Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. november 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11C/135/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314209939
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8314209939.7

Rozhodnutie

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci navrhovateľa: J. T., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Q. XXX, zast. JUDr. Danielom Finkom, advokátok, AK Valaškovská
21, 066 01 Humenné, proti manželke: W. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Q. XXX, zast. Mgr.
Mariánom Lipom, advokátom, AK Štefánikova 18, 066 01 Humenné, o rozvod manželstva, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd návrh manželky navrhovateľa W. T. zo dňa 04.02.2016 na prerušenie konania z a m i e t a .

Súd manželstvo J. T., nar. XX.XX.XXXX a W. T., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX
v G., zapísané v knihe manželstiev Miestneho národného výboru v G., vo zväzku X, ročník XXXX, na
str. XX, pod por. č. XX, r o z v á d z a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ dňa 15.08.2014 na tunajšom súde podal návrh na rozvod manželstva, ktoré uzatvoril s

manželkou W. T. dňa XX.XX.XXXX. Podanie návrhu odôvodnil tým, že po uzavretí manželstva necelý
rok bývali v obci F.. Následne mali zabezpečené spoločné bývanie u rodičov manželky v obci Q., kde
bývali asi 10 rokov. Potom si postavili vlastný rodinný dom a vychovali štyri deti. Počas celej doby
manželstva medzi ním a manželkou pretrvávali nezhody a tie sa prehĺbili po dovŕšení plnoletosti detí. K
nemu sa čoraz častejšie dostávajú informácie o nevere manželky. Túto skutočnosť si nechcel pripustiť,
ale nechce už pred tým zatvárať oči a nemá záujem zotrvávať vo zväzku s manželkou. Nadobudol

dokonca presvedčenie, že dcéra L., nie je jeho dcérou. Medzi ním a manželkou dlhodobo prevláda stav
vzájomnej neistoty a nedôvery. On sa obáva aj fyzických útokov zo strany manželky. Asi pred rokom ho
napadlatak,žemalproblémysvidením.Pretomáproblémysospánkomabojísa,žemôžeprísťkďalším
fyzickým útokom. Vo vzťahu k manželke z jeho strany došlo k absolútnej strate dôvery a viery v spoločný
život. Navzájom sa obaja citovo odcudzili a jeho manželka o otázke ukončenia ich vzájomného spolužitia
odmieta komunikovať. Ich manželstvo prestalo plniť svoj spoločenský účel. Rozvrat manželstva je trvalý

a vážny. Manželia nežijú ako rodina a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

2. Manželka navrhovateľa s podaným návrhom nesúhlasila a žiadala žalobu zamietnuť.

3. Zo strany manželky navrhovateľa bol dňa 04.02.2016 podaný návrh na prerušenie konania, ktorého
podanie odôvodnila tým, že jej nepriaznivý zdravotný stav ma veľký podiel na správaní sa navrhovateľa.

Nakoľko na jej strane nastali prekážky trvalejšej povahy a nie je možné vhodným procesným postupom
urobiť vhodné opatrenia, podala tento návrh. Ďalej uviedla, že je šanca, že za čas prerušenia konania
dôjde k obnoveniu ich manželského spolužitia a späťvzatiu návrhu na začatie konania.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 02.05.2016 uviedol, že s prerušením konania
nesúhlasí. Podľa neho je tento návrh snahou jeho manželky o oddialenie rozhodnutia vo veci, keďže vo

svojej výpovedi na pojednávaní už uviedla, že sa rozviesť nechce, avšak navrhovateľ na rozvode trvá.Podľa § 98 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového konania, ak to účastníci zhodne
navrhnú, súd konanie preruší.

V danej právnej veci navrhovateľ vyslovil nesúhlas s návrhom manželky na prerušenie konania, teda
nebol podaný zhodný návrh a preto súd návrh na prerušenie konania zamietol.

4. Súd sa oboznámil s podaným návrhom, sobášnym listom, písomným vyjadrením navrhovateľky zo
dňa 14.11.2014, správou z poradensko - psychologického procesu. výpoveďami účastníkov konania a

zistil tento skutkový stav veci:

5. Zo sobášneho listu vyplýva, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v G., ktoré
je zapísané v knihe manželstiev Miestneho národného výboru v G., vo zväzku X, ročník XXXX, na str.
XX, pod por. č. XX.

