Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 8. január 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/70/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714210914
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714210914.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej
a členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci žalobcu Home
Credit Slovakia, a. s., so sídlom 921 22 Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpený
splnomocnenou Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 911 01 Trenčín,
Piaristická 707/25, IČO : 47 234 679, proti žalovanej S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. - N., A.

G. XXX/X, adresa pre doručovanie XXX XX O., J. S. XX, zastúpená splnomocneným advokátom JUDr.
Andrejom Cifrom, so sídlom Advokátska kancelária 984 01 Lučenec, Janka Kráľa 5/A, do 30.06.2016
za účasti dovtedajšieho vedľajšieho účastníka na strane žalovanej : Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, so sídlom 080 01 Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpený
splnomocneným advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, so sídlom Advokátska kancelária 984 01 Lučenec,
JankaKráľa5/A,ozaplatenia830,47Eurspríslušenstvom,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresného

súdu Zvolen číslo konania 11C/151/2015-106 zo dňa 02.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom 080 05 Prešov, Važecká 16,
IČO: 42176 778, zastúpené splnomocneným advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, so sídlom Advokátska
kancelária 984 01 Lučenec, Janka Kráľa 5/A, na pribratie do odvolacieho konania ako osobitného
subjektu z a m i e t a.

Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.

Žalovaná m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v p l n o m rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú, nakoľko
konštatoval, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.07.2009 uzatvorená medzi žalobcom a

žalovanou, ktorou sa zaviazal žalobca poskytnúť žalovanej finančné prostriedky do výšky úverového
limitu 320,- Eur za dohodnutých úverových podmienok, neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle
ustanovenia§4ods.2zákonačíslo258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,vdôsledkučohovzmysle
ustanovenia § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. súd posúdil daný spotrebiteľský úver ako bezúročný a
bez poplatkov. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku konštatoval, že konkrétna úverová zmluva
neobsahuje povinné obligatórne náležitosti a to konečnú splatnosť úveru, ročnú percentuálnu mieru

nákladov, ako aj celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ za úver zaplatiť, pričom absenciu týchto
vymenovaný podstatných náležitostí v zmluve o úvere v danom prípade súd považoval za rozhodujúcu
skutočnosťpreprávnyzáverotom,žeúverjebezúročnýabezpoplatkov.Keďžežalovanejbolozostrany
žalobcu poskytnuté finančné plnenie celkovo vo výške 1791,54 Eur, pričom žalovaná doposiaľ zaplatila
žalobcovi sumu 1921,58 Eur, teda viac, než si požičala, súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietol. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v znení platnom

a účinnom v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie a keďže bola žalovaná v konaní procesne
úspešná, súd priznal náhradu trov konania žalovanej i vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej,obaja spoločne procesne zastúpení splnomocneným advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, voči žalobcovi,
ako procesne neúspešnému účastníkovi konania a uložil mu povinnosť nahradiť na špecifikovaný účet
právneho zástupcu žalovanej a vedľajšieho účastníka spoločne a nerozdielne trovy konania v sume

326,03 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a to za 3 úkony právnej služby podľa § 10
ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3, § 17 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. (prevzatie
a príprava zastúpenia, vyjadrenie vo veci samej a zastupovanie na meritórnom pojednávaní) a k nim
prináležiace režijné paušály s DPH, ako aj cestovné náhrady za cestu uskutočnenú dňa 02.10.2015 na
pojednávanie z Lučenca do Zvolena a späť pri najazdených 120 km. Súd priznal procesne úspešným

