Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. apríl 2015

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/79/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913202944
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2015:6913202944.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci navrhovateľov

1/ N. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom v U., S. XXXX a 2/ U. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom v R., Y.
XXX, oboch zastúpených JUDr. Jánom Čipkom, advokátom so sídlom v Hnúšti, Partizánska 197 proti
odporcovi I. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom vo F. G., X. X. XXX/X, zast. JUDr. Marianom Dzuroškom,
advokátom so sídlom v Rimavskej Sobote, Hviezdoslavova 468/31 za účasti vedľajšieho účastníka na
strane odporcov Wüstenrot poisťovňa, a. s. so sídlom v Bratislave, Karadžičova 17, IČO 31383408 o
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke 1/ 4.000,- eur a navrhovateľovi 2/ 3.000,- eur do 3 dní po

právoplatnosti tohto rozsudku

Pokiaľ sa navrhovateľka 1/ domáha na odporcovi zaplatenia ďalších 8.000,- eur a navrhovateľ 2/ ďalších
6.000,- eur, žaloba sa zamieta.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali na odporcovi zaplatenia a to navrhovateľka 1/ (ďalej
len "navrhovateľka") sumy 12.000,- eur a navrhovateľ 2/ (ďalej len "navrhovateľ") sumy 9.000,- eur

ako náhrady nemajetkovej ujmy. Návrh odôvodnili tým, že odporca dňa 07. 03. 2011 v obci Tisovec
nesledoval situáciu v cestnej premávke, nedbal na zvýšenú opatrnosť voči neb. D. Q. (manželovi
navrhovateľky a otcovi navrhovateľa) a narazil do ľavej strany cyklistu D. Q. (ďalej len "poškodený"),
následkom čoho menovaný bezprostredne po nehode zomrel. Trestné konanie je vedené na Okresnom
súde M. G. pod č. XT/XXX/XXXX. Je nesporné, že tragická smrť poškodeného zasiahla do ich
osobnostného života a túto nie je možné odčiniť žiadnym spôsobom. Jeho vzťah s navrhovateľkou, s
ktorou uzavrel manželstvo 29. 11. 1975, bol veľmi láskyplný a harmonický, boli plní životného optimizmu

a mali plány do budúcnosti. Pre navrhovateľa bol menovaný autoritou a príkladom a aj po apríli 2006,
kedy sa navrhovateľ osamostatnil, pomáhal radami a bol oporou. Z náhlej nečakanej smrti sa doteraz
dosť dobre nespamätali, nebohý im chýba na každom kroku. Sú si vedomí toho, že žiadna náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch im ho nevráti, avšak náhradu nemajetkovej ujmy požadujú aj z dôvodu,
že odporca nebol ani toho schopný, aby sa za svoj nezodpovedný čin ospravedlnil. Navrhovanú výšku
odškodnenia nevnímajú ako formu absolútnej satisfakcie, ale ako všeobecné gesto spravodlivosti, úcty
k ľudskému životu a čiastočnému zmierneniu ich rán.

Navrhovatelia vo vyjadrení k podaniu odporcu uviedli, že postoj odporcu, ktorý sa im za smrť manžela
a otca doteraz neospravedlnil, samotné jeho vyjadrenie, ktoré je v rozpore s rozhodnutiami súdov v
trestnom konaní, sú nesporne takej intenzity, že podmienečný trest odňatia slobody vôbec nemôže byťtakým zadosťučinením na smrti blízkeho človeka, že by táto strata nemala byť zmiernená aj finančným
zadosťučinením. Poukázali aj na to, že napriek rozhodnutiu súdu o náhrade škody v trestnom konaní
odporca vykonateľné rozhodnutie nerešpektuje a navrhovateľka sa musí domáha svojho oprávneného

nároku v exekučnom konaní. Takýto postoj hodnotí tak, že uložený trest ani vo vzťahu k odporcovi neplní
účel individuálnej prevencie.