6. Manželka navrhovateľa v písomnom vyjadrení zo dňa 14.11.2014 uviedla, že je silno veriaca a jej
viera jej neumožňuje ukončiť manželstvo rozvodom. Ďalej uviedla, že nikdy nebola manželovi neverná
a jeho neoprávnené podozrenia pretrvávajú celý ich život. Jej manžel je chronicky žiarlivý a v jeho
vedomí dominuje nedôvera, podozrievanie. Z týchto dôvodov a iných jej neznámych, ju manžel aj
fyzicky niekoľkokrát napadol. Jeho správanie bolo agresívnejšie po požití alkoholických nápojov. Ona

to však nenahlásila na polícii. V roku 1993 však bolo jeho počínanie neúnosné a na jej podnet mu
bolo nariadené psychiatrické liečenia. Má tiež podozrenie, že jej manžel trpí duševnou poruchou a to
schizofréniou. Príznaky tejto jeho choroby sa prejavili naposledy dňa 13.10.2014, kedy ju udal na polícii
pre podozrenie zo spáchania trestného činu nebezpečného vyhrážania. Uviedla, že naopak ona mala
dôvod niekoľkokrát podať na neho trestné oznámenie, nakoľko on sa jej vyhrážal a mnohokrát ju aj

fyzicky napadol. Od uvedeného dňa býva u svojej sestry, pretože sa bojí vstúpiť do ich spoločné domu.
Má obavu o svoj život a zdravie. Preto aj ona podala trestné oznámenie na navrhovateľa. Tiež uviedla,
že v najbližšej dobe podá návrh na vylúčenia navrhovateľa z práva užívania domu a tiež, že podá návrh
na prešetrenie duševného stavu navrhovateľa.

7. Zo správy z poradensko - psychologického procesu zo dňa 27.03.2015 zistil, že účastníci konania sa
podrobili individuálnych konzultácií pred psychológom a z nich vyplýva, že navrhovateľ má jednoznačný
postoj na rozvod a na rozvode trvá. Ako dôvod rozvratu uvádza stratu dôvery manželke z dôvodu jej
mimomanželských pomerov, ďalej fyzické napadnutia manželkou. Manželka navrhovateľa s návrhom
na rozvod nesúhlasí. Poukázala, že sa snažila o zachovanie dobrých vzťahov. Príčinu ich vzájomných

nezhôd vidí v požívaní alkoholických nápojov manželom, jeho agresívnom správaní, jeho žiarlivosti.
Mimomanželské pomery poprela. Je rozhodnutá za každú cenu manželstvo s náboženských dôvodov
zachovať. Z daného vyplýva, že manželstvo účastníkov nespĺňa svoje funkcie, nakoľko manželia dlhšiu
dobu nebývajú v spoločnej domácnosti. Možnosť práce na obnove partnerstva navrhovateľ odmieta.
Na podanom návrhu na rozvod manželstva trvá. V závere správy je uvedené, že vzhľadom na postoj

navrhovateľa zo strany referátu nie je možná psychologická intervencia zameraná na úpravu spolužitia
a partnerského vzťahu. Pokiaľ bude navrhovateľ nástojiť na svojom návrhu, jeho manželka nemá inú
možnosť iba túto skutočnosť akceptovať.

8. Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že mu manželka bola neverná. Má podozrenie, že dve dcéry

nie sú jeho. Bojí sa o vlastný život, nakoľko manželka na neho zaútočila. Vysťahoval sa na poschodie,
ona za ním začala chodiť, behať, večer sa zamyká. Manželka uvádza, že bol na protialkoholickom
liečení, že tam ho ona dala, ona hovorí len koniec pravdy. Zavolala na neho policajtov, že ju udrel. Bolo to
ráno v utorok, vtedy robil v J. ako elektrikár, bol triezvy, nakoľko bolo ráno. Vtedy to začalo. Z manželstva
pochádzajú4dcéry,pričomľudiavravia,žedveznichniesújehoatoW.aL.. Chcesarozviesť,nechcem

s ňou žiť. On teraz býva v ich spoločnom dome a manželka u jej rodičov. On býva sám, manželka odišla
asi v mesiaci október 2014. Nevie s kým ona býva. S manželkou sa nestretáva, nechodí ani ona za ním.
Ďalej uviedol, že keď bývali spolu, deti ich navštevovali dvakrát do roka, teraz ho deti navštevujú. Jeho
druhej dcéry manžel nesúhlasí s rozvodom. Jeho manželka dostala od biologického otca peniaze na
dcéru L., jej biologický otec bol na jej svadbe, kde jej dal dar, ktorý dal jeho manželke, že ona taký dar

