splácania, ako aj výška nezaplatenej sumy medziúčastníkmi konania neboli sporné. Vzhľadom k tomu, že odporca si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce
zozmluvnéhovzťahu,navrhovateľlistomzodňa05.10.2015vyhlásilpredčasnúsplatnosťceléhoúverua
vyzval odporcu na úhradu celej dlžnej sumy najneskôr do 15.10.2015. Keďže odporca si svoju povinnosť

nesplnil, súd návrhu v časti vyhovel a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi čiastku 1.976,91 eur
titulom neuhradenej istiny, nezaplatených poplatkov za poistenie vo výške 2,50 eur, nezaplateného
vyčísleného úroku 122,87 eur a úrokov z omeškania 1,33 eur. Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal podaným
návrhom i zaplatenia úrokov 17,9 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.976,91 eur od 06.10.2015
do zaplatenia, súd v tejto časti návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol, keď zmluvný úrok ako

odplata (cena) veriteľom za poskytnuté peňažné prostriedky prislúcha za dojednanú dobu poskytnutia
úveru, čo vyplýva aj z ustanovenia § 503 Obchodného zákonníka, podľa ktorého záväzok platiť úrok je
splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky
majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti splatné úroky z tejto splátky. Úrok za požičanie peňazí
prislúcha veriteľovi do doby splatnosti dlhu. Po uplynutí lehoty splatnosti prislúcha
veriteľovi úrok z omeškania. Zmluvný úrok je odplata za užívanie požičanej istiny a je splatný spolu

so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, t. j. spolu s istinou. Pokiaľ teda k zosplatneniu celého
úveru došlo ku dňu 05.10.2015, uvedeným dňom boli splatné i úroky istiny z úveru, preto navrhovateľovi
zmluvné úroky po tomto dátume neprislúchajú. Zároveň súd s poukazom na § 517 ods. 1 veta prvá, ods.
2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. priznal navrhovateľovi
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.976,91 eur odo dňa 06.10.2015

do zaplatenia, nakoľko odporca tým, že dlžnú sumu neuhradil v lehote splatnosti, t. j. do 05.10.2015
(kedybolavyhlásenápredčasnásplatnosťúveru),dostalsadňomnasledujúcimdoomeškaniasplnením
peňažného záväzku. Taktiež súd priznal úrok z omeškania i z nezaplatených vyčíslených úrokov 122,87
eur od 06.10.2015 do zaplatenia. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 3 O. s.
p. a priznal navrhovateľovi, ktorý mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, plnú náhradu trov konania

titulom zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 118,50 eur.

3. V zákonnej lehote podal odvolanie voči citovanému rozsudku žalobca, a to voči výroku č. II., ktorým
okresný súd vo zvyšku, t. j. v časti nároku spočívajúceho v úrokoch vo výške 17,90 %
z nezaplatenej istiny vo výške 1.976,91 eur od 06.10.2015 do zaplatenia návrh zamietol. Nesúhlasí s

vysloveným záverom súdu prvého stupňa, že úrok za požičanie peňazí prislúcha veriteľovi iba do doby
splatnosti dlhu. Poukazuje pritom na ust. § 497, § 502 ods. 1, § 503, § 505 Obchodného zákonníka,
ako aj na komentár k Obchodnému zákonníku iura edition, z ktorého vyplýva, že povinnosť dlžníka
platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru. Tvrdenie, že po zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha
nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, nemá oporu v právnych predpisoch. Nesúhlasí s

argumentmi Krajského súdu v Prešove s rozhodnutí 6Co/190/2014. Samotné zosplatnenie úveru ešte
neznamená, že veriteľ má požičané prostriedky k dispozícii. Ak by tomu tak bolo, veriteľ by nebol nútený
uplatňovať si nárok súdnou cestou a nevznikol by mu ani nárok na úrok z omeškania. Pokiaľ dlžník úver
nesplatí ani po vyhlásení predčasnej splatnosti veriteľom, požičané prostriedky má stále k dispozícii
dlžník a tieto môže užívať a požívať, teda realizovať úžitkovú hodnotu veci. Rozsudok krajského súdu je

rozhodnutím súdu v jednotlivej konkrétnej veci a nie je záväzný pre rozhodovaciu činnosť iných súdov,
a to ani na účely zjednocovania judikatúry, nakoľko nebol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov SR. Pokiaľ ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Obo 143/98, toto sa
netýka samotného uplatňovania nároku na dohodnutý úrok z poskytnutých peňažných prostriedkov po
zosplatnení úveru. V danej veci totiž Najvyšší súd SR riešil okrem iných prioritne otázku nároku na