Navrhovateľka pri svojom výsluchu uviedla, že smrť manžela bola nečakaná, veľmi ju zasiahla a na
všetko zostala sama. Manžel bol polovičný invalidný dôchodca, nikde nepracoval a mali plány, že si

budú spoločne užívať dôchodok. V roku 2009 si aj zobrali úver na prerábku bytu. V lete chodili na výlety,
kúpalisko a pod. Po nehode bola na tom psychicky tak zle, že 3 mesiace ani nemohla ísť do práce
a brala lieky na ukľudnenie a podobne bol na tom navrhovateľ, s ktorým si každý večer telefonovali.
Dodnes sa nevie celkom spamätať, lebo s manželom boli stále spolu. Nebohý bol diabetik, mal mozgovú
príhodu a prejavovalo sa to len tak, že trošičku napádal na nohu, ale chodil dennodenne na aute napr.
do reštaurácie do mesta, lebo nevedel variť a keď bola ona pracovať v Rakúsku, tak sa stravoval v

reštauráciách. Nevie o tom, že by manžel mal problémy s rovnováhou, často chodil bicykli, ale ona ho
pritom veľmi nevidela, pritom chodil často do garáže, ktorú mali za mestom.

Navrhovateľ pri svojom výsluchu uviedol, že otec mu bol kamarátom aj radcom. Stratil otca a jeho syn
starého otca. Chodil ako vodič kamiónu na zhruba 6 týždňové turnusy a potom 2-3 týždne bol doma.

S otcom mal dobrý vzťah, keď bol doma, tak bol s ním hlavne v garáži, tam sa stretávali aj ako rodina
na grilovačke.

Zástupca navrhovateľov na pojednávaní navrhol návrhu vyhovieť poukazujúc aj na to, že práve
odsúdenie odporcu preukazuje, že existuje príčinná súvislosť medzi jeho konaním a požadovanou

náhradou. Ak by bolo dôvodné pričítať poškodenému takú mieru zavinenia, ako to prezentuje zástupca
odporcu, bol by na to súd prihliadol už v trestnom konaní a nepriznal by náhradu škody tak, ako ju priznal,
ale by ju znížil.

Odporcasapísomnevyjadriltak,žezrozsudkuOkresnéhosúduM.G.č.XTXXX/XXzodňa05.12.2012

(ďalej len "trestný rozsudok") je nepochybné, že jeho konanie bolo kvalifikované ako prečin usmrtenia
podľa § 149 ods. 1 Tr. zák. a z toho sa dá vyvodiť jednoznačný záver, že neporušil dôležitú povinnosť
vyplývajúcu z jeho postavenia vodiča. V kritickú dobu jazdil disciplinovane a v jeho jazde sa neprejavili
náznaky agresie, bezohľadnosti či bezcitnosti, ba práva naopak. Z trestného rozsudku je nepochybné,
že ku kolíznej situácii značnou mierou prispel samotný nebohý D. Q., keď opustil obvyklý koridor pohybu

a vybočil doľava. Práve pre toto, teda náhlu zmenu smeru jazdy cyklistom D. Q., už nemohol zabrániť
zrážke.

Odporca vo veci nebol vypočutý, lebo napriek riadnemu predvolaniu na osobný výsluch (odporca
si zásielky na pošte v úložnej dobe nepreberal, predvolania mu teda boli doručované náhradným

doručením podľa § 46 ods. 2 O. s. p.) sa na pojednávanie nedostavil.