nenosí, nechce, na tejto svadbe zažil posmechy, hovorili mu ľudia, že nie je jej otec. Pred dvadsiatimi
rokmi sa s tým pánom stretával v pôrodnici, keď išiel za manželkou. Dostal informácie, že mali pomer
aj v priestoroch nemocnice, kde manželka pracovala. Pokiaľ sa jedná ešte o ďalšie príčiny rozvratu
manželstva, vidí ju aj v tom, že bývali spolu s manželkou u svokry, pred 10 rokmi sa odsťahovali ibazo spoločnej domácnosti, čiže aj to prispelo k tomu, že tieto vzťahy medzi ním a manželkou sa narušili,
tieto však nezhody pretrvávali aj po tom, keď sa odsťahovali do samostatného domu a tieto rozpory sa
nepodarilo odstrániť s tým, že je pevne presvedčený, že jeho manželka mu bola neverená, a preto na

podanom návrhu na rozvod manželstva trvá.

9. Manželka navrhovateľa vo svojej výpovedi uviedla, že v živote s nikým, okrem manžela, pomer
nemala, ani nemala žiadne iné úmysly. Ona je rímokatolíčka, jej manžel je prvý a posledný. Pokiaľ tvrdí
manžel, že sa jej bojí, nikdy mu nemala záujem ublížiť, mal kadejaké výstrelky, ona sa dokázala brániť

a hoci aj vlastným telom, nikdy by mu neublížila. Doma nebýva od 13.10.2014. Manžel ju napadol, keď
išla do kostola, trhal ju za vlasy a vulgárne nadával. Na druhý deň ju išiel udať na políciu, že ho chcela
napadnúť. Potom od nej pýtal sobášny list, keď už bola doma všetko v poriadku, ani nevedela o tom,
že dal návrh na rozvod. Pripravil sa, zobral knižku, peniaze a odišiel a nahlásil ju na polícii a vtedy sa
už bála vrátiť. Keďže on bol poľovníkom, vyzvali ho na psychologické testy a on, aby to obišiel, tak
daroval pušky zaťom. Myslí si, že on je chorý človek, ktorého by trebalo liečiť. Ona mu v živote ublížiť

nechcela, ani nemala žiadny záujem na pomer s inými ľuďmi. Ďalej uviedla, že manželovi prisahala v
dobrom aj v zlom, že sa nebráni ani testom otcovstva. Opätovne poukázala na to, že pokiaľ sa jedná
o dôvod rozvratu manželstva, a to jej neveru, nikdy manželovi neverná nebola. Poukázala na to, že
nezhody v manželstve sú už dlhodobejšie, ale to z dôvodu toho, že navrhovateľ požíval alkoholické
nápoje. Ešte keď deti boli malé, navrhovateľ bol podrobený liečeniu v Michalovciach v Psychiatrickej

nemocnici s tým, že už vtedy zo strany ošetrujúcej lekárky bola uzrozumená o tom, že jedná sa o stav
u navrhovateľa, ktorý je dá sa povedať nezvratný, v ktorom bude vlastne pokračovať alebo takýto stav
bude aj do budúcna s tým, že ona vtedy uviedla, že aj napriek tomu chce v manželstve s navrhovateľom
zotrvať a chce mu vlastne pomáhať v jeho problémoch. Pokiaľ sa jedná o trestné oznámenie, ktoré
podala na navrhovateľa, uviedla, že v danom prípade však sa nejedná o tom, že by ona na neho podala

trestné oznámenie, ide o to, že bola ošetrená u lekára a ten z dôvodu regresu danú skutočnosť nahlásil
a bolo aj začaté trestné stíhanie. Toto však bolo aj skončené zastavením, a to z dôvodu, že uviedla, že
na ňom netrvá. Je silne veriacou osobou, vzhľadom na uvedené by svojho manžela nemohla podviesť,
ani ho nikdy nepodviedla, všetky deti, ktoré pochádzajú z manželstva sú manželove, za tým účelom sa
bola ochotná aj podrobiť aj testom DNA, ale vzhľadom na jej zdravotný stav to nie je reálne, pretože

sa podrobila viacerým operáciám, bola podrobená viacerým narkózam, aj v súčasnosti je potrebná ešte
ďalšia operácia.

10. Právny zástupca navrhovateľa vo svojom záverečnom prednese uviedol, že na podanom návrhu v
celom rozsahu trvá s tým, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania

existujú dlhoročné rozpory, ktoré nie je možné odstrániť a vzhľadom na uvedené trvá na rozvode
manželstva.