úroky z omeškania v prípade omeškania s platením úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov
a nároku na úroky z omeškania v prípade omeškania s platením úrokov z omeškania. Predmetné
rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej a samotné konštatovanie Najvyššieho súdu SR, aké
skutočnosti má prvostupňový súd skúmať, nemožno považovať za záväzný právny názor Najvyššieho
súdu SR. Tým skôr, že z tohto rozhodnutia vychádza právna veta v znení: „Zmluvou o úvere sa dlžník

zaväzuje vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Úroky sú súčasťou peňažného záväzku
dlžníka, preto dôsledkom omeškania s ich platením je zo zákona vyplývajúca povinnosť platiť úroky
z omeškania.“ Navrhovateľ má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, nakoľko prvostupňový súd na daný právny vzťah neaplikoval príslušné právne
normy. Žiada preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil v časti výroku III., ktorým prvostupňový

súd vo zvyšku zamietol žalobu tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok vo výške
17,90 % nezaplatenej istiny vo výške 1.976,91 eur od 06.10.2015 do zaplatenia a
priznal navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania.4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania
žalobcu z dôvodov a v rozsahu danom ust. § 379, § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C. s. p.“), z ktorého dôvodu sa rozhodnutie odvolacieho súdu nedotýka výroku,

ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.976,91 eur, nezaplatené poplatky za
poistenie vo výške 2,50 eur, úrok 122,87 eur a úroky z omeškania 1,33 eur, spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 1.976,91 eur a nezaplatených úrokov 122,87 eur od
06.10.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku rozsudku na účet žalobcu. Odvolací
súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 C. s. p. napadnutý

rozsudok vo výroku, ktorým okresný súd v ostatnej časti návrh zamietol a vo výroku o trovách konania
zmenil v zmysle ust. § 388 C. s. p. tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

5. Odvolanie žalobcu považuje odvolací súd za dôvodné.

6. Odvolaním napadol žalobca zamietnutie návrhu v časti o zaplatenie úrokov z úveru vo výške

17,90 % z nezaplatenej istiny vo výške 1.976,91 eur od 06.10.2015 do zaplatenia. Okresný
súd v tejto časti nárok žalobcu zamietol, poukazujúc na ust. § 503 Obchodného zákonníka, majúc za
to, že úrok za požičanie peňazí prislúcha veriteľovi do doby splatnosti dlhu. Po uplynutí lehoty
splatnosti prislúcha veriteľovi úrok z omeškania. Pokiaľ teda k zosplatneniu celého úveru došlo ku dňu
05.10.2015, uvedeným dňom boli splatné i úroky istiny z úveru, preto žalobcovi zmluvné úroky po

tomto dátume neprislúchajú.

7. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie odvolací súd nesúhlasí. Tento záver je založený na
nesprávnom právnom posúdení veci, vychádzajúc z nesprávneho výkladu ust. § 503 Obchodného
zákonníka. Zároveň však odvolací súd konštatuje, že napriek nesprávnemu právnemu posúdeniu súd

prvej inštancie správne a dostatočne zistil skutkový stav veci, z ktorého odvolací súd vychádzal, nijako
sa od neodchyľuje.

8. Je nepochybné, že medzi účastníkmi bola uzatvorená úverová zmluva v zmysle ust. § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka, ktorá má povahu tzv. absolútneho obchodu (§ 261 ods. 6 Obchodného

zákonníka). Zároveň ide o spotrebiteľský právny vzťah v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
a zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje režim zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom
ku dňu uzatvorenia zmluvy.