účastníkom aj náhradu za stratu času za 4 aj začaté polhodiny, pričom súd v odôvodnení rozsudku
zdôvodnil, z akého dôvodu nepriznal právnemu zástupcovi žalovanej a vedľajšieho účastníka na strane
žalovanej právo na zaplatenie odmeny za prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 24.09.2015, pretože
právny zástupca prevzal zastupovanie vedľajšieho účastníka na strane žalovanej od 22.05.2015 a k
veci sa aj vyjadril, z čoho vyplýva, že nemal dôvod sa pripravovať samostatne na prevzatie zastúpenia
žalovanej dňa 24.09.2015 a išlo tak o duplicitne uplatnený úkon právnej služby. Takisto súd nepriznal

právnemu zástupcovi žalovanej a vedľajšieho účastníka režijný paušál zodpovedajúci nepriznanému
úkonu právnej služby.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu výroku o trovách konania žalovanej a vedľajšieho
účastníka na jej strane podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo 9/2013 a argumentuje, že trovy konania vzniknuté
zastupovaním advokátom v takzvaných hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde
sa obsah jednotlivých podaní vyhotovených advokátom mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej-
ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutné a účelne vynaložené na riadne uplatňovanie alebo
bránenie práva na súde. Žalobca v ďalšom texte odvolania citoval a poukázal na obdobný názor vo

viacerých rozhodnutiach všeobecných súdov. Žalobca tak nevidí dôvod na priznanie vzniknutých trov
právneho zastúpenia, pretože z vlastnej skúsenosti vie, že vedľajší účastník vstupuje len do konaní, v
ktorých je predpoklad procesného úspechu. Pokiaľ by išlo o konanie, kde by procesný úspech nebol,
do konania nevstúpi alebo z konania vystúpi. Treba poukázať taktiež na to, o akú ochranu spotrebiteľa
v tomto prípade ide, či existuje reálny záujem vedľajšieho účastníka chrániť spotrebiteľov, alebo je

motivovaný finančným ziskom. Žalobca poukázal taktiež na formulárové podania zo strany právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka, ktoré sa menia len v základných údajoch. Z hľadiska výsledku konania
vedľajší účastník nemá vo vzťahu k úspechu či neúspechu v konaní žiaden vzťah. Vedľajší účastník
nemal vo veci samej ani úspech alebo neúspech v konaní, jeho vstup je motivovaný len snahou
dosiahnutia prospechu titulom uplatnenia náhrady trov konania a tieto sú preto neúčelné. V závere

odvolania žalobca poznamenal, že vedľajší účastník, ktorým je združenie na ochranu spotrebiteľa,
musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach
v spotrebiteľských veciach. Musí reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou, ako aj personálnou
základňouvrozsahuzabezpečeniamožnostivykonávaniazákladnýchproklamovanýchcieľov.Prevstup
združenia do konania, zastúpeného advokátom, nebol žiadny dôvod, zbytočne iba navyše trovy konania

a preto žalobca navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že neprizná
trovy konania vedľajšiemu účastníkovi, prípadne ich zníži.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadroval právny zástupca žalovanej a súčasne aj vedľajšieho účastníka na
strane žalovanej. Snahu žalobcu spochybňovať nárok na náhradu trov právneho zastúpenia žalovanej,

ktorá bola v konaní úspešná, považuje za nemiestnu. Poukázal na skutočnosť, že za spoločný úkon
žalovanej a vedľajšieho účastníka (zastupovanie na pojednávaní dňa 02.10.2015) bola náhrada trov
konania uplatnená a vyčíslená podľa ustanovenie § 13 ods. 2 vyhlášky číslo 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, čím nemohlo v žiadnom prípade dôjsť
k neúčelnému navyšovaniu trov. V zmysle uvedeného ustanovenia sa odmena za úkon právneho

zastúpenia vykonaný za dvoch klientov delí medzi oboch klientov po 50 %. Argumentuje taktiež, že
združenie, ako právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľa, do konania vstúpilo legitímne, v
súlade s ustanovením § 93 ods. 2, 3 O.s.p. v znení platnom a účinnom v danom čase. Pokiaľ by
združeniu nebola súdmi priznávaná náhrada trov právneho zastúpenia tam, kde na to vznikol zákonný
nárok, viedlo by to následne k ohrozeniu, až k znefunkčneniu aktivít združenia v prospech spotrebiteľov,