11. Právny zástupca manželky navrhovateľa vo svojom záverečnom prednese uviedol, že s podaným
návrhomnesúhlasiaažiadajúžalobuzamietnuť.Poukázalnato,ževpriebehuvykonanéhodokazovania

v súdnom konaní neboli preukázané príčiny rozvratu manželstva, na strane manželky navrhovateľa je
snaha zachrániť manželstvo, je snaha, aby došlo k obnoveniu manželského spolužitia do budúcna.

12. Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len ,,Zákon o rodine“), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. l, 2 a 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené, a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri

rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu
vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a

vytvárať zdravé rodinné prostredie.Podľa § 1 ods. 1 Zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich
dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených
týmto zákonom.

Podľa § 1 ods. 3 Zákona o rodine, muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len
„snúbenci“), majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav.

13. Základnou podmienkou pre uzavretie manželstva je dobrovoľnosť rozhodnutia ženy a muža vstúpiť

do manželstva. Z dikcie zákona tak vyplýva sloboda pri voľbe životného partnera. Nesúlad pováh a
charakterových vlastností manželov, rozdielne pohľady na život, fungovanie domácnosti, výchovu či
financie sú jednou z najčastejších príčin rozvratu manželstva a jeho následného rozvodu. I z tohto
dôvodu Zákon o rodine v § 1 ods. 3 zavádza ako istý druh prevencie povinnosť snúbencov vstupujúcich
do manželstva poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti ako i zdravotný stav.

14. Okamihom uzavretia manželstva vzniká medzi mužom a ženou právny pomer, obsahom ktorého
je súhrn jednotlivých práv a povinností manželov, ktoré medzi nimi existujú počas celého trvania
manželstva až do jeho zániku. Ak sa však neplnia, môžu mať za následok rozvrat manželstva a následne
môžu viesť k jeho rozvodu. Manželia sú povinní žiť spolu. Táto povinnosť vyplýva z účelu manželstva,
ktorým je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, najmä po stránke osobnej, citovej, ktoré

zabezpečí riadnu výchovu detí. Porušenie tejto osobnej povinnosti spočívajúce v nezáujme o rodinu a
o manželstvo a v uprednostňovaní vlastných záujmov pred záujmami rodiny je jednou z najčastejších
príčin rozvratu vzťahov medzi manželmi. Vernosť je ďalšou morálnou povinnosťou manželov. Manželia
majú tiež povinnosť vzájomne si pomáhať. Takáto pomoc je nevynútiteľná, jej porušenie však môže
spôsobiť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi. Rodina je základnou jednotkou

spoločnosti a je prirodzeným prostredím pre rast a blaho všetkých svojich členov, najmä detí. Mala by v
ňom vládnuť atmosféra vzájomného porozumenia, tolerancie, dôvery a lásky.

15.Vdanejprávnejvecisúddospelkzáveru,ževzťahymedziúčastníkmikonaniasútakvážnenarušené
a trvalo rozvrátené, že nie je možné obnovenie ich manželského spolužitia. Manželstvo neplní svoje

základné funkcie. Nejedná sa o krátkodobý stav, k vyhroteniu rozporov medzi účastníkmi konania došlo
v roku 2014 a od novembra 2014 už nežijú ani v spoločnej domácnosti.

Navrhovateľ v žiadnom prípade nemá záujem na obnovení manželského spolužitia, hoci jeho manželka
o to záujem má. Je vnútorne presvedčená a to aj vzhľadom na svoje vierovyznanie, žeby manželstvo

bolo do budúcna funkčné. Súd v tomto ohľade uvádza, že jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu
manželstva je kvalifikovaný rozvrat manželstva (§ 23 ods. 1 Zákona o rodine). Kvalifikácia stupňa
rozvratu je zverená výlučne na úvahu súdu (nie účastníkom konania), ktorý musí preskúmať či je
manželstvo už dostatočne vážne narušené a dostatočne vážne rozvrátené, čo bude mať za preukázané
vtedy, ak dospeje k záverom, že už viac toto manželstvo nemôže plniť svoj účel a ani už nemožno

od manželov očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické
a trvalé životné spoločenstvo. Preto pokiaľ jeden z manželov nesúhlasí s rozvodom, jeho subjektívny
nesúhlas nestačí ak nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a skutkovom stave vo veci.