Na prvé pojednávanie určené na 27. 01. 2015 sa nedostavil tiež ani zástupca odporcu, tento svoju
neúčasť ospravedlnil. Na pojednávanie určené na 21. 04. 2015 sa dostavil len zástupca odporcu
(odporca sa nedostavil) a navrhol návrh zamietnuť resp. nepriznal náhradu v požadovanej výške

zdôrazňujúc, že z trestného spisu je jednoznačné, že poškodený náhle vybočil zo svojho smeru, keď
už odporca nehode zabrániť nemohol. Navrhovatelia len uvádzajú všeobecné frázy o citovej ujme,
ale nesprávali sa spôsobom, ktorý by svedčil o pevnej citovej väzbe a takto ťažko chorému človekovi
nezabránili, aby chodil na bicykli. Sama navrhovateľka uviedla, že nevie ako chodil na bicykli, teda jej
záujem o manžela asi nebol až tak hlboký. V žiadnom prípade nechce zľahčovať tragickú udalosť, avšak

v súvislosti s podaným návrhom to pôsobí dojmom, že ich viac trápi finančná stránka a nie priamo
citová strata. Poukázal aj na to, že navrhovatelia nechali poškodeného, aby sa vlastne staral sám o
seba. S takou závažnou diagnózou, kedy mohol hocikedy odpadnúť, ho nechali, aby chodil autom a
na bicykli, keď vedeli o tom, že má problémy s koordináciou pohybov a túto situáciu neriešili. Peňažná
náhrada má byť zodpovedajúca citovej ujme, avšak si myslím, že citová ujma navrhovateľov nie je

taká, ako to prezentujú z hľadiska výšky požadovanej ujmy. K nehode došlo aj zavinením poškodeného.
Predložené potvrdenia lekárov nepovažuje za dostatočný dôkaz, i keď nespochybňuje, že navrhovatelia
mohli vyhľadať lekársku pomoc, ako je to v takýchto situáciách prirodzené.Na návrh odporcu podľa § 93 ods. 3 O. s. p. do konania vstúpil vedľajší účastník na strane odporcu (§
93 ods. 1 O. s. p.). Tento sa vo veci vyjadril tak, že nie je v zmysle platnej a účinnej legislatívy povinná
vyplatiť navrhovateľmi uplatnený nárok ani v prípade ich úspechu. Napriek tomu má záujem vstúpiť do

konania ako vedľajší účastník, keďže nie je možné vylúčiť, že do doby rozhodnutia súdu dôjde k zmene
legislatívy vo vzťahu k rozsahu nárokov hradených poisťovňou za škodcu. Na určené pojednávania sa
nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil, a preto súd pojednával v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov, svedkov F. V. a C. Q., úmrtného listu poškodeného,

osvedčenia o dedičstva č. XD XXX/XXXX-XX S. XXX/XXXX vydaného notárom JUDr. Jánom Kovácsom
dňa 19. 05. 2011, 15 ks fotografií zo života navrhovateľov, spisu XT/XX/XXXX Okresného súdu
M. G. (ďalej len "trestný spis"), poistnej zmluvy pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uzavretej medzi odporcom a vedľajším účastníkom,
upovedomenia o začatí exekúcie č. J. XXXX/XXXX, rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX
Z. XXX XXX XXXX X, potvrdení C.. I. G., klinického psychológa a I.. Z. Ž., všeobecného lekára, ako aj

písomných podaní účastníkov a vec posúdil takto:

Odporca bol rozsudkom Okresného súdu M. G. zo dňa 05. 12. 2012 č. XT XXX/XX, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 29. 05. 2013 (odvolanie odporcu ako obžalovaného bolo uznesením Krajského súdu
v H. H. č. X U. XX/XXXX zo dňa 29. 05. 2013 zamietnuté), uznaný vinným za to, že dňa 07. 03.

2011 v obci U. rýchlosťou v intervale 40-40,4 km/hod kde pred domom č. XXX nesledoval situáciu v
cestnej premávke, nedbal na zvýšenú opatrnosť voči cyklistovi D. Q., ktorého mohol prvýkrát spozorovať
pred sebou minimálne vo vzdialenosti 60 metrov, začal vyhýbací manéver voči tomuto cyklistovi bez
dostatočného bočného odstupu, s bočným odstupom len 0,67 m, došlo k zrážke s cyklistom D. Q., ktorý
vybočil z priameho smeru, v čase prvého kontaktu takým spôsobom, že vozidlo prednou časťou narazilo