9. Pri určení práv a povinností účastníkov zmluvy o úvere je potrebné vychádzať z ust. §

497 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje základné práva a povinnosti účastníkov úverovej zmluvy.
Vychádzajúc zo znenia ust. § 497 Obchodného zákonníka, obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len
poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úroky
sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy, predstavujú cenu úveru
a dlžník je povinný platiť ich od okamihu reálneho poskytnutia peňazí do okamihu ich reálneho vrátenia,

a to či už v lehote alebo v omeškaní.

10. V danom prípade bola medzi účastníkmi uzatvorená písomná úverová zmluva, platnosť ktorej nebola
spochybnená. Pre určenie práv a povinností zmluvných strán je preto potrebné vychádzať predovšetkým
z obsahu úverovej zmluvy, vychádzajúc tak zo zásady zmluvnej slobody, ktorá je základnou zásadou

nielen obchodného, ale aj občianskeho práva. Táto zmluva upravila práva a povinnosti zmluvných
strán vo vzťahu k splácaniu úveru, ale aj ostatných nárokov z úveru vyplývajúcich, najmä úrokov
z úveru. Pre určenie práv a povinností zmluvných strán je tak dôležitý obsah uzatvorenej zmluvy,
pokiaľ ide o platné dojednanie. Samozrejme, jednotlivé zmluvné podmienky podliehajú z hľadiska
ochrany spotrebiteľa kontrole prijateľnosti. Až v prípade, pokiaľ zmluva úpravu neobsahuje, alebo sú

jej podmienky neprijateľné, riadia sa práva a povinnosti zmluvných strán ustanoveniami Obchodného,
prípadne Občianskeho zákonníka.

11. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv ani omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou,
ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na úrok z úveru však

neovplyvňuje.

12. Pokiaľ však ide o aplikáciu ust. § 506 Obchodného zákonníka, toto ustanovenie upravuje
špecifický prípad odstúpenia veriteľa od zmluvy pri omeškaní dlžníka, ktoré môže veriteľ využiť,ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu
ako tri mesiace. Uvedené odstúpenie nespôsobuje zánik záväzku ex tunc. Ako to vyplýva priamo
z dikcie tohto zákonného ustanovenia, naďalej trvá právo veriteľa, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s

úrokmi. Táto povinnosť odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká. V dôsledku tejto špeciálnej úpravy je
vylúčené použitie ustanovení Občianskeho zákonníka o odstúpení, lebo Občiansky zákonník obdobné
ustanovenie neobsahuje. Ide o právny inštitút, ktorý je určený na ochranu veriteľa a jeho využitím sa
veriteľ nemôže dostať do horšieho právneho postavenia, v akom by bol pred odstúpením od zmluvy,
situácia totiž nastala pre neplnenie si povinností dlžníka. Základnou zásadou spotrebiteľského práva

je ochrana pred neprijateľnými podmienkami, to však neznamená vylúčenie aplikácie ustanovení na
ochranu veriteľa pri neplnení si povinností dlžníka.

13. Odstúpením od zmluvy v zmysle ust. § 506 Obchodného zákonníka pre omeškanie dlžníka s
vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšie ako 3 mesiace zmluva od počiatku
nezanikla a naďalej trvá právo veriteľa a tomu zodpovedajúca povinnosť dlžníka vrátiť dlžnú sumu spolu

s úrokmi z úveru. Tým nie je dotknutý nárok veriteľa na zákonný úrok z omeškania.

14. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok okresného súdu je založený na nesprávnom právnom posúdení
veci. Podľa názoru odvolacieho súdu patrí veriteľovi nárok na úrok z úveru až do vrátenia poskytnutých
peňažných prostriedkov. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, majúc za to,

že žalobcovi patrí nárok na úrok z úveru vo výške 17,90% ročne z doposiaľ nezaplatenej
istiny 1.976,91 eur počnúc od 6.10.2015 do zaplatenia.

15. Zároveň odvolací súd preskúmal výrok o trovách konania ako výrok závislý na
napadnutom výroku a v zmysle ust. § 396 ods. 2 C. s. p. s poukazom na ust. § 255 ods. 1, § 262 ods.

1 C. s. p. rozhodol o nároku na náhradu trov prvoinštančného a druhoinštančného konania. Žalobca
bol úspešným účastníkom prvoinštančného i druhoinštančného konania v celom rozsahu, preto mu
patrí nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O ich výške rozhodne po
právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)