16. Vykonaným dokazovaním v danej právnej veci bolo preukázané, že účastníci konania nežijú v

spoločnej domácnosti už od novembra 2014 a komunikujú iba v minimálnej miere. Intímne sa nestýkajú.
Manželka navrhovateľa odišla zo spoločnej domácnosti po vyhrotí konfliktu s navrhovateľom a odvtedy
manželia žijú oddelene. Problémy v rodine sú dlhodobejšie. Vzájomné nezhody medzi nimi viedli aj
k vedeniu trestných konaní, pričom obaja tvrdia, že medzi nimi boli aj fyzické útoky. Medzi manželmi
dochádzalo aj k častým slovným konfliktom, ústnym osočovaniam. Súd sa v priebehu konania pokúsil o

zistenie a odstránenie príčin rozvratu, účastníci konania sa podrobili aj psychologickému poradenstvu,
avšak k obnoveniu manželského spolužitia medzi nimi nedošlo.

17. Súd videl príčiny rozvratu manželstva v rozdielnosti pováh a názorov účastníkov konania, v
ich rozdielnych názoroch a predstavách na spoločný život a na sebarealizáciu každého z nich,

vo vzájomnom odcudzení. Navrhovateľ je presvedčený o nevere manželky a dané vedie k jeho
negatívnemu,odmietavémupostojukmanželke.Jehomanželkatútoskutočnosťpopieraatoajzdôvodu
toho, že je silno veriacou osobou a chce zotrvať v manželskom zväzku s navrhovateľom. Jedná sa oprotichodné a striktné stanoviská, pričom žiaden z účastníkov konania nemieni ustúpiť a s istou mierou
tolerancie riešiť daný stav.

Nevera manželky navrhovateľa v konaní nebola preukázaná, navrhovateľ však vzhľadom na prostredie
v ktorom žije, svoje presvedčenie nemieni zmeniť a nakoľko sa jedná o dlhodobí stav, navrhovateľ
si postupom času voči manželke vytvoril negatívny postoj, dokonca až averziu. Daný postoj mal
súd za preukázaný aj zo samotného vystupovania, prejavov navrhovateľa počas jeho výsluchu na
nariadenom pojednávaní. Samotná manželka navrhovateľa uviedla, že vzťahy medzi ňou a manželom

sú dlhodobo narušené, príčinu videla aj v požívaní alkoholických nápojov navrhovateľom, pričom súd
mal za preukázané, že navrhovateľ sa v minulosti podrobil aj liečeniu

18. Súd preto dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a rozvrátené, že ich
manželstvo do budúcna nemôže spĺňať svoje základné funkcie a nie je ani žiadna nádej, žeby došlo k
obnoveniu manželského spolužitia a preto ich manželstvo rozviedol.

19. Súd pre úplnosť poukazuje, že manželstvo vzniká na základe dobrovoľného a slobodného
rozhodnutia muža a žena, pričom nie je možné, pokiaľ jeden z manželov nechce v takomto zväzku
zotrvať, nútiť ho k tomu proti jeho vôli a to aj napriek snahe a presvedčeniu druhého manžela. Je
zrejmé, že zo strany manželky navrhovateľa miera tolerancie voči prejavom a postojom navrhovateľa

je značná, avšak nie je postačujúca k tomu, aby zmenila jednoznačný názor navrhovateľa a viedla k
nielen k obnoveniu manželského spolužitia, ale aj jeho fungovaniu do budúcna a plneniu základných
funkcií manželstva.

20. Zo strany právneho zástupcu manželky navrhovateľa bol vznesený návrh na vykonanie ďalšieho

dokazovania a to formou výsluchu dcér účastníkov konania a taktiež pána W. - gréckokatolíckeho farára.
Navrhovateľ s vykonaním týchto dôkazov nesúhlasil. Poukázal na to, žeby nimi boli potvrdené iba
skutočnosti, ktoré už boli v konaní preukázané. Súd vzhľadom na doterajší priebeh a dĺžku konania, na
jednoznačný postoj navrhovateľa, na výsledky doteraz vykonaného dokazovania, tento návrh zamietol.
Je toho názoru, že svedecké výpovede by neviedli k zmene postoja navrhovateľa, nepreukázali by

žiadne nové skutočnosti, ktoré by súdu neboli z doterajšieho priebehu konania známe a viedlo by to iba
k ďalšiemu odročeniu pojednávania a oddialeniu rozhodnutia v danej právnej veci.

21. O trovách konania súd v zmysle § 57 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku
nerozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.