čo by vyhovovalo ekonomickým záujmom žalobcu, ako aj ďalším dodávateľom s obdobnými aktivitami
ako žalobca. Žalobca si uplatňuje na slovenských súdoch pohľadávky voči spotrebiteľom na základe
dubióznych právnych titulov a to na základe spotrebiteľských zmlúv uzatváraných v rozpore s právnymi
predpismi. Ak by nemajetnému združeniu bolo odmietnuté právo na plnú náhradu trov konania,de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov združením na súdoch. Právny
zástupca žalovanej aj vedľajšieho účastníka poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov,
ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky v otázke náhrady trov konania vedľajšieho účastníka v

spotrebiteľských veciach. Vo vyjadrení ďalej uviedol, že v predmetnej veci neexistujú žiadne zákonné
dôvody ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné náhradu trov konania
úspešnému vedľajšiemu účastníkovi a úspešnej žalovanej nepriznať. Úlohou vedľajšieho účastníka
je pomoc v spore žalovanému, ktorý je spotrebiteľom a považuje za nesporné, že vedľajší účastník
svojimi aktivitami, ktoré realizuje aj prostredníctvom spolupracujúcich advokátskych kancelárií, nemalou

mierou prispel k zvýšeniu ochrany spotrebiteľských práv v Slovenskej republike, pričom ani v súčasnosti
nie je ochrana práv spotrebiteľa na takej úrovni, ako napríklad v ostatných krajinách Európskej únie.
Dôvodnosť právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka okrem poukazu na procesnoprávne aspekty
uplatňovania hmotného práva v súdnych konaniach preukazovali aj dlhodobé a efektívne výsledky
činnosti združenia na ochranu spotrebiteľov v súdnych konaniach. V množstvách súdnych konaní
boli žaloby aj predmetného žalobcu zamietané ako nedôvodné a spotrebitelia tak boli ochránení pred

zaviazaním z nedôvodných nárokov dodávateľov. Zdanlivá rutinnosť podaní vedľajšieho účastníka
vyplýva len z reakcie na formulárové a obsahovo takmer totožné úkony inkasnej spoločnosti - žalobcu.
Právny zástupca žalovanej a vedľajšieho účastníka však zdôraznil, že podania vedľajšieho účastníka
týkajúce sa určitého súdneho konania za účelom ich efektívnosti nie je možné vypracovať bez
kvalifikovanej analýzy veci, ktorej zodpovedá vysokoškolské právnické vzdelanie. Argumenty žalobcu

uvedené v jeho odvolaní preto považuje za účelovo predkladané a v snahe vyhnúť sa jeho povinnosti
nahradiť trovy konania úspešnej protistrane. S poukazom na mnohé rozhodnutia všeobecných súdov
potom právny zástupca žalovanej a vedľajšieho účastníka na strane žalovanej navrhuje, aby odvolací
súd rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutej časti potvrdil ako správny a uložil žalobcovi aj
povinnosť nahradiť trovy konania žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej.

4. V štádiu odvolacieho konania bol odvolaciemu súdu doručený návrh právnickej osoby, ktorej
predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu na pokračovanie v konaní pod
procesným označením ako „osobitný subjekt“, respektíve návrh na pribratie do konania, datovaný dňa
11.07.2016 a doručený Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 13.07.2016. Združenie na ochranu

občana spotrebiteľa HOOS, ktoré dovtedy v súlade s ustanovením § 93 ods. 2 O.s.p. vystupovalo v
konaní do 30.06.2016 pod procesným označením „vedľajší účastník“, týmto podaním navrhlo, aby súd
s ním ďalej konal v súlade s ustanovením § 95 ods. 1 Civilného sporového poriadku pod procesným
označením „osobitný subjekt konania“. Poukázal na ustanovenie § 470 ods. 2 Civilného sporového
poriadku a zastáva názor, že pokiaľ právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa

osobitného predpisu, bola na základe svojho úkonu (vstupu do konania) riadnym účastníkom konania
pod procesným označením vedľajší účastník a to na strane žalovanej, ako spotrebiteľky, ostávajú účinky
jeho úkonu zachované a ostáva naďalej účastníkom konania a nie je potrebné podávať nový (duplicitný)
návrh na jeho pribratie do konania pod novým procesným označením ako osobitný subjekt konania.
Uvedená právnická osoba poznamenala, že inštitút osobitného subjektu konania podľa ustanovenia