do ľavej strany cyklistu (bicykla), ktorý padol zadnou časťou tela do oblasti prednej kapoty, čelného skla
a následne na pravý okraj chodníka, následkom čoho cyklista D. Q. utrpel poranenia viacerých oblastí
tela s poranením mozgu, došlo k porušeniu riadiacej činnosti centrálneho nervového systému a tým
aj k smrti cyklistu bezprostredne po dopravnej nehode, čím porušil ust. § 4 ods. 1 písm. c/, e/, § 15
ods. 3 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť, tým spáchal

prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zákona a za to bol odsúdený podľa § 149 ods. 1 Tr. zák., § 36
písm. j/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona k trestu odňatia slobody v trvaní dvoch rokov, pričom
podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa mu výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák.
bola určená skúšobná doba a 2 roky. Súčasne bol odporcovi ako obžalovanému uložený trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 30 mesiacov a bol zaviazaný podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku

nahradiť navrhovateľke (ako poškodenej) škodu vo výške 1.766,18 eur ( podľa zápisnice zo dňa 27.
04. 2011 o výsluchu navrhovateľky ide o sumu 1.766,18 eur ako finančné náklady spojené so smrťou
manžela a následnými úkonmi spojenými s pohrebom a kremáciou), kým so zvyškom nároku ju odkázal
na občianske súdne konanie.

Podľa § 135 ods. 1 vety tretej O. s. p. súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol
spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a
kto ich spáchal...

Súd preto má preukázané, že odporca spáchal prečin usmrtenia, keď D. Q. spôsobil pri dopravnej

nehode dňa 07. 03. 2011 smrť.

Podľa § 19 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.

Podľa § 11 Obč. zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Predmetom ochrany osobnosti v zmysle § 11 Obč. zákonníka sú najmä imateriálne hodnoty a stránky
osobnosti človeka. Zákon poskytuje ochranu predovšetkým životu a zdraviu fyzickej osoby. Nikto

nemôže zasiahnuť do telesnej, či psychickej integrity fyzickej osoby a každý sa musí zdržať konania,
ktorým by mohol ohroziť jej život alebo zdravie.Podľa § 13 ods. 1 Obč. zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Obč. zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Obč. zákonníka výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 15 Obč. zákonníka po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti
manželovi a deťom, a ak ich niet, jej rodičom.

Podľa § 427 ods. 1 Obč. zák. fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 427 ods. 2 Obč. zák. rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa§438ods.1Obč.zák. akškoduspôsobíviacškodcov,zodpovedajúzaňuspoločneanerozdielne.

Podľa § 438 ods. 2 Obč. zák. v odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu
spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.

Podľa § 439 Obč. zák. kto zodpovedá za škodu spoločne a nerozdielne s inými, vyporiada sa s nimi
podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.

Podľa § 441 Obč. zák. ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak

bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Základ žaloby o náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu zásahu do života podľa vyššie citovaných
ustanovení Ústavy a Obč. zák. týmto považoval za daný.

Náhradu uplatňujú v súlade s ust. § 15 Obč. zák. navrhovateľka ako manželka a navrhovateľ ako syn.
S použitím eurokomformného výkladu pojmov "náhrada škody, škoda na zdraví" za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel z hľadiska zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej
osoby vyvolaný prevádzkou motorových vozidiel sa v rámci škody odškodňuje aj nemajetková ujma
spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody (ako poškodeným), za ktorú možno priznať náhradu

(zadosťučinenie) peňažnou formou podľa § 13 ods. 2 a 3 Obč. zák. Túto v širšom ponímaní treba
považovať za škodu na zdraví. Súčasťou náhrady škody teda sú aj nemajetkové ujmy. Poskytnutie
len morálnej satisfakcie je nedostačujúce vzhľadom na najzávažnejší zásah do osobnostných práv,
a to do práva na život. Súkromný život chránený v ust. § 11 Obč. zákonníka zahrňuje i rodinný
život, resp. vzťahy medzi blízkymi príbuznými a ich vzťahy sociálne, citové a morálne. V súlade s