§ 95 Civilného sporového poriadku svojim obsahom a účelom zodpovedá pôvodnej právnej úprave
inštitútu vedľajšieho účastníka podľa ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. a preto ostáva procesná kontinuita
zachovaná na základe všeobecného pravidla o zachovávaní právnych účinkov úkonov, ktoré nastali
pred dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali pred nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku musia byť zachované v

záujme ochrany práv účastníkov, ale aj v záujme určitosti procesných vzťahov. Len pre prípad, že by
sa súd nestotožnil s jeho argumentáciou, potom uvedený subjekt z opatrnosti navrhoval, aby odvolací
súd v súlade s ustanovením § 95 ods. 1 Civilného sporového poriadku pribral uvedenú právnickú osobu,
ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, do konania ako osobitný subjekt
konania.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného
súdu v odvolaním napadnutom výroku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny

potvrdil.

6. Odvolací súd sa v prvom rade vysporiadal s procesným návrhom Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, so sídlom 080 05 Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176 778, ktoré do 30.06.2016vystupovalo v konaní v procesnom postavení ako vedľajší účastník na strane žalovanej podľa právnej
úpravy platnej a účinnej do 30.06.2016. Nová právna úprava zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku procesný inštitút vedľajšieho účastníka neupravuje. Nakoľko intertemporálne

ustanovenia Civilného sporového poriadku neobsahujú prechodné ustanovenie, podľa ktorého by
zostalo zachované procesné postavenie dovtedajších vedľajších účastníkov konania, ktorí vstúpili do
konaní podľa ustanovenia § 93 ods. 1 a 2 O.s.p., je nutné prijať záver, že ich procesné účastníctvo aj
v doposiaľ neskončených konaniach ex lege zaniklo. Nie je správny záver dovtedajšieho vedľajšieho
účastníka, že inštitút osobitného subjektu konania, ktorý upravuje ustanovenie § 95 Civilného sporového

poriadku svojim obsahom a účelom zodpovedá právnej úprave inštitútu vedľajšieho účastníka podľa
ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. a s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 CSP tak nie je potrebný
osobitný návrh na jeho vstup do konania ako osobitného subjektu upraveného v ustanovení § 95 CSP.
Odvolací súd sa s touto právnou argumentáciou nestotožňuje. Ani zo znenia prechodného ustanovenia
§ 470 ods. 2 CSP nemožno vyvodiť, že procesné účastníctvo dovtedajších vedľajších účastníkov, ktorí
vstúpili do konaní podľa ustanovenia § 93 ods. 1 a 2 O.s.p. v právoplatne neskončených konaniach

trvá, pokiaľ nová procesná úprava už tento procesný inštitút nepozná a súčasne ani v prechodných
ustanoveniach im zachovanie pôvodného procesného postavenia nepriznáva. Vychádzajúc z dikcie
terajšej právnej úpravy Civilného sporového poriadku je bývalému inštitútu vedľajšieho účastníka
najbližší procesný inštitút „intervenienta“ upravený v ustanoveniach § 81 až 85 Civilného sporového
poriadku, predpokladom ktorého účasti v spore je však nevyhnutne právny záujem na výsledku konania

a „osobitný subjekt“ upravený v ustanovení § 95 Civilného sporového poriadku, ktorým môže
byť orgán verejnej moci, alebo právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu, ktorých môže súd aj bez návrhu do konania pribrať na ochranu práv strany, avšak
predpokladom ktorého účasti v spore je výslovný súhlas strany, na ochranu ktorej má vystupovať.

7. Podľa ustanovenia § 95 ods. 1 Civilného sporového poriadku na ochranu práv strany môže súd aj bez
návrhu do konania pribrať orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských
práv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.

8. Dovtedajší vedľajší účastník na strane žalovanej podal osobitný návrh na jeho pripustenie do konania
podľa ustanovenia § 95 CSP v procesnom postavení osobitného subjektu. Odvolací súd rozhodol o
tomto návrhu a nepribral Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom 080 05 Prešov,
Važecká 16, IČO: 42 176 778 do konania ako osobitného subjektu, nakoľko neboli v danom prípade
naplnené zákonné podmienky a predpoklady pre pribratie osobitného subjektu do konania a to jednak

s poukazom na predmet a odvolaním vymienený rozsah odvolacieho konania, ktorým je len výrok
rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania, ako aj nesplnenie predpokladu pre pribratie do
konania a to neudelenie súhlasu strany, na ochranu práv ktorej má tento subjekt vystupovať. Odvolací
súd však zdôrazňuje, že podľa ustanovenia § 95 ods. 1 CSP je na zvážení súdu, či je potrebná účasť
takéhoto subjektu v konaní (vychádzajúc striktne z dikcie ustanovenia § 95 ods. 1 CSP „môže súd aj

bez návrhu do konania pribrať“). Pokiaľ však už rozsudok súdu prvej inštancie je už v štádiu odvolacieho
konania právoplatný v merite veci a predmetom odvolacieho konania sú už len trovy konania, nie je
dôvodné a ani účelné priberať do konania tzv. osobitný subjekt, pretože jeho účasť nie je potrebná
z hľadiska sledovania ochrany práv strany. Okrem poukazu na rozsah odvolacieho konania odvolací
súd zdôrazňuje, že ochrana práv strany (žalovanej), na strane ktorej mal v úmysle dovtedajší vedľajší

účastník vystupovať v procesnom postavení osobitného subjektu, je okrem toho dostatočne a procesne
účinne a najmä kvalifikovane zabezpečená, nakoľko je v konaní na základe udeleného plnomocenstva
právne zastúpená advokátom (ktorý na dôvažok zastupoval aj dovtedajšieho vedľajšieho účastníka). Na
ochranu práv strany - žalovanej preto nie je potrebné, ani hospodárne a účelné - z uvedených dôvodov
pribrať žiadny subjekt, ktorý by vystupoval v konaní ako osobitný subjekt podľa ustanovenia § 95 CSP a

odvolací súd preto návrh Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom 080 05 Prešov,
Važecká 16, IČO: 42 176 778 na pribratie do konania ako osobitného subjektu zamietol.

9.Odvolacísúdsanáslednezameralnapreskúmaniarozsudkusúduprvejinštancievrozsahupodaného
odvolania (§ 379 a 380 CSP).

10. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.11. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento
zákonpoužijenakonaniazačatépredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,nemožnouplatňovať

ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

12. Podľa ustanovenia § 470 ods. 4 CSP konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a
funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie

začalo.

13. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na skutočnosť, že odo dňa 01.07.2016
nadobudol účinnosť nový procesný predpis zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. V zmysle
intertemporálneho ustanovenia § 470 ods. 1 CSP sa ustanovenia Civilného sporového poriadku aplikujú
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

14. Žalobca namietal odvolaním výrok rozsudku súdu prvej inštancie ohľadom nároku i výšky trov
konania (vychádzajúc z ním navrhovaného odvolacieho petitu). Podľa ustanovenia § 470 ods. 4 CSP
konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa
predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. Z uvedeného dôvodu

zachovania kauzálnej príslušnosti rozhodol krajský súd o odvolaní voči výroku o trovách konania v
celom jeho rozsahu, teda ohľadom právneho základu a nároku na náhradu trov konania, ako aj o výške
priznaných trov konania.

15. Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania súdu prvej

inštancie, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

16. Trovy konania sú, okrem iného, aj trovy právneho zastúpenia, ak je zástupcom advokát (§ 137
O.s.p.).

17. Súd meritórne vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 11C/151/2015-106 zo dňa 02.10.2015 a žalobu ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, pričom v odôvodnení rozsudku konštatoval, že Zmluva o úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.07.2009 uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou, neobsahuje zákonné
náležitosti v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 zákona číslo 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v
dôsledku čoho v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. súd posúdil daný spotrebiteľský

úver ako bezúročný a bez poplatkov. Rozsudok súdu vo veci samej už nadobudol právoplatnosť (§
367 ods. 3 CSP). Procesne úspešným účastníkom/stranou sporu tak je žalovaná a dovtedajší vedľajší
účastník na jej strane, ktorým v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. prináležalo
právo na náhradu trov konania za predpokladu vyplývajúceho z ustanovenia § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. v
platnom a účinnom znení v čase vyhlásenia rozsudku.

18. Ohľadom úvahy súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania však je nevyhnutné dôsledne skúmať
účelnosť vynaloženia a dôvodnosť uplatnenia trov, ktorých náhrada sa má priznať a vždy v každej veci
vychádzať z konkrétnych okolností daného konania. Nie všetky trovy konania aj procesne úspešného
účastníka možno mať za účelne vynaložené na bránenie či uplatňovanie práva.
19. V konkrétnom prípade Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove,

Važecká 16, IČO: 42176 778, ohlásilo svoj vstup do konania na strane žalovanej procesným podaním
zo dňa 21.08.2014, s ohľadom na predmet konania - spor vyplývajúci zo spotrebiteľského vzťahu
a vzhľadom na postavenie žalovanej, ako spotrebiteľky. Súd mal z vlastnej rozhodovacej činnosti
preukázané, že ide o právnickú osobu založenú za účelom ochrany spotrebiteľov podľa zákona č.
250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa,pričomjehovstupdokonaniaumožňovaloustanovenie§93ods.2

O.s.p. v znení účinnom ku dňu ohlásenia vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Procesným podaním
zo dňa 25.05.2015 vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v
Prešove, sa vyjadril k meritu veci a namietal viaceré neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v
zmluve o úvere, od ktorej si svoj nárok žalobca vyvodil, a to s poukazom na zákonné ustanovenia
zabezpečujúce ochranu práv spotrebiteľa podľa ustanovení § 52 a násl. Občianskeho zákonníka, ako

aj s poukazom na ustanovenie § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom možno
konštatovať, že vedľajší účastník vytýkal zmluve o úvere rovnaké zákonné nedostatky, na základe akých
aj súd nárok ako nedôvodný v meritórnom rozsudku zamietol a svoje rozhodnutie právne zdôvodnil.20. Súd vo veci meritórne rozhodol a nárok voči žalovanej zamietol v dôsledku konkrétnych a právne
opodstatnených argumentov produkovaných dovtedajším vedľajším účastníkom a táto skutočnosť je
potom zásadná aj z hľadiska rozhodovania súdu o náhrade trov konania. Procesný úspech žalovanej v

konaníbolvpriamejpríčinnejsúvislostisaktivitoudovtedajšiehovedľajšiehoúčastníka,ktorýnapodporu
jej záujmov produkoval konkrétne argumenty spochybňujúce zákonnosť uplatneného nároku žalobcu
voči spotrebiteľovi, tieto argumenty vyplývali priamo z dôsledného rešpektovania spotrebiteľského práva
a preto je zrejmé, že pôsobenie tohto vedľajšieho účastníka v danom konkrétnom konaní bolo v danom
čase účelné a efektívne. Jeho procesné úkony mali zásadný vplyv na ďalší priebeh konania a na

výsledok konania, nakoľko žalovaná sa celkom zjavne v konaní sama hájiť nedokázala (neskôr udelila
plnomocenstvo na zastupovanie v konaní advokátovi) a preto dovtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi
prináležalo v zmysle dovtedajšej právnej úpravy právo na náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách
právneho zastúpenia.