úctou k právam človeka ako ľudskej bytosti s jej jedinečnými a neopakovateľnými prejavmi a súčasne
úctou k akémukoľvek ľudskému spoločenstvu, vychádzajúcemu zo vzájomného zopätia tvoriacich ju
jedincov, založenom predovšetkým na väzbách citových, morálnych a kultúrnych a vo svetle výkladu
tohto nezadateľného ľudského práva premietajúceho sa i do pozitívnej úpravy súkromného práva, je
významným a nezanedbateľným komponentom práva na ochranu súkromia i jeho negatívna zložka,

nachádzajúca svoje vyjadrenie v právne podporenej možnosti brániť sa proti neoprávneným zásahom
do tejto sféry zo strany iných osôb.

"Pri určení peňažnej satisfakcie podľa ust. § 13 ods. 2 Obč. zák. treba prihliadnuť na zadosťučinenie,
ktoré poškodený dostal (prípadne má dostať) podľa ustanovenia § 13 ods. 1 Obč. zák. vo forme

morálneho zadosťučinenia (t. j. vo forme nemajetkovej resp. morálnej satisfakcie). Ako samostatné
morálne zadosťučinenie môže podľa okolností prípadu slúžiť aj aktívne prejavená snaha toho, kto
zasiahol do práva na ochranu osobnosti, mimosúdne zabezpečiť poškodenému konkrétnu satisfakciu
(napr. poskytnutie finančných prostriedkov ako náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, pokusomzmierniť následky zásahu formou súčinnosti s poškodeným, prejavom ľútosti a pod.). aj takéto morálne
zadosťučinenie, ak bolo poskytnuté treba náležite overiť a zhodnotiť. " (rozsudok Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 30 Cdo 1088/2005).

Zástupca odporcu síce považuje trest uložený mu rozsudkom za primerané zadosťučinenie v zmysle §
13 ods. 1 Obč. zák., s týmto sa však súd nestotožňuje, a to vzhľadom na vyššie uvedené (viď posledné
dva odseky pred týmto odsekom). Nemožno si nevšimnúť ani tú skutočnosť, že zo strany odporcu nie je
zrejmá absolútne žiada snaha zabezpečiť poškodeným satisfakciu, keď ani len neprejavuje ľútosť nad

tým čo sa stalo, nedostavil sa ani na pojednávanie, nezaplatil dobrovoľne ani náhradu škody, na ktorú bol
zaviazaný trestným rozsudkom, teda nie je tu žiadna okolnosť z jeho strany (morálne zadosťučinenie),
na ktorú by mohol súd prihliadnuť pri určení peňažnej satisfakcie.

Čo sa týka výšky nemajetkovej ujmy, ktorá navrhovateľom vznikla, súd zohľadnil pri určovaní výšky to, že
s navrhovateľkou mal poškodený dlhotrvajúce plnohodnotné manželstvo, manželia mali veľa spoločných

aktivít, plánovali si budúcnosť (prestavba bytu) a navrhovateľ tiež s poškodeným mali hodne spoločných
aktivít, trávili spolu veľa voľného času, keď navrhovateľ nebol na cestách (chodieval na turnusy) a strata
následkom prečinu odporcu nečakane a náhle zasiahla do ich života.

Svedkyňa F. V., sestra navrhovateľky potvrdila, že navrhovateľka s poškodeným chodili po výletoch,

venovali sa deťom, tiež navrhovateľ mal s ním veľmi dobrý vzťah a boli veľmi naviazaní.

SvedkyňaC.Q.,manželkanavrhovateľavypovedala,ževieotom,žepoškodenýmalveľmidobrývzťahs
navrhovateľmi, chodili často po výletoch, teda trávili spolu hodne času. Keď navrhovateľ prišiel z turnusu,
väčšinou hneď na druhý deň išiel za otcom (poškodeným).

Súd nespochybňuje, že navrhovatelia vyhľadali po smrti poškodeného lekársku pomoc, lebo išlo o náhle,
tragické úmrtie a v takýchto prípadoch nie je ojedinelé, že je takáto lekárska pomoc (po psychickej
stránke) potrebná. Nebolo však preukázané nejaké dlhodobé liečenie, keď lekárskymi potvrdeniami je
preukázaná len akútna reakcia na stres. Súd tým nemieni zľahčovať situáciu, avšak akútna reakcia na

každé úmrtie, hlavne takéto náhle resp. cudzím zavinením, je prirodzená.

Na druhej strane súd nemohol prehliadnuť argument odporcu, že navrhovatelia sa nesprávali spôsobom,
ktorý by svedčil o pevnej citovej väzbe, keď obaja vedeli, že poškodený trpí závažným ochorením
diabetes a že bol po porážke, pritom ho nechali, aby chodil na bicykli a autom a sama navrhovateľka

vypovedala, že nevie ako chodil poškodený na bicykli.

Navrhovateľka skutočne vypovedala, že poškodený bol diabetik, mal mozgovú príhodu a trošičku
napádal na nohu. Avšak na otázku, či mal poškodený problém s rovnováhou a to aj pri bicyklovaní
uviedla, že nevie o tom, že by tieto problémy mal.

VtrestnomkonanísvedkyňaN.Y.vypovedala,žepoškodenéhopoznánatoľko,žekeďviedolsvojbicykel
po ceste jazdil značne neisto, často náhle vybočil zo svojej jazdnej dráhy, teda neudržal jazdu v priamom
smere. Táto výpoveď nebola spochybnená a nepriamo ju potvrdzujú aj závery znaleckého posudku vo
veci resp. priamo rozhodnutie.

Súd preto vychádzal zo skutočnosti, že poškodený bol diabetik, bol po mozgovej príhode, dennodenne
jazdil autom resp. na bicykli (na bicykli jazdil značne neisto) a navrhovatelia o tejto skutočnosti vedeli
a akceptovali ju.

Súdtaktosprihliadnutímnavšetkyvyššieuvádzanéskutočnostizaprimeranúnáhraduako nemajetkovú
ujmu navrhovateľov považoval u navrhovateľky 8.000,- eur a u navrhovateľa 6.000,- eur a z týchto súm
pri ďalšom vychádzal.

Dopravnú nehodu, následkom ktorej poškodený zomrel, spôsobil odporca a za toto bol uznaný vinným. Z

obsahu trestného spisu však vyplýva, že dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, najmä zo záverov
znaleckého posudku Ing. Ondreja Rövida, že odporca zachytil motorovým vozidlom pravou prednou
časťou cyklistu D. Q., pričom ak by bol dodržal dostatočný bočný odstup 0,8 m až 1 m od ľavej časti
koridoru cyklistu, nebolo by došlo k stretu. Z výpovede svedkyne N. Y. vyplýva, že poškodený jazdil nabicykli neisto. Podľa obsahu znaleckého posudku Ing Ondreja Rövida, z ktorého vychádzaj okresný súd
a aj krajský súd v uznesení o zamietnutí odvolania odporcu proti rozsudku (za najpravdepodobnejšiu
teóriu príčiny vzniku dopravnej nehody ustálil posudok Ing. Ondreja Rövida s tým, že ostatné dve

alternatívy nemalú logiku a sú v rozpore so zaistenými stopami na mieste činu) "poškodenie motorového
vozidla v jeho prednej časti svedčí o tom, že poškodený neodôvodnene vošiel do jazdnej dráhy vozidla,
t. j. že náhle zmenil smer svojej jazdy, teda vybočil z obvyklého koridoru (o šírke cca 1 m) a vošiel do
jazdnej dráhy za ním jazdiaceho vozidla.