21. Žalobca argumentuje, že zo samotnej podstaty, predmetu činnosti a účelu, za ktorým bolo občianske

združenie na ochranu práv spotrebiteľa založené (spotrebiteľského združenia) by malo vyplývať, že
je (malo by byť) spôsobilé poskytovať kvalifikovanú právnu pomoc špecifickému subjektu zmluvného
vzťahu na ochranu a hájenie práv ktorého bolo založené (spotrebiteľa), pretože ide o oblasť, v ktorej
by sa malo združenie vyznať a niet preto dôvodu dať sa zastupovať advokátom. Tento záver nie
je udržateľný a je v priamom rozpore nielen s čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, s ustanoveniami § 18,

§ 24, § 25 ods. 1 O.s.p., § 93 ods. 4 O.s.p. v znení platnom v čase vyhlásenia rozsudku, (ktorým
zodpovedá aj súčasná právna úprava v čl. 6 a § 89 Civilného sporového poriadku), no aj s čl. 47 Charty
základných práv Európskej únie, ale aj v rozpore so základnými a nosnými zásadami súdneho konania
- práva každého na účinnú súdnu ochranu a zásadu rovnosti účastníkov konania/strán sporu. Pokiaľ
určité právo je priznané „každému“, respektíve v užšom ponímaní „každému účastníkovi konania/strane

sporu“, prináleží takémuto subjektu bez ohľadu na jeho právny status fyzickej či právnickej osoby, a v
prípade právnickej osoby bez ohľadu na predmet jej činnosti a účel založenia. V občianskom súdnom
konaní majú strany sporu rovnaké postavenie (§ 18 O.s.p., ktorému zodpovedá čl. 6 CSP) a v konaní
má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania (§ 19 ods. 4 O.s.p.). Prípadné
obmedzenia určitého práva musia vyplývať len zo zákona a z platnej právnej úpravy a výlučne v ich

intenciách.ZožiadnehoustanoveniavtedajšejprávnejúpravyO.s.p.nevyplývalo,žebyvedľajšíúčastník
nemal právo dať sa v konaní pred súdom zastúpiť advokátom. V súlade s ustanovením § 137 O.s.p. v
znení platnom a účinnom v čase vyhlásenia rozsudku boli trovy konania, okrem iného, aj trovy právneho
zastúpenia, ak je zástupcom advokát.

22. Z uvedeného dôvodu potom súd prvej inštancie správne a v čase vyhlásenia rozsudku v súlade
s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., po konštatovaní plného procesného úspechu žalovanej, uložil
žalobcovi povinnosť nahradiť trovy procesnej úspešnej protistrany, ktorou bola tak žalovaná, ako aj
dovtedajšívedľajšíúčastníkanastranežalovanej,keďžesitrovykonaniariadneavčasuplatniliavyčíslili,
a to za úkony právnej služby advokáta (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie na súd -

vyjadrenie k návrhu a meritu veci a účasť na meritórnom pojednávaní), takže odvolací súd konštatuje
priznanie výlučne len nevyhnutných a aj účelných trov prvoinštančného konania, ktoré vznikli žalovanej a
dovtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi ich kvalifikovaným právnym zastúpením advokátom. Súd priznal
trovy právneho zastúpenia v súlade s ustanoveniami § 10 ods. 1, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3, §
17 a 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb.

23. Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti o trovách
prvoinštančného konania potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

24. Vo zvyšnej, odvolaním nenapadnutej časti, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262
ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255

CSP) a vyslovil, že žalovaná, ako procesne plne úspešná strana v odvolacom konaní, má nárok na
náhradu trov odvolacieho konania a to v plnom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie
v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a
to samostatným uznesením.26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).