Súd preto dospel k záveru, že škoda bola spôsobená aj zavinením poškodeného (§ 441 Obč. zák.).
K nehode došlo z dôvodu, že odporca nedodržal dostatočný bočný odstup, avšak poškodený náhle a
bezdôvodne zmenil smer jazdy (nebyť tohto, nebolo by došlo ani k dopravnej nehode), a preto súd s
prihliadnutím na všetky okolnosti nehody považuje účasť poškodeného na spôsobení škody vo výške
50 %. Preto zaviazal odporcu podľa § 427 a § 441 Obč. zák. na zaplatenie navrhovateľke 4.000,- eur
(ako 50 % z 8.000,- eur nemajetkovej ujmy v peniazoch) a navrhovateľovi 3.000,- eur (ako 50 % zo

6.000,- eur nemajetkovej ujmy v peniazoch) , teda 50 % z určenej celkovej výška náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch, ako je to odôvodnené vyššie, a v prevyšujúcej časti, j. j. ohľadom sumy 8.000,- eur
u navrhovateľky a 6.000,- eur u navrhovateľa návrh zamietol.

Zástupca navrhovateľov bol toho názoru, že ak by bolo dôvodné pričítať poškodenému určitú mieru
zavinenia, bol by súd na to prihliadal a znížil by požadovanú náhradu škody. Ide o sumu 1.766,18 eur,
na zaplatenie ktorej súd zaviazal v trestnom rozsudku odporcu ako náhradu škody - náklady spojené
s pohrebom a kremáciou v celej uplatnenej výške. Súd sa s týmto názorom, teda že by v občianskom
súdnom konaní mal priznať plnú náhradu, keď tak bolo aj v trestnom rozsudku, nestotožňuje, pretože

je viazaný trestným rozhodnutím vzhľadom na ust. § 135 ods. 1 O. s. p. len o tom, že odporca spáchal
prečin,anieajtým,vakejmierepriznalnáhraduškody.Pritomajzodôvodnenia(str.6rozsudku)vyplýva,
že vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že ... došlo ku zrážke s
cyklistom, ktorý vybočil z priameho smeru, v čase prvého kontaktu opustil obvyklý koridor pohybu a
vybočil z neho doľava... a súd hodnotil okolnosti prípadu, mieru zavinenia obžalovaného ....a trest zložil

s prihliadnutím na všetky tam uvádzané okolnosti. To, že cyklista náhle vybočil z obvyklého koridoru,
nemožno podľa názoru súdu prehliadať a konštatovať, že by vôbec nedošlo ku kolízii aj jeho zavinením
a teda priznať náhradu v plnej výške.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O. s. p. a ani jednému z účastníkov náhradu trov

konania nepriznal, keď obaja účastníci mali vo veci úspech len čiastočný.
Súd preto dospel k záveru, že škoda bola spôsobená aj zavinením poškodeného (§ 441 Obč. zák.).
K nehode došlo z dôvodu, že odporca nedodržal dostatočný bočný odstup, avšak poškodený náhle a
bezdôvodne zmenil smer jazdy (nebyť tohto, nebolo by došlo ani k dopravnej nehode), a preto súd s
prihliadnutím na všetky okolnosti nehody považuje účasť poškodeného na spôsobení škody vo výške

50 %. Preto zaviazal odporcu podľa § 427 a § 441 Obč. zák. na zaplatenie navrhovateľke 4.000,- eur
(ako 50 % z 8.000,- eur nemajetkovej ujmy v peniazoch) a navrhovateľovi 3.000,- eur (ako 50 % zo
6.000,- eur nemajetkovej ujmy v peniazoch) , teda 50 % z určenej celkovej výška náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch, ako je to odôvodnené vyššie, a v prevyšujúcej časti, j. j. ohľadom sumy 8.000,- eur
u navrhovateľky a 6.000,- eur u navrhovateľa návrh zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde
písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplnezistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak odporca nesplní v stanovenej lehote uloženú mu povinnosť, možno podať návrh na výkon exekúcie
podľa Exekučného poriadku.